Protestanti z ozbrojených zložiek SR boli v Bardejove

Protestantské cirkvi si každoročne posledný októbrový deň pripomínajú vystúpenie augustiniánskeho mnícha a doktora svätých Písem Martina Luthera vo Wittenbergu proti odpustkom ako začiatok reformácie cirkvi.
Na reformačných službách Božích v Evanjelickom kostole svätého Cyrila a Metoda v Bardejove, ktoré boli zároveň venované aj 500. výročiu narodenia bardejovského rodáka Leonarda Stöckela, reformátora, pedagóga, teológa a humanistu sa za účasti biskupov ECAV na Slovensku a ďalších predstaviteľov cirkevného a verejného života zúčastnili aj protestanti z Ozbrojených síl SR a ozbrojených zborov SR.

Reformácia je dôležitou časťou dejín kresťanstva. V predvečer sviatku Všetkých svätých roku 1517, pribil Martin Luther na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu 95 výpovedí, v ktorých zavrhol odpustky a vyhlásil, že len Pán Boh môže odpustiť hriechy. V Sasku totiž pohoršlivým jarmočným spôsobom predával odpustky dominikánsky mních Ján Tetzel a veriaci sa namiesto opravdivého pokánia spoliehali na kúpené odpustky. Luther sa domnieval, že cirkev uzná jeho články založené na Písme svätom. Keď pápež Lev X. poznal, že sa Lutherove články stretajú všade so súhlasom, povolal Luthera do Ríma, ale saské knieža Fridrich Múdry a wittenberská univerzita vymohli, aby sa Luther zodpovedal v Nemecku. To sa v stredoveku dialo cez dišputy. Ohľadne odpustkov a očistca došlo k verejnej dišpute v roku 1519 v Lipsku. Profesor Dr. Eck obvinil Luthera z Husovho kacírstva. Luther sa totiž priznal k českému reformačnému hnutiu a zdôraznil, že Husa neprávom upálili a že husiti boli dobrí kresťania. Stále zotrvával pri tvrdení, že Písmo sväté je jediným prameňom viery a pravidlom života a nie pápež a koncily, preto ani poslušnosť pápežovi nie je nutná k spaseniu a cirkevné snemy sa môžu mýliť.
Dr, Eck vyhlásil Luthera za kacíra a Lipská dišputa znamenala otvorený rozchod Luthera s rímskou cirkvou. Keď následne pápežskú bulu, ktorá zavrhovala 41 Lutherových článkov, verejne, v prítomnosti veľkého zástupu ľudu a študentov spálil, pápež vypovedal na Luthera a jeho stúpencov prísnu kliatbu a interdikt na miesta ich pobytu. Avšak myšlienky reformácie sa šírili veľmi rýchlo po celom Nemecku a zakrátko boli nimi ovplyvnené aj mnohé mestá v Uhorsku. V Európe sa čoraz viac šľachty sa pridávalo na stranu reformácie a s nimi prechádzal k protestantom aj pospolitý ľud. K reformácii sa v polovici 16. storočia priznávala väčšina obyvateľov Uhorska, avšak potom prišla protireformácia, stavovské povstania a rekatolizácia Uhorska. Väčšia miera náboženskej slobody sa protestantom v Uhorsku dostala až Tolerančným patentom Jozefa II. v roku 1781.