Štefánikov odkaz v Meudone
- Autor: Mgr. Filip BARKÓCZI
- Foto: Ivan KELEMENT, Pavol VITKO, Lucia KÚDELOVÁ
- Dátum: 22.05.2024
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Od roku 1905 pôsobil M. R. Štefánik ako vedecký pracovník v observatóriu v parížskej štvrti Meudon. Dňa 9. mája 2024 mali pútnici zo Slovenska možnosť vnímať atmosféru miesta kde pôsobil, a zároveň si kladením vencov uctili jeho pamiatku. Tohto aktu sa zúčastnil generálny duchovný OS a OZ SR plk. Viktor Sabo, štátny tajomník MO SR Martin Vojtašovič, zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR generálporučík Ľubomír Svoboda. Pokloniť sa prišli aj veľvyslanec SR Ján Šoth a veľvyslanec ČR Michal Fleischmainn, predseda skupiny francúzsko-slovenského priateľstva vo francúzskom parlamente Michael Guinoit, vicestarostka Meudonu Sylvie Vucic, riaditeľ odboru pre strednú Európu francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Martial Adam.
Duchovným slovom sa prítomným prihovoril generálny duchovný plk. Viktor Sabo. Prečítal biblický text zo Žalmu 22, 2 – 3: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť.“ Štefánik pôsobil a bol v odlúčení od rodnej vlasti, pocit odlúčenia od Boha prežíval aj Ježiš na kríži. Ježiš na kríži zvíťazil nad hriechom a vrátil sa do svojho kráľovstva. A tak aj my keď my prechádzame rovnakou alebo podobnou situáciou, tak máme východisko v osobe Ježiša Krista, vďaka ktorého obeti na kríži môžeme mať istotu, že nás Boh počuje.
Po pietnom akte pri jeho bronzovej soche v záhrade observatória sa pútnici presunuli do záhrady mieru, ktorá sa nachádza pri radnici mestskej časti Meudon, kde sa podieľali na odhalení Štefánikovej lavičky cti, ktorá je dielom Vojenskej podpornej nadácie. „Konám svoju povinnosť na fronte, aby som robil česť česko-slovenskému národu a dokázal úprimnú lásku k Francúzsku,“ citoval M. R. Štefánika správca Vojenskej podpornej nadácie Milan Gajdoš. Ocenil Štefánikove obrovské zásluhy vo vede, diplomacii, politike a vojenstve. Uviedol, že lavičky cti sú vytvorené v tvare časti skeletu lietadla Caproni CA 33, v ktorom absolvoval svoj posledný nedokončený let z Talianska do vlasti. Tieto lavičky, osádzané či už doma na Slovensku alebo v zahraničí, vyjadrujú úlohu vojakov v bojoch za samostatné Československo proti fašizmu v období II. svetovej vojny a majú za cieľ pripomínať aj zásluhy slovenských vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Aj na tomto mieste zaznela ľudová pieseň v podaní mjr. Márie Lišaníkovej a jej dvoch dcér a dvaja členovia vojenskej hudby Banská Bystrica sprevádzali odhaľovanie lavičky hrou na trúbku.
V ten deň sa tiež slávil veľký kresťanský sviatok – Nanebovstúpenie Ježiša, čo si pripomenuli aj pútnici službami Božími, ktoré viedol plk. Milan Petrula, riaditeľ Úradu EPS MV SR, hudobným doprovodom mu vypomáhal kpt. Milan Bartko, duchovný na Akadémii PZ v Bratislave. Za základ kázňového textu mu poslúžili slová zapísané v Evanjeliu podľa Marka 16,14-20.
V kázni pomenoval otázku, ktorú si prakticky kladie každý z nás: „čo bude so mnou po mojom odchode z tohto sveta?“ Každý má svoju odpoveď. Buď teistickú, alebo ateistickú, pričom obe skupinky občas zasiahne pochybnosť, či náhodou nemá pravdu druhá strana. Dokonca aj učeníci zapochybovali o svojej viere, ako je vidieť v úvodnom texte. Pri tom je svedectvo Biblie jasné – v obrazoch hovorí o večnom svete, o nebeskom kráľovstve, kam bol Ježiš po vzkriesení vzatý a bol posadený po pravici Božej. To vysvetlil slovami: „Dnešný sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo, keď sa Ježiš Kristus posadil po pravici Božej, nie je nič menej ako deň Kristovej intronizácie, deň, keď Kristus s plnou mocou nastúpil na trón, z ktorého sa riadi svet... Dnešný sviatok nám pripomína, že v každom našom slove, čine, postoji, správaní by malo byť cítiť presvedčenie, istotu, že Ježiš Kristus je dnes Pánom nad svetom.“
V dnešnej dobe sa nám s pojmom pán často spája obraz tyrana. Ale od tejto predstavy má tento Ježišov titul ďaleko – nechce v ľuďoch vzbudzovať strach, chce ich získať a darovať im skutočný život. A aj v dnešnej dobe je dôležité, aby sa našli kresťania, ktorí túto zvesť posunú ďalej. Asi sme sa streli s rôznymi reakciami na kresťanskú zvesť, alebo si ich aspoň vieme predstaviť. Niekto ju prijíma s radosťou a nadšením, pri iných ľuďoch sa stretávame s odmietnutím či výsmechom. V iných prípadoch pre ňu môžeme prechádzať utrpením. Avšak rovnaké reakcie zažíval Ježiš samotný, čo nám môže slúžiť na posilnenie, povzbudenie a útechu. Pri tom všetkom to nič nemení na biblickej výzve, „aby sme celým svojím životom aj jednoznačnými slovami dávali najavo, že Ježiš Kristus je naším Pánom a že je šťastný každý, kto sa tomuto Pánovi a Spasiteľovi dá viesť v celom svojom živote.“
Duchovným slovom sa prítomným prihovoril generálny duchovný plk. Viktor Sabo. Prečítal biblický text zo Žalmu 22, 2 – 3: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť.“ Štefánik pôsobil a bol v odlúčení od rodnej vlasti, pocit odlúčenia od Boha prežíval aj Ježiš na kríži. Ježiš na kríži zvíťazil nad hriechom a vrátil sa do svojho kráľovstva. A tak aj my keď my prechádzame rovnakou alebo podobnou situáciou, tak máme východisko v osobe Ježiša Krista, vďaka ktorého obeti na kríži môžeme mať istotu, že nás Boh počuje.
