- Dátum: 13.03.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 136.96 MB
Plná poľná
[13.03.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Je tu opäť piatok, tento raz s magickým číslom 13. Miroslav Minár a Pavol Prelovský veria, že nie ste poverčiví a doposiaľ ste tento deň strávili v pohode. K nej chceme v nasledujúcich 30 minútach prispieť aj my. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Koronavírus na Slovensku útočí, vojaci sú ale opäť tam, kde ich spoluobčania najviac potrebujú.
* Napriek zložitej situácii nebo nad Slovenskom je čisté.
* Zomrel Ján Jurčišin, statočný bojovník spod Dukly.
* Medaily mierotvorcom na Cypre.
* Čo prináša marcové vydanie rezortného časopisu Obrana?
* Od skončenia Púštnej búrky uplynulo 29 rokov. Zapojili sa do nej aj slovenskí vojaci."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Začiatkom februára, keď ešte na Slovensku nebolo o koronavírusu ani chýru, ani slychu, deklarovalo ministerstvo obrany pripravenosť reagovať na situáciu, ak sa vírus presunie aj pod Tatry. Pripomeňme si, že už vtedy bolo oznámené, že v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku bolo na infektologickej klinike a pľúcnom oddelení pripravených 25 lôžok. Ďalších šesť vedela zabezpečiť poľná nemocnica. V prípade jej úplného rozvinutia, napríklad v centre výcviku Lešť, môže byť týchto lôžok okolo 40, plus v tomto výcvikovom centre vie ministerstvo obrany zároveň vytvoriť hermeticky kontrolované miesto pre 2000 ľudí. K dispozícii by bolo okolo 500 lekárov a zdravotníkov. Situácia sa ale každým dňom dramaticky mení. Od utorka v dvoch 18-hodinových smenách pôsobia na hraničných priechodoch vojaci spolu s kolegami z Policajného zboru. Rezort obrany zároveň deklaruje, že na boji s koronavirusom COVID-19 vie nasadiť 800 vojakov.
V súvislosti so šírením koronavírusu prijíma ministerstvo obrany a generálny štáb aj svoje vnútrorezortné opatrenia. Pozastavené sú napríklad zahraničné služobné cesty. Situácia v rámci jednotiek a útvarov je vyhodnocovaná v spolupráci s Vojenským ústavom hygieny a epidemiológie, ktorý zároveň vydal všeobecné pokyny ako predchádzať nákaze týmto vírusom. Rezort informuje, že vojaci, plniaci úlohy mimo Slovenskej republiky, sú v poriadku. Do úvahy pripadá aj zrušenie jednotlivých aktivít, prípadne ich presunutie na neskoršiu dobu. To sa zatiaľ nedeje, o čom vás presvedčíme v ďalšej časti našej relácie. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generál Daniel Zmeko, minulý týždeň v liste požiadal vojakov o zachovanie vysokej miery profesionality. Vyzval ich, aby nepodliehali dezinformáciám a falošným správam, aby boli v každej situácii zodpovedným vzorom pre rodinu, známych i širokú verejnosť.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Výcvik v ozbrojených silách napriek situácii so šírením koronavírusu, pokračuje. aj keď v obmedzenom režime. Povedal nám to veliteľ skupiny S300 protilietadlovej raketovej brigády, podplukovník Peter Janota.”
Peter Janota, veliteľ skupiny S300 protilietadlovej raketovej brigády:
“Momentálne sa pripravujeme na intenzívny výcvik. Pôvodný plán bol (nezrozumiteľné) vrch, po udalostiach v republike bol prehodnotený zámer a budeme sa pripravovať, resp. intenzívny výcvik budeme viesť (nezrozumiteľné) postavení.”
Miroslav Minár:
“Na aké činnosti sa sústredíte?”
Peter Janota:
“Zladeniu obslúh a zmien prieskumných a palebných prostriedkov 1. skupiny.”
Miroslav Minár:
“Určite aj u vás dochádza k istým zmenám, prichádzajú noví príslušníci. Ako zapadli do toho celého systému?”
