Hľa, Baránok Boží (Veľkonočné zamyslenie)
Ak chceme pochopiť Veľkonočné sviatky, je nutné vrátiť sa v čase presne tam, kde začína triumfálna epocha Božieho zásahu, do egyptskej krajiny, ktorá násilím zotročuje vyvolený izraelský národ. Boh si vyvolil pre dielo vyslobodenia Mojžiša, ktorého vychoval a poskytol vzdelanie Egypt (Ex 25-10). V tomto diele je možné vidieť Božskú starostlivosť, načasovanosť-synchronicitu udalostí o ktorej nám podáva správu Biblia.
Dejiny Veľkej noci sa začínajú práve vtedy, keď Mojžiš predstúpi pred faraóna a zvestuje mu poslednú egyptskú ranu - smrť prvorodených. V biblickom texte Boh hovorí o tom, že práve (Pesach) bude dôvodom toho, že sa pohne srdce faraóna a obmäkčí, aby prepustil hebrejských otrokov na slobodu, dokonca ich budú Egypťania vyháňať preč, lebo budú mať strach, že prídu nielen o prvorodených, ale aj o vlastný život. Zabitý baránok, je príčinou, ktorá ochráni vyvolený národ od nešťastia poslednej egyptskej rany. Baránok bol zabitý, aby sa nielen najedli, ale aby bol obetovaný a jeho krvou boli potreté veraje a vrchný prah dverí, lebo takto Boh ochráni pred smrťou prvorodených synov Hebrejcov v Egypte. (Ex 12). Tento sviatok bol pre budúce generácie zachovaný Mojžišovým zákonom o prvorodených z ľudí a zvierat (13,11-16). Mal sa svätiť ako spomienka udalosti, ktorú každý veriaci žid zachováva vo svojom srdci a pri Veľkonočnej večery rozprával otec o tom svojim deťom, presne ako to je predpísané v Mojžišovom zákone.
Až keď si toto uvedomíme, môžeme pochopiť prečo Ján Krstiteľ označil Ježiša pri jeho krste v rieke Jordán ako Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta.(Jn 129-30). Lebo je to On, kto sníme hriechy celého sveta, ktorý sa ponúkne svojmu Otcovi, ako zmierčia obeta a nechá preliať svoju krv. Táto krv sa stala Novou zmluvou pre novozákonný Boží ľud, ktorý je zachránený na základe svojej viery a očistený krvou Baránkovou, ktorý sníma hriechy ľudstva.
Od tohto okamžiku sa naša Zem mala zmeniť novosťou zmýšľania, mal na nej žiť vykúpený človek, oslobodený od hriechu a zla, ale musím konštatovať s bolesťou v srdci, že sa tak nestalo. Človek dneška je konvenčne zameraný sám na seba. V prvom rade vidí seba, svoje osobné dobro, svoju prestíž, moc a autoritu, ktorú si umelo buduje, akoby mal žiť naveky. Kríza spoločnosti, je krízou náboženskou a to preto, lebo ľudstvo odmieta Evanjelium a tak človek zostáva sám. Ak sa svet chce dostať von z krízy, v ktorej sa nachádza, nutne sa musí obrátiť k Bohu. Ekonomika, mier, sociálna sféra sa musí vždy budovať len na kolenách, lebo takto nám to ukazuje biblická zvesť. Ak ľudstvo neprijme obetu Ježiša Krista, stále žije vo svojich hriechoch, úzkostiach, depresiách a ekonomických krízach. Bez Boha sa nedá žiť, dá sa len živoriť zo dňa na deň. Práve túto prázdnotu ľudských dní prišiel naplniť Boží Syn, plný milosti, pravdy a lásky, ktorý nás dnes volá ku sebe. Volá nás pod svoj kríž, aby nás obmyl kúpeľom znovuzrodenia a svojou krvou, ktorá sa nám v našich zboroch dáva preto, aby sme mali život a to život v plnosti. Veríme, že je naším osláveným Pánom, keď ho Boh vzkriesil z mŕtvych a chce práve v človeku vybudovať svoj osobný chrám.
Poďakujme sa Bohu za všetko čo pre nás spravil a prijmime obetu Božieho Syna. Nie zo zvyku, nie s povinnosti viery, ale z lásky. Skúsme urobiť introspekciu svojho života a vtedy sa pohneme ďalej. Ukážme sa svojmu Bohu takí, akí sme a prosme ho o pomoc v tých veciach, ktoré nás trápia, zotročujú, pripravujú o slobodu. Sami nemôžeme vyhrať boj so svojou hriešnosťou, ale niekto to už za nás vyhral a dokonca prelial za nás svoju krv.
