Minister obrany kondoloval príbuzným veterána plk. Nikolaja Tegzu

Minister obrany Slovenskej republiky Ľubomír Galko zaslal kondolenčné telegramy manželke a dcére plukovníka vo výslužbe Nikolaja Tegzu, ktorý zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 7. novembra v popoludňajších hodinách v Liptovskom Mikuláši.

„Na odvahu, statočnosť a čestnosť plukovníka Tegzu v boji proti fašizmu a za slobodné Československo rezort obrany a ozbrojené sily nikdy nezabudnú,“ zdôraznil minister v kondolenčnom telegrame.

Tegza bojoval na východnom fronte a zúčastnil sa bojov na Dukle, pri oslobodení Prešova a Liptovského Mikuláša.

„Plukovník Nikolaj Tegza si v našich spomienkach zaslúži obdiv a úctu. Ľudia ako on, ktorí bojovali za našu slobodu, síce odchádzajú, ale ich odkaz patrí k pilierom, na ktorých budujeme aj súčasné ozbrojené sily,“ povedal minister obrany Ľubomír Galko.

Nikolaj Tegza sa narodil na Zakarpatí v Berezove v roku 1922. Ako občan predvojnovej Československej republiky sa už v roku 1939 po obsadení Podkarpatskej Rusi hortyovským Maďarskom presunul do Poľska. Tu sa začala jeho cesta protifašistického bojovníka.

Po ústupe čs. jednotky neskoršieho armádneho generála Ludvíka Svobodu do vtedajšieho Sovietskeho zväzu bol však internovaný v stalinskom gulagu. V lágri pri meste Vorkuta za polárnym kruhom kruté podmienky takmer neprežil.

Keď sa v roku 1942 dohodla československá exilová vláda v Londýne so sovietskym vedením na sformovaní čs. vojenskej jednotky na území Sovietskeho zväzu, v novembri uvedeného roku ho transportovali do Buzuluku. Bol pridelený k protilietadlovému delostreleckému oddielu. Pri tomto druhu vojska bojoval až do konca vojny. Zúčastnil sa bojov o Kyjev, Bielu Cerkev, Žaškov či Ľvov. Na západnej Ukrajine bol zranený. Po návrate na front bojoval na Dukle.

Zúčastnil sa aj bojov o Prešov či Liptovský Mikuláš. Po vojne ostal pôsobiť v armáde. V rámci protivzdušnej obrany slúžil v posádkach Praha, Brno, Olomouc, Prostějov, Hradec Králové, Košice a Liptovský Mikuláš. Vojenskú kariéru ukončil na Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši roku 1977.

Takmer pol storočia plukovník Nikolaj Tegza zbieral historické exponáty súvisiace najmä s 2. svetovou vojnou. Zbrane, výstroj a ďalšie militárie v marci 2011 daroval Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. Stali sa súčasťou tamojšej pamätnej Siene cti a slávy.

Jeho zbierka má obrovskú hodnotu. Na margo darovania predmetov vtedy Tegza povedal: „Celé desaťročia zbierania všetkého, čo súvisí s vojnou, som každý exponát vnímal ako majetok národa. Núkali mi veľa peňazí. V živote ma ale ani nenapadlo, aby som voľačo predal. Chcem, aby ľudia mali úctu k tomu, na čo sa už až príliš zabúda. Aby nezabudli na to, o čom všetkom bola druhá svetová vojna a za čo v nej padli aj moji kamaráti. Celé toto dedičstvo chcem preto zanechať vojsku a verejnosti.“

Plukovník Nikolaj Tegza okrem iných vyznamenaní bol v roku 2007 laureátom v rámci ankety Vojenský čin roka.