- Dátum: 10.09.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Plná poľná
[10.09.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Veliteľstvo posádky Bratislava, to je najmä Vojenská hudba a Čestná stráž Ozbrojených síl.
* Ďalšie červené barety sú realitou. Zoznámte sa s novou jednotkou špeciálnych síl, 52. výsadkovým práporom z Trebišova.
* Zosnulého kamaráta si pripomenuli tým, čo mal najradšej, cezpoľným behom.
* Dozviete sa, čo nové prinesie najnovšie vydanie relácie Azimut 24/7.
* Pripomenieme si 5. výročie vzniku jednotky pre integráciu síl NATO na Slovensku.
* A na záver vám povieme, aká je doterajšia vojenská kariéra veliteľa Bratislavskej posádky plukovníka Miloslava Arnolda."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"A začnime teda dnešnú reláciu rozhovorom už so spomínaným veliteľom Bratislavskej posádky. Táto špecifická jednotka je síce dislokovaná v našom hlavnom meste, no jej vojakov a jednotlivé súčasti môžete stretnúť takmer vo všetkých kútoch Slovenska. Veď počúvajte."
Miloslav Arnold, veliteľ Bratislavskej posádky:
"Poslaním veliteľstva v Bratislave je zabezpečiť plotokolárne aktivity, do ktorých môžeme zaradiť vojenské pocty pri návštevách zahraničných predstaviteľov, vojenské pocty pri oslavách rôznych výročí významných udalostí, pietných aktov kladenia vencov. úmrtí vojakov a iné aktivity podľa požiadaviek Národnej rady Slovenskej republiky, Vlády Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ozbrojených síl Slovenskej republiky v zmysle pravidiel diplomatického protokolu v Slovenskej republike. Rovnako tak sa príslušníci Veliteľstva posádky Bratislava podieľajú na zabezpečovaní protokolárnych aktivít v zahraničí, napríklad sa príslušníci Čestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátili z úspešnej slávnostnej vojenskej prehliadky v Kyjeve. Veliteľstvo posádky Bratislava organizuje vystúpenia príslušníkov čestnej stráže a vojenských hudieb na verejnosti, napríklad show programami čestnej stráže a vojenských hudieb, alebo koncertnými vystúpeniami vojenských hudieb, čo vysokou mierou prispieva k pozitívnej propagácii ozbrojených síl v očiach širokej verejnosti. Príslušníci vojenských hudieb a čestnej stráže sa úspešne podieľali svojimi vystúpeniami počas tohto leta na štyroch podujatiach v rámci Vojenského LetoFestu. Ďalšími poslaniami sú poskytovať súčinnosť s orgánmi štátnej správy a samosprávy v oblasti krízového manažmentu v Posádke Bratislave, riadiť asistenčné úlohy vykonávané podriadenými jednotkami na teritóriu Posádky Bratislava v rámci krízového manažmentu, podieľali sme sa v minulosti na poskytovaní pomoci v rámci záplav v Bratislavskom regióne a samozrejme sme vykonávali aj úlohy v súvislosti s opatreniami v rámci ochorenia Covid-19. Ďalšou našou úlohou je samozrejme aj poskytovať vybrané logistické spôsobilosti v prospech ministerstva obrany a ozbrojených síl."
Miroslav Minár:
“Ak niekto si myslí, že Veliteľstvo posádky Bratislava je len pre potreby Bratislavy a širšieho okolia, čiže Bratislavského regiónu, tak asi sa mýli. Samozrejme, sú aj iné veci ktoré spadajú pod vašu gesciu, napríklad spomienkové stretnutia, výročia.”
Miloslav Arnold:
"Hlavnou súčasťou Veliteľstva posádky Bratislava nie je len samotný štáb, ale samozrejme sú to protokolárne jednotky. Či už je to Čestná stráž Ozbrojených síl Slovenskej republiky, alebo je to Vojenská hudba Ozbrojených síl so sídlom v Bratislave, alebo Vojenská hudba Banská Bystrica so sídlom na Sliači, plus samozrejme súčasťou je aj rota podpory velenia generálneho štábu. Tieto jednotky participujú na všetkých protokolárnych aktivitách, ktoré sú vykonávané, tak ako bolo povedané, nielen v Bratislavskom regióne, ale v rámci celého Slovenska."
