- Dátum: 10.07.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25 MB
Plná poľná
[10.07.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský majú pre vás pripravené zaujímavé informácie spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zaradili.
* V Trenčíne sa s vojenskou kariérou lúčil veliteľ pozemných síl, generálmajor Jindřich Joch.
* Dobrá správa pre tankistov, tanky T72 sa budú modernizovať.
* Slováci opäť nielen na more, ale aj do Afriky.
* Konečne doma. V Martine privítali 73 navrátivších sa vojakov z operácie medzinárodného krízového manažmentu.
* Poddôstojnícka akadémia má nového veliteľa.
* Výsadkári zo špeciálnych síl šantili nad Trenčínom. Medzi nimi aj 22 prvoskokanov.
* Pozitívne správy z Levíc. Zvládnutý výcvik a aj ocenenie výnimočných ľudí."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Utorok nielen v Trenčíne, ale aj v jednotkách pozemných síl, patril výnimočnému veliteľovi, vojakovi telom a dušou, generálmajorovi Jindřichovi Jochovi. Po necelých 38 rokoch služby Slovensku a jeho občanom sa rozhodol odísť na zaslúžený odpočinok. Slávu pod hradom Matúša Čáka si nenechal ujsť minister obrany Jaroslav Naď, slovenská generalita na čele s náčelníkom generálneho štábu generálom Danielom Zmekom, vojenskí diplomati a mnohí čestní hostia. Pochopiteľne hold, uznanie a poďakovanie sa zároveň, svojmu veliteľovi prišli vzdať vojaci pozemných síl z celého Slovenska. Nuž a Plná poľná nemohla pri tom chýbať. Náš armádny magazín teda venujeme veliteľovi pozemných síl, generálmajorovi Jindřichovi Jochovi. Je tu aj časť na to obhliadnuť sa späť do toho obdobia, kedy vy ste sa rozhodli obliecť na seba vojenskú uniformu. Teda kedy to bolo a aký bol ten hlavný dôvod?"
Jindřich Joch, odchádzajúci veliteľ Pozemných síl OS SR:
“No tak je to 37 rokov a 353 dní presne, ale v podstate tieto dni sú skrátka že sa mi to počíta, odkedy som začal vojenskú náhradnú službu na Vysokej škole pozemného vojska vo Vyškove. Ale v podstate svoju kariéru, rozhodol som sa vlastne v 15. rokoch, keď som sa rozhodol pre štúdium na Vojenskom gymnáziu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a vlastne vtedy som obliekol prvýkrát uniformu. Možno zavážilo v rozhodnutí aj to, že môj otec bol bývalý profesionálny vojak, aj keď nikdy ma neviedol k tomu, aby som bol vojakom z povolania, lebo vtedy vtedy sme neboli profesionálni vojaci z povolania, takže v podstate odrazila sa na mojom rozhodnutí aj výchova môjho otca a mojich rodičov. Otec bol bývalý vojak z povolania a ukončil kariéru v hodnosti kapitána, takže potom bolo jednoduché rozhodnutie, že kde začnem. Rozhodol som sa pre gymnázium Banská Bystrica.”
Miroslav Minár:
“Nebolo vám trošku ľúto s odstupom času, že ste prišli o takú tú mladosť, takú tú bujarú, jarú?”
Jindřich Joch:
“Ani som si neuvedomoval, že by som o to prišiel. Áno, pohyboval som sa v nejakej komunite tínedžerov 15-ročných atď., ale časom som vlastne zistil, že už po roku štúdia na vojenskom gymnáziu, že mentálne som sa posunul niekde inde a už v podstate keď som sa s nimi stretol, tak nemal som si vlastne čo s nimi povedať. Nie kvôli tomu, že by sme sa nevídavali, ale kvôli tomu, že mentálne som bol posunutý niekde inde, v určitej disciplíne, zodpovednosti a proste už to bolo iné. Ale nikdy to neľutujem.”
Miroslav Minár:
“V gymnáziu v Banskej Bystrici tušili ste, že budete nosiť čierny baret celý svoj vojenský život a budete tankistom?”
Jindřich Joch:
“To som tušil až keď som bol vo 4. ročníku. V 4. ročníku, keď sa rozhodovalo kto do Vyškova pôjde a na aký smer, no tak proste presviedčali ma, aby som šiel na motostrelecký, ale povedal som, že buď budem tankista, alebo zaplatím 20 tisíc a odchádzam preč. Takže cieľavedomo som vedel, že chcem byť tankista.”
