Putovanie po stopách Štefánika i vzdanie úcty československým vojakom bojujúcich vo Francúzsku
- Autor: Mgr. Filip BARKÓCZI
- Foto: Pavol VITKO, Lucia KÚDELOVÁ
- Dátum: 20.05.2024
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
V dňoch 7. až 13. mája 2024 Ústredie ekumenickej pastoračnej služby OS SR a OZ SR, v spolupráci s Úradom EPS OS SR, Úradom EPS MV SR a Vojenskou podpornou nadáciou zorganizovalo púť „Duchovne po stopách hrdinov – Milan Rastislav Štefánik“. Púť bola organizovaná pri príležitosti 105. výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika a jej cieľom bolo pripomenúť si a oceniť životný odkaz a dielo tohto velikána. Zároveň účastníci púte navštívili jediný samostatný československý cintorín vo Francúzsku, kde si uctili pamiatku československých legionárov, ktorý bojovali nielen za slobodu Francúzska, ale aj za slobodu novovznikajúcej vlasti – Československa. Význam tejto púte zvýraznila aj prítomnosť štátneho tajomníka MO SR Martina Vojtašoviča a zástupcu náčelníka Generálneho štábu OS SR generálporučíka Ľubomíra Svobodu. Pietne akty svojim sprievodom doplnila aj vojenská hudba Banská Bystrica.
Ako samotná púť prebiehala? Pred odchodom sa všetci účastníci stretli v kaplnke Ekumenickej pastoračnej služby, kde im v krátkosti generálny duchovný spresnil organizačné pokyny. Nasledovalo aj duchovné zamyslenie pred cestou na základe slov Evanjelia podľa Matúša 5,13: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čo jej dodá slanosť? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť von, aby ľudia po nej šliapali.“ Pútnikov vtiahol do biblického textu príbehom o zrnkách soli v soľničke, ktoré čakali na čas ochutenia variacej sa polievky a počas toho viedli medzi sebou rozhovor. Niektoré mali pochybnosti o svojej malosti a z nej vyplývajúcej vnímanej neschopnosti ovplyvniť veľký hrniec polievky. Iné chceli uprednostniť bezpečie soľničky, ďalšie poukazovali na výber správneho ochucovadla, či nepoužiť radšej korenie ako soľ. Pridali sa k tomu obavy z mokrosti polievky či neodbornosti ako správne soliť. A podobne môžeme mať ako veriaci rovnaké, či svoje vlastné, originálne výhrady, pre ktoré nechceme byť tou povestnou soľou. Tými, ktorí budú vo svete ukazovať na Ježiša. No učeník Matúš nás nabáda a povzbudzuje, aby sme sa toho nebáli, a šli, zvestovali a poukazovali na Krista, aj keď máme pocit nedostatočnosti či strachu.
Prvý deň po príchode do Francúzska pútnici spoznávali jeho hlavné mesto – Paríž, zároveň sa spoznávali medzi sebou a budovali vzájomné vzťahy pri rozhovoroch aj o kresťanských témach, aj o situáciách z ich bežného života.
Podvečer o 17.00 h. sa v kostole sv. Magdalény konal pod záštitou pána veľvyslanca SR vo Francúzsku Jána Šotha, generálneho duchovného Ústredia EPS Viktora Saba, v spolupráci s Vojenskou podpornou nadáciou pod vedením Milana Gajdoša a so Slovenskou katolíckou misiou pod vedením rektora mons. Imricha Tótha, charitatívny koncert „Očami srdca“. Programom koncertu sprevádzal dekan Ústredia mjr. Dávid Vargaeštok. Po príchode vzácnych hostí do kostola zaznel na úvod príhovor veľvyslanca SR. O hudobný program koncertu sa postarala vojenská hudba Banská Bystrica so svojim repertoárom, po nej nasledovali organové skladby v podaní profesorky hry na organe Zuzany Ferjenčíkovej.