Miroslav Minár:
"My sa pomerne často stretávame napríklad na Dukle, ale aj na mnohých podujatiach, ktoré majú verejnosti ukázať tých vašich štramákov, najmä teda Čestnú stráž Ozbrojených síl. A keď už hovoríme o Čestnej stráži, kto má takú šancu stať sa tým driečnym vojakom, vojačkou, ktorí na seba odejú jednak tú klasickú rovnošatu služobnú, ale aj tú historickú."
Miloslav Arnold:
“Či už je to muž alebo žena, musí spĺňať rôzne predpoklady. Napríklad musí spĺňať výšku, nesmie nosiť na verejnosti okuliare, nesmie mať žiadne tetovanie na viditeľnom mieste a musí samozrejme mať určitú váhu, musí spĺňať určité požiadavky na vzhľad.”
Miroslav Minár:
“Pomerne často vídať medzi driečnymi mužmi aj ženy. Na tých sa vzťahujú trošku iné kritériá?”
Miloslav Arnold:
"Na naše ženy sa vzťahujú rovnaké kritériá ako na mužov, rovnaké podmienky platia aj pre nich. Pri návšteve regrutačného strediska môže každý občan Slovenskej republiky, teda muž aj žena, prejaviť záujem o službu v Čestnej stráži Ozbrojených síl. Na základe dopytu následne na to spolupracujeme s personálnym úradom pri výbere vojakov a vojačiek Čestnej stráže a vyberáme tieto osoby do našich zložiek."
Miroslav Minár:
“Aj vaši ľudia, sú to profesionálni vojaci, čiže na nich sa vzťahuje výcvik. Samozrejme, musia ovládať aj pridelenú zbraň.”
Miloslav Arnold:
“Áno, samozrejme. Súčasťou ich výcviku nie je len samotný odborný výcvik vojaka čestnej stráže, alebo odborný výcvik príslušníka vojenskej hudby. Súčasťou ich výcviku sú aj vojenské zručnosti, to znamená počas kalendárneho roka vykonávajú odborný výcvik z rôznych činností, na základe ktorých sú hodnotení. Pravidelne sa zúčastňujú strelieb na Tureckom vrchu.”
Miroslav Minár:
“Sú dobrí strelci?”
Miloslav Arnold:
“Sú medzi nimi naozaj výborní strelci, ktorí chodia na súťaže, zaznamenávajú dobré výsledky a medzi ich koníčky patria aj strelecké zručnosti.”
Miroslav Minár:
"Majú títo chlapci, okrem toho teda že sú tou najviditeľnejšou súčasťou Ozbrojených síl, aj možnosti ďalšieho kariérneho postupu?"
Miloslav Arnold:
"Áno. Vojak čestnej stráže nemusí byť iba vojakom čestnej stráže celú svoju vojenskú kariéru. Máme zavedený rotačný cyklus, na základe ktorého jednotlivé hodnosti majú určitý počet rokov, ktoré musia odslúžiť v čestnej stráži a po ukončení týchto rokov sa môžu rozhodnúť, či naďalej budú pokračovať v čestnej stráži, alebo budú chcieť pôsobiť v iných zložkách v rámci ozbrojených síl."
Miroslav Minár:
"Vojaci, ktorí slúžia v tých bojových jednotkách majú také širšie možnosti zúčastňovať sa na zahraničných vojenských operáciách v mierových misiách. Nie sú brány týchto operácií pre vašich ľudí zatvorené?"
Miloslav Arnold:
"Nie, nie sú, určite nie. Lebo aj príslušníci Veliteľstva posádky Bratislava sú súčasťou vojenských misií a operácií. Každoročne máme v zahraničí svojich príslušníkov, ktorí plnia úlohy v rámci ozbrojených síl v zahraničí. Boli súčasťou vojenských misií či už v Afganistane, na Cypre, Althea, v Bosne Hercegovine, ale aj v iných misiách."