Peter Janota:
“Momentálne nie sme v takom stave, plníme úlohy stanovené nadriadeným medzinárodný krízový manažment, ľudia odchádzajú plniť úlohy do operácie UNFICYP a príchody nových, to sú skôr ojedinelé prípady.”
Miroslav Minár:
“Vy ste samozrejme tiež bilancovali ten uplynulý rok. Čo bolo také top, čo sa vám podarilo splniť?”
Peter Janota:
“Myslím si, že boli súčasťou vojenskej prehliadky, tieto úlohy sme s radosťou sa na ne začali pripravovať a so cťou sme tie úlohy zvládli.”
Miroslav Minár:
“A čo sa týka toho výcviku?”
Peter Janota:
“Výcvik bol predovšetkým zameraný na prípravu defilujúcej techniky na oslavu Slovenského národného povstania.”
Miroslav Minár:
“Sú tu nové úlohy na tento výcvikový rok. Čo je priorita?”
Peter Janota:
“Prioritou je intenzívny výcvik v priestoroch Lešte. Bude zameraný na zladenie protiliedadlovej raketovej brigády. Vrcholiť nude medzinárodným cvičením Coex 2020, je to v štádiu, toto cvičenie je v štádiu prípravy. To bude takým ťažiskom a vyvrcholí to cvičením Slovak Shield, kde budeme spolupracovať s našimi špeciálmi. Predpokladám, budeme vyvedení do priestorov v Mikuláši, Akadémie ozbrojených síl, je to takým mementom, že trojstovka sa tam vráti po 16 rokoch.”
Miroslav Minár:
“Je to taká výzva pre vás?”
Peter Janota:
“Samozrejme budeme cvičiť s hlavnými prvkami, t.j. s rádiolokátorom ožiarenia vedenia a odpaľovacieho zariadenia.”
Miroslav Minár:
“Za tristovkármi nezaostávajú ani igláci. Čo v týchto dňoch robia, povie ich veliteľ, major Ladislav Ostrádecký.”
Ladislav Ostrádecký, veliteľ protilietadlového oddielu IGLA
“Oddiel IGLA momentálne sa pripravuje na certifikáciu, alebo na národnú certifikáciu 13. prápornej skupiny. Bude vyčlenené protilietadlovou IGLA. V momentálnej dobe riešime výcvik družstva a ukončíme etapu čata. Ďalšia čata sa pripravuje už na vyvedenie a zaradenie brigády. Bude potom aj odoslaná na cvičenie Slovak Shield.”
Miroslav Minár:
“Aj v súvislosti s personálom dochádza k istej obmene. Ako ste spokojní s tými novými, ktorí prichádzajú? Sú takou posilou pre vás?”
Ladislav Ostrádecký:
“Veľmi dobrá otázka toto, ktorú ste položili a v momentálnej dobe sme práve mali sedenie s veliacimi poddôstojníkmi, či už čaty alebo batérií oddielu. Veľmi dobre si toto pochvaľovali Tento ročník, ktorý prišiel za posledných 10 mesiacov, sú tu šikovní ľudia, sú to mladí ľudia, chcú sa učiť, pýtajú si aj všetky materiály ohľadom či už protivzdušnej obrany, atď., atď. Toto je veľmi dobrý prínos pre nás, keďže mladí ľudia, mladá krv.”
Miroslav Minár:
“Zvykneme si v Plnej poľnej pán veliteľ pochváliť takých tých najlepších vojakov našich ozbrojených síl.”
Ladislav Ostrádecký:
“Roba to svojim srdiečkom. Taký, či už je to desiatnik Húsenica, ktorý v podstate všetka technika, ktorá bola na slávnostnej prehliadke SNP, prešla vlastne jeho rukami, či už nastriekaním, alebo kontrolou, opravami drobnými. Nadrotmajster Pavol Rikta, ktorý je pre nás niečo ako guru z pohľadu odbornej prípravy práve týchto mladých strelcov, ktorí sa aj ukázali na streľbách v Poľsku v júni minulý rok. To sú ľudia, ktorým treba povedať veľké vďaka a som pyšný, že mám takýchto kolegov.”
