Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ

Za nového Svätého Otca bol 13. marca 2013 zvolený 76-ročný argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio SJ, ktorý prijal meno František. Je vôbec prvým pápežom s týmto menom. Vyše stotisíc ľuďom, ktorí sa zhromaždili na Námestí Sv. Petra a ulici Via della Conciliazione vo Vatikáne, to oznámil francúzsky kardinál protodiakon Jean-Louis Tauran. Krátko po 20:20 h z lodžie balkóna baziliky 266. hlava Katolíckej cirkvi po prvý raz udelil požehnanie Urbi et orbi (Mestu a svetu).

Zvolenie vôbec prvého pápeža z Latinskej Ameriky ohlásil svetu krátko 19:00 h biely dym vychádzajúci z komína vatikánskej Sixtínskej kaplnky a zvony na Bazilike sv. Petra. Kardinál Tauran voľbu potvrdil o takmer hodinu neskôr tradičnou formulou "Annuntio vobis gaudium magnum: habemus papam" (oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža). Ľudia zhromaždení na Námestí sv. Petra vo Vatikáne prijali signalizáciu bielym dymom i oznámenie s veľkým nadšením a potleskom. Oficiálne meno nového pápeža sa bude uvádzať bez rímskej číslice I. za menom. Posledným pápežom, ktorý sa narodil mimo Európy, bol Gregor III., ktorý pochádzal zo Sýrie a Katolícku cirkev viedol v rokoch 731 - 741. Nového Svätého Otca zvolili kardináli po piatich kolách 75. konkláve, ktoré sa začalo v utorok podvečer. Ide o druhého pápeža v treťom tisícročí. Na jeho voľbe sa zúčastnilo 115 kardinálov zo všetkých svetadielov. Novozvolený Svätý Otec nahradil nemeckého predchodcu Benedikta XVI., ktorý sa posledný februárový deň tohto roka vzdal svojho úradu. Pontifikát ukončil po takmer ôsmich rokoch. Osemdesiatpäťročný Benedikt XVI. povedal, že cíti ťarchu staroby a že mu na riadne vykonanie úradu nezostávali sily.

Životopis pápeža Františka

Kardinál Jorge Mario Bergoglio, SJ, arcibiskup Buenos Aires, Argentína, ordinár pre veriacich východného orbradu v Argentíne, ktorí nemajú ordinára vlastného obradu, sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires. Vyštudoval za chemického technika, ale potom sa rozhodol pre kňazstvo a vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto. 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej, počas ktorého v Čile dokončil štúdium humanitných vied. V r. 1963, po návrate do Buenos Aires, zavŕšil štúdium filozofie vo veľkom seminári sv. Jozefa v San Migueli.

V rokoch 1964-65 vyučoval literatúru a psychológiu na Immacolata College (Kolégium Nepoškvrnenej) v Santa Fe a potom v r. 1966 tie isté predmety na Univerzite El Salvador (jezuitskej Univerzite Spasiteľa) v Buenos Aires.

V rokoch 1967 – 1970 študoval teológiu vo veľkom seminári sv. Jozefa v San Migueli. 13. decembra 1969 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1970 – 1971 absolvoval tretiu probáciu v Alcala de Henares v Španielsku a 22. apríla 1973 zložil doživotné sľuby.

Pôsobil ako magister novicov vo Villa Varilari v San Migueli (1972 –1973), kde tiež vyučoval teológiu. 31. júla 1973 bol zvolený za provinciála argentínskej provincie jezuitov a túto službu vykonával šesť rokov.

Od r. 1980 do 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarca San Jose (Patriarchu sv. Jozefa) v diecéze San Miguel. V marci 1986 odišiel do Nemecka dokončiť svoju dizertačnú prácu. Predstavení ho následne poslali na univerzitu Univerzitu El Salvador(Univerzita Spasiteľa) a potom do Cordoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.

V máji 1992 ho Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa Aucy a pomocného biskupa v Buenos Aires. Biskupskú konsekráciu prijal 27. júna toho istého roku v katedrále v Buenos Aires, pričom hlavným svätiteľom bol kardinál Antonio Quarracino, spolusvätiteľmi boli apoštolský nuncius Ubaldo Calabresi a Emilio Ognenovich biskup diecézy Mercedes-Lujanu.

3. júna 1997 bol menovaný za arcibiskupa koadjútora v Buenos Aires a vo februári 1998 sa stal nástupcom kardinála Antonia Quarracina. Bol tiež generálnym relátorom na 10. riadnom valnom zhromaždení Biskupskej synody v októbri 2001.

Ako predseda Biskupskej konferencie Argentíny pôsobil od 8. novembra 2005 do 8. novembra 2011.

Za kardinála bol menovaný a kreovaný blahoslaveným Jánom Pavlom II. na konzistóriu 21. februára 2001, jeho titulárnym chrámom je Kostol sv. Roberta Bellarmina. Bol členom:

Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí (od 15. 2.2001), Kongregácie pre klerikov (od 15. 5. 2001), Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života (od 15. 5. 2001), Pápežskej rady pre rodinu (od 18.05.2001) a Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku (od 12. 12. 2002).