Miroslav Minár:
"Niektorí vojaci čestnej stráže boli aj ohodnotení v ankete Vojenský čin roka, alebo sa nejakým iným spôsobom podieľajú na takých tých humanitárnych akciách. Vy ste to už spomenuli, záplavy a rôzne katastrofy prírodného charakteru. Dokonca mám taký dojem, že keď sa spúšťala operácia Spoločná zodpovednosť, tak vlastne príslušníci Vojenskej hudby Ozbrojených síl boli medzi prvými, ktorí pomáhali v boji proti Covidu."
Miloslav Arnold:
“Nielen vedia dobre hrať, ale samozrejme vedia plniť aj iné úlohy. Áno, v rámci operácie Spoločná zodpovednosť aj príslušníci vojenských hudieb participovali na týchto úlohách, zabezpečovali, či už to boli úlohy v rámci testovania, v rámci očkovania, v rámci ochrany nemocníc, ochrany štátnych hraníc, ale aj iné ďalšie úlohy spojené s týmito opatreniami.”
Miroslav Minár:
“Aké sú najbližšie plány, kde vás verejnosť bude môcť vidieť?”
Arnold:
"Jednou z najdôležitejších a najhlavnejších je 22. september, kedy vlastne oslavujeme Deň ozbrojených síl a budeme súčasťou programu, ktorý bude v Brezovej pod Bradlom."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Veliteľstvo síl pre špeciálne operácie sa utešene rozrastá. K doterajšiemu 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline a žilinskej výcvikovej základni pribudol martinský 57. samostatný oddiel a trebišovský 52. výsadkový prápor. Nuž a túto posledne menovanú jednotku vám teraz podrobne predstavíme."
Marek Barna, zástupca veliteľa 52. výsadkového práporu Trebišov:
"Pozdravujem poslucháčov relácie Plná poľná. Som zástupca veliteľa 52. výsadkového práporu Trebišov, major Marek Barna. V rámci reorganizačných zmien v Ozbrojených silách Slovenskej republiky vznikol 1. septembra tohto roka na platforme 23. motorizovaného práporu Trebišov nový prápor v podriadenosti Síl pre špeciálne operácie a to 52. výsadkový prápor. Začíname písať novodobú históriu výsadkového vojska, ako jedinečnej výsadkovej spôsobilosti v ére samostatného Slovenska a Ozbrojených síl. Poslední výsadkári, ktorí patrili do zostavy 22. výsadkovej brigády Prešov boli v roku 1960 redislokovaní do posádky Prostějov v Českej republike. Minulosť, ale aj súčasná vojenská prax a reálne vojenské operácie ukazujú, že na čo najrýchlejšie zachytenie a eliminovanie hrozieb je najúčinnejšie použiť a využiť spôsobilosti ľahkej výsadkovej pechoty buď ako samostatného taktického prvku, alebo s jednotkami síl pre špeciálne operácie, ako ich podpora. Byť výsadkár je privilégium, ktoré si každý musí zaslúžiť tvrdou drinou, tréningom, prácou, samostatným štúdiom. Ten, kto je pripravená podstúpiť rehoľu stať sa výsadkárom a uspeje, bude určite minimálne hrdý sám na seba, že si siahol počas vstupného výcviku na dno svojich možností a síl, bude hrdý na svojich kamarátov, ktorí s ním úspešne absolvovali výcvik a prispeli k tomu, aby uspeli ako kolektív. Máme za sebou už dva úspešné ergon kurzy, z ktorých vzišli prví výsadkári 52. výsadkového práporu, ktorí na slávnostnom nástupe 31. augusta zaslúžene obdržali z rúk veliteľa Síl pre špeciálne operácie, brigádneho generála Branislava Benku symbol výsadkára, červený baret. Sú pred nami ďalšie ergon kurzy, ktoré, pevne verím, úspešne absolvujú ďalší príslušníci práporu. Všetkým z nás je jasné, že