Miroslav Minár:
“Na vlnách Rádia Regina armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu vysielame v premiére každý piatok o tomto čase na Rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť aj na webovej stránke ministerstva obrany a tiež v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. Ďalšiu časť relácie venujeme spomienke nielen na zavraždených slovenských generálov, ale aj vojakovi spod Dukly, prelistujeme za vás časopis Obrana a pripomenieme si pôsobenie Slovákov v operáciách Púštna búrka a Iracká sloboda. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Osudy Slovákov v generálskych hodnostiach počas 2. svetovej vojny boli dramatické. No u štyroch z nich, Rudolfa Viesta, Jána Goliana, Štefana Jurecha a Augustína Malára, dospeli k rovnakému tragickému koncu. Boli zavraždení v nemeckom koncentračnom tábore Flossenburg. Napriek tomu, že sa dodnes nenašiel vierohodný doklad o presnom dátume, čase a spôsobe popravy slovenských generálov, je nepochybné, že generáli Rudolf Viest, Ján Golian, Štefan Jurech a Augustín Malár boli popravení za svoje presvedčenie. Zomreli za svoju vlasť. Boli zavraždení. v Nemecku položili svoj život v boji za slobodu. Slovenská spoločnosť by na to nemala zabúdať. Aj preto od roku 2015 si Klub generálov Slovenskej republiky každoročne spolu so zástupcami Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a velením ozbrojených síl, ich pamiatku pripomína pri Pamätníku zmierenia, ktorý sa nachádza na nádvorí Kutuzovových kasární v Bratislave a tak tomu bolo aj v uplynulých dňoch.
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Ešte pre vypuknutím koronavírusu na Slovensku si vojaci 1. motorizovanej čaty 1. motorizovanej roty 23. motorizovaného práporu Trebišov splnili pod odborným riadením kapitána Ladislava Hlavu úlohy výcviku ženijnej prípravy. Téma na špeciálnom cvičisku v Centre výcviku Lešť bola ostré trhanie a mínovanie. Výcvik bol primárne orientovaný na ničenie prvkov ako drevo, betón a železo ostrou ženijnou muníciou. Vojaci po teoretických nácvikoch vedeli do čoho idú, avšak keď dostali do rúk rozbušky, zápalnice, či výbušniny, samotné tabuľky určené na správny výpočet dĺžok zápalníc a hmotností trhavín, ich uloženie k jednotlivým druhom ničených materiálov podľa príslušného druhu ničenia alebo poškodenia, zistili, že teraz sa už ide ozaj naostro. Vojaci v reálnom prostredí mohli zistiť, akou skutočnou hrozbou je zlý výpočet, či zle umiestnená výbušnina k ničenému prvku a čo by takýto výsledok v čase bojového nasadenia znamenal. Úlohy výcviku boli splnené, čo je dobrý základ pre plnohodnotné priradenie 23. motorizovaného práporu k silám pre špeciálne operácie.
UNOR, univerzálna nakladacia oceľová rampa, je výborným pomocníkom pre vojakov, ktorí nakladajú bojovú techniku na vagóny. Robia to často, keď sa presúvajú napríklad do Centra výcviku Lešť. A keďže opakovanie je matkou múdrosti, v uplynulých dňoch si nácvik nakladania a prepravy po železnici vyskúšali vojaci roty podpory velenia a práporu logistiky topoľčianskej brigády. Pomimo iných praktických nácvikov sa vojaci vyskúšali aj výstavbu a následnú demontáž už spomínanej univerzálnej nakladacej oceľovej rampy. Zvládli to a tak poručíčka Radka Basarová z Národného centra vojenskej dopravy Bratislava im mohla vystaviť výbornú známku.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Vyše 10 rokov som sa na duklianskom bojisku pravidelne stretával s vojnovým veteránom Jánom Jurčišinom z obce Vagrinec. Vždy mi mal čo povedať o tom, ako sa zapojil do oslobodzovacích bojov a čím všetkým prešiel až do konca vojny, ktorá ho zastihla v obci Hrušov na Morave. Samozrejme, pri spomienkových stretnutiach na Dukle m takmer každý rok bola udelená medaila. Pred niekoľkými dňami nás Ján Jurčišin vo veku 96 rokov navždy opustil. Bolo mi vždy cťou porozprávať sa s ním.”
