- Dátum: 13.08.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.34 MB
Plná poľná
[13.08.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
* Obec Mojtín je hrdá na svojho slávneho rodáka, hovorí starosta obce František Staňo.
* Čoraz viac mladých ľudí podporuje rozvoj tradícií, aj Kristína Staňová. * Jeho záľubou sú kroje. Môže sa na nich objaviť aj vojenská symbolika? Opýtali sme sa Adama Staňu.
* Kúpalisko Margita Ilona obsadili nielen jazdci, kone, ale aj hŕba detí.
* Boje v Pohronskom Ruskove budú už túto nedeľu.
* LetoFest sa tento raz zastaví v Banskej Štiavnici."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Už týždeň putuje smerom na rumunské mestečko Arad armádna jazdecká výprava. Začiatok tejto jazdy na počesť cisárskeho večného vojaka Ladislava Škultétyho Gábriša bol v obci, kde sa narodil. Teda v Mojtíne. Starosta obce František Staňo neskrýval hrdosť nad tým, že práve tu sa narodil výnimočný vojak, ktorý slúžil neuveriteľných 81 rokov."
František Staňo, starosta Mojtína:
"Tým, že sa napísala kniha, poznal som osobne pána Martiša, ktorý túto knihu dal do písomnej podoby. Čo sa týka toho cisárskeho večného vojaka, po tej knihe potom prišiel komunizmus a samozrejme história sa písala nejaká nová. Pri takých kamarátskych posedeniach som jednoducho pochopil, že vlastne tento náš najdlhšie slúžiaci vojak na svete spravil to, čo nám teraz všetkým chýba. Jednoducho on celý svoj majetok, celé svoje imanie obetoval vzdelaniu a múdrosti ľudí, lebo tí naši ľudia, keď nevedeli jazyk, nevedeli čítať, písať, neboli vzdelaní, poviem s horkosťou, ale úplne je to pravda, bojovali sme tu všetci na celom Slovensku a hlavne v týchto chudobnejších, s alkoholizmom. Nehovorím, že už sa bral brat s bratom, sestrenice atď., bola degradácia pokolení, s tým vznikali choroby, ale dokázali sme sa z toho dostať, či prostredníctvom už toho, že sa postavila tu tá škola za jeho peniaze. Keby neboli jeho peniaze, ani ja, ani náš pán farár, ani nikto by sme možno nemali kde hlavu skloniť. Našou úlohou je tých ľudí spájať a dávať ich dohromady. K tomu nám pomáhajú tri základné veci. Kultúra, šport a spoločenské podujatia."
Miroslav Minár:
“Ja si myslím, pán starosta, že práve toto spoločenské podujatie, začiatok armádnej jazdeckej výpravy, ktorá sa začína práve v sobotu 31. júla a skončí sa 19. augusta, na počesť Ladislava Škultétyho Gábriša, je tým najžiarivejším príkladom ako udržiavať tú pamäť národa.”
František Staňo: “A nebojím sa povedať, nielen že nášho národa. Ja chcem vyslať týmto posolstvo tohto nášho rodáka do celého sveta, lebo to nepotrebujeme len my, my potrebujeme, preto sme to takto vymysleli, mne keď povedal Julko, že by sme išli do Aradu, hovorím, a ďalej sa nedá?”
Miroslav Minár:
“Dobyť Berlín ako urobil on so svojimi vojakmi toho 8. cisárskeho husárskeho pluku, ktorému velil maršal Andrej Hadik.”
František Staňo:
“To možno ani neviete čo ste povedali. Ja mám informáciu, že v Berlíne je organizácia Husársky pluk a majú dokonca hudobnú nejakú produkciu a normálne sa volá husársky a neviem, mám takú informáciu, že sa volá ešte dokonca Škultéty, alebo Gábriš táto hudba. Nemáme problém ísť aj do Berlína. Trafíme.”
Miroslav Minár:
“Pán starosta, toto je aj dobrý príklad, prečo by teda ľudia mali prísť sem do Mojtína a vzdať poctu vašemu slávnemu rodákovi.”