nie každý môže byť výsadkár. Do úlohy vstupujú rôzne premenné, samotné chcenie a chuť, motivácia, fyzická a psychická pripravenosť, ale aj vek a hlavne zdravotný stav. Áno, aj u nás na prápore sú ľudia, ktorí nie sú z rôznych dôvodov stotožnení s transformáciou na výsadkový prápor, alebo len reálne zhodnotili svoje limity a zdravotný stav. Ten, kto zostane a prejde výcvikom, stane sa výsadkárom a bude patriť do už dosť veľkej rodiny špeciálu. Ďalšou výzvou bude redislokácia práporu do vojenského objektu Mokraď. Kto pozná z minulosti samotnú Mokraď mi dá za pravdu, že kasárne sú priamo stvorené pre takýto typ práporu. Minulého roku sa začala revitalizácia objektu hlavne silami a prostriedkami ženijnej a konštrukčnej roty z Michaloviec. Boli vypracované plány na rekonštrukciu budov a inžinierskych sietí, boli alokované financie na celú túto akciu. Som presvedčený, že výsadkový prápor v štruktúre ozbrojených síl má budúcnosť. Verím ľuďom, s ktorými denno-denne pracujem, že vynaložia všetko svoje úsilie, znalosti a zručnosti na to, aby výsadkový prápor vybudovali v novej organizačnej štruktúre. Stále sa učíme a chceme sa zlepšovať, preto verím, že naši nadriadení nám pomôžu, budú nás smerovať a kreovať k dosiahnutiu výsadkovej spôsobilosti, ktorá zoskokmi padákom nekončí. Práve naopak. Dovoľte sa mi rozlúčiť s vami, poslucháči relácie Plná poľná, našim heslom. Húževnatému nie je žiadna ceste nepriechodná."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o malú chvíľu sa poďakujeme seredským ženistom, ktorí postavili most ponad rieku Torysu. Dozviete sa, čo pre vás pripravili tvorcovia relácie Azimut 24/7, pripomenieme si 5. výročie vzniku jednotky NATO sídliacej v bratislavskej mestskej časti Vajnory a v rubrike Osobnosť rezortu sa vám predstaví veliteľ Veliteľstva posádky Bratislava, plukovník Miloslav Arnold. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Pred rokom sa kolegovia a kamaráti zvolenskej Brigády riadenia vzdušných operácií rozlúčili s výnimočným vojakom, veliacim poddôstojníkom Vladimírom Kollárom. Jeho najbližší, spolu s vojakmi, si naňho spomenuli tým, čo mal Vlado najradšej, behom. Nultý ročník memoriálu na jeho počesť nám teraz priblíži nadrotmajster Rastislav Skubeň, veliaci poddôstojník brigády.”
Rastislav Skubeň, veliaci poddôstojník Brigády riadenia vzdušných síl Zvolen:
“Myšlienka zorganizovať Memoriál rotmajstra Vladimír Kollára sa zrodila, ako ináč, počas jedného z mojich dlhších bežeckých tréningov, kedy je priestor aj na rôzne úvahy. Disciplína mi bola od začiatku jasná. Keďže Vladino bol tiež vášnivým bežcom, len dĺžka trate bola otázna. Nechcel som zvoliť príliš dlhú trasu tak, aby sa daného podujatia mohli zúčastniť aj kolegovia, pre ktorých nie je beh každodennou rutinou. Cieľom bolo uctiť si pamiatku nášho kolegu, veliaceho poddôstojníka, ktorý po boji podľahol ťažkej chorobe a to odbehnutím symbolických 100 metrov za každý rok jeho života. Takto bola dĺžka trate stanovená na 3800 metrov. Po schválení možnosti vykonania memoriálu veliteľom brigády plukovníkom Mišovicom nám už nič nebránilo zorganizovať dôstojné športové podujatie. Prvé smerovanie memoriálu bolo určené kolegyniam a kolegom z brigády, avšak po návrhu manželky Slávky Kollárovej