- Dátum: 18.11.2019
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Plná poľná
[08.11.2019; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Stále počúvate Rádio Regina, rozhlasovú stanicu, na ktorej každý piatok dvojica Miroslav Minár a Pavol Prelovský vám prináša zaujímavé informácie spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili. Slovensko si uctieva pamiatku vojakov. Deň vojnových veteránov zapustil korene aj u nás. * Jeho najväčším čarovným kúskom bolo, že nám vyčaroval samostatný štát. Plukovník Miloslav Čaplovič na margo mikromágie, ktorú ovládal generál Milan Rastislav Štefánik. * Listujem v Obrane. Aké zaujímavosti prináša novembrové číslo? * Hneď vedel, čo má robiť. Záchranca, čatár Marcel Barčák je dnešnou osobnosťou rezortu. * Centimeter ho delil ho od medaily, v Číne sa presadili aj vojenskí výsadkári zo Slovenska. Dnešná pochvala pre Tomáša Marcinka z Vrtuľníkového krídla v Prešove."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Už o niekoľko dni si pripomenieme 101. výročie od skončenia 1. svetovej vojny. Na pamiatku jej obetí z radov vojakov sa 11. november v celom svete uctieva ako Deň vojnových veteránov. Až prelomové udalosti z novembra 1989 spôsobili, že tento deň sme si začali pripomínať aj na Slovensku. Nebolo to hneď, ale až po roku 2000, presnejšie a intenzívnejšie po celom Slovensku od roku 2003, keď bol v Bratislave na Šafárikovom námestí odhalený pomník vojakom, ktorí počas 2. svetovej vojny bojovali na Západnom fronte. Viac v rozhovore s riaditeľom Vojenského historického ústavu ministerstva obrany plukovníkom Miloslavom Čaplovičom."
Miloslav Čaplovič:
"Táto myšlienka bola z iniciatívy musím povedať nebohého generála Petráka, ktorý sa zúčastnil západného odboja, s ktorým som mal tú česť sa viackrát v živote stretnúť a bolo to obdobie rokov 2002-2005, keď sme sa mnohokrát stretli s ním a s blízkym pridelencom následne je tento nápad, alebo túto myšlienku si osvojili aj predstavitelia ministerstva obrany a my, ako Vojenský historický ústav sme sa na tom podieľali, čo sa týka textovej časti tohto pamätníka, jeho vizualizácie, ako to má vyzerať. Je to maličký pamätník, ktorý si má pripomínať práve všetkých tých, ktorí bojovali nielen na západnom odboji, a hovoríme teraz vo Francúzsku, alebo vo Veľkej Británii, ale aj na Blízkom a Strednom východe, či už ako obrancovia Tobruku a naši Slováci a Čechoslováci, ktorí boli práve v týchto bojiskách severnej Afriky a Blízkom východe. Podarilo sa to nakoniec zrealizovať, tento pamätník bol sprístupnený, mal som tú česť mnohokrát sa stretnúť práve s mnohými či už žijúcimi veteránmi, alebo ich manželkami a príbuznými. Je to tradícia, ktorá postupne na Slovensku si získala čoraz viac priaznivcov a keď je Deň červených makov, alebo teda ten 11. november, alebo tie dni okolo tohto dátumu, tak sa tam zhromažďujeme, či zástupcovia rezortu obrany britskej ambasády a ďalších veľvyslanectiev. Stretávame sa práve už s poslednými žijúcimi veteránmi, respektíve ich vdovami, ktoré ešte na Slovensku sú."
Miroslav Minár:
“Paradoxne práve odhalenie tohto pamätníka účastníkom Západného odboja, začala sa písať novodobá tradícia uctievania si obetí vojen Deň vojnových veteránov, teda 11.11., kedy bol podpísaný v Compiegne mier, kapitulácia Nemecka po 1. svetovej vojne.”
