- Dátum: 10.06.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.57 MB
Plná poľná
[10.06.2022; Regina Západ; Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Mesto Martin malo kedysi prívlastok "tankové", dnes je ale dôležitým centrom výcviku vojakov. Sídli tu totiž základňa výcviku a mobilizačného doplňovania. Aké úlohy plní, aj to vám povieme práve teraz. * Každý, kto si raz oblečie vojenskú uniformu, musí prekročiť aj prekročiť aj kasárenskou bránou na Sídlisku Sever. Kurzy, aj školenia, napríklad tiež jazdy na ťažkých terénnych autách. To všetko sa mladým ľuďom zíde, ak raz skončia službu profesionálneho vojaka. * Spod Martinských hoľ idú do sveta všetci, ktorí sa tu pripravujú na misie, operácie alebo vyslaní do štruktúr NATO, či Európskej únie. * Výnimočný vojenský profesionáli tvoria súčasť výcvikovej jednotky vojenských misií. Do štruktúry jednotky sa zaradil aj dvojnásobný držiteľ prezidentskej Medaily za statočnosť nadrotmajster Miroslav Staník. * Pozveme vás aj k sledovaniu najnovšieho vydania relácie Azimut 24/7. Pripomenieme si tragickú udalosť, ktorá sa stalo 8. júna 2004 v Iraku. * A napokon vám predstavíme dnešnú osobnosť rezortu, ktorou je major Michal Bóna."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Pred niekoľkými dňami bola základňa výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine poctená tým, že za doterajšiu prácu a výsledky jej prezidentka Slovenskej republiky prepožičala bojovú zástavu. Rozhodli sme sa preto, že vám dnes túto výnimočnú jednotku našich ozbrojených síl podrobne predstavíme. Najskôr sme sa veliteľa základne plukovníka Pavla Barančíka opýtali, aké je základné poslanie jeho jednotky."
Pavol Barančík, veliteľ základne:
"Výcvik jednotlivca, primárna úloha, ktorú má základňa v portfóliu. Samozrejme potom je to výcvik poddôstojníkov, či už na kariérne kurzy alebo ďalšie odborné vzdelávanie, a výcvik aktívnych záloh, dobrovoľnej vojenskej prípravy. No a takou najväčšou prioritou je momentálne základný vojenský výcvik."
Miroslav Minár:
"Každý vojak, ktorý vstupuje do ozbrojených síl, musí prejsť Martinom."
Pavol Barančík:
"Martin, z môjho, je to vstupná brána pre každého profesionálneho vojaka, nového, ktorý vstupuje do systému, tak si musí prejsť tým Martinom, až potom môže, po ukončení základného vojenského výcviku, neskôr po odbornom výcviku jednotlivca, ísť na útvar, kde bude vykonávať ďalšiu vojenskú službu."
Miroslav Minár:
"Ale nie je vylúčené, že sa do Martina vráti, pretože zabezpečujete ďalšie rôzne odborné kurzy, odborný výcvik."
Pavol Barančík:
"Hlavne poddôstojníkov, to znamená pripravujeme desiatnika na prvú poddôstojnícku hodnosť, to znamená na čatára. Takže vojak, ktorý je dobrý, splnil si svoje poslanie a chce robiť kariéru, neskôr, odstupom času, niekoľkých rokov, sa dostane opätovne do Martina."
Miroslav Minár:
"Je tu samozrejme ďalšia možnosť, stať sa študentom Poddôstojníckej akadémie."
Pavol Barančík:
"Áno, inštruktorom alebo študentom Poddôstojníckej akadémie a to je až po splnení tých úloh, ktoré plnia vedením svojich veliteľov na útvaroch. Potom sa môže vrátiť na kurz a robiť tú ďalšiu vojenskú kariéru."
Miroslav Minár:
"A keď sa rozhodne alebo dostane pokyn zúčastniť sa na zahraničnej vojenskej operácii alebo na mierovej misii, opäť príde do Martina."