na možnosť účasti rodinných príslušníkov či blízkych na podujatí, sme sa s veliteľom priklonili k tejto požiadavke, ktorá s odstupom času bola dobrým rozhodnutím, nakoľko na absolvovaný memoriál máme iba dobré ohlasy. Samotnému memoriálu predchádzala pietna spomienka spolu s najbližšími na mestskom cintoríne v Žiari nad Hronom položením spomienkového venca príslušníkmi brigády. Posledný augustový deň, iba rok potom, čo nás opustil náš kolega, sa uskutočnil Memoriál rotmajstra Vladimíra Kollára v behu na 3800 metrov pozdĺž rieky Hron v meste Zvolen. Aj napriek predpokladanému nepriaznivému počasiu sa na štart postavilo 60 pretekárov, medzi ktorými nechýbali ani dcéry zosnulého kolegu Karinka a Nikolka. Ako prvý do cieľa s časom 14 minút a 31 sekúnd dobehol vojak 2. stupňa Šimon Križan. Na 2. mieste sa umiestnil poručík Adam Hroš, ktorý v tesnom súboji zdolal tretieho, slobodníka Tomáša Rozložného. V kategórii žien sme medzi najlepšími mali zastúpenie civilného sektoru. Vyhrala slobodníčka Kristína Kucejová, striebornú priečku obsadila Slávka Bieliková a na tretej priečke dobehla Vladislava Pajerová. Na záver veliteľ brigády v zastúpení podplukovník Ivan Berník ocenil najlepších v oboch kategóriách pamätnými medailami a ocenenie sa ušlo aj najmladším účastníkom memoriálu v podobe účastníckej medaily. K virtuálnemu odbehnutiu sa pripojili v Kempe generála Štefánika vo Famaguste na Cypre aj kolegovia v zložení rotmajsterka Natália Šuleková, desiatnik Miroslav Zachar, rotmajsterka Erika Balajová a desiatnička Anna Košíková. Pevne veríme, že takáto účasť nebola iba na nultom ročníku memoriálu, ale stane sa tradíciou a minimálne v takomto počte sa stretneme aj v ďalších ročníkoch.”
Miroslav Minár:
“Rasťo, veríme, že tomu tak bude. Zároveň ďakujeme, že aj takýmto spôsobom nezabúdate na svojich kolegov a kamarátov a udržujete sa spolupatričnosť či súdržnosť medzi vami a najbližšími príbuznými. Od nás z Plnej poľnej palec hore.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
"Udalosťou mimoriadneho významu bude na budúci týždeň pastoračná návšteva Svätého Otca, pápeža Františka na Slovensku. Už dávnejšie sa do príprav na priebeh návštevy zapojili aj vojaci Ozbrojených síl. V Prešove bol v pondelok odovzdaný most nad riekou Torysa, ktorý je postavený pri príležitosti návštevy Svätého otca Františka. Dočasné premostenie typu ťažká mostová súprava s nosnosťou 60 ton a dĺžkou 45 metrov zo Štátnych hmotných rezerv je výsledkom týždňového úsilia príslušníkov Ženijného práporu Sereď a hasičov Záchrannej brigády Hasičského záchranného zboru Humenné. Spôsobilosť na stavanie premostení v má rámci Ozbrojených síl iba ženijný prápor, ktorého príslušníci boli preškolení v českom Kojetíne. Veliteľom skupiny pri stavbe premostenia bol skúsený dôstojník, poručík Šimon Brigant. Pochvala Plnej poľnej vám právom patrí. Ďakujeme."
AZIMUT
Miroslav Minár:
“Sledovať obsah armádneho magazínu Azimut 24/7 vás pozýva poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/7:
“Prvú časť kurzu Ergon ste už videli. A čo druhá? Ste zvedaví, čo všetko ešte museli k získaniu slávneho červeného baretu podstúpiť vojaci a vojačky z Trebišova? A chcete vedieť ako to skončilo? Nová časť relácie Azimut 24/7 čaká práve na vás.”