Duchovným slovom sa prihovoril generálny duchovný Ústredia EPS na základe biblického textu z proroka Izaiáša 42,3: „Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, podľa pravdy bude súdiť“ a evanjelia podľa Matúša 28,11: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení: ja vám dám odpočinúť“. Na základe týchto slov poslucháčom pripomenul, že aj keď sa cítime premožení okolnosťami našich životov, Boh nedopustí, aby nás premohli. Práve v ňom máme možnosť zažiť úľavu, odpočinok, on je ten, ktorý dokáže uzdraviť každú ranu. Vyzval tiež k modlitbám za našich predkov aj súčasníkov, ktorí sa podieľajú v boji za našu slobodu. Počas celého koncertu prebiehala dobrovoľná zbiera pre Asociáciu československých dobrovoľníkov vo Francúzsku, ktorá sa stará o pietne miesta československých legionárov na jedinom československom cintoríne vo Francúzsku.
Ďalší deň sa pútnici v rámci mesta Paríž presunuli k observatóriu v Meudone, kde generál M. R. Štefánik pôsobil ako vedec. Vo vojenských a policajných rovnošatách, spolu, za prítomnosti pána veľvyslanca SR, veľvyslanca ČR, štátneho tajomníka MO SR, zástupcu náčelníka generálneho štábu OS SR, vicestarostky Meudonu a iných pozvaných hostí, sme si jeho pamiatku uctili kladením vencov a minútou ticha. Počas slávnostného aktu odzneli aj príhovory pozvaných hostí a zaznela slovenská ľudová pieseň v podaní troch účastníčiek púte. Generálny duchovný svoj príhovore založil na Žalme 22, 2-3: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť.“ V našich slabostiach, našej opustenosti aj my často volíme tieto slová, ktoré nám tiež pripomínajú Ježišov pocit opustenosti na kríži. A tak práve v Ježišovi vieme nájsť útechu v našej opustenosti a samote, vzdialení na kilometre od domova, čo zakúsil a prežil aj Štefánik.
Následne sme sa presunuli do parku mieru pri radnici v mestskej časti Meudon. Počas krátkeho bilaterálneho stretnutia odovzdal generálny duchovný radnici mesta Meudon pamätnú plaketu ako znak úcty, podpory a priateľstva. V parku pri radnici nasledovalo slávnostné odhaľovanie lavičky cti, ktorá je symbolicky vytvorená v tvare časti skeletu lietadla CAPRONI CA.33, v ktorom absolvoval svoj posledný let do vlasti generál Milan Rastislav Štefánik. Po príhovoroch, krátkom predstavení projektu „lavičky cti“, ľudovej piesni, nasledovalo slávnostné odhalenie lavičky, ktorá bola aj požehnaná Božím slovom a modlitbou.
Po bohatom programe v Paríži sa účastníci púte presunuli do mesta Arras. Spoločný večerný čas strávili pri krátkej bohoslužbe, ktorú v deň Vstúpenia Krista Pána do nebies viedol riaditeľ Úradu EPS MV SR plk. Milana Petrula. Za biblický text si zvolil pasáž z Evanjelia podľa Marka 16,14-20, v ktorej sa píše o zjavení sa Ježiša učeníkom, výzve k šírení evanjelia, o znameniach, ktoré budú sprevádzať učeníkov. Pasáž je ukončená opisom, ako Ježiš vystúpil do neba. V kázni zaznela myšlienka, že každý človek sa zamýšľa nad tým, čo bude po smrti, pričom je možné dôjsť k rôznym záverom. Avšak posolstvo Písma je jasné – Ježiš po nanebovstúpení vládne na nebeskom tróne. Ako vládca nechce vzbudzovať strach, ale túžbu – každému človeku ponúka večný život v jeho prítomnosti. A ako kresťanom „nám dnešný sviatok pripomína, že v každom našom slove, čine, postoji, správaní by malo byť cítiť presvedčenie, istotu, že Ježiš Kristus je dnes Pánom nad svetom.“ Pričom pre kresťanov aj dnes platí Ježišova výzva, aby sme napriek rôznym reakciám okolia túto zvesť posúvali ďalej. Po bohoslužbe mali účastníci voľný program, kedy si mohli vychutnať mesto Arras a jeho krásy.