Miroslav Minár:
“Áno, tankistom ste telom i dušou, pretože celou tou vašou službou sa prelínali aj tanková rota, prápor, ďalšie veliteľstvá, takže kde bolo to prvé nasadenie?”
Jindřich Joch:
“Po skončení vysokej školy vo Vyškove som nastúpil k 1. tankovému pluku, 1. tanková divízia, 1. armáda Strašice, ktoré patrili, Strašice 1. tankový pluk patrí pod Slánsku divíziu prvú tankovú a bola to malá obec, ktorá mala 2 tisíc obyvateľov, no a zhruba 2 tisíc vojakov. Takže bolo to veľmi zaujímavé. Boli sme jediný útvar v rámci divízie, ktorí sme dostávali tzv. pralesné, bol to príplatok za sťaženú službu, lebo tam v tej obci nebolo ani zdravotné stredisko, chodil tam len autobus, najbližšie vlakové spojenie boli Rokycany, 15 kilometrov, proste autobus išiel jeden ráno do Plzne, jeden poobede sa vracal, jeden ráno išiel z Prahy a jeden poobede odchádzal do Prahy. Takže bolo to veselé.”
Miroslav Minár:
“Tu už vás sprevádzala aj manželka, resp. rodina?”
Jindřich Joch: “Nie, nie. Ja keď som nastúpil k útvaru, ja som bol slobodný, ženil som sa už keď som bol až na funkcii náčelníka štábu práporu. Som sa pozdejšie, manželka nebola so mnou aj keď som sa oženil, čakali sme dieťa, ona pracovala v nemocnici ako lekárka, robila si atestáciu, takže nenasledovala ma. Dochádzal som jedenkrát za mesiac domov asi na 5 dní, ktoré som strávil a v podstate keď sa mi narodil prvý syn, to som slúžil v Strašiciach, tak keď sa narodil, tak som odchádzal. Som bol v službe, po skončení služby som odchádzal na cvičenie a on narodil 4. januára, presne 4. februára, po mesiaci, som ho videl prvýkrát.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu vysielame v premiére každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť na webovej stránke ministerstva obrany a tiež v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. V ďalšej časti relácie budeme pokračovať v rozhovore s odchádzajúcim veliteľom pozemných síl. Dozviete sa, že tanky T72 sa budú modernizovať, výsadkári otvorili nebo nad Trenčínom a určite vás zaujme aj rubrika Slovenskí vojaci v zahraničí a ďalšie informácie spred i spoza kasárenského plota. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Pokračujeme v našom rozhovore s odchádzajúcim veliteľom pozemných síl, generálmajorom Jindřichom Jochom.”
Jindřich Joch: “Kariéru som začal veľkým spojeneckým cvičením Grünwald 76, takže bolo to veľké cvičenie, bolo to veľmi ťažké cvičisko, prvýkrát v živote som tam bol a tie začiatky boli tiež , lebo keď som tam prišiel o desiatej o polnoci sme sa dostali vlastne do stanu, kde sme boli ubytovaní a o tretej ráno pískali poplach, tma bola strašná, takže veliteľ roty s úsmevom ma stiahol z postele a dotiahol ma do parku, odovzdal mi čatu, rýchlo toto sú tvoje tri tanky a ideme na to. Takže bolo ot zaujímavé.”
Miroslav Minár:
“Od troch tankov, pán generál, na funkciu veliteľa pozemných síl, čiže tých tankov je ďaleko viac, ale ja hovorím, že už ich v armáde mať nebudeme.”
Jindřich Joch: "
“Nie, v armáde ich budeme mať. V armáde ich budeme mať. Tanky je základ údernej sily ako pre obranu Slovenskej republiky, sú veľmi podstatné pre taktiku a je to veľká úderná sila jak čo sa týka palebnej sily, tank dokáže strieľať nielen priamu, ale aj nepriamu strelu, kde je aj ako delostrelectvo, v prípade že nie je. Takže tieto tanky si, tank 72 dokáže nepriamo strelou na 8 kilometrov strieľať bez problémov. Samozrejme, vojaci sa na to musia vycvičiť.”
Miroslav Minár:
“Prišiel rok 1991 a zmena pôsobiska. Prišli ste na Slovensko.”