František Staňo: “Ja si vážim každého človeka, ktorý spomenie len Mojtín. Ja si vážim každého človeka, ktorý navštívi našu obec. Sme malá obec s katastrálnym územím 1100 hektárov, ale nás je teraz momentálne po sčítaní 530. Kedysi v 70. rokoch nás tu žilo 1200. Pomaly ten cestovný ruch sa dostáva do popredia, či to je v rámci cyklistiky, ale preto musíme všetci niečo urobiť. Najväčším nepriateľom Slováka je Slovák, najväčší nepriateľ Mojtinára je Mojtinár. Sú tu niektorí, ktorí ešte nepochopili zmysluplnosť nie že toho čo robíme pre nich, ale nepochopili, že len spolupráca, slušnosť, česť a charakter každého z nás nás posunie dopredu. Nemôžeme vyvíjať energiu na hlúposti, na negatívnu energiu, ktorá nás všetkých ubíja. A toto my chceme aj týmto našim stretnutím s úsmevom na tvári každého tu prijať srdečne, ale poviem, kto príde s vencom a s posolstvom, tak odíde minimálne s darčekovou taškou a kto príde s mečom, tak dostane takisto mečom.”
Miroslav Minár:
“Svojej kobylke sa s láskou venuje aj starostova dcéra Kristína Staňová. Žiaľ, do výpravy sa zapojiť nemohla. Povedala nám prečo.”
Kristína Staňová, dcéra starostu Mojtína:
“Moja kobylka má teraz 3-mesačné žriebätko a musí byť teda sama doma pri ňom.”
Miroslav Minár:
“Je to veľa driny starať sa o koníka?”
Kristína Staňová:
“Veľa driny a strašne veľa času. Ja som začínala vlastne tak, že som začala najskôr chodiť jazdiť, jazdila som nejaký rok a potom si kúpila koníka, v Nitre som sa učila. Ja som tam bývala predtým. Ten kôň je strašne veľa o čase, o zodpovednosti, o láske k tým zvieratám a neni to len tak mať toho koňa. Ale zas keď ten človek toho koňa má rád, tak veľmi rád ten čas trávi s ním. Môj dedo mal kone a on zvážal drevo s koníkmi, on sa tým živil, takže ja vlastne odmalička som vyrastala medzi koňmi a medzi všelijakými zvieratami hospodárskymi. Ocino je poľovník, takže my to máme od detstva taký vzťah k tým zvieratám a prírode.”
Miroslav Minár:
"Teraz títo jazdci a jazdkyne, ktoré sa hotujú na armádnu jazdeckú výpravu do Rumunska, trávia už posledné hodiny tu na Slovensku, čo by ste im chceli zaželať, aby tá púť takmer 500-kilometrová do rumunského mestečka Aradu, bola úspešná, najmä teda aby sa aj bezpečne vrátili domov."
Kristína Staňová:
“No aby hlavne dorazili bezpečne, aby koníky to zvládli, lebo nie je to len tak, aby to tí jazdci zvládli, lebo budú dlhé hodiny sedieť na tom koni, aby zažili veľa pekných nejakých príjemných zážitkov v tom konskom sedle.”
Miroslav Minár:
“Zatiaľ čo jazdci do cieľa svojej cest, rumunského mestečka Arad, kde pred 190 rokmi zomrel Ladislav Škultéty Gábriš, prídu vo vycifrených husárskych uniformách, starosta obce si 19. augusta s hrdosťou na seba oblečie mojtínsky kroj. Osobne mu ho ručne vyšil syn Adam Staňo.”
Adam Staňo, syn starostu Mojtína:
" K otcovým 60. narodeninám som vlastne sa rozhodol ju venovať a vyrobiť a vyšiť vlastnoručne repliku mojtínskeho ľudového odevu, mužského. Výskum bol pomerne náročný, pretože zachovali sa len niektoré fotografie a autentické kúsky mužského odevu je už celkovo vzácne nájsť, čo sa týka ľudového odevu stredného Považia, o to viacej ešte Mojtína, takže som čerpal skôr z historických fotografií a z historických popisov. Tá ornamentika bola podobná ako na ženskom odeve, takže som vlastne čerpal najpoužívanejšie motívy mojtínskeho ľudového odevu, ktoré boli motívy petržlenových listov vyšívané krížikovou výšivkou, takže tzv. patružlenky po mojtínsky a vlastne odev sa skladá ž krpcov s návlačkami, čo sú vlastne také omotávacie šnúry okolo nôh a ďalej súkenných nohavíc s jedným rázporkom, vyšívanou košeľou a podarilo sa nám podľa pár fotiek aj zrekonštruovať pôvodný mužský kožuch, ktorý sa dával vyrábať externe jednému kožiarovi v Rajeckej doline."