Pavol Barančík:
"Máme tu jednotku, výcviková jednotka vojenských misií, ktorá pripravuje profesionálnych vojakov, ktorí sú vybraní na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Všetkých rôznych misií, až po plnenie úloh v štruktúrach NATO a Európskej únie."
Miroslav Minár:
"Pomerne rozsiahly diapazón úloh, máte na to aj dostatočný personál?"
Pavol Barančík:
"Nateraz máme personál, je pripravený školiť, poskytovať rôzne informácie, predávať ich svojim kolegom, ktorí prídu na výcvik. Samozrejme ako je v celých ozbrojených silách, personál odchádza. Snažíme sa nahrádzať ich kvalifikovaným personálom od iných útvarov, cestou nadriadeného veliteľa pozemných síl, ktorý nám vychádza v ústrety a dostávame personál, či už len na výpomoc alebo aj na trvalý výkon funkcií na základni."
Miroslav Minár:
"Práve v pondelok bol termín, kedy si mohli uchádzači o absolvovanie dobrovoľnej vojenskej prípravy podať žiadosť. Samozrejme opäť prídu do Martina. Ostatná informácia hovorí o tom, že až 527 záujemcov má chuť absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu. Samozrejme budú prechádzať určitým sitom, ale ste pripravení napríklad na tých 150 postov, ktoré sú deklarované?"
Pavol Barančík:
"Áno, sme pripravení na tých 150, to sú naše kapacity. Začína to niekedy v júli, bude to trvať 11 týždňov, takže sme pripravení. Samozrejme postupne nám bude nastupovať základný vojenský výcvik, takže v jednom momente budeme mať na základni niekoľko sto vojakov, ktorí sa budú zúčastňovať výcviku."
Miroslav Minár:
"Myslím si, že dobrá príležitosť pre týchto dobrovoľníkov, proste, aj vidieť tento výcvik, pretože nie je vylúčené, že možnože z tých chlapcov a dievčat niektorí potom už aj požiadajú o vstup do Ozbrojených síl."
Pavol Barančík:
"Áno."
Miroslav Minár:
"Bude im to umožnené?"
Pavol Barančík:
"Áno, určite im to bude umožnené. Je to aj ďalšia z foriem, ako sa stať profesionálnym vojakom, to znamená po dobrovoľnej vojenskej príprave môžu podpísať kontrakt a môžu slúžiť v Ozbrojených silách tak, ako keby absolvovali základný vojenský výcvik. Tie programy pre dobrovoľnú vojenskú prípravu a základný vojenský výcvik sú skoro identické."
Miroslav Minár:
"Identické ale nie sú jednotlivé výcviky a kurzy, ktoré martinská Základňa výcviku a mobilizačného doplňovania počas celého roka realizuje. Spadá do kompetencie Strediska výcviku odbornosti pozemných síl a protivzdušnej obrany. Stredisko má štyri samostatné jednotky. Hovorí veliteľ strediska major Karol Bacula a pokračuje."
Karol Bacula, veliteľ Strediska výcviku odbornosti pozemných síl a protivzdušnej obrany:
"Rota základného vojenského výcviku, rota bojového výcviku, rota výcviku bojovej podpory a bojového zabezpečenia a rota výcviku PVO KIS a EPs. Rota základného vojenského výcviku vlastne vykonáva základný vojenský výcvik čakateľov a kadetov v trvaní 7 výcvikových týždňov. Po 7 výcvikových týždňoch sa čakatelia rozdelia do troch výcvikových rôt, kde vykonávajú odborný výcvik v trvaní od 2 do 7 týždňov."
Miroslav Minár:
"Keď už hovoríme o tej prvej rote, to sú teda tí čakatelia, to sú tí žiadatelia, ktorí sa rozhodli stať sa profesionálnymi vojakmi."
