Historici spomínali v Banskej Bystrici na Slovensko v roku 1941
- Autor: MO SR - Jozef Žiak
- Foto: MO SR - Jozef Žiak a Múzeum SNP
- Dátum: 23.06.2011
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Presne v deň sedemdesiateho výročia napadnutia Sovietskeho zväzu Nemeckom sa v stredu 22. júna uskutočnila v Múzeu SNP v Banskej Bystrici medzinárodná vedecká konferencia Slovensko v roku 1941: politika, armáda, spoločnosť. Zorganizoval ju Vojenský historický ústav (VHÚ) Bratislava v spolupráci s banskobystrickým múzeom SNP a Sekciou pre vojenské dejiny Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.
Účastníci sa dozvedeli mnoho zaujímavých informácií o stave slovenskej spoločnosti v zlomovom roku 1941, keď sa Slovensko ako jeden z prvých štátov pripojilo svojimi vojakmi k vojne proti Sovietskemu zväzu. V lete už bolo vo vojnovom ťažení vyše 50 tisíc slovenských vojakov.
K úspešnému priebehu konferencie prispeli aj vojenskí historici z VHÚ Bratislava. Podplukovník v zálohe Peter Šumichrast pripomenul prvé pôsobenie slovenského letectva od leta do konca októbra 1941, keď bolo celkovo nasadených šesť letiek. Hoci mali k dispozícii už zastaranú vojenskú techniku: prieskumné dvojplošníky Š- 328 a stíhačky Avia B-534, neviedli si zle. Pri takmer 1120 letoch v bojoch padol len jeden stíhač. Okrem neho zahynuli ďalší traja príslušníci kuriérnych letiek.
Historici na konferencii konštatovali, že napriek pomerne priaznivému hodnoteniu pôsobenia slovenských vojakov na fronte v roku 1941 z nemeckej strany sa ukázalo, že ich výstroj, výzbroj, ale aj taktika sú zastarané a nevyhovujú potrebám modernej vojny. Až do konca vojny však nemecká strana sľúbené zbrane a techniku dodala len sčasti.
Plukovník v. v. Jozef Bystrický pripomenul, že vstup Slovenska do vojny priniesol zmeny aj v sociálnom zabezpečení vojakov na fronte a ich rodín doma. Každý dôstojník dostával napríklad za deň služby 40 korún a mužstvo po desať korún, čo bolo na vtedajšiu dobu pomerne dosť. Vstup do vojny priniesol aj zavedenie nového trestného poriadku. Na jeho základe bolo síce zhruba 80 vojakov odsúdených na smrť, ale vykonaný bol iba jeden za celú dobu vojny. Ostatné neboli vykonateľné, lebo vojaci boli na druhej strane barikády (prešli na sovietsku stranu, gen. Viest bol vo Veľkej Británii a po jeho zajatí ho prevzala nemecká strana).
Marián Uhrin z Múzea SNP na príklade pôsobenia martinského pluku útočnej vozby v roku 1941 pripomenul, že aj väčšina jeho bojovej techniky (najmä ľahké tanky LT – 35) sa ukázali nevyhovujúce. Vojenský historik František Cséfalvay sa dotkol zaujímavej témy: bombardovania Košíc „neznámym“ letectvom 26. júna 1941, na základe ktorého sa Maďarsko zapojilo do vojny proti Sovietskemu zväzu. Dodnes sa historici sporia, či to boli sovietske, nemecké či maďarské lietadlá...
Českí historici Jan Vajskebr a Dalibor Krčmář pripomenuli paradoxnú situáciu, ktorá nastala v Protektoráte Čechy a Morava po začatí vojny. Občania dlho neverili, že nemecká armáda naozaj postupuje, brali to ako nemeckú propagandu a očakávali, že Sovieti veľmi rýchlo prejdú do protiútoku a čoskoro prenesú bojovú činnosť na nemecké územie, bližšie k hraniciam Protektorátu. Zaujímavé je aj hodnotenie účasti slovenských vojakov vo vojne proti Sovietskemu zväzu. Značná časť českej verejnosti predpokladala, že slovenskí vojaci veľmi rýchlo prejdú na druhú stranu a budú bojovať proti Nemcom (bolo to aj pod vplyvom spomienok bývalých legionárov, ktorí takto prešli v čase prvej svetovej vojny na ruskú stranu).
Málo sa dnes vie, že Slovenská republika sa najmä po zbrataní Hitlera a Stalina v auguste 1939 snažila o nadviazanie širokých hospodárskych vzťahov so Sovietskym zväzom. Mala záujem najmä o sovietsku ropu, obilniny, azbest či bavlnu. Sovieti zasa o slovenské káble, elektromotory či textilnú priadzu. Do vypuknutia vojny v júni 1941 sa napríklad podarilo na Slovensko doviezť také množstvo bavlny, ktoré zabezpečilo jeho potreby takmer na celý rok.
Historici sa zhodli, že rok 1941 bol pre slovenskú spoločnosť prelomový. Aj vďaka vstupu Slovenska do vojny po boku Nemecka sa ešte viac prehĺbila vojenská, hospodárska i ideologická závislosť Slovenska. Čoraz viac sa presadzovali do života napríklad aj tvrdé protižidovské opatrenia.