Ján Jurčišin, vojnový veterán:
“Čo sme boli evakuovaní okolo Prešova a ďalej v lesoch a na Dukle boli veľké straty československej armády., tak sa doplňovalo a robila sa mobilizácia. Od 17 rokov, ktorí chlapi boli doma, do 45, bol vojak, alebo nebol vojak. A na mňa tie pripadalo, že vojak ešte som nebol, aj od nás ešte dvaja mladší odo mňa a dvaja zas starší, čo boli už nad štyridsiatkou. Ináč nás bolo z našej obce, to je malá obec, Vagrinec, bolo nás 10 a plus dvaja boli partizáni, bratia, u Čapajeva.”
Miroslav Minár:
“Kde ste sa potom dostali, ako ste sa dostali k armádnemu zboru, kde, v ktorých miestach?”
Ján Jurčišin:
“Jak bola mobilizácia, tak nás zobrali starosta z obce a sme išli do Stropkovského okresu, do obce Gribov. A tam sme sa vyzliekli, starosta vzal naše šaty domov a my sme dostali vojenskú uniformu a sme boli porozdeľovaní po obciach na výcvik. Ja som bol v obci Šemetkovce, v susednej obci od našej. Učili nás už s granátmi hádzať. Potom nás presunuli k jednotkám poniže Stropkova, obec Brusnica, tam nás predeľovali a ja som bol, aj od nás ešte jeden, pridelený protitankové delostrelectvo ráže 76.”
Miroslav Minár:
“Potom ste postupovali aj s armádnym zborom ďalej na Liptovský Mikuláš?”
Ján Jurčišin:
“Áno. Potom sme išli smerom na Bardejov, v Bardejove bol vyhodený most, tak sme sa odbočili potom na Giraltovce, do Prešova a na Sabinov, smerom na Levoču.”
Miroslav Minár:
“Kde vás zastihol koniec vojny?”
Ján Jurčišin:
“Vojna sa skončila na Morave, v obci Hrušov. Po defiľoch v Prahe, tak nás ešte dali na Sudety do Kadane, tam sa vyskytovali esesáci.”
Miroslav Minár:
“Vidím, pán Jurčišin, veľa medailí. Ktorú si ceníte na svojej hrudi najviac?”
Ján Jurčišin:
“Medaily sú mi všetky vzácne. To boli mojou zásluhou. Takže nemôžem podceňovať ani jednu. Musím ich hodnotiť rovnako.”
Miroslav Minár:
“Ďakujeme Janko a odpočívaj v pokoji.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Medailou OSN bolo v Kempe generála Milana Rastislava Štefánika vo Famaguste, na Cypre, odmenených za službu v mierových silách 70 slovenských profesionálnych vojakov. Následne na veliteľstve UNFICYP v Nikózii ďalších 53 zo sektoru 4 a 9 príslušníkov ženijnej čaty. Medailu OSN dostáva každý vojak slúžiaci pod modrou vlajkou po 90 dňoch a následne za každých ďalších 180 dní služby sa udeľujú strieborné čísla. Významnú udalosť v sektore 4 v slovenskom kempe si nenechali ujsť ani najvyšší predstavitelia operácie UNFICYP na čele s veliteľkou, generálmajorkou Cheryl Pearce. Prítomný bol aj veľvyslanec Slovenskej republiky na Cypre Ján Škoda. Všetkým oceneným blahoželáme a posielame pochvalu Plnej poľnej.”
LISTUJEME V OBRANE
"Miroslav Minár:
“Čo prináša marcové číslo, povie Miloslav Ščepka.”