Karol Bacula:
"Áno. Skončí sa výcvik na rote základného vojenského výcviku. V pondelok vlastne prešli do odborného výcviku, kde si ich prebrali vlastne tieto tri jednotky a vlastne začínajú ráno 6:30 hod. a končia o 18:00 hod. Záleží od odbornosti. Na rote bojového výcviku sa vlastne školia odbornosti mechanizované, tankové a prieskumné odbornosti. V rote bojovej podpory a bojového zabezpečenia sa vykonáva výcvik logistických odborností, ženijných odborností, delostreleckých odborností a chemickej odbornosti, personálnych odborností. A vlastne rota výcviku protivzdušnej obrany a komunikačných a informačných systémov vykonáva výcvik príslušníkov pre protivzdušnú obranu."
Miroslav Minár:
"Ktorý výcvik trvá tak najdlhšie a ktorý je najnáročnejší?"
Karol Bacula:
"Najdlhšie trvá výcvik ženijných odborností, kde sa vlastne vojaci zoznamujú so ženijnou muníciou, so ženijnou trhavinou, ženijnými zátarasmi a vlastne vyvrcholením tohto výcviku, posledné 2 týždne, je praktické zamestnanie vo výcvikových zariadenia Ozbrojených síl, kde vojaci priamo ničia ostrú muníciu, priamo mínujú ostrými mínami, priamo trhajú betónové prvky, železné prvky a drevené prvky."
Miroslav Minár:
"Kurz sa skončí, dostanú títo vojaci nejaké osvedčenie, certifikát?"
Karol Bacula:
"Po ukončení odborného výcviku vojak dostane vlastne certifikát, ktorý ho vlastne oprávňuje vykonávať funkciu v tej príslušnej odbornosti, na ktorú bol vyškolený."
Miroslav Minár:
"Zaujal ma teda ten výcvik tých vodičov, pretože toto je skvelá príležitosť pre mladých ľudí, keď vstúpia do armády, absolvovať aj takéto kurzy a vlastne sa zdokonaliť a získať teda oprávnenia na ťažkú automobilovú techniku."
Karol Bacula:
"Profesionálny vojak, alebo čakateľ, ktorý má vodičské oprávnenie B, sa učí, preškoľuje na vojenskú techniku osobnú by som povedal. Tí, čo majú C, na nákladnú a tí, čo majú E na nákladnú plus s prívesom."
Miroslav Minár:
"Čiže toto sú všetko také tie profesie, ktoré v prípade, že potom sa skončí jeho kariéra v Ozbrojených silách, tak má certifikát a môže sa zamestnať u nejakej dopravnej firmy a podobne."
Karol Bacula:
"Určite, lebo vlastne príslušník Ozbrojených síl v tej svojej kariére najazdí určitý počet kilometrov, získa nejaké praktické, aj teoretické, hlavne praktické skúsenosti pri prevoze ľudí, pri prevoze materiálu, techniky, nebezpečných nákladov, a tak ďalej, a tak ďalej."
Miroslav Minár:
"Kedysi mala naša armáda v meste pod Zoborom a v Nitre výcvikovú základňu mierových síl Organizácie spojených národov. Po transformácii Ozbrojených síl úlohu základne prevzala výcviková jednotka vojenských misií v Martine. Je súčasťou základne, ktorej sa dnes venujeme. Viac nám o poslaní tejto špecifickej jednotky povedal zástupca veliteľa major Michal Bóna."
Michal Bóna, zástupca veliteľa výcvikovej jednotky vojenských misií v Martine:
"Výcviková jednotka vojenských misií zabezpečuje výcvik kľúčového personálu do operácií na podporu mieru. Čiže keďže máme široké spektrum pôsobnosti v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, v operáciách na podporu mieru, vyžaduje to kvalitný a flexibilný výcvik, ktorý zabezpečuje vlastne naša jednotka. Naším cieľom je kvalitne pripraviť príslušníkov kľúčového personálu pred ich vyslaním do operácií a zabezpečiť tak kvalitné plnenie úloh a reprezentáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky v zahraničí."
Miroslav Minár:
"Skúsme sa teraz trošku podrobnejšie venovať tomu samotnému výcviku, ako prebieha, kto ho zabezpečuje, kto ho realizuje."