Miloslav Čaplovič:
“Tak samozrejme, tradícia 11. novembra toho dňa prímeria, ako to volajú rôzne, buď…, spomínajú si na to hlavne v demokraciách na Západe, táto tradícia sa priniesla postupne aj na Slovensko a myslím si, že pripomínať si práve týchto vojnových veteránov a tieto útrapy 1. svetovej vojny je na mieste, pretože už aj keby sme hovorili na tie naše slovenské pomery, alebo sa pozerali z hľadiska našej histórie, tak na bojiská 1. svetovej vojny odišlo bojovať skoro 400-tisíc Slovákov. 400-tisíc Slovákov z 2,5 milióna obyvateľov, to znamená, že z každej tej jednej rodiny, z tých 400-tisíc 70-tisíc zahynulo a 60-tisíc bolo trvale zmrzačených. Čiže dnes čo vidíme my ako vojenskí historici, mnohokrát je tu snaha dopátrať sa vnukov, pravnukov o osudoch svojich predkov a myslím si, že to je dôležité pripomínať si históriu, históriu vlastnej rodiny. Cez vlastnú históriu, vlastnej rodiny spozná históriu štátu a okolia, kde človek žije.”
Miroslav Minár:
"Ministerstvo obrany v spolupráci s Veľvyslanectvom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, práve pri tomto pomníku každoročne organizujú spomienkové stretnutie, nie inak tomu bolo aj včera za účasti ministra obrany Petra Gajdoša."
Peter Gajdoš, minister obrany:
“Je to pripomenutie si jednej z hrôzostrašných vojen, kde zahynulo viac ako 13 miliónov obyvateľov, Slovákov 70-tisíc a 60-tisíc bolo ranených. Som presvedčený o tom, že položením kytice kvetov, lebo zapichnutím krížika s červeným makom, je vzdanie úcty všetkým, ktorí položili svoje životy za slobodu, demokraciu a mier, ale zároveň je to aj deň veteránov a ja by som chcel aj touto cestou poďakovať našim profesionálnym vojakom, ktorých viac ako 19 200 sa zúčastnilo v mierových misiách či operáciách, ktorými zabezpečili slobodu, mier a demokraciu v jednotlivých regiónoch a kontinentoch sveta. Celkovo ešte máme z 2. svetovej vojny 108 veteránov žijúcich a myslím si, že aj im patrí naše poďakovanie. Mali by sme si nájsť čas na to, aby sme vzdali úctu všetkým, ktorí položili životy za našu slobodu.”
Miroslav Minár:
“Uctiť si pamiatku bojovníkov Západného frontu si na Šafárikovo námestie prišli aj ich najbližší príbuzní. Nechýbali ani generálny tajomník služobného úradu ministerstva obrany Ján Hoľko, zástupca náčelníka Generálneho štábu generálmajor Jozef Pokorný a tiež novodobí vojnoví veteráni zahraničných mierových misií a vojenských operácií. Spomienkové stretnutia na počesť Dňa vojnových veteránov budú v nasledujúcich dňoch organizované po celom Slovensku. Aj na cintoríne v Kopčanoch, mestskej časti Petržalke, tu, pri známom Bunkri B8 presne o 11. hodine a 11 minúte, teda v čase, kedy bolo pred 101 rokmi podpísané prímerie, odštartujú aj cezpoľný beh na počesť vojnových veteránov. Na cintoríne v Trenčíne v priestoroch muničného skladu v Kubrej, sa nachádza zrekonštruovaný cintorín obetiam 1. svetovej vojny. Úsilie desiatok nadšencov a podporovateľov obnovy cintorína na čele s generálom vo výslužbe Pavlom Honzekom, prinieslo svoje ovocie. Cintorín bol v tomto roku vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Spomienka na vojnových veteránov tu bude v pondelok 11. novembra. Spomínať na vojakov 1. československého armádneho zboru, ale tiež na 58 novodobých vojnových veteránov sa bude aj na cintoríne a pamätníku Háj-Nicovô nad Liptovským Mikulášom.”