Miroslav Minár:
"Reláciu Azimut 24/7 si môžete pozrieť aj na facebookovom profile Ozbrojených síl, alebo youtubovom kanáli Azimutu 24/7."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Vo Výcvikom a testovacom centre radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Zemianske Kostoľany opäť šantia chemici. Beží tu totiž tradičné medzinárodné cvičenie s názvom Toxic Valley. Šéf cvičenia, plukovník Oliver Toderiška z Generálneho štábu nás informoval, že cvičenie je zamerané na precvičenie činností odberových tímov a mobilných chemických identifikačných laboratórií. Okrem našich vojakov sa do cvičenia postupne zapoja špecialisti z ministerstva vnútra a chemici z Rakúska, Belgicka, Nemecka, Českej republiky, Francúzska, Maďarska, Talianska, Poľska, Slovinska a Spojených štátov amerických. Samozrejme, pôjdeme sa na nich pozrieť."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Vedenie rezortu obrany a velenie ozbrojených síl si vo Vajnoroch pripomenuli 5. výročie vzniku Tímu pre integráciu síl NATO na Slovensku. Medzinárodnému tímu sa za jeho doterajšie pôsobenie prišiel v sprievode ministra obrany Jaroslava Naďa poďakovať aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. V rozhovore s veliteľom jednotky, plukovníkom Petrom Braunerom, si teraz pripomeňme úlohy a poslanie jeho medzinárodného tímu."
MY A NATO, NATO A MY
Peter Brauner, veliteľ jednotky Tímu pre integráciu síl NATO na Slovensku:
"Tím pre integráciu síl NATO, v angličtine NATO Force Integration Unit a všeobecne používaná anglická skratka NFIU, celkovo bolo v prvej vlne v roku 2015 vytvorených 6 NFIU a to v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku, no a o rok neskôr ďalšie dva na území Slovenska a Maďarska. Všetko bolo spustené vo februári 2015, kedy požiadavka Slovenskej republiky na vytvorenie tohto NFIU bola deklarovaná počas zasadnutia ministrov obrán členských krajín Aliancie v centrále NATO. Následne Vláda Slovenskej republiky schválila vytvorenie NFIU v októbri 2015 a konzekventne Národná rada Slovenskej republiky tento vládny návrh odsúhlasila v novembri 2015. Na pôde NATO Severoatlantická rada prijala rozhodnutie o vytvorení NFIU na Slovensku v septembri 2016, pričom týmto rozhodnutím započal vlastne samotný proces vybudovania NFIU."
Miroslav Minár:
“Aká je teda štruktúru jednotky? Pod aké veliteľstvo spadáte?”
Peter Brauner:
“Každé NFIU je vytvorené približne 40 odborníkmi pre rôzne oblasti, od personálneho manažmentu, cez spravodajstvo, operačné plánovanie, logistiku a v neposlednom rade aj pre zastrešenie problematiky alebo oblasti, naviazané na komunikačné a informačné systémy. A z celkového počtu tvorí 28 profesionálnych vojakov z Ozbrojených síl Slovenskej republiky a 11 zahraničných príslušníkov ozbrojených síl členských krajín NATO. Veliteľstvo NFIU je zaradené v štruktúre síl NATO a spadá pod velenie a riadenie mnohonárodného zborového veliteľstva sever-východ Štetín.”
Miroslav Minár:
“Aký je vzťah tejto vašej mimoriadne dôležitej integrovanej jednotky s velením Ozbrojených síl Slovenskej republiky, poprípade s útvarmi, zariadeniami našej armády.”