Miroslav Minár:
“Trúfli by ste si aj na husársku uniformu?”
Adam Staňo:
"Tak to by som si asi netrúfol, ale musím povedať, podotknúť, že vlastne celkovo mužský ľudový odev celého Slovenska čerpal tú ornamentiku, alebo snažil sa vlastne napodobňovať uniformy vojakov, ktorí pre nich boli vlastne takým vzorom, na ktorých sa snažili tváriť. Takže celkovo vlastne môžeme povedať, že ľudový odev čerpal priamo z tejto šľachtičnej a z tej vojenskej módy, ktorú vlastne integroval do toho svojho odevu."
Miroslav Minár:
“Mohol byť vtedy, v tých dávnych časoch, pre nich byť takým modelom aj Ladislav Škultéty Gábriš, resp. jeho husárska uniforma?”
Adam Staňo:
“Myslím si, že vtedy ešte nebolo veľmi povolené, aby si ľud až tak významne zdobil odev. Ten zlom nastal myslím až niekedy v priebehu 18. storočia, kedy vlastne postupne sa začalo upúšťať od tých faktorov, ako majú byť odetí poddaní. Až neskôr sa začal ten odev zdobiť. Ale každopádne rozhodne podľa tých husárskych uniforiem potom neskôr si začali ten kroj zdobiť, hlavne na tých mužských častiach to môžeme vidieť na lajblíkoch, kde sú vlastne imitácie gombíkových zapínaní podľa tých husárskych a kráľovských uniforiem, alebo šnurovanie na nohaviciach, ktoré má vlastne imitovať výzdobu vojenských nohavíc.”
Miroslav Minár:
"Vojaci čestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky naviazali na tradíciu dobrovoľníkov meruôsmych rokov."
Adam Staňo:
“Paradoxne sa teraz čerpá na tých najvyšších miestach a tej komerčnej sfére z toho ľudového prostredia, ktoré paradoxne zase predtým čerpalo z toho šľachtičného. Takže taký zacyklený kruh. Problém je v tom, že súčasný svet prijíma tú ornamentiku, prezentuje tú slovenskú ornamentiku tú, ktorá je napríklad poľská, maďarská, alebo nordická a prezentujú ju ako slovenskú a to je ten najväčší problém tej dnešnej doby, že vlastne tá potreba toho predaja, alebo toho marketingu potláča vlastne ten prirodzený jav toho čerpania, či už ornamentiky, alebo nejakých iných prvkov z tej ľudovej kultúry, ktorá je na dnešnom území Slovenska.”
Miroslav Minár:
"Úspešnú jazdu armádnej výprave prišiel do Mojtína zaželať generálny tajomník služobného úradu ministerstva obrany Peter Kozák."
Peter Kozák, generálny tajomník Služobného úradu Ministerstva obrany SR:
"Pripomínanie si takýchto akcií je naozaj jednou z tých významných úloh ministerstva obrany. Veľa na tom nám pomáhajú aj kluby vojenskej histórie. Keď už to nerobíme my, tak využívame, ako som povedal vo svojom príhovore, keď využívame možnosti a schopnosti vojenských nadšencov, snažíme sa ich takýmto spôsobom aspoň finančne podporovať. Toto patrí, napríklad jedna táto akcia patrila do zoznamu tých podporených projektov v tomto roku."
Miroslav Minár:
“Čo by ná z toho čo tu rečníci povedali, malo tak najviac zarezonovať z toho odkazu, alebo z toho života Ladislava Škultétyho Gábriša? On už vlastne vtedy bol taký Európan.”