Po pietnom akte pri jeho bronzovej soche v záhrade observatória sa pútnici presunuli do záhrady mieru, ktorá sa nachádza pri radnici mestskej časti Meudon, kde sa podieľali na odhalení Štefánikovej lavičky cti, ktorá je dielom Vojenskej podpornej nadácie. „Konám svoju povinnosť na fronte, aby som robil česť česko-slovenskému národu a dokázal úprimnú lásku k Francúzsku,“ citoval M. R. Štefánika správca Vojenskej podpornej nadácie Milan Gajdoš. Ocenil Štefánikove obrovské zásluhy vo vede, diplomacii, politike a vojenstve. Uviedol, že lavičky cti sú vytvorené v tvare časti skeletu lietadla Caproni CA 33, v ktorom absolvoval svoj posledný nedokončený let z Talianska do vlasti. Tieto lavičky, osádzané či už doma na Slovensku alebo v zahraničí, vyjadrujú úlohu vojakov v bojoch za samostatné Československo proti fašizmu v období II. svetovej vojny a majú za cieľ pripomínať aj zásluhy slovenských vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Aj na tomto mieste zaznela ľudová pieseň v podaní mjr. Márie Lišaníkovej a jej dvoch dcér a dvaja členovia vojenskej hudby Banská Bystrica sprevádzali odhaľovanie lavičky hrou na trúbku.
V ten deň sa tiež slávil veľký kresťanský sviatok – Nanebovstúpenie Ježiša, čo si pripomenuli aj pútnici službami Božími, ktoré viedol plk. Milan Petrula, riaditeľ Úradu EPS MV SR, hudobným doprovodom mu vypomáhal kpt. Milan Bartko, duchovný na Akadémii PZ v Bratislave. Za základ kázňového textu mu poslúžili slová zapísané v Evanjeliu podľa Marka 16,14-20.
V kázni pomenoval otázku, ktorú si prakticky kladie každý z nás: „čo bude so mnou po mojom odchode z tohto sveta?“ Každý má svoju odpoveď. Buď teistickú, alebo ateistickú, pričom obe skupinky občas zasiahne pochybnosť, či náhodou nemá pravdu druhá strana. Dokonca aj učeníci zapochybovali o svojej viere, ako je vidieť v úvodnom texte. Pri tom je svedectvo Biblie jasné – v obrazoch hovorí o večnom svete, o nebeskom kráľovstve, kam bol Ježiš po vzkriesení vzatý a bol posadený po pravici Božej. To vysvetlil slovami: „Dnešný sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo, keď sa Ježiš Kristus posadil po pravici Božej, nie je nič menej ako deň Kristovej intronizácie, deň, keď Kristus s plnou mocou nastúpil na trón, z ktorého sa riadi svet... Dnešný sviatok nám pripomína, že v každom našom slove, čine, postoji, správaní by malo byť cítiť presvedčenie, istotu, že Ježiš Kristus je dnes Pánom nad svetom.“
V dnešnej dobe sa nám s pojmom pán často spája obraz tyrana. Ale od tejto predstavy má tento Ježišov titul ďaleko – nechce v ľuďoch vzbudzovať strach, chce ich získať a darovať im skutočný život. A aj v dnešnej dobe je dôležité, aby sa našli kresťania, ktorí túto zvesť posunú ďalej. Asi sme sa streli s rôznymi reakciami na kresťanskú zvesť, alebo si ich aspoň vieme predstaviť. Niekto ju prijíma s radosťou a nadšením, pri iných ľuďoch sa stretávame s odmietnutím či výsmechom. V iných prípadoch pre ňu môžeme prechádzať utrpením. Avšak rovnaké reakcie zažíval Ježiš samotný, čo nám môže slúžiť na posilnenie, povzbudenie a útechu. Pri tom všetkom to nič nemení na biblickej výzve, „aby sme celým svojím životom aj jednoznačnými slovami dávali najavo, že Ježiš Kristus je naším Pánom a že je šťastný každý, kto sa tomuto Pánovi a Spasiteľovi dá viesť v celom svojom živote.“