GENERÁL
Miroslav Minár:
"Milan Rastislav Štefánik, generál osloboditeľ. To je názov veľmi pútavej výstavy, ktorú na Bratislavskom hrade sprístupnili verejnosti minulý týždeň. Pri otvorení výstavy minister obrany Peter Gajdoš okrem iného povedal."
Peter Gajdoš, minister obrany:
"Život generála Milana Rastislava Štefánika bol nepochybne zdrojom inšpirácie. Ako sám hovoril treba, aby sme vykonali každý hneď teraz všetko, čo je v našich silách. V dejinách vždy vyhrala vec, za ktorú pracovalo aspoň desať oddaných ľudí. A týmto krédom sa on sám nepochybne riadil v každej oblasti, v ktorej vynikal, či už ako bolo spomínané politik, astronóm, diplomat, no v neposlednom rade aj ako vojak, generál. No čo je z jeho života rozhodne potrebné vyzdvihnúť je fakt, že napriek svojmu európskemu rozmeru, nikdy nezabudol na svoj národ a vždy sa k nemu rád a hrdo vracal. Zároveň však dokázal neskutočným spôsobom spájať ľudí. A to tak počas života, ako aj viac ako sto rokov od svojej smrti. Pri mene Štefánik sa spoločnosť nerozdeľuje na prívržencov koalície či opozície, ale rovnako si ho ctí a váži každý, kto kedy miloval Slovensko a bol hrdý na to, že to jeho rodná vlasť. Dovoľte mi oceniť prácu odborníkov a historikov, ktorí pripravovali túto výstavu týmto spôsobom mohla pripomenúť dielo a život generála Milana Rastislava Štefánika. Ako minister obrany, bývalý vojak som presvedčený, že odkaz, ktorý nám zanechal je trvalý a nemenný. Pretože veriť, milovať a pracovať je dokonalá inšpirácia pre každého z nás, nech v živote sa venuje a robí čokoľvek."
Miroslav Minár:
“Plukovník Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu, je spoluautorom výstavy o Štefánikovi. Počúvajte a možno vás tento rozhovor bude inšpirovať k tomu, aby ste výstavu o najväčšom Slovákovi prišli navštíviť aj vy.”
Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu:
“Tak samozrejme, výstavu sme chceli poňať úplne inak ako doteraz, čiže s kolegami či to bol Radoslav Ragač z ministerstva kultúry, alebo generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Pánis sme sa snažili o to, aby sme priblížili nielen Štefánikov život, ale aj jeho odkaz, to znamená, snažili sme sa pripomínať jeho pamätníky, jeho odkaz spoločnosti tak, ako sa aj menila, ako sa aj menil, pretože tá doba, ktorá nasledovala po jeho tragickej smrti, bola rôznorodá a musíme povedať, že to obdobie prvej republiky, keď bol väčšinou velebený a uctievaný, či už politikmi, štátnikmi, ale aj obyčajnými ľuďmi a takisto samozrejme vojakmi, môžem pripomenúť napríklad zbierku na jeho pamätník v Komárne, kde sa zložili na to príslušníci pešieho pluku, ktorý niesol meno peší pluk 12., meno generála Štefánika, no a potom prišiel obdobie, keď počas vojnového slovenského štátu ten režim z neho vyťahoval iba to, čo sa mu hodilo, miesto glorifikácie ho postupne začali odsudzovať, riešila sa…otázka, ale hlavne to, že sa vyťahovali iba jeho protiboľševický aspekt a nebralo sa do úvahy to všetko, čím on prešiel, čo robil, pretože on nepatril iba k ľuďom úplného konzervatívneho jadra, ale jednoducho to bol človek, ktorý sa vyvíjal. To, že nemáme ten jeho odkaz je pravda, on zomrel mladý a nestihol napísať svoje diela tak, ako to urobil napríklad prezident Masaryk alebo neskôr aj Beneš, tak to bola tiež taká úloha pre nás, pre vojenských historikov, aby sme skúsili nájsť jeho vyjadrenia, jeho výroky a to sme aj spomínali, a to bolo aj prezentované, sme pripravili taký film, ktorý sa aj v rámci tejto výstavy Milan Rastislav Štefánik generál, osloboditeľ prezentuje.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, v tejto súvislosti ešte jedna dôležitá etapa, kedy sa malo na Štefánika ako keby zabudnúť. Malo sa zabudnúť aj na legionárov, teda légie, ktoré on vytváral.”