Jindřich Joch:
“V roku 1991 som bol na funkcii veliteľa práporu v Strašiciach a obdržal som personálny rozkaz v rámci organizácie a bol som presunutý, po Veľkej noci som nastúpil do Kežmarku a začala vlastne nová etapa, nová. Keď som prišiel na Slovensko, tak veliteľ pluku, podplukovník Paulech, mi ponúkal dve funkcie. Jedna to bola veliteľ rámcovej roty a jedno náčelník štábu PJ-čkového práporu. Keďže som išiel z funkcie veliteľa práporu ako nadporučík, ktorú som vykonával viac ako jeden rok, zhruba asi 1,5 roka keď som prišiel na Slovensko, tak som povedal, že toho náčelníka štábu. Takže znova som začínal od piky na Slovensku.”
Miroslav Minár:
“Áno, tu na Slovensku potom prišli samozrejme ďalšie pozície, funkcie významné. Boli ste pri poslednom vymenovaní ustanovený na funkciu veliteľa pozemných síl. Čo to pre vás znamenalo?”
Jindřich Joch:
"Keď mi to oznámil náčelník generálneho štábu, pán generál Maxim, že ak budem súhlasiť, tak bol rád, aby som bol veliteľom pozemných síl. Nikdy som nezaváhal, okamžite som sa postavil do pozoru a povedal som Slúžim vlasti. Samozrejme, bola to pre mňa výzva. Jednak z toho dôvodu, slúžil som na pozemných silách, prišiel som z pozemných síl, naposledy som bol v 2007-2008, keď bol generál Maxim ako veliteľ pozemných síl, takže som mu robil náčelníka štábu, ale potom od roku 2008 som bol zase príslušníkom generálneho štábu, prešiel som tam rôznymi funkciami, veliteľa CRO, zástupca náčelníka štábu pre operácie, náčelník štábu pre operácie a nakoniec veliteľa SCKM a posledná funkcia bola moja zástupca náčelníka generálneho štábu, náčelník štábu. Takže po tomto som to určite s radosťou prijal, lebo veliteľ je veliteľ. Samozrejme, bola to veľká výzva. Poznal som pozemné sily, poznal som aké sú problémy, bol som na generálnom štábe, bol som v obraze, poznal som ľudí, ale denno-denný styk a tá práca s ľuďmi je potom niečo iné. Takže bolo to pre mňa očakávanie, nevedel som do čoho idem, ale nikdy som sa nebál žiadnej funkcie, takže nemal som s tým žiaden problém."
Miroslav Minár:
“V akej kondícii teda odovzdávate velenie pozemným silám?”
Jindřich Joch:
“Čo sa týka štábu veliteľstva je zladený, dôstojníci sú vycvičení, je tam súdržný kolektív. Čo sa týka pozemných síl, to, že vojaci vedia pracovať, dokázali aj počas tejto krízy, ktorá bola pandémia korony, Covidu, vedeli pracovať s nasadením, ale to dokazovali po celú dobu, či pri Slovenskom štíte, pri medzinárodných cvičeniach v Nemecku atď., pri certifikácii 2. mechanizovanej brigády za mojej éry. Takže štáby sú zladené, pripravené. Viete, v každom bežnom normálno vojenskom živote sú aj plusy, aj mínusy. Samozrejme, že vždycky sa niečo stane, nejaké udalosti, prekročenie povinností, či v dozornej službe, alkohol za volanom, ale proste je to práca s ľuďmi. Myslím si, že pozemné sily, čo sa týka vojakov, sú v dobrej kondícii. Sú pripravení, sú ochotní robiť nielen svoju prácu, ale aj svoje hobby, robia to z presvedčenia, čo je vidieť a keď treba zapnúť, sú veľmi vynaliezaví, veľmi ochotní a nepozerajú na čas, ktorý musia stráviť v práci aj na úkor svojich rodín.”
Miroslav Minár:
“Čo vám tá takmer už 38-ročná vojenská služba dala a čo vám vzala?”
Jindřich Joch:
“Dala mi toho veľa. Sama kariéra ma naučila sebadisciplíne, zodpovednosti, práca s ľuďmi. Človek to musí prežiť, proste to prežiť. A čo mi vzala? Vďaka svojej práci so strávil veľmi málo času so svojou rodinou, hlavne so svojimi synmi a manželkou, lebo kedysi som ju videl raz za mesiac, potom týždňovky. Som 32 rokov ženatý, ale v podstate 22 rokov som dochádzajúci a od posledného dochádzania od roku 2001 doteraz, som 19 rokov týždňovkár. Samozrejme aj víkendy cvičenia, takže najviac ten čas. Čas so svojimi deťmi a so svojou manželkou. Ale naučili sme sa to zladiť, lebo moja manželka je lekárka a má svoje povinnosti, má služby v nemocnici. Dokázali sme to zladiť. Takže keď sa chce, tak sa dá všetko urobiť.”