Michal Bóna:
"Predmety prípravy vo výcvikovej jednotke vojenských misií sú špecificky rozdelené do oblastí predmetov a štandardných operačných postupov. Všeobecné predmety zahŕňajú oblasť, ktorá je nevyhnutá pre pôsobenie v priestore operácií. V štandardné postupy sa cvičiaci detailne oboznámia s mandátom, hlavnými úlohami, aktuálnou problematikou v rôznych operáciách, v ktorých pôsobíme. Výcviky jednotlivých operácií je spravidla ukončený záverečným cvičením, ktorého cieľom je príprava na plnenie úloh v priestore pôsobenia. Cvičiaci plnia rôzne úlohy na základe vydaného námetu, v tom sa odrážajú možné modelové situácie, s ktorými sa môžu počas nasadenia stretávať."
Miroslav Minár:
"Kto teda tento výcvik zabezpečuje?"
Michal Bóna:
"Všetci naši inštruktori v podstate musia spĺňať tú podmienku, že museli už pôsobiť v operáciách na podporu mieru, čiže každý ten človek dáva do toho výcviku praktické skúsenosti, ktoré získal počas pôsobenia v operáciách."
Miroslav Minár:
"Vy ste pred nedávnom absolvovali takýto výcvik. Do akej operácie alebo na akú misiu to bolo?"
Michal Bóna:
"Práve teraz sme na jednotke ukončili výcvik do operácie na UNFICYP, kde vlastne sa nás zúčastnilo nejakých 30-40 ľudí, ktorí sú ako kľúčový personál a následne teraz pokračujú vlastne vo výcviku s celou jednotkou."
Miroslav Minár:
"Dá sa povedať, že už sú dobre pripravení na to, aby sa zapojili na mierovú misiu UNFICYP na Cypre. Ako ste už aj vy spomínali, pripravujete ľudí aj do takých destinácií ako je napríklad Irak."
Michal Bóna:
"Za dva týždne budeme začínať výcvik do operácie NATO Mission Iraq a samozrejme aj do operácie Operation Inherent Resolve, ktorá je vlastne s podporu americkej armády. No momentálne Irak je to v podstate ako misia, ktorá je vykonávaná najmä v štábe velenia NATO Mission Iraq, kde vlastne pôsobia naši príslušníci na pozíciách spojárov, kde pomáhajú nadobúdať vlastne kapacity irackej armády."
Miroslav Minár:
"Je dobré, že na príprave profesionálnych vojakov na vyslanie do zahraničia sa podieľajú špičkoví odborníci. Určite k nim patrí aj nadrotmajster Miroslav Staník. Z kasárne na martinskom Podháji sa presťahoval do kasární na Severe. Od svojej materskej jednotky sa mu ale neodchádzalo ľahko."
Miroslav Staník, odborník a školiteľ:
"Človeku je ľúto, keď odchádza z miesta, na ktorom začínal, kde vyrastal, kde vlastne získal všetky skúsenosti. Všetky misie, ktoré som vlastne absolvoval boli za pôsobenia v 11. mechanizovaného práporu. Teraz je taká česť, že môžem tieto skúsenosti, ktoré som nazbieral odovzdávať na výcvikovej jednotke vojenských misií, kde je akože super kolektív. Vidno, že tí ľudia majú za sebou bohaté skúsenosti a sú to odborníci. A myslím si, že sú veľkým prínosom pre odchádzajúcich ľudí, ktorí idú do zahraničia."
Miroslav Minár:
"Vidím, že naďalej máte označenie pyrotechnik Ministerstva obrany Slovenskej republiky."
Miroslav Staník:
"Som vlastne inštruktor ženijných odborností. Viac menej zaoberám sa mínovou bezpečnosťou, čo sa týka nástražných systémov. Som rád vlastne, že ešte tí chalani, ktorí sú tuná, tí starí, ktorí vlastne zakladali túto jednotku, ako je nadrotmajster Havlín, že ešte stále pôsobia tuná. Aj teraz som zistil, že nie všetko človek vie a mám sa ešte aj tak čo od nich učiť."