Miloslav Čaplovič:
“Tak samozrejme, ešte spomeniem obdobie Slovenského národného povstania, pretože práve na jeho odkaz nadviazali či už to boli príslušníci povstaleckej armády, alebo boli to partizáni, mali sme aj partizánsku brigádu generála Štefánika, mali sme tu pancierový vlak, ktorý bol pomenovaný po ňom, tak prišlo obdobie po roku 48, keď prevzal moc v krajine komunistický režim, ktorý sa snažil nielen tu legionársku tradíciu, ale hlavne osobnosti, ako bol aj generál Štefánik, vymazať z dejín a toto obdobie trvalo dá sa povedať 40 rokov, až na obdobie v roku 1968, kedy vyšli prvé práce, keď sa znova ľudia zišli na Bradle po 20-tich rokoch a mohli si ho pripomenúť. Boli miesta na Slovensku, kde Štefánik prežil aj celý komunistický režim a musím fakt ako s plnou vážnosťou povedať, že tie miesta, či to bola Myjava, alebo to bol Predmier, alebo to bolo Záriečie, tak to boli miesta, kde miestni ľudia nedovolili ani režimu, aby sa na toho Štefánika zabudlo.”
Miroslav Minár:
“Áno, v Predmieri dokonca jedna jediná socha, ktorá zostala stáť na pôvodnom mieste.”
Miloslav Čaplovič:
“Samozrejme, boli to práve legionári, staručkí príslušníci légií, ktorí nedopustili, aby niečo také sa stalo. No a potom prichádza po novembri 1989, čo si tento rok 30. výročie pripomíname, obdobie, keď sme začali o Štefánikovi písať, mohlo sa o ňom hovoriť, historici a nielen historici, či už to boli umelci, ale samozrejme aj politici a verejnosť sa dozvedela o jeho živote omnoho viac. Je tu objektivita v tom, že môžeme bádať, môžeme skúmať, je tu demokratický režim, kde môžu historici sa aj sporiť napríklad v niektorých otázkach, ale myslím si, že generál Štefánik dnes, jeho miesto v spoločnosti je nenahraditeľné a patrí k najznámejším osobnostiam dejín 20. storočia.”
Miroslav Minár:
“Jedna časť expozície výstavy je venovaná aj zberateľskej vášni generála Štefánika, no a tam už v časoch, keď putoval po svete, keď mal teda čiastočne vybudované svoje hniezdočko, či už v Českej republike, vo Francúzsku, tak tí, ktorí navštívili jeho byt, alebo jeho dočasný domov, tak už pozerali na tie exponáty, ktoré zhromaždil Štefánik, že to bolo teda také malé múzeum. Čo z toho sa objavilo na výstave na Bratislavskom hrade a čo napríklad vás tak najviac z tých zbierkových predmetov fascinuje?”