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia internej komunikácie komunikačného odboru Kancelárie ministra obrany SR:
“Ako prezrádza kvietok na obálke, marcové vydanie nášho mesačníka sme venovali všetkým ženám, najmä však tým v rovnošatách a z rezortu obrany. Titulná strana prezrádza aj to, že v čísle nájdete rozhovor s najlepšou športovkyňou Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica Petrou Vlhovou, ale nechýba ani článok z udeľovania tradičných cien vojenskej športovej Dukly. Autorkou marcového úvodníka je náčelníčka odboru logistiky veliteľstva pozemných síl, plukovníčka Zuzana Kraushuberová. Reportér Jozef Žiak sa nielen ako novinár, ale tak troch aj ako figurant, zúčastnil na špeciálnom kurze sebaobrany vojenských policajtiek. V rubrike Osudy o svojom živote rozpráva partizánka Anna Bergerová. Navštívili sme poddôstojníčky z topoľčianskeho práporu logistiky, pripravili sme anketu, v ktorej vojačky rozprávajú o svojej práci a na ženy je zameraná tiež analýza od kolegov zo sekcie ľudských zdrojov ministerstva obrany. Ale marcová Obrana nie je iba o ženách. V rubrike Téma sa vraciame k nedávnemu veliteľskému zhromaždeniu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl a k hodnoteniu minulého výcvikového roka. V Hlavnej reportáži navštívime kadetov 1. a 2. ročníka Akadémie ozbrojených síl, ktorí absolvovali zimný bojový výcvik v okolí Liptovského Mikuláša i v Kamenici nad Cirochou. A napokon to, čím žijeme dnes všetci, vedúci hygienik ministerstva obrany, doktor Ivan Šavrda vysvetľuje, čo je to koronavírus, ochorenie COVID-19, ako je rezort obrany pripravený na jeho zvládnutie a pridáva i vzácne praktické rady.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Púštna búrka. Tak to bola prvá bojová operácia, do ktorej sa v januári 1991 v rámci koaličných síl aktívne zapojila aj takmer 200-členná protichemická jednotka z bývalého Československa. Česi a Slováci už vtedy vyslali do sveta jasný signál, že nechcú byť iba pasívnym konzumentom bezpečnosti. Vojna v Perzskom zálive, ktorej cieľom bolo vytlačiť iracké vojská z okupovaného Kuvajtu, sa skončila pred 29 rokmi. Pripomeňme si z archívu niektoré súvislosti, spojené s touto vojnou a nasadením československých vojakov. Koncom 80. rokov sa Irak zmietal v ťažkej finančnej kríze. Aby ju zmiernil, obrátil svoju pozornosť na Kuvajt, ktorý mal bohaté ropné polia a ktorý považoval za svoju 19. provinciu. 2. augusta 1991 preto iracké jednotky obsadili túto krajinu. Ohrozená sa cítila byť aj Saudská Arábia, ktorá požiadala USA o ochranu. Do zálivu sa preto v rámci operácie Púštny štít začali presúvať prvé stíhacie letky. Keď ani 12 rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN neprinútilo Saddáma Husajna stiahnuť sa z Kuvajtu, nadišiel čas na vojenské riešenie. 17. januára 1991 o tretej ráno sa začal mohutný letecký úder na Irak.”
(ukážky z vysielania zahraničných rádií)
Miroslav Minár:
“Matka všetkých vojen sa začala, nezlyháme, boli prvé slová hlavných aktérov tzv. druhej vojny v zálive Saddáma Husajna a amerického prezidenta Georga Busha staršieho. Prvýkrát sa od roku 1945 do bojovej činnosti zapojili aj československí vojaci. Konkrétne 196 Čechov a Slovákov samostatnej protichemickej jednotky. Medzi 50 Slovákmi bol aj desiatnik v zálohe Martin Horňák.”