Miroslav Minár:
"My, keď sme naposledy hovorili, bolo to pred mladými ľuďmi, ktorí boli myslím, že prvý alebo druhý deň tu, v Martine, boli to čakatelia. So zatajeným dychom sledovali ten aj váš príhovor a vaše skúsenosti, ktoré ste im teda mohli odovzdať počas toho základného výcviku. A možnože to bola aj taká dobrá príležitosť nasmerovať týchto mladých ľudí, kam by sa ich vojenská kariéra mohla uberať. Možnože aj v budúcnosti sem, do výcvikovej jednotky vojenských misií."
Michal Bóna:
"Tých ešte vlastne čaká dlhá cesta, aby sa dostali sem, lebo tu, do tejto jednotky sa viac menej dostávajú tí najskúsenejší, ktorí už majú nejaké skúsenosti s misiami. Nechcem teraz nejako znižovať hodnosť jednotiek, ktoré sú, hej, na Slovensku. Ale tu, vlastne, na tejto jednotke, by mali pôsobiť ozaj odborníci, ktorí sa vyznajú a ktorí majú tie skúsenosti zo zahraničia."
Miroslav Minár:
"Ale mohla by to byť pre nich motivácia."
Michal Bóna:
"Ako myslím si, že isto je to motivácia, lebo tuná, keď sa dostane, tak ten človek ozaj musí byť na veľmi vysokej úrovni, aby vedel odovzdať tie skúsenosti a musí mať vlastne, či sa to týka angličtiny, či sa to týka vlastne všetkých vecí okolo armády, tak vlastne ozaj, už musí to mať zmáknuté."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na Rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu, hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie vás pozveme k sledovaniu armádneho magazínu 24/7. Pripomenieme si tragickú udalosť, pri ktorej v Iraku zahynuli naši traja vojaci. A predstavíme vám dnešnú osobnosť rezortu. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac. K sledovaniu ďalšej časti relácie Azimut 24/7 nás pozýva poručíčka Miroslava Mindárová."
Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/7:
"Keďže sme sa dlhšie nevideli, na odčinenie prinášame reportáž z prostredia, ktoré nie je pre každého. Hľadaj nové vydanie Azimut 24/7."
Miroslav Minár:
"Reláciu Azimut 24/7 si môže dnes večer pozrieť na facebookovom profile Ozbrojených síl alebo na YouTubovom kanáli Azimutu 24/7."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"8. jún 2004 bol tragickým dňom našich Ozbrojených síl. V jeden deň na misiách a operáciách zahynuli 4 vojaci. Na Cypre v popoludňajších hodinách utrpel smrteľné zranenia rotný Miroslav Hruška. Niekoľko hodín predtým prišla ale na Slovensko veľmi smutná správa. Pri plnení služobných povinností tragicky zahynuli rotný Peter Dinga, čatár Vladimír Simonides a čatár Miroslav Frkáň. Na svojich kamarátov a spolubojovníkov z Iraku spomína nadrotmajster Miroslav Staník."
Miroslav Staník:
"Človek to má ako stále v živej pamäti, tento deň, ktorý je ozaj smutným dňom. Ako nebolo to len pre Slovenskú republiku, ale aj Poľsko a Lotyšsko, kde zahynuli naši vojaci, teda aj tí poľskí a lotyšskí vojak. Človek to má stále v hlave, stále to rozmýšľa ohľadom tohto. Hlavne teraz, keď to človek vidí, čo sa deje vo svete. Ako rúcajú pomníky, tak je človeku smutno, keď si predstaví, že jedného dňa alebo niekde v Iraku pamätník, ktorý ostal po našich vojakoch, že niekto zbúra. Tak mi je akože smutno z tohto. Lebo tí vojaci plnili svoje rozkazy, či boli na jednej strane alebo na druhej strane. Oni si robili robotu, ktorú mali robiť. A to nie sú rozhodnutia vojakov, ktoré plnia. Sú to politické rozhodnutia a tí vojaci plnia len rozkazy, oni sa nepozerajú, či je to dobrý rozkaz, či je to zlý rozkaz. Proste je to rozkaz, ktorý chcú splniť a splniť si svoju povinnosť."