Miloslav Čaplovič:
“Hovoril som o tom celku, ktorý mapuje život po živote, ale je tam dá sa povedať zmapovaný celý jeho pozemský život generála Štefánika. To znamená, keď návštevník prechádza výstavou, načrie do jeho rodného domu, prechádza potom jeho vedeckou činnosťou, je tam ďalekohľad, sú tam dokumenty, je tam mnoho fotografií, ktoré boli teda z astronomického prostredia. Následne tam máme tú veľkú zberateľskú vášeň, či to bol Tahitách, alebo to bolo v Strednej Amerike, zbieral rôzne veci. Je tam zbierka vtákov, kolibríkov, ktoré si takisto zo svojich ciest priniesol, no a samozrejme máme tam dokonca Gauguinové drevority, ktoré máme zapožičané práve z Národní galérie Českej republiky z Prahy a tie drevoryty práve Štefánik našiel na Tahitách a bolo to vlastne pár rokov po smrti Gauguina, ktorý tam takisto pôsobil a ktorý tam aj nakoniec zomrel, tak tie drevoryty zobral so sebou do Paríža a takto sa po rokoch po prvýkrát objavili na Slovensku. Máme tam zástavy jeho vojenskej kariéry, to znamená, je tam zmapovaná jeho vojenská kariéra a hlavne ten začiatok, keď on vstúpil do 102. pešieho pluku a následne chcel ísť k letectvu, tak sú tam zapožičané dve zástavy. Jedna letecká zástava a druhá je práve zo 102. pešieho pluku, ktoré zapožičalo Vojenské múzeum vo Francúzsku v Paríži. Máme tam jeho uniformy, sú tam jeho predmety, osobné veci, brigadírky, sú tam legionárske rovnošaty atď. atď.”
Miroslav Minár:
“Štefánik očaroval dámy v rôznych šantánoch aj tým, že ovládal mikromágiu. Tak sú tam aj karty, s ktorými on čaroval?”
Miloslav Čaplovič:
“Sú tam pomôcky, ja presný spôsob ako upútal Štefánik, či bolo tou mágiou, ale samozrejme to bolo omnoho tým, že bol uznávaný vedec, sa vypracoval ako malý človek, bol to významný astronóm a treba poznamenať, že on za svoje vedecké bádania dostal aj vyznamenania čestnej légie pred 1. svetovou vojnou, keď už bol francúzsky štátny občan, čo už je teda niečo úžasné. Takisto vlastne presadzoval záujmy Francúzska vo svete, preto ho poznalo aj to politické vedenie. No a samozrejme, pre mňa osobne je najväčší úspech, ani nie mikromágia, ale to, že on spoluvyčaroval Československo a práve tak, ako spolu s Masarykom a Benešom, ako predstavitelia Československej národnej rady v Paríži organizovali zahraničný odboj, on organizoval armádu, ktorá bojovala na bojiskách 1. svetovej vojne po boku.. či už to bolo vo Francúzsku, v Taliansku, alebo v Rusku a vlastne táto armáda existovala skôr, ako samotný štát, ktorému vlastne činy týchto legionárov razili cestu k jeho vzniku. Čiže pre mňa ak by som hovoril o nejakej mágii, tak pre mňa to, že vzniklo Československo, že prvýkrát Slovensko malo vymedzené štátne hranice, že sa mohol rozvíjať kultúrne, a že vlastne pre mňa ten 28. október, respektíve 30. október je začiatkom samostatnej a neskôr suverénnej slovenskej demokratickej republiky.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, stálu expozíciu má Milan Rastislav Štefánik vo svojich rodných Košariskách v rodnom dome, neuvažuje sa napríklad o tom, že by mal stálu expozíciu mať aj tu, v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave?”
Miloslav Čaplovič:
“Tak je to samozrejme otázka na mojich kolegov múzejníkov zo Slovenského národného múzea. V prvom rade teraz je potrebné, aby na Košariskách sa expozícia rozvíjala, modernizovala, podľa tých plánov, ktoré mám ja k dispozícii ja viem, tak by sa tam mal vytvoriť aj priestor pre školy edukatívny, aby sa tie deti mohli zhromaždiť, aby mohli jednoducho prísť a nielen prejsť expozíciou jeho rodného domu, ale zároveň sa vzdelávať o jeho živote, o jeho prínose pre našu spoločnosť. No a a do budúcnosti, ak hovorím teraz o tejto výstave, tak je tam najviac zbierkových predmetov doposiaľ, čo sa podarilo zhromaždiť. Táto výstava ja verím, že zaujme všetky generácie občanov Slovenskej republiky, je tam časť venovaná takej interaktivite práve pre mladých ľudí, to, čo ich zaujíma, tak aby mali predstavu, okrem toho, že tam sa premieta film, je tam dokonca taká animácia ciest jeho a to je úžasné, že bežíte v čase jeho života a čo rok, to sú obrovské a dlhé cesty po svete, čo ani dnes nie je reálne možné to, čo dokázal on pred 110-timi, 115-timi rokmi urobiť a vlastne spoznať, a je to svetobežník a Štefánika nepovažujeme len za osobnosť slovenských dejín, ale za osobnosť Československa, európskeho formátu, politika, ktorý sa zapísal do svetovej histórie.”
