- Dátum: 14.08.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 286.85 MB
Plná poľná
[14.08.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
“V obvyklom čase sa o vašu priazeň uchádza armádny magazín pre vojakov a nevojakov. Dnes ho pre vás pripravili Miroslav Minár a Peter Rusnák. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Neuveriteľná súdržnosť vojakov postupne pomáha Ondrejovi v jeho ťažkom postihnutí.
* Aktívne zálohy budú opäť cvičiť. Prečo by to mali vyskúšať aj ďalší, povedia vojenskí policajti, ktorí to skúsili pred rokom.
* Osobnosťou rezortu je dnes čatár Peter Ivanič z levického mechanizovaného práporu.
* Špeciáli precvičovali trebišovských špeciálov.
* V Ružomberku budú majstrovstvá Slovenskej republiky v plážovom volejbale. Prsty v tom má aj vojenský spojár.
* Dnešná pochvala poputuje vojakom do Trebišova.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Slovenský rozhlas už informoval o neuveriteľnej súdržnosti vojakov, kde slúžil Slovensku desiatnik Ondrej Kováč. Pripomeňme si, čo sa mu prihodilo v apríli 2018. Hovorí Ondrejova manželka Denisa, s ktorom sme sa stretli v obci Žirany, neďaleko Nitry.”
Denisa Kováčová, manželka bývalého vojaka:
“Manžel z roboty prišiel domov, vlastne bolela ho šija a vlastne už večer to bolo už veľmi zle. Volala sa pohotovosť. Pohotovosť prišla, už sme ho museli bohužiaľ oživovať. Podarilo sa, zobral sa do nemocnice a ďalej sme čakali, že čo ďalej. Ani lekári nevedeli čo je s manželom a vlastne n druhý deň sme sa dozvedeli, že má v hlave, v hlavnej tepne trombózu a vlastne že proste musí ísť do Trnavy, je v bdelej kóme, z neho asi nič nebude. Aby sme s ničím nerátali. Bolo to veľmi zlé, po tej príhode infekcie nastali, horúčky vysoké, takže mesiac sme vážne bojovali každý deň, každú minútu lekári bojovali oňho, lebo proste nijaké antibiotiká nezabrali. Ale podarilo sa. Začal sa manžel prebúdzať, začal viacej reagovať. Prvé reakcie boli očný kontakt, keď sa k nemu človek prihováral, že povedal áno,s očami ukazoval áno, nie. Tak sme komunikovali vyše troch mesiacov. Potom ho nám dali domov, jasné že to bolo ťažké, lebo proste vy ste sa museli z jedného dňa na druhý deň stať sestrou so všetkým, lebo ste museli či katéter, čípok, či pichať injekcie, všetko sme sa museli naučiť, či ho prebaliť, všetko vlastne. Bolo to ťažké. Prvé mesiace boli veľmi náročné. Vďaka susedom, ktorí boli veľmi ochotní, sú záchranári, veľmi nám pomohli, ja som veľmi vďačná. Robi Egyed a Jelka … Bez ich pomoci by to bolo ťažšie.”
Miroslav Minár:
“No ale potom prišla pomoc anjelov. Anjelov v zelenom, vojakov. A pomoc aj od Vojenskej podpornej nadácie.”
Denisa Kováčová:
“Hneď ako sa Ondrovi toto stalo, vlastne hneď na druhý deň ma kontaktoval pán Hocko. Povedal, že pani Kováčová, nebojte sa, bude všetko dobré. No a tak bolo. Že proste je to lepšie, nám zavolal, že pani Kováčová, že tuto vojaci, jeho kolegovia, by chceli urobiť zbierku pre Ondreja, že či to ja dovolím. Hovorím, ja sa poteším všetkému, čo preňho sa urobí. Taktiež potom kontaktoval nás pán Gajdoš, ktorý ným veľmi pomohol s tou vojenskou nadáciou, lebo z tej vojenskej nadácie sme mohli absolvovať trikrát Adeli centrum, rehabilitačné centrum. Taktiež sme mohli zakúpiť komunikačný prístroj aj s počítačom.”
Miroslav Minár
“Ondrej je veľmi citlivý, veľmi to vníma. Počúva nás, reaguje. Bude smutno asi za tou vojenskou uniformou, ale zasa na druhej strane má skvelých kamarátov.”