Miroslav Minár:
"Áno, takto napríklad si plnili svoju povinnosť aj obrancovia Tobruku v Líbyi a tiež prenikli na svet obrátky ako militanti zneuctili pomník a pamätník našim vojakom v Tobruku."
Miroslav Staník:
"Áno, je to smutné, čo sa deje vo svete. Ja hovorím, ľudia by si mali uvedomiť, že to, čo tí vojaci robili, bola robota, ktorú museli splniť. A myslím si, že aj slovenskí vojaci, ktorí pôsobili v Iraku si plnili svoje povinnosti tak, ako mali a ľudia dobre vedia, že slovenská jednotka sa nepodieľala na bojových akciách. My sme vlastne pôsobili ako mierová jednotka. Ničili sme vlastne muníciu, ktorá ohrozovala tam civilné obyvateľstvo. Táto munícia dala sa použiť vlastne na zabíjanie civilného obyvateľstva. Tak myslím si, že naši vojaci neurobili zlé meno, zachránili veľa životov. Tieto tri obete, aj keď je to smutné, ale tie tri obete zachránili možno desaťtisíc ľudí."
Miroslav Minár:
"Vráťme sa ešte teda do rána 8. júna, kedy ste dostali teda úlohu pokračovať v likvidácii nástražných výbušných systémov, nevybuchnutej munície. Aký bol sled tých udalostí?"
Miroslav Staník:
"Bol to taký štandardný deň, ako každý iný. Vojaci, ktorí pôsobili vonku na misii, tak vedia čo to je, keď sa dostanú vonku. Čiže vlastne ráno, klasika, raňajky, vstali sme, nachystali sme si veci, vyrážali sme do priestoru tej Suvary, kde sme pôsobili, kde sme to odmínovali a ničili vlastne tie muničné sklady, ktoré boli vlastne zbombardované. No a vtedy z ničoho nič začala delostrelecká paľba na nás z mínometov. A najhoršie, čo sa mohlo stať, tak že trafili jamu, v ktorej bolo naložené 4 tony munície, ktorá už bola uložená na odpálenie. V tejto jame sa nachádzali naši, poľskí a teda ten lotyšský vojak, ktorí zahynuli. Trafili priamo túto jamu."
Miroslav Minár:
"Mirko, vy ste zachovali chladnú hlavu a pomáhali ste tým, ktorí ešte túto pomoc potrebovali."
Miroslav Staník:
"Človek zbiera skúsenosti a vlastne ja som tie skúsenosti, ktoré som ja nabral vtedy, vlastne, v tejto jednotke, v ktorej som ešte nepôsobil, v tejto jednotke vojenských misií, aj my sme vtedy absolvovali tieto výcviky, čo teraz sa tuná robia. Človeku sa vlastne vtedy z toho kúska mozgu vytiahne to, čo vlastne tu nacvičil. Boli to vlastne také reakcie podvedomé, čo vlastne nacvičil vlastne tuná a robil to podvedome, automaticky. A myslím si, že veľa tam urobil aj ten adrenalín. Že vlastne vtedy človek, keď je adrenalín, nejaký strach, bolesť, ale ide vlastne vpred a najlepšie, čo môže človek urobiť pre toho kamaráta, ktorý tam je, tak ozaj je mu pomôcť v tej ťažkej chvíli, v ktorej bol aj tento poľský vojak. On prežil z blízkosti 1 m 4 tony munície, ktorá vlastne explodovala. Ja som zbadal tohto poľského vojaka, ktorý stál v šoku na kraji tej jamy, kde explodovala táto munícia, ktorá vlastne ešte vybuchovala. Tak ja som vybehol po tohto Poliaka. Šokujúce bolo to, keď som dobehol ku nemu a videl som vlastne, že už nemá na sebe nič oblečené, proste bol komplet bez výstroje, dokonca už ani topánky nemal na sebe. Viete si predstaviť, aký to bol výbuch, že aká to musela byť sila tej explózie, ktorú dokázal tento vojak prežiť zo vzdialenosti 1m. Museli všetci svätí pri ňom stáť a musí mať ozaj dobrú strážnu čatu alebo celú strážnu rotu nad sebou, ktorá ho zachránila. A sú veci, na ktoré sa nedokáže človek pripraviť, keď vlastne chcete tomu človeku pomôcť, nemá žiadnu výstroj, nemáte ho za čo chytiť, keď ho chytíte za ruku, stiahnete mu z ruky kožu. Toto sú situácie, na ktoré sa nedokáže človek pripraviť."