Peter Brauner:
“Hlavným poslaním Tímu pre integráciu síl NATO je v prípade požiadavky zo strany Slovenskej republiky uľahčiť a koordinačne napomôcť k rýchlemu nasadeniu spojeneckých síl v regióne, podporiť kolektívnu obranu s cieľom zabezpečiť požadovanú reakcieschopnosť NATO. K splneniu tohto poslania NFIU plní hlavné úlohy, ktoré sú zamerané na zabezpečenie príjmu, presunu, nasadenia síl vysokej pripravenosti NATO. V oblasti výcviku je našou úlohou koordinovať a asistovať pri mnohonárodných cvičeniach na území Slovenskej republiky, ďalej podieľať sa na plánovacích procesoch NATO z hľadiska kolektívnej obrany, podporovať operácie podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy, podporovať operácie NATO, ktoré sú odsúhlasené na národných úrovniach členských krajín, zabezpečovať a podporovať udržateľnosť síl vysokej pripravenosti NATO na území Slovenskej republiky a v neposlednom rade je to podporovať kolektívnu obranu.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Najskôr ho ako protokolistu na ministerstve obrany nebolo príliš vidieť. Potom ako zástupca veliteľa Čestnej stráže a neskôr jej veliteľ bol pomerne často na očiach štátnikov a širokej verejnosti. Od rotmajstra to dotiahol až na plukovníka a dnes je veliteľom Bratislavskej posádky. Nech sa páči, zoznámte sa osobnosťou rezortu, plukovníkom Miloslavom Arnoldom.”
Miloslav Arnold:
“V začiatku 90. rokoch som bol rotmajstrom, po skončení strednej školy som diaľkovo študoval Vojenskú akadémiu v Liptovskom Mikuláši a od roku 2000 som dôstojníkom Ozbrojených síl.”
Miroslav Minár:
“No keď už teda máte takúto pamäť, tak si určite pamätáte aj to obdobie, kedy ste začali uvažovať o tom, že chcem byť vojakom.”
Miloslav Arnold:
“Bolo to ešte v 80. rokoch, kedy som nastúpil na Vojenskú strednú školu v Žiline, v 88-mom. Vo vojenskom povolaní som videl určitý spôsob sebarealizácie, určitý spôsob splnenia si nejakých svojich detských snov.”
Miroslav Minár:
"No ale tým hlavným snom bolo to, že raz sa možnože stanete veliteľom Bratislavskej posádky, ale to už teda predbiehame, pretože od čias pôsobenia ministerstva obrany na nádvorí Kutuzovových kasární, sme sa pomerne často vídali, a nielen tam, ale aj na zahraničných pracovných cestách s ministrom obrany, pretože ste boli pevnou súčasťou protokolu ministra obrany."
Miloslav Arnold:
"Áno. Od začiatku vzniku Slovenskej armády vtedy, som bol súčasťou protokolu ministra obrany. Spolu 19 rokov som pôsobil na protokole, kde sme vykonávali a zabezpečovali rôzne protokolárne aktivity, či už pre ministra obrany, štátnych tajomníkov, alebo náčelníka Generálneho štábu."
Miroslav Minár:
“Spomínate si takú atraktívnu zahraničnú pracovnú cestu, kde ste si možní že v tom mladom veku, alebo ešte v čase že ty, tak tu som v živote si nemyslel že sa sem dostanem a uvidím ja neviem krásy krajiny. I keď asi pri vašom povolaní a pri vašej profesii ktorú ste mali na protokole, veľa času na spoznávanie krás tých krajín ktoré ste navštívili, ste asi nemali.”
Miloslav Arnold:
“Jedna bola v Kosove, kde som navštívil spolu s vtedajšou predsedkyňou vlády Kosovo, našich vojakov, ktorí pôsobili v Kosove. Videl som prvýkrát ako to vyzerá v krajine, ktorá je tesne po vojne. Zážitkom bola návšteva Svätého Otca vo Vatikáne, kedy som spolu s delegáciou ministra navštívil Svätého Otca.”
Miroslav Minár:
“Pochopiteľne potom prišlo množstvo zahraničných návštev tu na Slovensku, ktoré ste protokolárne so svojimi kolegami a kolegyňami zabezpečovali, no a potom prišlo také dôležité rozhodnutie, kedy ste z tých protokolárnych záležitostí prešli priamo na jednu súčasť, Veliteľstvo bratislavskej posádky a to bola Čestná stráž.”
Miloslav Arnold:
“V 2013. som sa ocitol na druhej strane tejto aktivity a od roku 2013 vykonával funkciu zástupca veliteľa Čestnej stráže.”