Miroslav Minár:
“Nuž, čo poviete, priatelia? Oplatí sa prísť na Bratislavský hrad a navštíviť výstavu Milan Rastislav Štefánik, generál osloboditeľ. Môžete tak urobiť do 29. marca 2020, dokedy bude výstava sprístupnená pre verejnosť.”
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“Aj tento mesiac sme si rezortný časopis prečítali s Miloslavom Ščepkom.”
Miloslav Ščepka:
“Obálku novembrového vydania mesačníka Obrana zdobí najúspešnejší slovenský vodný slalomár Michal Martikán. Na stranách 16-17 sa s ním rozprávame nielen o majstrovstvách sveta v Španielsku, z ktorých si odniesol svoju 50-tu medailu, ale pri príležitosti jeho 40-tych narodenín aj o celej doterajšej kariére a plánoch do budúcnosti. Ale témou novembrovej Obrany, hlavnou témou je 30. výročie Nežnej revolúcie. Odborník z Vojenského historického ústavu Alex Maskalík analyzuje november 1989 pomerne netradične, a to z vojenského hľadiska. Naši reportéri prinášajú svedectvá z bojových strelieb samohybných húfnic Zuzana na Lešti a z výcviku slovenských aj českých ženistov, ktorí sa učili prostredníctvom výbušnín odstraňovať prekážky, otvárať dvere a podobne. Pozrieme sa aj na 6. ročník Memoriálu kapitána Edmunda Makovníka a na stretnutie európskych vojenských novinárov vo Viedni. Obrana ďalej prináša informácie o zvyšovaní vojenských platov, či analýzu dlhotrvajúcich zamrznutých konfliktov na periférii Európy. A porozprávali sme sa aj s hlavným veliteľom spojeneckého veliteľstva pre transformáciu generálom André Lanatom a zavítali na slávnosti pri príležitosti Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. V seriáli o najlepších lietadlách studenej vojny prišli na rad americké vrtuľníky a AH-1G Cobra a UH1. A v novembrovom čísle Obrany nájdete aj predposlednú časť seriálu Milan Rastislav Štefánik generál osloboditeľ.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"V priestore Pamätníka SNP v Banskej Bystrici riaditeľ Vojenskej polície plukovník Michal Migát prevzal z rúk štátneho tajomníka ministerstva obrany Mariána Saloňa štandardu riaditeľa Vojenskej polície. Je ocenením za dlhodobú pácu a úsilie príslušníkov tejto zložky ministerstva obrany. Riaditeľ, plukovník Michal Migát pri tejto príležitosti povedal, že ide o záväzok do budúcnosti pokračovať v kvalitnom plnení úloh, ako aj v rozvíjaní národných a vojenských tradícií.
Rektorom Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši sa opätovne stav docent Jozef Putera. Do funkcie ho slávnostne vymenovala v prítomnosti ministra obrany Petra Gajdoša prezidentka Zuzana Čaputová. Jozef Putera je rektorom Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši od roku 2015. Vyštudoval Vojenskú vysokú technickú školu v Liptovskom Mikuláši a študoval tiež na Vojenskej akadémii. Neskôr sa stal docentom v odbore teoretická elektrotechnika. Počas svojej profesionálnej kariéry sa podieľal na výskume, vývoji a spracovaní štúdií v oblastiach ako napríklad vojenské spravodajstvo a elektronický boj. Výsledky svojho výskumu a vývoja publikoval na národnej a medzinárodnej úrovni a zúčastnil sa aj na riešení viacerých národných a medzinárodných projektov v rámci svojho profesijného zamerania. Blahoželáme."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Už onedlho vyhlási minister obrany Peter Gajdoš ďalší ročník ankety Vojenský čin roka 2019. S istotou vieme povedať, že bol mimoriadne bohatý na udalosti, ktoré vojakov, príslušníkov ozbrojených síl, ale aj občanov Slovenska nenechali ľahostajnými. V núdzi pomohol a zachránil ľudský život čatár Marcel Barčák z Dopravného krídla generála Milana Rastislava Štefánika v Kuchyni."
