Seminár o strategickej komunikácii
- Autor: MO SR - IBOŠ
- Foto: MO SR - IBOŠ
- Dátum: 21.03.2014
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Dňa 20. marca 2014 sa v priestoroch Klubu MO SR v gescii Úradu pridelenca obrany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií Akadémie ozbrojených síl uskutočnil expertný seminár o strategickej komunikácii. Aktivita nadviazala na úspešný pilotný projekt série expertných seminárov z minulého roka, ktorý vzišiel z rozhovorov štátneho tajomníka MO SR Miloša Koterca s britskými predstaviteľmi.
Na seminári sa, okrem britskej a slovenskej strany, predstavili aj experti z Českej republiky a Chorvátska a odzneli štyri expertné prezentácie, ktoré v mnohom priblížili britský pohľad na problematiku strategickej komunikácie, a to prostredníctvom teoretického prístupu a dvoch prípadových štúdií. Britské skúsenosti v oblasti boli pomenované na základe veľmi presnej hierarchie aktov pri predávaní odkazu verejnosti, ako i na medzirezortnej a medzištátnej úrovni. Strategická komunikácia bola predstavená ako integrálna súčasť komplexného plánovacieho a exekutívneho procesu všetkých vojenských operácii a nie iba ako samostatná funkcionalita, ktorá je à priori spájaná s mediálnym výstupom. Mala by vychádzať z koordinácie na najvyššej úrovni, čerpať z podrobnej analýzy cieľovej skupiny a spoliehať na najvhodnejšie prostriedky pri doručovaní komunikovaného odkazu. Strategická komunikácia by, podľa britských expertov, mala tiež v čo možno najväčšej miere reflektovať názory akademickej obce, ktorá môže na základe teoretického prístupu prispievať k lepšiemu poznaniu ľudského správania a toho, čo ho determinuje.
Praktické skúsenosti zo strategickej komunikácie boli predstavené na dvoch príkladoch z praxe, ktoré veľmi detailne zdôraznili potrebu poznania informačného prostredia, koordinácie, komplexného prístupu i dôležitosti hesla či tzv. naratívneho strategického odkazu, s ktorým sa cieľová skupina bude vedieť najlepšie identifikovať. Experti sa na záver zhodli, že strategická komunikácia jednoznačne predstavuje podporný nástroj každej úspešnej vojenskej operácie.
Vhodnosť témy rezonovala aj v súvislosti so slovenskou angažovanosťou v misiách medzinárodného krízového manažmentu, najmä v misii ISAF v Afganistane. Snaha o korektné informovanie, uplatnenie analytického prístupu k cieľovej skupine/recipientovi informácie a v konečnom dôsledku i vyhodnotenie úspešnosti vojenskej operácie na základe splnenia základných atribútov strategickej komunikácie, by mohla byť inšpiratívnym mementom, z ktorého môže slovenská strana, po vzore partnerov, čerpať do budúcna. Bilaterálna spolupráca slovenskej a britskej strany, ako i partnerských krajín, má ambíciu k podobnému cieľu jednoznačne prispievať.
Na seminári sa, okrem britskej a slovenskej strany, predstavili aj experti z Českej republiky a Chorvátska a odzneli štyri expertné prezentácie, ktoré v mnohom priblížili britský pohľad na problematiku strategickej komunikácie, a to prostredníctvom teoretického prístupu a dvoch prípadových štúdií. Britské skúsenosti v oblasti boli pomenované na základe veľmi presnej hierarchie aktov pri predávaní odkazu verejnosti, ako i na medzirezortnej a medzištátnej úrovni. Strategická komunikácia bola predstavená ako integrálna súčasť komplexného plánovacieho a exekutívneho procesu všetkých vojenských operácii a nie iba ako samostatná funkcionalita, ktorá je à priori spájaná s mediálnym výstupom. Mala by vychádzať z koordinácie na najvyššej úrovni, čerpať z podrobnej analýzy cieľovej skupiny a spoliehať na najvhodnejšie prostriedky pri doručovaní komunikovaného odkazu. Strategická komunikácia by, podľa britských expertov, mala tiež v čo možno najväčšej miere reflektovať názory akademickej obce, ktorá môže na základe teoretického prístupu prispievať k lepšiemu poznaniu ľudského správania a toho, čo ho determinuje.
Praktické skúsenosti zo strategickej komunikácie boli predstavené na dvoch príkladoch z praxe, ktoré veľmi detailne zdôraznili potrebu poznania informačného prostredia, koordinácie, komplexného prístupu i dôležitosti hesla či tzv. naratívneho strategického odkazu, s ktorým sa cieľová skupina bude vedieť najlepšie identifikovať. Experti sa na záver zhodli, že strategická komunikácia jednoznačne predstavuje podporný nástroj každej úspešnej vojenskej operácie.
Vhodnosť témy rezonovala aj v súvislosti so slovenskou angažovanosťou v misiách medzinárodného krízového manažmentu, najmä v misii ISAF v Afganistane. Snaha o korektné informovanie, uplatnenie analytického prístupu k cieľovej skupine/recipientovi informácie a v konečnom dôsledku i vyhodnotenie úspešnosti vojenskej operácie na základe splnenia základných atribútov strategickej komunikácie, by mohla byť inšpiratívnym mementom, z ktorého môže slovenská strana, po vzore partnerov, čerpať do budúcna. Bilaterálna spolupráca slovenskej a britskej strany, ako i partnerských krajín, má ambíciu k podobnému cieľu jednoznačne prispievať.