Miroslav Minár:
“Áno, aj zástupca mal tú výnimočnú možnosť, že velil jednotke pri rôznych návštevách, ale keď ste sa neskôr stali veliteľom Čestnej stráže, tak ste priamo podávali hlásenia významným politikom, osobnostiam svetového rangu. Pamätáte si, kedy ste vôbec prvýkrát zavelili a išli ste s tou šabľou, napochodovali ste pred toho štátnika a podávali hlásenie?”
Miloslav Arnold:
“Áno, bolo to v roku 2014 pri zabezpečovaní jednej z protokolárnych aktivít, bola to návšteva prezidenta Slovenskej republiky na ministerstve obrany, kedy som prvýkrát velil Čestnej stráži. Všetky tie osobnosti, ktoré navštívili Slovenskú republiku, boli významné. Tu by som však chcel povedať, že každá jedna protokolárna aktivita je veľmi dôležitá a musí vyjsť na prvý pokus. Nemôže sa táto protokolárna aktivita opakovať, nemôžme povedať štátnikom že ešte raz si to zopakujeme.”
Miroslav Minár:
“Neroztriasli sa vám kolená keď ste podávali hlásenie takému prvému štátnikovi zo zahraničia?”
Miloslav Arnold:
“Musím povedať že nie, lebo po tých skúsenostiach s protokolom ja som bol zvyknutý na rôzne stresové situácie a rôzne dôležité veci a bral som to ako súčasť svojho povolania.”
Miroslav Minár:
“Teraz ako veliteľ Bratislavskej posádky svoju šabľu nemáte, vtedy ste ale mali svoju šabľu. Viem, že takéto šable sa vyrábajú na špeciálnu objednávku.”
Miloslav Arnold:
“Práve minulý rok sme vyrobili 20 kusov nových šablí, ktoré boli vyrobené po skoro 20 rokoch od ich prvej výroby.”
Miroslav Minár:
“Je to ťažké narábať s takouto zbraňou?”
Miloslav Arnold:
“Nie je to jednoduché. Chce to každodenný cvik a dril, či už s tou šabľou, ale samozrejme aj s puškou. Vojaci Čestnej stráže vykonávajú odborný výcvik po príchode na Čestnú stráž v trvaní niekoľkých týždňov a po skončení týchto nácvikov majú preskúšanie z odborných zručností.”
Miroslav Minár:
“Bolo to krásne obdobie Miloš, jednak na tom protokole, jednak medzi príslušníkmi Čestnej stráže, ten kontakt ste nestratili ani ako veliteľ Bratislavskej posádky. Čo vám táto práca za tie roky priniesla a čo vzala?”
Miloslav Arnold:
“Priniesla mi množstvo skúseností, množstvo zážitkov, množstvo dobrých vzťahov. Čo mi vzala? Nie je toho veľmi čo menovať. Samozrejme, je to veľa odriekania, voľného času v pracovné dni, ale častokrát aj cez sviatky, či už to bolo na protokole, ale aj teraz na Čestnej stráži a samozrejme aj na veliteľstve. Svoju prácu beriem ako koníček, práca, ktorá ma baví, ktorá ma napĺňa.”
Miroslav Minár:
“Ste v súčasnosti veliteľom Posádky Bratislava. Sú ešte nejaké predsavzatia, nejaké méty, čo by ste chceli vo vojenskej kariére, alebo aj v tom osobnom živote dosiahnuť?”
Miloslav Arnold:
“Je stále čo zlepšovať, či už je to vo výcviku, či už je to vo výstroji, materiálovom zabezpečení, ale aj infraštruktúre Veliteľstva posádky Bratislava.”
Miroslav Minár:
“Viem, že v osobnom živote ste aktívny športovec, milujete futbal a viem, že k tomuto vediete aj svojich synov.”
Miloslav Arnold:
“Áno, som hrdý a som rád na svojich synov, že sa venujú športu. Obidvaja synovia sa venujú futbalu. Jeden práve momentálne aktívne, druhý pôsobí skôr už ako tréner. Tiež som pôsobil ako tréner 14 rokov v bratislavskom klube, venoval som sa malým deťom pri ich výchove a pri ich futbalovom raste.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ho pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