Peter Kozák:
“Európan, jak sme sa dozvedeli, hovoril myslím že piatimi jazykmi a na staré kolená sa učil ďalší jazyk, Je to svetový unikát. Keď si zoberieme, 81 rokov strávil v ozbrojených silách, alebo v tom čase v armáde. Už len ten odkaz, zotrvačnosť a tá sila ducha, ktorá ho viedla k tomu, že dokázal až do vysokého veku, 93 rokov, v tom čase.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu vás pozveme na kúpalisko Margita Ilona, kde sa zastavila armádna jazdecká výprava, pozveme vás na rekonštrukciu bojov do Pohronského Ruskova a tiež aj do Banskej Štiavnice, kde nás vás čaká vojenský LetoFest. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Ešte predtým, než armádna jazdecká výprava na počesť Ladislava Škultétyho Gábriša prekročila slovensko-maďarskú hranicu, zastavila sa na kúpalisku Margita Ilona. Kone a jazdci tu pre malých a veľkých návštevníkov kúpaliska pripravili program, ktorý ako mediálny partner výpravy, zaznamenalo naše Rádio Regina.”
RÁDIO REGINA MEDZI VAMI
Miroslav Minár:
“Poďme si teda pripomenúť, čo sa 5. augusta na kúpalisku Margita Ilona pripravovalo a čo sa tam aj naozaj stalo. Boli sme pri tom všetkom s kolegyňou Jolanou Čulákovou.”
Jolana Čuláková, redaktorka:
“Akú trasu už majú jazdci so svojimi koňmi za sebou?”
Miroslav Minár:
“No napriek tomu, že je také sychravé počasie, ale jazdcom a koníkom to asi vyhovuje, pretože nemajú radi horúčavy. No našim regiónom prešli. Boli v Horných Lefantovciach, to bola jedna časť etapy, potom prešli do Tesárskych Mlyňan, no a včera z Tesárskych Mlyňan sa vydali aj na už spomínané kúpalisko Margita Ilona. Koníky sú ustajnené, ja som pred malou chvíľou sa rozprával so sprievodcom armádnej jazdeckej výpravy, starostom obce Mojtín Františkom Staňom, takže sú v poriadku aj jazdci, aj kone, no a sú pripravení dnes aj na jedno také podujatie priamo na kúpalisku. I keď sa kúpať nebude dať, tak myslím si, že ďalej si povieme, že prečo by ľudia mali prísť pozdraviť armádnu jazdeckú výpravu.”
Jolana Čuláková:
“Áno pokojne môžeme v tomto pokračovať, pretože už teda vieme že kde sme, sme na kúpalisku, ale je to taká zaujímavá lokalita v spojitosti s tým všetkým, čo sme práve spomenuli. Takže dnes to bude taký odpočinkový deň, ale vyzerá to tak, že posledný na Slovensku. Tak to je?”
Miroslav Minár:
“Áno, áno. Posledný na Slovensku, preto teda Margita Ilona. Samozrejme jazdci majú v tejto lokalite svojich priateľov, ktorí ich uchýlili, uchýlili aj ich koníky, preto si vybrali Margitu Ilonu, no a áno, odtiaľto už potom zajtra vyrazia a by už mali prekročiť aj slovensko-maďarskú hranicu, čiže sa dostanú na územie Maďarska, kde si predstav, že sa chce pripojiť k našej armádnej jazdeckej výprave, ktorá má 11 členov, až 30 jazdcov z Maďarska, čo bude úžasné sledovať. Samozrejme my budeme opäť pri tom, ale poďme k tej Margite Ilone. Tak áno, my sme v tejto chvíli tu a budeme pripravovať pre návštevníkov rôzne atrakcie, ktoré myslím si, že určite zaujmú mladých aj veľkých.”
Jolana Čuláková:
“Dnes vás čaká odpočinkový deň všetkých na kúpalisku. Ja som chcela povedať, že budete mať aj tú povestnú zelenú plážovú tašku s logom Reginy Západ, dnes predpokladám že aj dáždniky, ale aj tak mám pocit, že budete asi takí neprehliadnuteľní na tom kúpalisku.”
Miroslav Minár:
“Určite, lebo Július Kováč, jeden z jazdcov, plukovník vo výslužbe, mi už povedal že áno, budú nachystané aj koníky, samozrejme jazdci v husárskych uniformách so šabľami a samozrejme jazdci sú pripravení aj v malých aj veľkých previezť na svojich koníkoch, ale nechcem všetko vystrieľať, všetok pušný prach, pretože budeme mať aj ďalší vstup a tam už by som povedal, že aj aké atrakcie sú pripravené.”
