Rok ruskej agresie: odkryl snahy ruskej propagandy o rozvrat v slovenskej spoločnosti

Slovensko aj iné krajiny Európskej únie dlhodobo čelia ruskej propagande, ktorej strategickým zámerom je v očiach verejnosti nielen vyobraziť útok Ruska na Ukrajinu ako oprávnený, ale aj vyvolať nevôľu obyvateľov pomáhať Ukrajine.

Osvojovanie si kremeľskej propagandy slovenskou dezinformačnou scénou začalo ešte pred vypuknutím invázie. Klamstvá o údajnom bombardovaní Donbasu, genocíde či zasahovaní do práv rusky hovoriacich občanov sa v menšej miere šírili už od roku 2014.

Jedným z viditeľných výsledkov tejto postupnej podvratnej činnosti bolo, že napriek varovaniam vládnych predstaviteľov SR o hroziacej invázii časť slovenskej verejnosti podľahla klamstvám o tom, že žiadna vojna nehrozí a cvičenie stovky tisíc ruských vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc je zo strany Ruska bežné. „Realita uplynulého roka tak okrem pravdy o krvavej agresii Ruska naplno odkryla aj systematické snahy ruskej propagandy a dezinformačnej scény o rozvrat aj slovenskej spoločnosti,“ uviedol riaditeľ odboru pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu MO SR Peter Ihnatišin.

S vojnou sa naštartovala nová éra dezinformácií, ktoré chcú dehumanizovať obete, odpútať pozornosť od skutočného agresora, vojnových zločinov, pošliapavania ľudských práv a medzinárodných dohôd. Slovenská dezinformačná scéna po krátkom zaváhaní plynule prešla od zľahčovania situácie do otvorenej obhajoby ruského konania.

Príkladom je označovanie ukrajinských obrancov za nacistov alebo Banderovcov, obohatené o prekrúcanie historických faktov zo strany propagandistov až po plán, ako „denacifikovať“ ukrajinské obyvateľstvo a potrestať takzvaný „nacistický režim“. Cieľom takto vypracovaného plánu bolo zničiť národnú identitu Ukrajiny. Ukrajina je však napriek všetkým takýmto snahám zjednotená ako nikdy predtým.

Aj Slovensko počas vojny v susednej krajine bojuje o identitu. Okrem metódy „ačohentizmu“, teda odvedeniu pozornosti k nesúvisiacim témam, sa snahy intenzívne sústredia aj na obrat silnej vlny solidarity a spolupatričnosti slovenskej občianskej spoločnosti voči ľuďom utekajúcim pred vojnou v ich krajine. Nástrojom je poukazovanie na vlastníctvo odídencov. Dezinformátori však vo svojej horlivosti zrejme zabudli, že Ukrajinci utekajú pred vojnou a nie pred chudobou.

Dezinformačná scéna sa uchyľuje naraz k viacerým prúdom, medzi nimi k vytváraniu falošného dojmu o existencii rusofóbie, snahám o vykreslenie Ruska ako obete a pripisovanie zodpovednosti Západu. Domáca spoločnosť denne čelí aj klamstvám o účinkoch sankcií, či priamym nástrojom strachu vo forme vymyslenej a umelo živenej témy mobilizácie obyvateľstva.

„Nenechajme sa strašiť a zastrašiť – kritické myslenie a overovanie informácií sú nepriestrelnou vestou proti nábojom propagandy, dezinformáciám a klamstvám. Povzbudzujem preto všetkých, aby sme sa spojili za odolnejšie Slovensko, chránili našu spoločnosť pred mnohými súčasnými aj budúcimi pokusmi rozvrátiť našu spoločnosť a oslabiť tak celý štát,“ zdôraznil minister obrany SR Jaroslav Naď.

Poukázal tiež na potrebu pripravenosti na ďalšie snahy o eskaláciu a podrývanie jednoty našej spoločnosti ale tiež celého Západu. Rusko je evidentne odhodlané použiť celú plejádu vojenských a nevojenských nástrojov na dosiahnutie svojich cieľov. Dá sa očakávať, že ruská politika voči nám bude mať dlhodobo konfrontačný charakter. Slovensko je však odhodlané vytrvať – jednak v podpore Ukrajiny ale tiež v boji proti snahám o dezorientáciu našej spoločnosti v systéme hodnôt, slobody, demokracie a práva.