Prosme Boha, aby v našom národe i v celom ľudstve vzbudil mnohé osobnosti, ktoré budú Ním inšpirované zmeniť tvár tohto sveta, aby prežilo nový exodus z poviazanosti mamonom sveta a zo zajatia svojich sebeckých záujmov.
Všetkým chcem popriať radostné prežitie Veľkonočných sviatkov a veľa Božieho požehnania od Zmŕtvychvstalého Pána.
Dejiny Veľkej noci sa začínajú práve vtedy, keď Mojžiš predstúpi pred faraóna a zvestuje mu poslednú egyptskú ranu - smrť prvorodených. V biblickom texte Boh hovorí o tom, že práve (Pesach) bude dôvodom toho, že sa pohne srdce faraóna a obmäkčí, aby prepustil hebrejských otrokov na slobodu, dokonca ich budú Egypťania vyháňať preč, lebo budú mať strach, že prídu nielen o prvorodených, ale aj o vlastný život. Zabitý baránok, je príčinou, ktorá ochráni vyvolený národ od nešťastia poslednej egyptskej rany. Baránok bol zabitý, aby sa nielen najedli, ale aby bol obetovaný a jeho krvou boli potreté veraje a vrchný prah dverí, lebo takto Boh ochráni pred smrťou prvorodených synov Hebrejcov v Egypte. (Ex 12). Tento sviatok bol pre budúce generácie zachovaný Mojžišovým zákonom o prvorodených z ľudí a zvierat (13,11-16). Mal sa svätiť ako spomienka udalosti, ktorú každý veriaci žid zachováva vo svojom srdci a pri Veľkonočnej večery rozprával otec o tom svojim deťom, presne ako to je predpísané v Mojžišovom zákone.
Až keď si toto uvedomíme, môžeme pochopiť prečo Ján Krstiteľ označil Ježiša pri jeho krste v rieke Jordán ako Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta.(Jn 129-30). Lebo je to On, kto sníme hriechy celého sveta, ktorý sa ponúkne svojmu Otcovi, ako zmierčia obeta a nechá preliať svoju krv. Táto krv sa stala Novou zmluvou pre novozákonný Boží ľud, ktorý je zachránený na základe svojej viery a očistený krvou Baránkovou, ktorý sníma hriechy ľudstva.
Od tohto okamžiku sa naša Zem mala zmeniť novosťou zmýšľania, mal na nej žiť vykúpený človek, oslobodený od hriechu a zla, ale musím konštatovať s bolesťou v srdci, že sa tak nestalo. Človek dneška je konvenčne zameraný sám na seba. V prvom rade vidí seba, svoje osobné dobro, svoju prestíž, moc a autoritu, ktorú si umelo buduje, akoby mal žiť naveky. Kríza spoločnosti, je krízou náboženskou a to preto, lebo ľudstvo odmieta Evanjelium a tak človek zostáva sám. Ak sa svet chce dostať von z krízy, v ktorej sa nachádza, nutne sa musí obrátiť k Bohu. Ekonomika, mier, sociálna sféra sa musí vždy budovať len na kolenách, lebo takto nám to ukazuje biblická zvesť. Ak ľudstvo neprijme obetu Ježiša Krista, stále žije vo svojich hriechoch, úzkostiach, depresiách a ekonomických krízach. Bez Boha sa nedá žiť, dá sa len živoriť zo dňa na deň. Práve túto prázdnotu ľudských dní prišiel naplniť Boží Syn, plný milosti, pravdy a lásky, ktorý nás dnes volá ku sebe. Volá nás pod svoj kríž, aby nás obmyl kúpeľom znovuzrodenia a svojou krvou, ktorá sa nám v našich zboroch dáva preto, aby sme mali život a to život v plnosti. Veríme, že je naším osláveným Pánom, keď ho Boh vzkriesil z mŕtvych a chce práve v človeku vybudovať svoj osobný chrám.
Poďakujme sa Bohu za všetko čo pre nás spravil a prijmime obetu Božieho Syna. Nie zo zvyku, nie s povinnosti viery, ale z lásky. Skúsme urobiť introspekciu svojho života a vtedy sa pohneme ďalej. Ukážme sa svojmu Bohu takí, akí sme a prosme ho o pomoc v tých veciach, ktoré nás trápia, zotročujú, pripravujú o slobodu. Sami nemôžeme vyhrať boj so svojou hriešnosťou, ale niekto to už za nás vyhral a dokonca prelial za nás svoju krv.
Prosme Boha, aby v našom národe i v celom ľudstve vzbudil mnohé osobnosti, ktoré budú Ním inšpirované zmeniť tvár tohto sveta, aby prežilo nový exodus z poviazanosti mamonom sveta a zo zajatia svojich sebeckých záujmov.
Všetkým chcem popriať radostné prežitie Veľkonočných sviatkov a veľa Božieho požehnania od Zmŕtvychvstalého Pána.