Redaktorka Rádia Regina:
“Tak buďte opatrní všetci, čaká vás zaujímavý a pestrý deň, no a ja ešte teda dodám aj pravidlá súťaže, ale ešte predtým želám pekný deň spolu s Mirom Minárom aj Jolane Čulákovej, ktorá tam bude spolu s ním, tak pozdravte aj za nás našich poslucháčov a pekný deň, dopočutia.”
Redaktor Rádia Regina:
“Armádna jazdecká výprava, ktorej cieľom je pripomenúť si 90. výročie úmrtia cisárskeho večného vojaka Ladislava Škultétyho Gábriša, sa dnes zastavila na kúpalisku Margita Ilona neďaleko Levíc. Jazdci a kone majú síce odpočinkový deň, ale vy sa môžete s nimi stretnúť, pretože medzi 11. a 12. hodinou si pre vás priamo na kúpalisku pripravili zaujímavé stretnutie. Bude doplnené aj o nejaké atrakcie a na to sa už pýtam Mira Minára, s ktorým sme teraz vďaka aplikácii v priamom spojení. Pekné predpoludnie.”
Miroslav Minár:
“Juraj, pekné predpoludnie tebe a všetkým našim poslucháčom. To podujatie síce sa začne o 11. hodine, ale v tejto chvíli nám prestalo pršať a myslím si, že tak ako návštevníci penziónu, ktorých by tu malo byť asi 300, tak aj tí, ktorí sem na kúpalisko Margita Ilona zavítajú, tak budú mať výnimočnú možnosť sa zoznámiť so životom husárov a aj sa zoznámiť s tým, prečo sa táto armádna jazdecká výprava koná. Ja ťa len málinko opravím, pripomenieme si 19. augusta 190. výročie úmrtia cisárskeho večného vojaka. Táto výprava štartovala v Mojtíne a som rád, že taký mediátorom a potom našim ďalším spoločníkom na Rádiu Regina, bude aj starosta obce, pán František Staňo. Takže otázka asi pre neho. Ako jazdecká výprava, ktorá vyrazila v nedeľu, pokračuje. Čo sa deje?”
František Staňo:
“Tak v prvom rade priatelia, chcem vás všetkých pozdraviť z našej armádnej jazdeckej expedície. Hneď na úvode sme mali trošku také nevrlé počasie, odišiel nám aj jeden koník, mali sme také menšie zranenie, čiže vyštartovali sme 11-ti, ostali sme 10-ti postupne. V našom tíme je atmosféra vynikajúca, jazdci majú presné ciele, štandy sme to nazvali, kde sa stretneme, kde sa stretávame, kde robíme všetky tieto veci, ktoré potrebujeme k našej činnosti.”
Miroslav Minár:
“Áno, samozrejme, ustajniť koníky, nakŕmiť koníky, postarať sa o seba samozrejme, lebo to počasie je také nevrlé, ale teraz sa pozerám, že sa trhajú mraky tu nad Margitou Ilonou, takže ja predpokladám, že 11. hodiny, kedy spustíme aj ten program, že počasie nám bude žičiť.”
Redaktor Rádia Regina:
“Ak všetci jazdci so svojimi koňmi úspešne absolvujú takmer 500-kilometrovú trasu z Mojtína do Aradu, vykonajú takpovediac husársky kúsok, teda to, s čím je spájaný aj samotný Ladislav Škultéty Gábriš a jeho 8. cisársky husársky pluk?”
Miroslav Minár:
“Presne tak Juraj. Pretože tento husársky pluk urobil husársky kúsok, čiže niečo, čo je vo svete, všade vo svete zaužívané. No a títo husári v čase 7-ročnej vojny v početnej nevýhode, bolo ich málo, ale so cťou, ale aj takým majstrovstvom, dokázali dobyť Berlín a obsadiť ho. A odvtedy sa traduje, že keď niekto urobí husársky kúsok, tak ani si neuvedomuje, že to urobil Ladislav Škultéty Gábriš a jeho 8. husársky pluk, ktorému velil maršal Andrej Hadík. Takže priatelia, príďte sem na kúpalisko Margita Ilona, pretože tu sa dozviete viac. Nielen o Ladislavovi Škultétym, ale aj budete mať možnosť absolvovať nejaké súťaže, máme pripravené ceny, samozrejme pripravenú cenu má aj Rádio Regina.”
Redaktor Rádia Regina:
“Čo robili husári, ak nebojovali?”