V piatok ráno nám krátkou pobožnosťou a modlitbou poslúžila por. Katarína Zaťková, na základe slov z proroka Izaiáša 35, 3 – 10. Pripomenula, že každý jeden z nás sme na ceste. Aj fyzicky, aj na tej životnej duchovnej púti. A každého životná cesta v určitom momente skončí. Text, ktorý prečítala, nás vyzýva ešte k ďalšej ceste, a to do nebeského kráľovstva, ktorú pre nás vytýčil a vydobyl Ježiš Kristus. A táto cesta (rovnako, ako každá iná – aj Izraelcov, o ktorých hovorí Izaiáš) vedie aj cez púšť – púšť nezdarov, pochybností či problémov. Na tejto ceste nie sme sami – kráčame na nej v sile Boha samotného. A tak, ako to zasľúbil Izaiáš svojim krajanom na ceste, ktorou šli oni, rovnako aj naša cesta púšťou skončí v bujnej záhrade. Príhovor ukončila slovami: „Cieľ našej cesty sem do Francúzska bol jasný – duchovne po stopách hrdinov – generála Milana Rastislava Štefánika... Cieľ cesty do nebeského kráľovstva je tiež jasný – stretnutie sa s nebeským Otcom.“
Po týchto slovách sme sa zúčastnili pietnej spomienky a kladenia vencov na cintoríne v La Targette, kde sú pochovaní československí príslušníci tzv. Roty Nazdar. Hoc cudzinci, ako legionári bojujúci a slúžiaci, mohli získať francúzske občianstvo preliatím krvi v bojoch za krajinu. Toto je krásny obraz toho, ako všetci vieme získať občianstvo v nebeskom kráľovstve vďaka Ježišovej preliatej krvi na Golgotskom kríži. Slávnostný, ceremoniálny program púte sme zakončili presunutím sa do blízkej obci Neuville-Saint-Vaast spomienkou na Rotu Nazdar a kladením vencov. Obe príležitosti sprevádzali aj prítomní hostia – veľvyslanci SR a ČR, štátny tajomník MO SR, zástupca náčelníka generálneho štábu OS SR a iní, členovia vojenskej hudby Banská Bystrica a mjr. Mária Lišaníková a jej dve dcéry, ktoré obohacovali program tradičnými slovenskými ľudovými piesňami.
Po oficiálnom programe nasledovala krátka recepcia. Počas nej generálny duchovný Ústredia EPS odovzdal starostovi obce Neuville-Saint-Vaast pamätnú plaketu na znak vďaky a spolupráce. Odmenený pamätnou medailou Ústredia EPS v OS SR a OZ SR boli aj plk. Ján Žarnovický, vojenský pridelenec vo Francúzsku a Pavol Lešák, prezident Asociácie československých dobrovoľníkov vo Francúzsku, ktorá sa stará o pamätník v La Targette.
Poobede sme navštívili historické mesto Dunkerque, kde sa nachádza múzeum operácie Dynamo, ktorá sa udiala počas 2. svetovej vojny. Jej výsledkom bola úspešná evakuácia britského expedičného zboru a časti Spojencov z dunkerqueského obkľúčenia v počte skoro 400.000 ľudí. Následne sme sa vo večerných hodinách presunuli späť do mesta Arras kde nás čakal zaslúžený odpočinok.
Ďalší deň púte a pred cestou do mesta Chamonix sme deň začali Božím slovom, ktoré si pripravil pplk. Ján Šefčík, riaditeľ Úradu EPS GR ZVJS. Na základe slov z proroka Daniela nám ukázal ako viera a dôvera v Pána Boha človeka posilní aj keď mu hrozí žeravá pec. Pán Boh nás v každej situácii ochráni. Do mesta Chamonix sme sa presúvali aj z toho dôvodu, že aj toto miesto dobre poznal generál M. R. Štefánik.
V mestečku Chamonix naše kroky smerovali k lanovke a vyvezením sa na stanicu Aiguille du Midi pod vrcholom Mont Blancu, na ktorý po prvýkrát v roku 1905 vystúpil aj generál M. R. Štefánik a kde vykonal astronomický výskum. Mali sme čas v skupinkách kochať sa krásou Stvoriteľského diela krásnymi výhľadmi na Alpy. Po obede sme išli k Observatóriu, kde na priečelí budovy je osadená pamätná tabuľu generálovi Štefánikovi, no vzhľadom na rekonštrukciu budovy je tabuľa momentálne zvesená (osadená bude naspäť v roku 2025). Potom sme sa premiestnili do miestneho reformovaného kostola kde nám záverečnou krátkou bohoslužbou poslúžil mjr. Dávid Vargaeštok. Čítal text z Genezis 12,1-9 a zamýšľal sa nad tým, čoho sme sa ako kresťania ochotní vzdať pre Božie povolanie, ktoré má pripravené a ktorým chce konať svoje plány na Zemi. V chráme nás privítal aj miestna zborová farárka. V podvečerných hodinách sme nasadli do autobusov a po modlitbe, aby nás Pán Boh ochraňoval na ceste, sme sa vydali späť do rodnej vlasti. 15-hodinovú cestu sme zvládli a plný zážitkov a dojmov, s vďakou a prísľubom ďalšieho stretnutia sme sa rozišli do svojich domácností. Vďaka Pánu Bohu za Jeho požehnanie a ochranu.
