Kybernetická bezpečnosť - zásadná výzva už dnes
- Autor: MO SR - IBOŠ
- Foto: MO SR - Ivan Kelement
- Dátum: 20.12.2013
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Ozbrojené sily ako aj celá spoločnosť sa musí už dnes pripravovať a konať voči novodobým hrozbám pochádzajúcim z kybernetického priestoru. Aké sú doterajšie skúsenosti a možnosti v kybernetickej bezpečnosti, čo poskytuje NATO a EÚ svojim členom v tejto oblasti a čomu čelia krajiny V4 pri budovaní svojich kybernetických spôsobilostí diskutovali v stredu 18. decembra civilní a vojenskí experti z krajín V4 na pracovnom stretnutí v Bratislave na pôde MO SR, ktoré bolo organizované Inštitútom bezpečnostných a obranných štúdií MO SR a Central European Policy Institute (CEPI), s podporou Medzinárodného Vyšehradského fondu a Divízie verejnej diplomacie NATO.
V rámci pracovného stretnutia bola predstavené spoločné štúdie expertov krajín V4 zaoberajúce sa súčasným stavom a možnosťami v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci krajín V4. Jedna štúdia rieši úlohu členských krajín v realizácii novej stratégie kybernetickej bezpečnosti Európskej únie. Projekt DAV4 II sa zameral na koordináciu spôsobilostí ozbrojených síl krajín V4 v duchu iniciatívy inteligentnej obrany NATO.
Účastníci pracovného stretnutia viedli diskusiu o nových výzvach, ktoré prináša kybernetický priestor a aký vplyv majú a budú mať na strategické prostredie bezpečnosti a obrany. Stretnutie bolo obohatené odborným príspevkom popredných svetových firiem zaoberajúcich sa výskumom a poskytovaním služieb v oblasti informačných technológií a kybernetickej bezpečnosti. Keďže kyberpriestor nepozná hranice, prax ukazuje nutnosť spolupráce vládnych inštitúcií a súkromného sektora, aby si štát a spoločnosť dokázali vybudovať odolnosť voči budúcim hrozbám na jednej strane a čo najefektívnejšie využiť príležitosti nových technológií na druhej strane.
Pracovné stretnutie prinieslo niekoľko záverov, ale aj otvorených otázok. „V kybernetickom priestore je potrebná spolupráca, nie rezortizmus a súťaž,“ znel jeden zo záverov vzhľadom k charakteru kybernetického prostredia (priestor takmer bez hraníc), tak medzi zložkami bezpečnosti, obrany, verejného sektora, ako aj krajín medzi sebou. Experti konštatovali potrebu zdokonalenia súčasných národných stratégií pre kybernetickú bezpečnosť, ktoré v plnej miere nezohľadňujú najmä potrebu medzinárodnej spolupráce. Značná pozornosť bola venovaná otázke, či by zložky bezpečnosti a obrany v strednodobom a dlhodobom horizonte mali budovať aj útočné spôsobilosti pre kybernetický priestor a definovať možnú úlohu NATO v tejto oblasti. Podstatným bol tiež problém úlohy ozbrojených síl, konkrétne kde je hranica, kedy hrozbe v kybernetickom priestore má čeliť ešte civilná spoločnosť a kedy už majú zasiahnuť bezpečnostné a obranné zložky štátu.
Názory a reakcie expertov prítomných na pracovnom stretnutí ukázali, že oblasť kybernetickej bezpečnosti je dnes horúcou témou, ktorú prináša realita na každodennom poriadku. Je možné konštatovať, že oblasti bezpečnosti a obrany kybernetického priestoru v krajinách V4 už bolo venované značné úsilie, avšak vzhľadom k rýchlej dynamike vývoja si príprava na budúcnosť vyžaduje neustále prispôsobovanie a hľadanie nových foriem vnútroštátnej spolupráce a medzinárodnej koordinácie.
V rámci pracovného stretnutia bola predstavené spoločné štúdie expertov krajín V4 zaoberajúce sa súčasným stavom a možnosťami v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci krajín V4. Jedna štúdia rieši úlohu členských krajín v realizácii novej stratégie kybernetickej bezpečnosti Európskej únie. Projekt DAV4 II sa zameral na koordináciu spôsobilostí ozbrojených síl krajín V4 v duchu iniciatívy inteligentnej obrany NATO.
Účastníci pracovného stretnutia viedli diskusiu o nových výzvach, ktoré prináša kybernetický priestor a aký vplyv majú a budú mať na strategické prostredie bezpečnosti a obrany. Stretnutie bolo obohatené odborným príspevkom popredných svetových firiem zaoberajúcich sa výskumom a poskytovaním služieb v oblasti informačných technológií a kybernetickej bezpečnosti. Keďže kyberpriestor nepozná hranice, prax ukazuje nutnosť spolupráce vládnych inštitúcií a súkromného sektora, aby si štát a spoločnosť dokázali vybudovať odolnosť voči budúcim hrozbám na jednej strane a čo najefektívnejšie využiť príležitosti nových technológií na druhej strane.
Pracovné stretnutie prinieslo niekoľko záverov, ale aj otvorených otázok. „V kybernetickom priestore je potrebná spolupráca, nie rezortizmus a súťaž,“ znel jeden zo záverov vzhľadom k charakteru kybernetického prostredia (priestor takmer bez hraníc), tak medzi zložkami bezpečnosti, obrany, verejného sektora, ako aj krajín medzi sebou. Experti konštatovali potrebu zdokonalenia súčasných národných stratégií pre kybernetickú bezpečnosť, ktoré v plnej miere nezohľadňujú najmä potrebu medzinárodnej spolupráce. Značná pozornosť bola venovaná otázke, či by zložky bezpečnosti a obrany v strednodobom a dlhodobom horizonte mali budovať aj útočné spôsobilosti pre kybernetický priestor a definovať možnú úlohu NATO v tejto oblasti. Podstatným bol tiež problém úlohy ozbrojených síl, konkrétne kde je hranica, kedy hrozbe v kybernetickom priestore má čeliť ešte civilná spoločnosť a kedy už majú zasiahnuť bezpečnostné a obranné zložky štátu.
Názory a reakcie expertov prítomných na pracovnom stretnutí ukázali, že oblasť kybernetickej bezpečnosti je dnes horúcou témou, ktorú prináša realita na každodennom poriadku. Je možné konštatovať, že oblasti bezpečnosti a obrany kybernetického priestoru v krajinách V4 už bolo venované značné úsilie, avšak vzhľadom k rýchlej dynamike vývoja si príprava na budúcnosť vyžaduje neustále prispôsobovanie a hľadanie nových foriem vnútroštátnej spolupráce a medzinárodnej koordinácie.