Miroslav Minár:
“Je tu príležitosť, pán generál, možno zaželať vašim nasledovníkom niečo také generálske na ich ďalšej púti.”
Jindřich Joch:
“Ja som nepovedal ako generálske, ja by som skôr povedal ako človek. Chcel by som poďakovať všetkým príslušníkom pozemných síl a ozbrojených síl a všetkých tých, ktorých som stretol od svojich začiatkov ako poručík, až do dnešného dňa, alebo lepšie povedané do štvrtka, keď končím svoju kariéru v armáde, poďakovať za podporu, lebo veliteľ je iba dobrý vtedy, tak ako má svojich podriadených. Môže byť veliteľ aký chce, ak nezíska podriadených na svoju stranu a nebude s nimi komunikovať, nikdy v živote nedosiahne výsledky, lebo tí ľudia to neurobia z presvedčenia. Takže ja by som chcel poďakovať nielen príslušníkom ozbrojených síl, ale aj predchádzajúcim, ktorých som kedysi stretol počas svojej kariéry, za veľkú podporu, lebo v podstate armáda,a lebo ozbrojené sily, bola moja veľká rodina. Chcel by som im zaželať veľa pevného zdravia, veľa pohody na pracovisku a zároveň aj veľa pohody doma, lebo domáce zázemie je veľmi dôležité. Ak má človek podporu doma, ľahšie sa mu plnia úlohy vonku. Samozrejme, že budem, aj keď odídem do výsluhového dôchodku, takže budem sledovať a budem podporovať ozbrojené sily, lebo tak ako sa hovorí, že už je raz ten generál, stále je generál a stále je vojak telom a dušou. Až pokiaľ neskončí inú púť života.”
Miroslav Minár:
"Po skončení slávnostného ceremoniálu sa minister obrany Jaroslav Naď a náčelník generálneho štábu, generál Daniel Zmeko, stretli s novinármi. Plná poľná sa tu dozvedela aj dve zaujímavé informácie."
Jaroslav Naď, minister obrany SR:
“Keď som som si nechal doložiť koľko pán generál slúžil vlasti, zistil som, že je to len trošičku menej ako je môj vek. A to je neskutočné, naozaj. Je to samozrejme preukázanie toho, akú kvalitnú robotu odvádzal, že jednoducho mali záujem aj tí jeho nadriadení v tom čase o jeho prístup. o jeho zodpovednosť, o jeho kvalitu, bol postupne povyšovaný a dosiahol to až na zástupcu náčelníka generálneho štábu a ukončil kariéru ako veliteľ pozemných síl. To veľa ľudí nedokázalo a to treba oceniť a zároveň my sme sa spoznali možno niekedy začiatkom okolo roku 2003-4 v tom období a od toho momentu v podstate ja som ho vnímal ako jedného absolútneho profesionála, s ktorým sa mi veľmi dobre pracovalo ľudsky, ale aj odborne, na akýchkoľvek pozíciách sme boli či ja alebo on počas svojej služby. O to som nie radšej, že počas môjho pôsobenia, ako ministra, pán generál odchádza, ale zároveň môžem povedať, že naozaj môže odísť so vztýčenou hlavo a urobil pre túto krajinu, pre našu vlasť naozaj veľmi veľa a treba mu za to adekvátne poďakovať. Že či nájsť rovnakú kvalitu, samozrejme je to jeden mimoriadne kvalitný človek ako odborne tak ľudsky a takých ľudí veľa nie je. Ale či bolo alebo nebolo ťažké nájsť, tak na to odpovie asi pán náčelník generálneho štábu.”
Daniel Zmeko, náčelník generálneho štábu:
“My máme záujem aj v budúcnosti, aby sme ľudí do kľúčových pozícií do verejných ozbrojených síl vyberali precíznym spôsobom a preto aj možné kandidáti na nástupcu veliteľa pozemných síl boli podrobení vypočutiu, alebo hearingu, akokoľvek to už nazveme, kde komisia, zložená z mojich zástupcov, pánom veliteľom pozemných síl aj náčelníka vojenskej kancelárie prezidenta republiky, mne odporučila jeho nástupcu a ja sa rozhodnem v správny čas. Ja predpokladám, že k 31.8., resp. k 1.9. bude vymenovaný nový veliteľ pozemných síl.”