Ako samotná púť prebiehala? Pred odchodom sa všetci účastníci stretli v kaplnke Ekumenickej pastoračnej služby, kde im v krátkosti generálny duchovný spresnil organizačné pokyny. Nasledovalo aj duchovné zamyslenie pred cestou na základe slov Evanjelia podľa Matúša 5,13: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čo jej dodá slanosť? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť von, aby ľudia po nej šliapali.“ Pútnikov vtiahol do biblického textu príbehom o zrnkách soli v soľničke, ktoré čakali na čas ochutenia variacej sa polievky a počas toho viedli medzi sebou rozhovor. Niektoré mali pochybnosti o svojej malosti a z nej vyplývajúcej vnímanej neschopnosti ovplyvniť veľký hrniec polievky. Iné chceli uprednostniť bezpečie soľničky, ďalšie poukazovali na výber správneho ochucovadla, či nepoužiť radšej korenie ako soľ. Pridali sa k tomu obavy z mokrosti polievky či neodbornosti ako správne soliť. A podobne môžeme mať ako veriaci rovnaké, či svoje vlastné, originálne výhrady, pre ktoré nechceme byť tou povestnou soľou. Tými, ktorí budú vo svete ukazovať na Ježiša. No učeník Matúš nás nabáda a povzbudzuje, aby sme sa toho nebáli, a šli, zvestovali a poukazovali na Krista, aj keď máme pocit nedostatočnosti či strachu.
Prvý deň po príchode do Francúzska pútnici spoznávali jeho hlavné mesto – Paríž, zároveň sa spoznávali medzi sebou a budovali vzájomné vzťahy pri rozhovoroch aj o kresťanských témach, aj o situáciách z ich bežného života.
Podvečer o 17.00 h. sa v kostole sv. Magdalény konal pod záštitou pána veľvyslanca SR vo Francúzsku Jána Šotha, generálneho duchovného Ústredia EPS Viktora Saba, v spolupráci s Vojenskou podpornou nadáciou pod vedením Milana Gajdoša a so Slovenskou katolíckou misiou pod vedením rektora mons. Imricha Tótha, charitatívny koncert „Očami srdca“. Programom koncertu sprevádzal dekan Ústredia mjr. Dávid Vargaeštok. Po príchode vzácnych hostí do kostola zaznel na úvod príhovor veľvyslanca SR. O hudobný program koncertu sa postarala vojenská hudba Banská Bystrica so svojim repertoárom, po nej nasledovali organové skladby v podaní profesorky hry na organe Zuzany Ferjenčíkovej.
Duchovným slovom sa prihovoril generálny duchovný Ústredia EPS na základe biblického textu z proroka Izaiáša 42,3: „Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, podľa pravdy bude súdiť“ a evanjelia podľa Matúša 28,11: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení: ja vám dám odpočinúť“. Na základe týchto slov poslucháčom pripomenul, že aj keď sa cítime premožení okolnosťami našich životov, Boh nedopustí, aby nás premohli. Práve v ňom máme možnosť zažiť úľavu, odpočinok, on je ten, ktorý dokáže uzdraviť každú ranu. Vyzval tiež k modlitbám za našich predkov aj súčasníkov, ktorí sa podieľajú v boji za našu slobodu. Počas celého koncertu prebiehala dobrovoľná zbiera pre Asociáciu československých dobrovoľníkov vo Francúzsku, ktorá sa stará o pietne miesta československých legionárov na jedinom československom cintoríne vo Francúzsku.