Denisa Kováčová:
“Môžem povedať, že má skvelých kamarátov, že s ním komunikujú, prídu ho navštíviť a doteraz nám pomáhajú. Vlastne zo svojich peňazí nám posielajú peniažky, takže.”
Miroslav Minár:
“Áno, aj vďaka tejto pomoci môže Ondro komunikovať, pretože viem, že má zakúpený špeciálny počítač, špeciálny prístroj na komunikáciu.”
Denisa Kováčová:
“Ten prístroj na komunikáciu nám veľmi pomohol. Lebo naša komunikácia prvotná bola cez telefón a kým sme jednu vetu zložili, to boli aj hodiny. Proste sme išli po písmenkách, napísať všetky písmenká, aby sme mohli zložiť tú vetu. Táto pomôcka, to Ondro na druhý deň vedel komunikovať s očami, to boli prekvapení aj z tých špeciálnych pomôcok, že ako mu to ide, šikovný je. Ani teraz by sme bez toho nevedeli fungovať, lebo nám to veľmi uľahčuje komunikovať, či s kolegami, či s nami, vie napísať správy, môže pozrieť mail, môže si pozrieť účty, vlastne všetko cez ten počítač vie. Ako proste zdravý človek, o všetkom vie.”
Miroslav Minár:
“Áno, ja keď som prišiel, tak som Ondreja pozdravil, pýtal som sa ako to ide. Odpoveď bola, pomaly, ale ide to. No, idem za Ondrom. Tak, už je tu krásna veta.
”Ďakujem pekne všetkým bývalým kolegom a aj civilným zamestnancom za podporu a prajem vám veľa zdravia a šťastie a ste mi veľmi veľa pomohli." Tak priatelia, toto je pozdrav od Ondreja Kováča so slovami vďaky, pretože to čo robíte, naozaj si zaslúži obrovskú vďaku celej rodiny Ondreja Kováča a predovšetkým samotného Ondreja."
Denisa Kováčová:
“Už aj s tou ľavou rukou vie zapnúť, vypnúť a už aj čítať, takže tá ľavá ruka tým pádom precvičuje aj ľavú ruku a vlastne sa snaží sa používať.”
Miroslav Minár:
“Teraz Ondro sa nám pokúsi niečo povedať.”
Denisa Kováčová:
“Manželovi sme teraz naposledy objednali … liečbu, máme na dva mesiace, chceme to vyskúšať. Sú tam veľmi dobré referencie. Teraz máme skúšobnej dobe prvý týždeň. Predvčerom mi manžel písal, že cíti sa lepšie. ”Ďakujem pekne poslucháčom Plnej poľnej za podporu."
Miroslav Minár:
“Aj my ďakujeme Ondro za drahocenný čas, aj pani Deniska a samozrejme budeme držať palce. Všetko dobré prajem. Ondrej so svojou chorobou statočne bojuje. Napreduje. Naďalej však potrebuje vašu pomoc a podporu. Vyzýva vás k nej na svojej stránke aj Vojenská podporná nadácia. Na Ondreja Kováča myslí aj slobodník Miroslav Demeter z Michaloviec, ktorý putuje Slovenskom po Ceste hrdinov Slovenského národného povstania.”
Slobodník Miroslav Demeter, putujúci po Ceste hrdinov SNP:
“Zdravím. Dovoľte, aby som sa predstavil. Som starší ženista, slobodník Miroslav Demeter. Dôvodov, prečo som sa rozhodol ísť SNP-čku, tých je mnoho. Ale tým hlavným je vzdať hold, poctu ľuďom, ktorí za nás bojovali za 2. svetovej vojny, vrátane môjho deda, ktorý tiež bojoval an Dukle. Tiež by som chcel venovať aj tento pochod desiatnikovi Kováčovi, keby sa podarilo vyzbierať nejaké peniažky pre jeho ďalšiu rehabilitáciu, aby sa mohol opäť začleniť do spoločnosti.”