Miroslav Minár:
“Pán generál, nebude ten tankistický jochovský duch chýbať ozbrojeným silám?”
Daniel Zmeko:
“Preto potenciálny kandidát tiež vyšiel z tankového vojska, takže veríme, že bude pokračovať v dobrých tradíciách.”
Miroslav Minár:
“Pán minister, keď som robil s pánom Jochom rozhovor ešte dnes ráno, tak si pochvaľoval, že joj, aký nablišťaný tank T72. Aby sa blišťal ešte viac, možno že tie reči, alebo tie slová o modernizácii aj tejto techniky sú asi na mieste.”
Jaroslav Naď:
“Tie slová, alebo tie reči o modernizácii T72-jok sú absolútne na mieste. Samozrejme, máme svoje záväzky nielen voči Severoatlantickej aliancii v rámci budovania ťažkej brigády, ale máme záväzky aj voči občanom Slovenskej republiky brániť našu vlasť. Stroje T72 sú na to veľmi vhodné stroje, ktoré naozaj potrebujú modernizovať. Ja môžem povedať, že naozaj sa blížime k rozhodnutiu o tom, že pôjdeme cestou modernizácie tankov T72 a ja verím, že čoskoro budeme môcť spoločne s pánom generálom, alebo aj s novým veliteľom pozemných síl, ukázať prvé modernizované tanky.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
"Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generál Daniel Zmeko bol včera v Bruseli, kde zasadal Vojenský výbor Európskej únie. Najvýznamnejšou súčasťou rokovania boli informácie o prebiehajúcich operáciách. Slovensko deklarovalo záujem aktívne podporiť operáciu s názvom EUNAUFOR MED IRINI vyslaním dôstojníkov ozbrojených síl do štábu veliteľstva operácie. Zároveň na neformálnom rokovaní s náčelníkom Generálneho štábu Bundeswehru generálom Eberhardom Zornom nemecký partner potvrdil pripravenosť pokračovať v úspešnom zapojení sa slovenského boarding tímu do operácie IRINI na lodi nemeckého námorníctva, ktorá bude v Stredozemnom mori nasadená v jarných mesiacoch roku 2021. Generáli hovorili aj o prebiehajúcich výcvikových misiách Európskej únie v Somálsku, Stredoafrickej republike a v Mali. Generál Zmeko informoval o zámere ozbrojených síl vyslať, v závislosti na vývoji pandémie Covid-19, príspevky do dvoch výcvikových misií a to v Mali a v Stredoafrickej republike. Po schválení v Národnej rade Slovenskej republiky by slovenskí vojaci mali pôsobiť v týchto krajinách od októbra tohto roka."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
"73 profesionálnych vojakov, ktorí plnili úlohy v zahraničných misiách a operáciách pod hlavičkou Európskej únie, NATO a OSN, privítali v priestoroch Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine minister obrany Jaroslav Naď a náčelník generálneho štábu ozbrojených síl generál Daniel Zmeko. V súčasnosti je v zahraničí nasadených 457 slovenských vojakov a vojačiek a to konkrétne v operáciách Resolute Support v Afganistane, EUFOR ALTEA v Bosne a Hercegovine, v mierovej misii UNFICYP na Cypre, NATO misii v Iraku, ako aj v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti v Lotyšsku v pozorovateľskej misii UNCO na Golanských výšinách a tiež v pozorovateľskej misii pod záštitou Európskej únie v Gruzínsku. V rámci medzinárodného krízového manažmentu sa ich vystriedalo viac ako 19.500. V Martine bol aj slávnostný ceremoniál odovzdania a prevzatia funkcie veliteľa Poddôstojníckej akadémie. Povedie ju štábny nadrotmajster Ján Čmelík, ktorý predtým pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Na Posádkovom cvičisku v Leviciach bol sústredený výcvik vodičov pásovej techniky. Viedol ho veliteľ 1. mechanizovanej roty, kapitán Marek Žáčik.”