Marcel Barčák:
“Som na cyklistike, alebo na bicykli, išiel som cez takú cestu a videl som, ako dve pani, teda Jedna pani už stála nad druhou, čo boli taktiež sa bicyklovať. Bolo to ešte v takom čase, že to bolo tesne pred mojim príchodom, tak som kontroloval situáciu že čo sa deje a videl som, že pani nedýcha, nereaguje, nakoľko teda bolo nutné hneď zahájiť KPR, tak som to prevádzal. Medzitým volali záchrannú službu, nakoľko ešte záchranka bola nejakých 20-22 minút od miesta, takže v podstate celú tú dobu bolo potrebné vykonávať KPR s tým, že by som ešte vyzdvihol jedného pána, tým, že keď som sa pýtal, že kto je ochotný aj do pani dýchať, tak bol tam ešte tiež pán, ktorý po inštruktáži to prevádzal veľmi dobre a tým tá pani mala aj šťastie, aj teda dobre to dopadlo.”
Miroslav Minár:
"Marcelov šľachetný čin nezostal bez odozvy. Minister obrany Peter Gajdoš mu v prítomnosti generálneho tajomníka ministerstva obrany Jána Hoľka a náčelníka Generálneho štábu generála Daniela Zmeka a veliteľa Dopravného krídla plukovníka Petra Prokopa, udelil Pamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa."
Peter Gajdoš, minister obrany:
“Ja som nesmierne rád, som hrdý, som pyšný na to, že máme takýchto profesionálnych vojakov v ozbrojených silách a mohol som ho dnes slávnostným spôsobom za prítomnosti jeho aj priamych nadriadených oceniť. Ja som presvedčený o tom že sa zachoval plne profesionálne, v tejto kritickej krízovej situácii zachoval duchaprítomnosť a ukázal samozrejme kus profesionality, zároveň ale kus ľudskosti. A toto je to dôležité, čo by som chcel podtrhnúť, profesionálni vojaci sú tu pre občanov Slovenskej republiky 24 hodín denne a 7 dní v týždni.”
Miroslav Minár:
“Pán generál, je to skvelý pocit mať takýchto vojakov pod svojim velením.”
Daniel Zmeko:
“No tak samozrejme, že to je skvelý pocit a ja som takisto hrdý, že mám časť veliť takýmto ľuďom. A poskytovanie prvej pomoci je pevnou súčasťou výcviku našich vojsk a poskytnutie aj v bežnom mierovom živote je očakávané od každého profesionálneho vojaka, ako bolo povedané, sme súčasť občianskej spoločnosti, sme tu pre občanov Slovenskej republiky a sme tu jak v stave bezpečnosti, tak v stave krízy, a toto bol krásny príklad, ako sa to dá naplniť.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Nielen atléti slovenského Športového centra Dukla Banská Bystrica úspešne reprezentovali Slovenskú republiku na svetových armádnych hrách v Číne. V silnej konkurencii sa totiž nestratili ani piati vojenskí výsadkári. Iba jeden centimeter chýbal Tomášovi Macinkovi z Vrtuľníkového krídla generála Jána Ambruša z Prešova, aby sa v zoskoku na presnosť dostal na pódium. Nakoniec bolo z toho výborné 5. miesto, k čomu mu blahoželáme a posielame dnešnú pochvalu.”