Miroslav Minár:
“Miro je v týchto dňoch mierne zdravotne indisponovaný. Verí však, že vo svojom pochode Slovenskom bude čoskoro pokračovať. Budeme to sledovať.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu vysielame v premiére každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť aj na webovej stránke ministerstva obrany a tiež v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. V ďalšej časti relácie si pripomenieme výcvik aktívnych záloh, predstavíme vám dnešnú osobnosť rezortu, navštívime slovenských špeciálov a pozveme vás na majstrovstva Slovenskej republiky v plážovom volejbale v Ružomberku. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Už ste určite zaznamenali, že rezort obrany po ročnej prestávke bude mať záujem pokračovať vo výcviku aktívnych záloh. Plná poľná minulosti sledovala ich výcvik a zaznamenala aj názory záložákov, ktorí hovorili o tom, prečo by sa do tohto výcviku mohli zapojiť aj ďalší odvážni muži a ženy. Pred rokom sme zaznamenali výcvik vojenských policajtov. Nechajme najskôr hovoriť nadrotmajstra Vladimíra Bobulu."
Vladimír Bobula, inštruktor výcviku:
“V prvom rade sme sa zamerali na ochranu objektov, postupy pri kontrole na vstupe osôb, kontrolu batožiny, kontrolu vozidiel na vjazde, takisto batožinového priestoru a kontrolu oprávnení, vstupy do takýchto režimových pracovísk. Ďalej prešli výcvikom činnosti pri použití donucovacích prostriedkov, hlavne zamerali sme sa na hmaty, chvaty sebaobrany, použitie služobných pút, teleskopického obušku a samozrejme v neposlednom rade zbrane. Príslušníci, zaradení do záloh, prešli aj výcvikom pri eskortácii osoby po vykonaní služobného zákroku, čiže pri eskortácii z miesta služobného zákroku do vozidla. Taktiež sme s nimi prebrali témy ako zastavovanie vozidiel, kontrola vodiča, podrobenie vodiča dychovej skúške.”
Miroslav Minár:
“Kto sú teda aktívne zálohy vojenskej polície?”
Vladimír Bobula:
“Jedná sa o príslušníkov, ktorí niektorí z nich pôsobili vo vojenskej polícii dlhé roky, sú to skúsení policajti, ktorí aj teraz majú ešte stále čo odovzdať a druhá časť príslušníkov zaradených do záloh sú príslušníci, ktorí pôsobili napríklad v Martine. Máme 9 ľudí, z toho ešte jeden, by som doplnil, je bývalý štátny policajt.”
Miroslav Minár:
“Viete čo, zaujíma ma napríklad, že teda bývalí vojenskí policajti. Vedeli ste im v tomto výcviku poskytnúť aj možno že niečo nové, s čím sa oni počas tej svojej aktívnej služby nestretli?”
Vladimír Bobula:
“Samozrejme doba napreduje, takisto stále sa zdokonaľujeme, využívame nové prostriedky, ktoré sú zapracované do výzbroje, výstroje. Samozrejme, sami vám možno potvrdia to, že naučili sa tiež nové veci, nové postupy.”
Miroslav Minár:
“Dobre, poďme za nimi.”
Účastníci výcviku:
“Major Soliar Miloš, nadrotmajster Peter Lorenc.”
Miroslav Minár:
“Pred malou chvíľu sme so šéfom vášho výcviku hovorili o tom, že či aj tento výcvik aktívnych záloh vám dokázal dať nejaké nové informácie, alebo nové skúsenosti, ktoré ste počas svojej službe nezažili.”
Miloš Soliar, účastník výcviku:
“Určite áno, lebo jednak to, že sme už v civile a legislatíva sa mení, takže veci, ktoré sú novely zákona, sme sa oboznámili takisto a samozrejme nie všetci sme boli priamo v policajnom výkone, ja som bol napríklad na riaditeľstve vojenskej polície, kde s mnohými vecami som sa stretol, ale v dnešnej dobe sme si aj reálne veci preskúšali.”
Peter Lorenc, účastník výcviku:
“V podstate áno, ale takisto tiež prešli sme si rôznymi funkciami a takisto ako sa mení a vyvíja aj doba, tak mení sa aj výzbroj, výstroj vojenskej polície, takže určité veci s odstupom času sú pre nás nové a takisto aj ich metódy a techniky pokročili, takže je to určite nové a je to prínos.”
Miroslav Minár:
“Vojenská polícia modernizuje. Pred malou chvíľou sme tu videli krásne motorečky. Asi trošku aj taká závisť, že toto oni majú a vy ste to nemali?”