Miroslav Minár:
"My sme kedysi dávnejšie hovorili o tejto situácii a tejto tragickej udalosti, ktorá sa teda stala v Iraku. Tak vy ste mi vtedy spomínali, že v ten deň sa odohrala taká zaujímavá situácia aj u vás doma."
Miroslav Staník:
"No, tak to skorej by vám asi vedela manželka povedať. Človek povie, že keď stúpi do, nechcem povedať do čoho, ľudského, tak by mal mať šťastie, hej. Tak nás vtedy vytopili susedia so splaškami, komplet celú pivnicu nám zaplavili tie splašky. Žena ešte sa smiala, že aké šťastie bude mať, keď nás vytopilo. Keď prišla hore, tak zistila vlastne, že na telefóne mala zameškaných nejakých 50 alebo 60 hovorov. Až potom sa dozvedela od veliteľa, ktorý tam pôsobil s nami, kapitán Rybár, od jeho manželky, že čo sa stalo. Ale vlastne ona hneď jej povedala, že som v poriadku. Neboli také technológie, nemali sme nejak telefóny so sebou. Potom už vlastne ostala taká ukľudnená, aj keď ten strach neni ešte vlastne preč, že z človeka to vlastne upadne až potom, keď si sadne niekde a ukľudní sa, hej. Čiže tiež mala riadny stres. Ale vlastne ja som taký prínos tých stresov v našej rodine."
Miroslav Minár:
"Veru, Miro má pravdu, pretože jeho rodina zažila ďalší stres a to počas Mirovej ďalšej misie, tentoraz v Afganistane, kde sa on a jeho kolegovia pozerali smrti rovno do očí. Ale o tom radšej niekedy inokedy."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Zoznámte sa so zástupcom veliteľa výcvikovej jednotky vojenských misií majorom Michalom Bónom. Kedy sa rozhodol stať sa profesionálnym vojakom?"
Michal Bóna:
"Rozhodol som sa už ako asi malý chlapec, tak, ako každý, keď bol menší, že chcem byť buď vojakom, policajtom alebo požiarnikom. Ale ako som bol na strednej škole, na gymnáziu, tak čím ďalej, tým viacej ma priťahovali zbrane a zbraňové systémy. Po maturách v Martine som vyštudoval na gymnáziu a tam padlo to rozhodnutie, keď som si pozeral stránku Akadémie Ozbrojených síl vtedy, že tam bol odbor zbrane a zbraňové systémy. Tak moje rozhodnutie bolo vykonané. Čiže bolo to v roku 2001. A vtedy som vlastne absolvoval aj prijímačky na Vojenskú akadémiu, kde som ich úspešne splnil a vtedy sa začala moja kariéra."
Miroslav Minár:
"Aká teda bola?"
Michal Bóna:
"Po skončení Akadémie som bol vlastne prevelený do, ako zbraňový technik som bol pridelený na čatu poľných služieb, čo mne moc nesedelo teda. Ale so šťastím sa mi podarilo prestúpiť následne na opravárenský prápor, čo už bolo niečo, čo mi viacej sedelo. Tam som pokračoval vo svojej činnosti a následne sa mi cez niekoľko funkcií a niekoľko misií som skončil vlastne teraz na výcvikovej jednotke vojenských misií."
Miroslav Minár:
"Opravárenský prápor a špecialisti z opravárenského práporu mali tú česť a poctu, že slúžili napríklad aj v Afganistane. No a tu ste mali možnosť napríklad spolupracovať aj s pomerne známym majstrom Tomášom Némethom, žiaľ už dnes nebohým. O malú chvíľu si pripomenieme aj jeho pamiatku."