Marek Žáčik, veliteľ 1. mechanizovanej roty:
“V našom prípade sú to bojové vozidlá pechoty BT2. Vodiči pásových vozidiel boli počas výcviku na Posádkovom cvičisku Levice preverení zo svojich zručností vo vedení bojových vozidiel v zložitých terénnych podmienkach vo dne i v noci. Najlepším vodičom sa stal desiatnik Marfeldi, príslušník 2. mechanizovanej roty. Najlepší neznamená najrýchlejší, ale vedieť prejsť všetky prekážky na dráhy technicky správne a samozrejme bezpečne, za čo najkratší čas. Na bezpečnosť kladieme veľký dôraz a tomu boli prispôsobené aj ďalšie pracoviská, ako vyslobodzovanie ranených z bojového vozidla, preskúšanie z pravidiel cestnej premávky a taktiež prekonávanie vodnej prekážky na suchu. Všetko je to príprava na certifikačné cvičenie. V najbližšej dobe bude 13. prápor Levice vyvedený v Centre výcviku Lešť, kde bude preverených certifikačným cvičením z viacerých spôsobilostí.”
Miroslav Minár:
“A v Leviciach ešte zostaneme. Veliteľ tamojšieho 13. mechanizovaného práporu podplukovník Richard Király sa na slávnostnom nástupe jednotky rozlúčil s dlhoročnými zamestnankyňami, pani Martou Kotrusovou a pani Máriou Vitulovou, ktoré skončili pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku. Program slávnostného nástupu pokračoval vyhlásením disciplinárnej odmeny, zápis do vojenskej kroniky, ktorú udelil veliteľ príslušníkom práporu poručíkovi Marekovi Bajzovi, desiatnikovi Dominikovi Kundekovi, čatárovi Romanovi Klepáčovi, desiatnikovi Mariánovi Fidlušovi, čatárovi Petrovi Fecenkovi z príkladné plnenie asistenčných úloh zabezpečenia funkcionality a kontinuity opatrení, súvisiacich s vírusom Covid-19. Na záver nástupu sa veliteľ práporu poďakoval aj Petrovi Chmelovičovi, ktorý od 1. júla mení miesto výkonu štátnej služby a poďakoval sa mu za jeho aktívny prístup pri plnení úloh a poprial mu v jeho budúcej kariére veľa úspechov.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Výsadkári zo Síl pre špeciálne operácie šantili nad Trenčínom. Viac povie ich hovorca, major Mário Pažický.”
Mário Pažický, hovorca Síl pre špeciálne operácie:
“V roku 2020 sme tzv. otvárali nebo pre výsadky padákom omnoho neskôr ako v rokoch minulých. Praktická časť výsadkovej prípravy, podobne ako iné výcvikové aktivity ozbrojených síl, boli pre situáciu s problematikou korona značne v čase posunuté a tak sa 2. polovica tohtoročného júna pre slovenských špeciálov odvíjala v znamení vojenských zoskokov. Za pozornosť svojí informácia, že v histórii Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa na jednej vzletovej a doskokovej ploche trenčianskeho letiska stretli naraz hneď tri vojenské útvary Síl pre špeciálne operácie, ktoré majú vo svojich radoch, slangovo, skáčúci personál. Trenčianske nebol symbolicky otvoril veliteľ špeciálnych síl plukovník Branislav Benka, ktorého nasledovali členovia Veliteľstva Síl pre špeciálne operácie, 5. pluku špeciálneho určenia a výcvikovej základne Síl pre špeciálne operácie. Počas štyroch dní v dvoch týždňoch, v ktorých poveternostné podmienky umožnili zoskoky z lietadla L410, opustilo jeho palubu s padákom na chrbte takmer 350 výsadkárov. Symbolickým stavovským kopancom sme medzi výsadkármi privítali 22 prvoskokanov. V týchto dňoch, v 2. júlovom týždni, sme v domovskej posádke 5. pluku špeciálneho určenia výcvikovej základne Síl pre špeciálne operácie v Žiline a okolí organizovali inštruktáž na metodické zamestnanie inštruktorov výsadkovej prípravy. Takúto prípravu organizujeme 2-4 krát vo výcvikovom roku. Tento raz ho možno považovať i za prípravu na majstrovstvá Slovenska v presnosti pristátia. Tie sa uskutočnia oddnes, piatku, do nedele 12. júla na letisku v Prievidzi. Prítomnosť vrtuľníku Mi17 a špičkového leteckého personálu Prešovského vrtuľníkového krída generálplukovníka Jána Ambruša sme využili na zosadení jedného z oddielov 5. pluku do terénu v okolí Žiliny alternatívnym spôsobom. Týmto označením môže byť myslené opustenie paluby vrtuľníka z visu, zlanením, vystúpením, či opustenie paluby z prízemného letu. Letová prevádzka bola po celý čas riadená vežou Letiska Žilina z Dolného Hričova.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