Martin Horňák, člen samostatnej protichemickej jednotky v Kuvajte:
“Ja som sa neprihlásil, proste ja som sa tam ocitol a proste zrazu som tam bol, neviem ani proste ako. Vtedy sa vlastne rušili určité jednotky, v pohraničí my sme boli, tak nás zrušili, odviedli nás do Českého Krumlova, kde odišli ruské jednotky, ostali prázdne kasárne, vytvorila sa jednotka pre UN. Zhodou okolností sme absolvovali výcvik čo tam bol. Odišiel som domov na Vianoce a keď som sa vrátil, zrazu som si zobral iba bágel, očkovanie a z rozkazu prezidenta, pána Havla, nás všetkých odlifrovali pekne do Španielska, Alexandrie, Jedah, v Rijáde a zrazu sme boli v 1. línii na hranici.”
Miroslav Minár:
"Spojeneckým vojskám sa po 1014 hodinách podarilo vytlačiť iracké jednotky z Kuvajtu a 28. februára 1991 bolo vyhlásené prímerie. Československá jednotka počas operácie Púštna búrka stratila jedného muža a mala štyroch zranených vojakov. Na strane spojencov padlo okolo 400 vojakov, iracké odhady strát sa rôznia. Najčastejšie sa uvádza približne 35 tisíc zabitých vojakov a civilistov. Koalícia síce vyhnala Irak z Kuvajtu, ale keďže nemala mandát OSN, nemohla splniť jeden z ďalších cieľov, definitívne odstrániť Saddáma Husajna. To sa podarilo až v tzv. tretej vojne v zálive v rámci operácie Iracká sloboda. Písal sa august 2006 a jedna z mojich nespočetných zahraničných ciest smerovala aj za našimi vojakmi, pôsobiacimi v operácii Iracká sloboda. Rotory vrtuľníkov, ktoré nás prepravili z Bagdadu do tzv. sektoru Deváníja, kde teda pôsobia naši vojaci, 103 ženistov.
Let vrtuľníkmi vzdušných síl Spojených štátov bol pokojný, pokojné bolo aj mesto Bagdad, ktoré prežíva v týchto dňoch veľmi krušné chvíle. Napriek tomu ani dnes, v štvrtok, nebolo vidieť ani na blízkom, ani na vzdialenom horizonte nejaké výbuchy, alebo, že by sa tu bojovalo. Let bol bezpečný z toho dôvodu, že nás sprevádzali bojové vrtuľníky Apache. Tak, toto sú už kroky doslova v slovenskom hoteli, v kempe. Po stopách za našimi ženistami som objavil jedného čatára, Miroslav Staník.
Miro, so opäť na mieste činu, mieste deja. Síce trošku ďalej ako bola tragická udalosť spred dvoch rokov v júni, kedy zahynuli traja slovenskí vojaci pri plnení služobných úloh."
Čatár Miroslav Staník:
“Človek prišiel semká s nejakými zmiešanými pocitmi, ale život musí ísť ďalej a človek, ak robí prácu ktorá ho baví, tak aj napriek ozaj tým smutným skúsenostiam, ktoré mal pred dvoma rokmi, tak prišiel semká robiť robotu, na ktorú je vlastne na Slovensku cvičený a pripravovaný.”
Miroslav Minár:
“Prišli ste opäť. Čo manželka? Ja viem, že vtedy keď sme sa rozprávali, tak mala veľmi, veľmi zlé predtuchy, dokonca aj v ten deň keď sa to stalo, že niečo asi nie je v poriadku. Schválila vám ďalšiu misiu? Asi áno, keď ste tu.”
Miroslav Staník:
“Podporuje vlastne by som povedal moju záľubu, alebo moju chorobu vlastne.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Slovensko sa od júla 2003 podieľalo na nastolení mieru a obnovu Iraku účasťou v dvoch misiách. V operácii Iracká sloboda a vo výcvikovej misii NATO. Výrazný bol podiel najmä ženijnej jednotky, ktorá počas necelých štyroch rokov odmínovala mechanickým a ručným spôsobom vyše milión metrov štvorcových plôch a zlikvidovala 660 ton munície. V Iraku pôsobilo od júla 2003 do decembra 2007 celkom 718 slovenských vojakov, pričom štyria z nich pri plnení úloh zahynuli. Plukovník Anton Sládeček, jeden z veliteľov slovenskej ženijnej jednotky."