Ďalší deň sa pútnici v rámci mesta Paríž presunuli k observatóriu v Meudone, kde generál M. R. Štefánik pôsobil ako vedec. Vo vojenských a policajných rovnošatách, spolu, za prítomnosti pána veľvyslanca SR, veľvyslanca ČR, štátneho tajomníka MO SR, zástupcu náčelníka generálneho štábu OS SR, vicestarostky Meudonu a iných pozvaných hostí, sme si jeho pamiatku uctili kladením vencov a minútou ticha. Počas slávnostného aktu odzneli aj príhovory pozvaných hostí a zaznela slovenská ľudová pieseň v podaní troch účastníčiek púte. Generálny duchovný svoj príhovore založil na Žalme 22, 2-3: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť.“ V našich slabostiach, našej opustenosti aj my často volíme tieto slová, ktoré nám tiež pripomínajú Ježišov pocit opustenosti na kríži. A tak práve v Ježišovi vieme nájsť útechu v našej opustenosti a samote, vzdialení na kilometre od domova, čo zakúsil a prežil aj Štefánik.
Následne sme sa presunuli do parku mieru pri radnici v mestskej časti Meudon. Počas krátkeho bilaterálneho stretnutia odovzdal generálny duchovný radnici mesta Meudon pamätnú plaketu ako znak úcty, podpory a priateľstva. V parku pri radnici nasledovalo slávnostné odhaľovanie lavičky cti, ktorá je symbolicky vytvorená v tvare časti skeletu lietadla CAPRONI CA.33, v ktorom absolvoval svoj posledný let do vlasti generál Milan Rastislav Štefánik. Po príhovoroch, krátkom predstavení projektu „lavičky cti“, ľudovej piesni, nasledovalo slávnostné odhalenie lavičky, ktorá bola aj požehnaná Božím slovom a modlitbou.
Po bohatom programe v Paríži sa účastníci púte presunuli do mesta Arras. Spoločný večerný čas strávili pri krátkej bohoslužbe, ktorú v deň Vstúpenia Krista Pána do nebies viedol riaditeľ Úradu EPS MV SR plk. Milana Petrula. Za biblický text si zvolil pasáž z Evanjelia podľa Marka 16,14-20, v ktorej sa píše o zjavení sa Ježiša učeníkom, výzve k šírení evanjelia, o znameniach, ktoré budú sprevádzať učeníkov. Pasáž je ukončená opisom, ako Ježiš vystúpil do neba. V kázni zaznela myšlienka, že každý človek sa zamýšľa nad tým, čo bude po smrti, pričom je možné dôjsť k rôznym záverom. Avšak posolstvo Písma je jasné – Ježiš po nanebovstúpení vládne na nebeskom tróne. Ako vládca nechce vzbudzovať strach, ale túžbu – každému človeku ponúka večný život v jeho prítomnosti. A ako kresťanom „nám dnešný sviatok pripomína, že v každom našom slove, čine, postoji, správaní by malo byť cítiť presvedčenie, istotu, že Ježiš Kristus je dnes Pánom nad svetom.“ Pričom pre kresťanov aj dnes platí Ježišova výzva, aby sme napriek rôznym reakciám okolia túto zvesť posúvali ďalej. Po bohoslužbe mali účastníci voľný program, kedy si mohli vychutnať mesto Arras a jeho krásy.