Michal Bóna:
"Áno, bol som, s Tomášom som dlhé, dlhé roky fungoval, vlastne spolu sme začínali na 2. opravárenskej rote, kde robil funkciu veliaceho čaty, následne veliaceho roty, potom prestúpil na veliaceho práporu. Počas pôsobenia v Afganistane boli sme spolu v tú istú dobu nasadení, ja som bol síce na trošku inej pozícii, ale tak isto sme obidvaja boli v Tarinkote, kde on zastával vlastne funkciu mechanika na D30, ja som bol ako mentor opravárenskej roty Afganskej armády. A následne s Tomášom som mal ešte to šťastie, že som bol aj v operácii v Iraku, kde to bolo NATO Capability Building Iraq, kde sme fungovali ako advisori vlastne na opravy bojovej techniky BVP2."
Miroslav Minár:
"Spomienkou na Tomáš Németha je aj udalosť, kedy bol uvedený do Siene cti a slávy ministerstva obrany. Ale rovnako slávny ste aj vy, pretože tu, presne oproti vám, je pamätný list od vtedajšieho ministra za nomináciu v ankete Vojenský čin roka 2016 a bola to kategória záchrana života. Tak pospomínajme."
Michal Bóna:
"Túto veci si veľmi dobre pamätám. Išiel som vtedy vlastne z práce domov a chcel som sa zastaviť ešte pri rodičoch, niečo som potreboval vybaviť. A vlastne kútikom oka som len zahliadol, ako jeden pán spadol na zem. No nedalo mi to, zastavil som auto, vystúpil som, už som videl len rozliatu kaluž krvi pod hlavou a následne podal som mu prvú pomoc, zavolal som záchranku, kde veľmi dlho trvalo v podstate, kým tá záchranka prišla. Takže mal som to šťastie, že ten pán dýchal, všetko fungovalo, len bol v podstate v bezvedomí. Prišla záchranka, odviezli ho preč, ja som už potom nejaké ďalšie informácie nemal, ale kontaktoval ma vlastne jeho syn, ktorý bol tiež profesionálny vojak a žiaľ bohu mi povedal, že jeho ocino to neprežil. Som sa dozvedel, že ma ten jeho syn aj tak nominoval na takýto čin, aj keď, žiaľbohu, nebol úspešný."
Miroslav Minár:
"Ale samozrejme zachovali ste chladnú hlavu, tak, ako aj na tých operáciách a misiách, ktorých ste sa zúčastnili. Čo vám tá služba v zahraničí dala?"
Michal Bóna:
"Služba v zahraničí najmä, podľa môjho názoru, dá to, že človek vidí okamžité výsledky svojej práce. Lebo u nás doma je to taká mravenčia robota, ktorú postupne, postupne robíme. Tam sú tie výsledky trošku rýchlejšie. A najmä to dalo skúsenosti s tým, že človek vie fungovať trošku operatívne a vie sa rýchlejšie možno rozhodovať. Takže naozaj tá služba v zahraničí dá veľmi veľa pre vojaka do budúcna."
Miroslav Minár:
"Ale aj zoberie."
Michal Bóna:
"Nemôžem povedať, že nejako extra niečo zobrala, ale v podstate asi ani nič také."
Miroslav Minár:
"Ale katapultovala vás aj na funkciu zástupcu veliteľa vojenskej jednotky vojenských misií. Takže taká pocta?"
Michal Bóna:
"Určite áno. Keď som nastúpil na túto jednotku, nastúpil som ešte ako kapitán vlastne na oddelenie výcviku, špeciálnej prípravy a následne bola to pre mňa veľká pocta, že som mohol nastúpiť na funkciu zástupcu veliteľa. Naozaj, ja som vďačný."
Miroslav Minár:
"A ešte nejaké predsavzatia, méty pred vami?"
Michal Bóna:
"Tak to neviem, dúfam, že tu vydržím čo najdlhšie a bude sa mi dariť tak, ako sa mi darilo doteraz."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň."