Miroslav Minár:
“V tejto chvíli aj ja a moji vnuci sme sa vozili na koníkoch, čiže vyklusávali, no a samozrejme boli rôzne atrakcie pripravené tak, aby si skrátili ten svoj husársky život, náročný, ďaleko od svojich rodín. Niektorí chodili na vojnu aj na 7 rokov, takže za tých 7 rokov naozaj sa naučili rôzne šibalstvá a niektoré majú pripravené husári aj pre početných návštevníkov. Je tu strašne veľa detí, ktoré sa prišli pozrieť jednak na koníky a jednak sa prišli oboznámiť aj s tou históriou husárov a hlavne teda s tým vojakom, večným husárskym vojakom Ladislavom Škultétym Gábrišom.”
Redaktor Rádia Regina:
“Čo všetko teda čaká návštevníkov, ako to tam vyzerá, aké sú tie atrakcie?”
Miroslav Minár:
“Tak áno, samozrejme je to jazda na koníkoch, môžu si obliecť husársku uniformu a sú tu rôzne hry. Napríklad hod podkovou do vedra, hod podkovou na rúčku metly, hod podkovou na vidly. Samozrejme aj ďalšie iné veci, ktoré sú pripravené a naozaj je o to záujem.”
Návštevníčka podujatia:
“Je to tu fantastické. Sama som prekvapená v akom som prostredí, napriek tomu že tu trošku kvapká, ale je príjemne teplo, je tu veľa ľudí.”
Návštevník podujatia:
“Parádna akcia. Deti sa veľmi tešia na toto, na tie koníky čo tu máte a tie husárske kúsky čo nám tu predvádzate. Je to super, naozaj.”
Erika Gálová, markytánka:
“Ja som Erika Gálová a som markytánka. To znamená také dievča, ktoré pomáha husárom na to, aby ich chod a jazda bola v pohode a v pokoji. Jazda bola veľmi extrémne náročná. Robili sme náročné veci, v náročnom teréne. Išli sme do kopcov, z kopcov, na kamenistom, v daždi, všade sme chodili, blesky, hromy, bolo to extrémne náročné. A týmto by som chcela pozdraviť našu spolujazdkyňu, ktorá sa bohužiaľ zranila a opustila náš klub. Takže Mirka, veľmi ťa zdravíme všetci a ľúbime ťa.”
Miroslav Minár:
“Z čerstvých informácií, ktoré nám poskytol František Staňo vyplýva, že armádna jazdecká výprava putuje Maďarskom bez väčších problémov a podľa stanoveného plánu. Teda do Aradu by mala doraziť 18. augusta. Z Plnej poľnej želáme šťastné putovanie.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“A po husárskej dobe, poďme sa teraz spoločne venovať tej novodobejšej. Vojenské múzeum v Pohronskom Ruskove vo svojich vnútorných a vonkajších priestoroch ukrýva cenné poklady najmä z obdobia 2. svetovej vojny. Jeho majiteľ, správca a zberateľ Ladislav Žákovič, bol pred časom aj nominovaný na ocenenie Vojenský čin roka v kategórii Priateľ armády. Tejto pocty sa mu dostalo nielen za to, že zachováva na juhu Slovenska pamäť národa, ale že tu na autentických miestach pravidelne organizuje aj ukážky bojov. Dobrá správa pre všetkých nadšencov vojenskej histórie. Áno, budú aj túto nedeľu.”
Ladislav Žákovič, majiteľ a správca Vojenského múzea Pohronský Ruskov:
“Chystáme robiť ukážku aj z 1. svetovej vojny, že budeme mať aj rakúsko-uhorskú armádu, aj cársku, potom by sme chceli robiť našu takú ukážku, kde by bola reprezentovaná naša Československá ľudová armáda a na záver by sme urobili ukážku z 2. svetovej vojny, vlastne z tých bojov, ktoré sa u nás odohrávali, lebo u nás vlastne až 3 mesiace stála fronta, vlastne na území Slovenska, tu sa bojovalo a vlastne z toho obdobia bude sa snažiť spraviť takú ukážku, že aby ľudia videli, že čo bolo, ako to bolo, aby sa na to nezabudlo, že aká bola vojna.”
