Pápežská švajčiarska garda v Bratislave

Po prvýkrát v histórii príslušníci Pápežskej švajčiarskej gardy z Vatikánu navštívili v dňoch 6. a 7. júla 2012 Slovensko a jeho hlavné mesto Bratislavu. Ich návšteva je súčasťou kultúrno-poznávacej cesty, v rámci ktorej sa vydali po stopách jedného zo svojich patrónov sv. Martina do maďarského Szombathely, našej Bratislavy a  rakúskej Viedne. Ich prvou zastávkou v Bratislave bol Prezidentský palác, kde ich prijal veliteľ Čestnej stráže prezidenta plk. Miroslav Ištván. Vojaci pápežskej gardy pod vedením svojho veliteľa plk. Daniela Rudolfa Anriga sa zúčastnili veľkého striedania čestnej stráže v prezidentskom paláci, prezreli  si jeho útroby, reprezentačné sály a záhrady, a oboznámili sa so službou a úlohami prezidentskej stráže. Zhodou okolností ich počas pobytu v paláci v Zelenom salóne pozdravila aj manželka prezidenta pani Silvia Gašparovičová. Odborný program pokračoval na Ministerstve obrany SR, kde v sprievode veliteľa plk. Ištvána navštívili kasárne Čestnej stráže prezidenta republiky, sieň slávy, prezreli si zbrane a výstroj našich vojakov, a v závere si prezreli ukážku výcviku a showprogram prezidentskej stráže. Obaja velitelia si vo vzájomných rozhovoroch vymenili skúsenosti zo svojich oblastí služby, vzájomne sa informovali o starostlivosti o vojakov, odbornej príprave, či možnostiach športového a kultúrneho vyžitia. Na záver návštevy obdržali veliteľ gardy Anrig aj so svojim zástupcom Christofom Grafom od veliteľa Ištvána slovenské fujary na pamiatku a vyjadrili potešenie, že sa s našou jednotkou Čestnej stráže prezidenta republiky stretnú aj počas septembrovej púte Ordinariátu OS a OZ SR do Ríma a Vatikánu vo svojich historických uniformách. Program pápežskej gardy pokračoval návštevou katedrálneho Dómu sv. Martina, pričom v závere prehliadky sa vojaci pápežskej gardy neformálne stretli s apoštolským nunciom Svätej Stolice na Slovensku Mons. Mariom Giordanom, bratislavským arcibiskupom Mons. Stanislavom Zvolenským, ordinárom OS a OZ SR Mons. Františkom Rábekom a zástupcami Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov na Slovensku. Na záver stretnutia im apoštolský nuncius Giordana udelil svoje požehnanie. Počas pobytu v Bratislave po jej prehliadke z turistického vláčika vojaci pápežskej gardy navštívili aj bratislavského gréckokatolíckeho eparchu Mons. Petra Rusnáka v jeho sídle a zoznámili sa s východným liturgickým obradom. Pred odjazdom do Viedne sa 7. júla 2012 zúčastnili na archijerejskej liturgii, ktorú pre nich slúžil vladyka Rusnák vo svojej katedrále Povýšenia sv. Kríža v Bratislave.  Návšteva Pápežskej švajčiarskej gardy v Bratislave pod gesciou Ordinariátu OS a OZ SR a Ministerstva vnútra SR je prejavom vzájomných dobrých a priateľských vzťahov. Ich dôkazom je nielen spolupráca v minulosti medzi bezpečnostnými  zložkami počas návštev bl. pápeža Jána Pavla II. na Slovensku, ale aj pomoc a spolupráca gardy pri zabezpečovaní programu pre slovenských kresťanov v uniformách ozbrojených a záchranných zložiek štátu počas ich pravidelnej púte do Ríma a Vatikánu. Vďaka pápežskej garde sa tak dostávajú vo Vatikáne aj do priestorov, ktoré sú pre verejnosť neprístupné a počas pápežských audiencií majú vyhradený špeciálny sektor v blízkosti pápeža. Aj za to poďakoval minister vnútra SR Robert Kaliňák veliteľovi gardy Anrigovi počas jeho prijatia na ministerstve 4. júla 2012 a obdaril ho pravou slovenskou valaškou. Bratislavu navštívia postupne ešte dve skupiny príslušníkov pápežskej gardy s podobným programom, ako mala tá prvá. Jedným z vyjadrení veliteľa gardy Daniela Rudolfa Anriga po skončení programu prvej skupiny bolo, že radi sa na Slovensko vrátia, túžia zohrať s vojakmi Čestnej stráže prezidenta SR futbalový zápas a v neposlednej rade, že pútnici zo Slovenska majú do Vatikánu dvere otvorené.

Prvú cestu podobného charakteru absolvovali  v roku 2006 pri príležitosti 500. jubilea gardy do Tours v  Touraine  vo Francúzsku, kde sa nachádza hrobka sv. Martina. Pápežská švajčiarska garda má celkom troch patrónov, sv. Sebastiána, sv. Mikuláša z Flüe a spomínaného sv. Martina. Cesta má primárne vzdelávací charakter, a slúži aj ako poďakovanie vojakom gardy od ich veliteľov za ich službu. Keďže dôsledne dbajú na duchovnú a vzdelávaciu formáciu vojakov gardy,  každé dva roky pre nich tak pripravujú podobné pobyty. Roku 2008 navštívili San Giovanni Rotondo a hrob sv.  pátra  Pia a v roku 2010 šli po stopách svätého otca Benedikta XVI po Bavorsku.