Anton Sládeček, jeden z veliteľov slovenskej ženijnej jednotky v Iraku:
“Som prešiel niekoľko funkcií, ktoré skutočne mi dali taký rozhľad. Tam je veľmi veľa skrytej práce a veľmi veľa vyjednávaní, veľmi veľa rokovaní a myslím si, že aj o tom vojna je.”
Miroslav Minár:
“Áno, boli to doslova bojové podmienky. To znamená, že v prípade nasadenia do obdobného konfliktu vy a ľudia, ktorí sa zúčastnili tejto misie, si myslíte že sú dostatočne pripravení, erudovaní?”
Anton Sládeček:
“Myslím si, že naše ozbrojené sily sa blížia tomuto stavu. Je to úplne iná armáda, úplne iná úroveň, než sme mali v roku 2000, alebo v tých 90. rokoch, keď sa začala profesionalizácia. Čo sa týka ľudí, ktorým som šéfoval, myslím si, že všetci sú pripravení lepšie, to znamená získanie istých bojových skúseností, boli konfrontovaní s reálnym životom, mierovým životom. Takéto prelínanie, to je cesta, ako posunúť vojaka profesionála na profesionálnu úroveň.”
Miroslav Minár:
“Kapitán Miroslav Zástera.”
Miroslav Zástera, národný styčný dôstojník SR v Iraku:
“Bolo tam vidno, jak sa vlastne bojuje v inom prostredí ako je u nás a ako k tomu pristupujú koaličné sily, ako bolo spoločné plánovanie a výkon spoločný v práci.”
Miroslav Minár:
“Konkrétne vaša pozícia bola aká v tejto misii?”
Miroslav Zástera:
“Moja pozícia bola národný styčný dôstojník Slovenskej republiky.”
Miroslav Minár:
Mali ste priamy kontakt s partnermi zo Severoatlantickej aliancie, resp. s partnermi z koaličných síl. Ako oni vnímali pozíciu Slovákov v takejto, pomerne náročnej operácii?"
Miroslav Zástera:
Ja už som tam v dobe. keď náš kontingent sa znižoval, odchádzal do Kuvajtu a zostali sme tam vlastne šiesti dôstojníci. Ale reakcie boli len pozitívne."
Miroslav Minár:
“A to platí aj naďalej. Nielen v Iraku, ale aj v Afganistane, na Cypre, v Bosne a Hercegovine a vlastne na všetkých pozorovateľských postoch, na ktorých v nepokojných oblastiach sveta pôsobia vojaci Ozbrojených síl Slovenskej republiky.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Na obzore sa črtá Nový horizont. Tento názov pred rokmi vymysleli plánovači, aby precvičili spoluprácu vyčlenených síl a prostriedkov ozbrojených síl s riadiacimi prvkami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a s orgánmi štátnej správy a samosprávy pri obrane Slovenska. Pod taktovkou prešovskej mechanizovanej brigády sa na prvom tohtoročnom plánovacom brífingu zišli predstavitelia Košickej župy, okresu Prešov, hasiči, policajti a tiež predstavitelia vyčlenených súčastí ozbrojených síl. Účastníci konferencie diskutovali napríklad o organizácii, učebných cieľoch a scenári cvičenia. V poradí druhá tzv. hlavná plánovacie konferencia je naplánovaná na 15. apríl 2020 v priestoroch Centra výcviku Lešť. Nuž a samotné cvičenie Nový horizont by malo byť v júni.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“V zdravom tele zdravý duch. Platí to pre všetky vekové kategórie. Samozrejme aj pre atlétov, narodených do 22. februára 1985. Tí sa totiž stretli na slovenských halových majstrovstvách veteránov. Svoje želiezko v ohni zastúpenie aj veliteľstvo Posádky Bratislava a člen šurianskeho atletického klubu, rotmajster Ivan Mócsa nesklamal. V skoku do diaľky s výkonom 561 centimetrov obsadil pekné 3. miesto. Blahoželáme a posielame dnešnú pochvalu.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