Miroslav Minár:
“Vtedy keď tu stál front, tak Červená armáda prenikla do obranných postavení Wehrmachtu, potom Wehrmacht zas do postavení Červenej armády a bolo to vlastne územie, kde sa hovorilo, že to tu Nemci vybojovali aspoň jeden víťazný boj na území Slovenska.”
Ladislav Žákovič:
“Áno, dá sa povedať, že Nemci tu mali poslednú víťaznú bitvu, že vlastne od tej doby odtiaľto iba ustupovali už na Berlín. Južný vietor, ho Nemci nazývajú ako … tak pozýval na Pohronský Ruskov 15. augusta vlastne na 11. hodinu, vtedy by sme začali s tou ukážkou z 1. svetovej vojny a tak postupne by sme realizovali, celý deň by sme mali ukážky.”
Miroslav Minár:
“Múzeum v Pohronskom Ruskov svojimi expozíciami stále láka malých aj veľkých. Aj rodinka Štefana Duchoňa si nenechá ujsť príležitosť navštíviť toto múzeum. Takže opýtame sa toho najmladšieho. Maťko, páči sa ti tu?”
Maťko Duchoň, návštevník múzea:
“Mh.”
Miroslav Minár:
“Čo najviac?”
Maťko Duchoň:
“Tie kúsky lietadla.”
Miroslav Minár:
“Aj ty by si sa dal do toho, že by si začal hľadať takéto pamiatky?”
Maťko Duchoň:
“No asi áno.”
Maťkova mama:
“Keď je malý spokojný, ja som spokojná.”
Maťkov otec:
“Klobúk dolu, hlavne to, že si to decká môžu pozrieť, môžu vidieť ako to vtedy fungovalo, ako to bolo. Veľká vďaka tomu človeku, ktorý venuje tomu v podstate celú časť svojho života, ktorý mohol využiť úplne inak. Je to kus histórie Slovenska a treba si uctiť tých ľudí, ktorí v tej dobe aj bojovali, aj žili.”
Miroslav Minár:
“Keby ste sa mi predstavili a odkiaľ?”
Návštevníčka múzea:
“Anna Mathefy z Bratislavy.”
Návštevník múzea:
“… z Bratislavy.”
Miroslav Minár:
“Ako vy ste sa dozvedeli o tomto múzeu?”
Návštevníčka múzea:
“Išli sme raz okolo, keď sme išli tuto neďaleko k rodine, tak sme sa vtedy nezastavili a teraz má syn prázdniny, tak sme sa tam vrátili vlastne.”
Návštevník múzea:
“Je to strašne veliké, neviem kam mám pozerať.”
Návštevníčka múzea:
“Mňa celkovo to zaujalo aj vonku, aj vnútri, zaujímavé je to, že má strašne veľa tých predmetov a fakt, že človek nevie kde má pozrieť skôr.”
Miroslav Minár:
“Keby ste mohli teda odporúčať svojim známym prečo by sem mali prísť?”
Návštevníčka múzea:
“Určite by som to odporučila, nech sa prídu pozrieť, lebo je to fakt zaujímavé.”
Miroslav Minár:
“Kus histórie.”
Návštevníčka múzea:
“Áno.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Vojenský LetoFest za účasti a autogramiády slovenského reprezentanta v atletike, olympionika a najlepšieho chodca Mateja Tótha, sa uskutoční v nedeľu 15. augusta 2021 v amfiteátri v Banskej Štiavnici so začiatkom o 14. hodine. Spolu s Matejom budú na festivale v zastúpení Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica aj zjazdoví lyžiari Adam a Andreas Žampovci. Súčasťou vojenského LetoFestu v Banskej Štiavnici bude už tradične vojenská hudba, technika, vrátane preletov lietadiel, vystúpenie čestnej stráže a tiež diskusie s profesionálnymi vojakmi o skúsenostiach a fungovaní ozbrojených síl. O ďalší hudobný program sa postarajú viaceré kapely rôznych žánrov. V Banskej Štiavnici bude súbežne s programom prebiehať aj benefičná akcia, tentokrát na podporu občianskeho združenia pre zdravotne a telesne postihnutých a ich rodiny, Margarétka. Verejnosť ju môže podporiť kúpou trička s nápaditou vojenskom tématikou a tiež zapojením sa do dražby o športové vybavenie, ktoré pre tento účel venovali reprezentanti Vojenského športového centra Dukla, bratia Žampovci.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