Peter Lorenc:
“Určite to je závisť, ale tak zase musíme povedať, že to je vysoko špecifický výcvik, kde tí chalani musia prejsť mnohými druhmi levelov výcviku, takže nás sa to až tak bytostne dotýkať nebude. Čiže je to vec, ktorá je pre vojenskú políciu, ktorej sú príslušníci priamo.”
Miroslav Minár:
“A v takých tých bežných činnostiach, ktoré ste počas dvoch týždňov tu nacvičovali, alebo precvičovali ste si, ste sa stretli aj s tými technickými prostriedkami, ktoré v čase vašej služby ste nemali?”
Miloš Soliar:
“Áno, samozrejme. Konkrétne aj dneska sme mali taký v podstate výcvik, kde sa používajú aj fixové zbrane, ktoré sú vlastne typu Glock, ktoré sme my nemali zavedené a takisto v podstate sa nepoužívala táto, poviem reálna streľba, ktorá dá teda neskutočne viac, ako nejaká teória, poprípade zvukové signáli pam pam a také.”
Miroslav Minár:
“Prečo ste sa prihlásili do výcviku aktívnych záloh?”
Peter Lorenc:
“Prešli tri roky a keď som bol oslovený príslušníkmi vojenskej polície, či by som nešiel do toho, tak ma to celkom potešilo, že zase sa stretnem s chalanmi a zase sa človek niečo nové naučí.”
Miloš Soliar:
“Keď raz sa stanete policajtom a ste v dobrom kolektíve, ja si myslím, že každý to policajné srdiečko má a bude sa chcieť vrátiť a rád sa vrátiť zaspomínať si na staré časy.”
Miroslav Minár:
“Premýšľa nad tým vojenský policajt, že po tomto všetkom by som sa možno že ešte vrátil do aktívnej služby?”
Miloš Soliar:
“Musím to zase zhodnotiť tak, že možno náš ten zdravotný stav už nie je taký ako bol za tej aktívnej služby. Jednak som aj odchádzal zo zdravotných dôvodov, takže už asi by som asi neuvažoval ako aktívnu službu priamo.”
Peter Lorenc:
“Tak ono je to individuálne, Záleží ešte aj samozrejme od toho, kto má v tom civile, ako sa uchytil, aký má typ zamestnania, takže za seba asi už nie, ale na takýto výcvik veľmi rád.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, výcvik aktívnych záloh bude pokračovať aj v ďalšom roku. Počúvajú nás poslucháči Plnej poľnej. Možno že aj takí, ktorí povedia si, aha, tak aj takúto možnosť mám vyskúšať si, alebo naučiť sa nejaké skúsenosti, dovednosti vojenského policajta, prečo by to mal skúsiť?”
Peter Lorenc:
“Jednak je to vec toho osobného prístupu a tí chalani, ktorí sa rozhodnú vstúpiť a radi, tak určite sa naučia novým spôsobilostiam, ktoré môžu využiť potom aj vo svojom civilnom živote. Je to komplexná schéma toho, čo každý človek by mal vedieť, alebo teda keď to vie, tak to vie využiť jednak vo svoj prospech, aj všeobecne to využíva ďalej. Je to istým spôsobom nejaká hrdosť a je to každopádne nová skúsenosť, či už z tej legislatívnej, alebo aj z takej tej fyzickej alebo akejkoľvek stránky si to vezmete.”
Miroslav Minár:
“Otázka na telo, prídete aj o rok?”
Peter Lorenc:
“Určite áno.”
Miloš Soliar:
“Iste áno.”
Miroslav Minár:
“Tak, aby sme len nerečnili, samozrejme budú tu aj praktické činnosti, ktoré vojenskí policajti absolvovali v rámci výcviku aktívnych záloh. Tak čo bude teraz nasledovať?”
Vladimír Bobula:
“Tak bude nasledovať vlastne zafixovanie páchateľa, vyzvanie, aby upustil od protiprávneho konania. Je potrebné, aby aj seba policajti zasahujúci chránili, čiže kryjú sa za kryt, za stenu a vyzývajú páchateľa vlastne odtiaľ. Nasleduje teraz vlastne zaujatie pozície páchateľa do takej, aby bol mimo zbrane. Teraz bude podrobený priloženiu pút a prehliadke, či nemá pri sebe zbraň. Dôležité je, aby bola vlastne synchronizácia medzi tou hliadkou, dokázali sa preskupovať a taktiež zabezpečovať okolie, nielen sústrediť sa na toho páchateľa.”
