Najvyššie položené pracovisko
- Autor: MO SR - Jozef Žiak
- Foto: MO SR - Jozef Žiak
- Dátum: 17.01.2013
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Priestory roty rádiolokačného prieskumu Močiar v Štiavnických vrchoch predstavujú najvyššie položené trvalo obsadené pracovisko celých našich ozbrojených síl. Jeho zabezpečovacia časť sa nachádza v nadmorskej výške okolo 730 metrov nad morom a bojová vo výške 792 metrov.
Rota zabezpečuje nepretržitý rádiolokačný prieskum vzdušného priestoru Slovenska a plní úlohy v rámci NATINADS. „Pôsobia v oblasti, ktorá je v ťažko dostupnom horskom teréne, kam sa najmä v zimnom období musia často zložito dostávať,“ hodnotí činnosť príslušníkov roty veliteľ zvolenskej brigády velenia, riadenia a prieskumu vzdušných síl plukovník Juraj Grivna. „Spomínané podmienky od nich vyžadujú zanietenie pre prácu a zrieknutie sa niektorých vymožeností, ktoré sú pre iných profesionálnych vojakov pôsobiacich v mestách bežné.“
Veliteľ roty kapitán Peter Motičák si na život ďaleko od civilizácie, kde na ceste stretávajú diviakov, jelene, rysov, líšky, ale i medvede, zvykol. Na rôznych pozíciách tu pracuje už od roku 1995, keď ukončil v Liptovskom Mikuláši štúdium vojenskej akadémie. Zvykol si aj na to, že v zime často do práce musia šliapať niekoľko kilometrov peši, lebo cesty sú nezjazdné, že na bojovú časť treba vynášať nielen stravu, ale aj pitnú vodu. A na zimnú údržbu majú k dispozícii len slabý traktor, ktorý sa svojimi výkonmi hodí možno na prácu v kasárňach niekde na rovine, nie však v surových podmienkach Štiavnických vrchov s bohatou nádielkou snehu.
Vďaka takým zanieteným profesionálom a odborníkom, ako je zástupca veliteľa roty nadporučík Daniel Német, náčelník rádiolokátora nadporučík Maroš Kovalčík, technik roty rotný Peter Jablonka a technici rádiolokátora rotmajstri Marián Ducho a Marek Frena sa im úlohy pri ochrane nášho vzdušného priestoru darí plniť.
Rota zabezpečuje nepretržitý rádiolokačný prieskum vzdušného priestoru Slovenska a plní úlohy v rámci NATINADS. „Pôsobia v oblasti, ktorá je v ťažko dostupnom horskom teréne, kam sa najmä v zimnom období musia často zložito dostávať,“ hodnotí činnosť príslušníkov roty veliteľ zvolenskej brigády velenia, riadenia a prieskumu vzdušných síl plukovník Juraj Grivna. „Spomínané podmienky od nich vyžadujú zanietenie pre prácu a zrieknutie sa niektorých vymožeností, ktoré sú pre iných profesionálnych vojakov pôsobiacich v mestách bežné.“
Veliteľ roty kapitán Peter Motičák si na život ďaleko od civilizácie, kde na ceste stretávajú diviakov, jelene, rysov, líšky, ale i medvede, zvykol. Na rôznych pozíciách tu pracuje už od roku 1995, keď ukončil v Liptovskom Mikuláši štúdium vojenskej akadémie. Zvykol si aj na to, že v zime často do práce musia šliapať niekoľko kilometrov peši, lebo cesty sú nezjazdné, že na bojovú časť treba vynášať nielen stravu, ale aj pitnú vodu. A na zimnú údržbu majú k dispozícii len slabý traktor, ktorý sa svojimi výkonmi hodí možno na prácu v kasárňach niekde na rovine, nie však v surových podmienkach Štiavnických vrchov s bohatou nádielkou snehu.
Vďaka takým zanieteným profesionálom a odborníkom, ako je zástupca veliteľa roty nadporučík Daniel Német, náčelník rádiolokátora nadporučík Maroš Kovalčík, technik roty rotný Peter Jablonka a technici rádiolokátora rotmajstri Marián Ducho a Marek Frena sa im úlohy pri ochrane nášho vzdušného priestoru darí plniť.