V piatok ráno nám krátkou pobožnosťou a modlitbou poslúžila por. Katarína Zaťková, na základe slov z proroka Izaiáša 35, 3 – 10. Pripomenula, že každý jeden z nás sme na ceste. Aj fyzicky, aj na tej životnej duchovnej púti. A každého životná cesta v určitom momente skončí. Text, ktorý prečítala, nás vyzýva ešte k ďalšej ceste, a to do nebeského kráľovstva, ktorú pre nás vytýčil a vydobyl Ježiš Kristus. A táto cesta (rovnako, ako každá iná – aj Izraelcov, o ktorých hovorí Izaiáš) vedie aj cez púšť – púšť nezdarov, pochybností či problémov. Na tejto ceste nie sme sami – kráčame na nej v sile Boha samotného. A tak, ako to zasľúbil Izaiáš svojim krajanom na ceste, ktorou šli oni, rovnako aj naša cesta púšťou skončí v bujnej záhrade. Príhovor ukončila slovami: „Cieľ našej cesty sem do Francúzska bol jasný – duchovne po stopách hrdinov – generála Milana Rastislava Štefánika... Cieľ cesty do nebeského kráľovstva je tiež jasný – stretnutie sa s nebeským Otcom.“
Po týchto slovách sme sa zúčastnili pietnej spomienky a kladenia vencov na cintoríne v La Targette, kde sú pochovaní československí príslušníci tzv. Roty Nazdar. Hoc cudzinci, ako legionári bojujúci a slúžiaci, mohli získať francúzske občianstvo preliatím krvi v bojoch za krajinu. Toto je krásny obraz toho, ako všetci vieme získať občianstvo v nebeskom kráľovstve vďaka Ježišovej preliatej krvi na Golgotskom kríži. Slávnostný, ceremoniálny program púte sme zakončili presunutím sa do blízkej obci Neuville-Saint-Vaast spomienkou na Rotu Nazdar a kladením vencov. Obe príležitosti sprevádzali aj prítomní hostia – veľvyslanci SR a ČR, štátny tajomník MO SR, zástupca náčelníka generálneho štábu OS SR a iní, členovia vojenskej hudby Banská Bystrica a mjr. Mária Lišaníková a jej dve dcéry, ktoré obohacovali program tradičnými slovenskými ľudovými piesňami.
Po oficiálnom programe nasledovala krátka recepcia. Počas nej generálny duchovný Ústredia EPS odovzdal starostovi obce Neuville-Saint-Vaast pamätnú plaketu na znak vďaky a spolupráce. Odmenený pamätnou medailou Ústredia EPS v OS SR a OZ SR boli aj plk. Ján Žarnovický, vojenský pridelenec vo Francúzsku a Pavol Lešák, prezident Asociácie československých dobrovoľníkov vo Francúzsku, ktorá sa stará o pamätník v La Targette.
Poobede sme navštívili historické mesto Dunkerque, kde sa nachádza múzeum operácie Dynamo, ktorá sa udiala počas 2. svetovej vojny. Jej výsledkom bola úspešná evakuácia britského expedičného zboru a časti Spojencov z dunkerqueského obkľúčenia v počte skoro 400.000 ľudí. Následne sme sa vo večerných hodinách presunuli späť do mesta Arras kde nás čakal zaslúžený odpočinok.
Ďalší deň púte a pred cestou do mesta Chamonix sme deň začali Božím slovom, ktoré si pripravil pplk. Ján Šefčík, riaditeľ Úradu EPS GR ZVJS. Na základe slov z proroka Daniela nám ukázal ako viera a dôvera v Pána Boha človeka posilní aj keď mu hrozí žeravá pec. Pán Boh nás v každej situácii ochráni. Do mesta Chamonix sme sa presúvali aj z toho dôvodu, že aj toto miesto dobre poznal generál M. R. Štefánik.
V mestečku Chamonix naše kroky smerovali k lanovke a vyvezením sa na stanicu Aiguille du Midi pod vrcholom Mont Blancu, na ktorý po prvýkrát v roku 1905 vystúpil aj generál M. R. Štefánik a kde vykonal astronomický výskum. Mali sme čas v skupinkách kochať sa krásou Stvoriteľského diela krásnymi výhľadmi na Alpy. Po obede sme išli k Observatóriu, kde na priečelí budovy je osadená pamätná tabuľu generálovi Štefánikovi, no vzhľadom na rekonštrukciu budovy je tabuľa momentálne zvesená (osadená bude naspäť v roku 2025). Potom sme sa premiestnili do miestneho reformovaného kostola kde nám záverečnou krátkou bohoslužbou poslúžil mjr. Dávid Vargaeštok. Čítal text z Genezis 12,1-9 a zamýšľal sa nad tým, čoho sme sa ako kresťania ochotní vzdať pre Božie povolanie, ktoré má pripravené a ktorým chce konať svoje plány na Zemi. V chráme nás privítal aj miestna zborová farárka. V podvečerných hodinách sme nasadli do autobusov a po modlitbe, aby nás Pán Boh ochraňoval na ceste, sme sa vydali späť do rodnej vlasti. 15-hodinovú cestu sme zvládli a plný zážitkov a dojmov, s vďakou a prísľubom ďalšieho stretnutia sme sa rozišli do svojich domácností. Vďaka Pánu Bohu za Jeho požehnanie a ochranu.