Miroslav Minár:
“Ako postupujú aktívne zálohy?”
Vladimír Bobula:
“Jedná sa práve o policajtov, ktorí pôsobili vo vojenskej polícii, takže majú to ešte stále v sebe. Vidíte tie zručnosti, ako keď sa niekto naučí bicyklovať, to už nezabudne.”
Miroslav Minár:
“Oni to predviedli excelentne, ale zoberme si situáciu, že vám sem napríklad o rok nastúpia záujemcovia o výcvik aktívnych záloh, ktorí nemali dovtedy s vojenskou políciou žiadne väzby, ani kontakty, ani výcvik. Dokážete ich to za tých pár dní naučiť a pripraviť?”
Vladimír Bobula:
“Čo sa týka, je rozdiel dostať ich na úroveň návyku a zručností, lebo vlastne pri tej zručnosti vedia vykonávať tieto úkony už v zmenených podmienkach, meniacich sa. My za ten krátky čas ich dokážeme dostať do takej pozície, že vedia to urobiť v tých stálych podmienkach. Keby došlo k nejakej radikálnej zmene, možno tá reakcia nebola by tak úplne ideálna.”
Miroslav Minár:
“Rotmajster v zálohe Milan Pazdera a rotný v zálohe Roman Pavlík kedysi slúžili v Martine. Zelený baret počas cvičenia aktívnych záloh vymenili za modrý. Na dva týždne sa totiž stali vojenskými policajtmi.”
Milan Pazdera, rotmajster v zálohe:
“Poviem pravdu, my sme sa najprv hlásili, aspoň ja konkrétne s kolegom jedným, do Trebišova, alebo ku ženistom, ale boli sme oslovení, vzhľadom na naše hodnosti, že č i by sme nešli ku vojenskej polícii. Tak sme chceli skúsiť. Je to si myslím práca zaujímavá a niečo iné, než sme robili doteraz.”
Roman Pavlík, rotný v zálohe:
“Takisto mal som prihlášku ku RCHBO Rožňava s tým, že som 18 rokov slúžil u RCHBO, ale dostal som ponuku k vojenským policajtom a hovorím si, treba skúsiť niečo iné. Je to výzva a zatiaľ sa mi tu páči.”
Miroslav Minár:
“Po tom 2-týždňovom výcviku sa cítite byť vojenskými policajtmi?”
Milan Pazdera:
“Určite nie, ale kopec vecí človek získal a teraz to vidí aj z tej druhej strany. Nie iba z tej, kde sme boli na tej druhej strane, že nás tí vojenskí policajti niekedy sekali, ale teraz vidíme, že oprávnene a teda majú to ťažké. Verím tomu, že áno.”
Roman Pavlík:
“Jednoznačne je to veľmi náročná služba, ktorá pomáha usmerniť tých vojakov, aby si plnili tie svoje úlohy, ktoré majú.”
Miroslav Minár:
“O rok bude pokračovať výcvik aktívnych záloh. Čo by ste možno že budúcim záujemcom o výcvik aktívnych záloh u vojenskej polície chceli odkázať, odporučiť, prečo by to mali skúsiť ako ste to skúsili vy?”
Roman Pavlík:
“Že ak náhodou ešte chvíľu váhajú, tak si myslím že nemusia a kľudne môžu prísť a myslím si, že vôbec nebudú ľutovať.”
Milan Pazdera:
“Získal som tým, že sme sa stretli zase so starou partiou veľmi, veľmi dobrých kamarátov, s ktorými sme roky slúžili. Osvojil som si myšlienky, osvojil som si zase tú prácu toho vojaka, vojenského policajta momentálne a treba vyskúšať. Treba ísť vyskúšať, netreba váhať, dva týždne sú dobré a tí čo prežili niekoľko rokov služby, myslím si, že im to len prospeje, aby bol taký ten návrat do tých mladších čias.”
Miroslav Minár:
“Viete si už predstaviť, že keď by ste boli povolaní, že teda v nejakej krízovej situácii, že ste použiteľní?”
Roman Pavlík:
“Ja si myslím, že určite áno.”