V dňoch 4. až 14. júla 2012 Pápežská švajčiarska garda, rozdelená do troch skupín, podnikne cestu do  Szombathely v Maďarsku, do rodiska svätého Martina. Z dôvodu geografickej polohy Szombathely boli do plánovania cesty zahrnuté aj krajiny Rakúsko a Slovensko, susediace s Maďarskom. Ako dôležité body programu sa predpokladajú tak návšteva Viedne, ako aj pobyt v Bratislave. Každý z týchto troch cieľov cesty bol stanovený ako kľúčový bod  cesty. Návšteva v Bratislave sa nesie v znamení témy "Cirkev vo východnej Európe".

Keď roku 1578 dostala Pápežská švajčiarska garda svoju prvú vlastnú kaplnku, bola táto kaplnka zasvätená svätému Martinovi a Sebastiánovi. Úzke spojenectvo gardy s jej patrónmi je spojené so skutočnosťou, že obaja boli vojakmi a dôstojníkmi.  Martin, neskorší biskup z Tours, vystupoval najprv ako vážený dôstojník rímskeho vojska, ktorý presadzoval silu a moc. Pri stretnutí so žobrákom pri mestskej bráne do Amiens, ktorému prenechal polovicu svojho kabáta, však  Martin spoznáva, že ostrú zbraň možno použiť nielen na boj, že sa  môže stať nástrojom pri rozdelení kabáta. Elitný vojak Martin nám zložením svojej zbrane ukazuje svoju odvahu a pokoru.  Z nepoddajného bojovníka v službách cisára sa stáva obrancom vecí a záležitostí Krista a jeho cirkvi.

Už viac ako 500 rokov  je Pápežská švajčiarska garda v službách pápežov a bdie nad Vatikánom. Svoju históriu začala písať roku 1506, keď prišli prví Švajčiari na požiadanie vtedajšieho pápeža Júliusa II. Za oficiálny deň založenia Pápežskej švajčiarskej gardy sa pokladá 22. január 1506, kedy 150 Švajčiarov pod vedením kapitána Gašpara von Silenen tiahlo cez Porto del Popolo a nasťahovalo sa do  Ríma. Tam ich pápež Július II. požehnal. Rozhodnutie pápeža najímať švajčiarskych vojakov neprišlo náhodne. Vojaci konfederácie, ktorí boli pod prísahou, sa pokladali svojou chrabrosťou, ušľachtilým zmýšľaním a  príslovečnou vernosťou za neporaziteľných. Tragickou udalosťou pre Pápežskú švajčiarsku gardu bol  6. máj 1527, deň plienenia mesta Ríma.  Proti bojovným zapredancom cisára Karola V.  Švajčiari nemali žiadnu šancu, napriek tomu sa v zúfalstve  pokúsili o odpor. Zo 189 členov švajčiarskej gardy prežilo len 42 tkzv."Sacco di Roma". V tento deň počas plienenia mesta Ríma švajčiarska garda chránila pápeža Klementa VII a v poslednej minúte ho bezpečne prepravila cez tajnú chodbu ("Passetto") do Anjelského hradu. Ešte aj dnes každoročne na počesť tejto historickej udalosti skladajú noví odvedenci švajčiarskej gardy 6. mája slávnostnú prísahu. Členovia gardy prisahajú, že budú verne, oddane a čestne slúžiť vládnucemu pápežovi Benediktovi XVI. a jeho legitímnym nástupcom, že im budú oddaní zo všetkých svojich síl, a že obetujú, ak to bude potrebné, na ich obranu aj svoje životy. Pre niektorých členov gardy je príslušnosť ku garde časovo ohraničená, pre iných trvá dlhšie, aby sa nakoniec táto služba stala pre nich  polovicou ich života. Jedno je ale isté, aktívna služba sa môže skončiť, ale človek zostáva v srdci členom Pápežskej gardy naďalej. Dnes tvorí Pápežskú švajčiarsku gardu pod vedením veliteľa Daniela Anriga cca 100 mužov a podliehajú pod duchovnú správu kaplána Alaina De Raemy. Hlavnou úlohou Pápežskej švajčiarskej gardy je dbať o neustálu bezpečnosť osoby  pápeža  a strážiť jeho rezidenciu. Medzi ďalšie povinnosti švajčiarskej gardy patrí stráženie  vchodov do Vatikánu, vykonávanie čestnej a poriadkovej služby a sprevádzanie pápeža  na jeho cestách v zahraničí.  V prípade obdobia  počas ktorého nie je obsadený úrad pápeža, podlieha Pápežská švajčiarska garda kolégiu kardinálov. Každý člen švajčiarskej gardy je občanom štátu Vatikán, a tým je podriadený vatikánskemu zákonodarstvu a vojenskému poriadku gardy. Jeho povinnosťou je  byť voči svojim predstaveným verným, poslušným, lojálnym a pohotovým v službe. Musí v službe i mimo služby dbať na svoje bezúhonné správanie v náboženskom, morálnom, profesionálnom a vojenskom ohľade. Dôraz  na jeho bezúhonné správanie sa kladie z  dôvodu jeho osobitného postavenia. Kandidát  na člena švajčiarskej gardy, ktorý je vyberaný a povolávaný miestom pre brancov vo Švajčiarsku,  musí spĺňať podmienky, ako: byť katolíckeho vyznania, byť švajčiarskym občanom a  spĺňať vek medzi 19 a 30 rokmi, bezchybnej povesti,  s ukončeným vzdelaním a výučným listom, alebo maturitou, a musí mať absolvovanú braneckú školu vo švajčiarskej armáde. Heslo Pápežskej švajčiarskej gardy  znie: „Acriter et fideliter“  v preklade „Odvážny a verný“.