Milan Pazdera:
“Áno, takisto verím tomu, že sme. Vieme reagovať na konkrétne situácie a tuná sme si len doplnili naše poznatky o konkrétne zákroky, veci, zastavovania, vlastne komunikáciu s ľuďmi ako vojenskí policajti. Tak si myslím, že áno.”
Miroslav Minár:
“Tak čo, skúsite to aj vy? Navštívte stránky regrutačných skupín vo vašich krajských mestách, kde sa dozviete všetky potrebné informácie. Tešíme sa na vás.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Aj po 15 rokoch je spokojná so službou v ozbrojených silách. Dnešnou osobnosťou rezortu je zástupca veliteľa družstva z levického mechanizovaného práporu, čatár Peter Ivanič.”
Peter Ivanič, zástupca veliteľa družstva z levického mechanizovaného práporu:
“Bolo to v roku 2005. Ako vojak základnej služby, bolo to v Topoľčanoch, ma zaujala táto práca. Lebo je to práca, ktorá nie je jednotvárna, je mnohotvárna a každý deň máte niečo iné a každý deň vás s niečím iným prekvapí.”
Miroslav Minár:
“Boli ste ako záklaďák, to znamená, že aj tá záklaďácka vojna sa vám vcelku pozdávala.”
Peter Ivanič:
“Základná vojna bola dobrá v Topoľčanoch. Ja si nesťažujem. Bol tam dobrý kolektív, boli tam dobrí profesionálni vojaci, ktorí ma vlastne priviedli k tomu, aby som sa stal profesionálnym vojakom. V Topoľčanoch som bol ako spojár, som bol na prápore logistiky.”
Miroslav Minár:
“Kam viedli vaše prvé kroky?”
Peter Ivanič:
“Do Levíc. Tak je to aj blízko, blízko domov od Zlatých Moraviec. Som tu už 15 rokov a som tu spokojný v tomto prápore. Je tu dobrý kolektív.”
Miroslav Minár:
“Prejdime si tam letom-svetom tú doterajšiu kariéru.”
Peter Ivanič:
“V zahraničných mierových operáciách som nebol. Kariéra bola taká v Leviciach, že do Levíc som nastúpil ako operátor protitankového družstva a samozrejme pre potreby ozbrojených síl sme boli premiestnení aj na útvar do Nity, na výpomoc na útvar do Martina a proste pobehal som celé ozbrojené sily.”
Miroslav Minár:
“To svoje rozhodnutie po toľkých rokoch neľutujete?”
Peter Ivanič:
“Nie, vôbec. Vôbec neľutujem rozhodnutie, že som nastúpil do ozbrojených síl. Táto práca ma napĺňa. Je to práca, ktorá mi stále niečo vie dať, niečo nové. A vie ma prekvapiť stále niečím novým táto práca.”
Miroslav Minár:
“Čo rodina?”
Peter Ivanič:
“No, rodina. Manželka si musí zvykať na to odlúčenie, že chodievame na Lešť, chodievam na výcviky. Sú nejaké kurzy, ktoré bývajú aj mesiac a mesiac je dlho od rodiny a keď máte ešte malé dieťa, tak je to dosť. Proste musí to zvládať a ja jej verím a manželka ma podporuje v tomto.”
Miroslav Minár:
“V súčasnosti ste zástupcom veliteľa družstva. Je tam niekde v tom bližšom alebo vzdialenejšom horizonte aj taká méta, túžba, stať sa aj tým ozajstným veliteľom družstva?”
Peter Ivanič:
“No méta je tam určite, chcel by som sa stať veliteľom družstva, samozrejme. No uvidíme, ako to bude tento kariérny postup, ako to bude tu vlastne na prápore, ako to bude na rote. Tak dúfam, že sa naskytne táto možnosť stať sa aj veliteľom družstva.”
Miroslav Minár:
“Nech sa to splní.”
Peter Ivanič:
“Ďakujem pekne.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“A v Plnej poľnej máme pre vás typ na spríjemnenie letnej dovolenky. Vo vstupnom vestibule centrálnej expozície Vojenského historického ústav múzejného oddelenia Svidník je verejnosti sprístupnená výstava s názvom Legionári, naši hrdinovia Veľkej vojny 1914-1918. Jej autorom je riaditeľ Vojenského historického ústavu, plukovník Miloslav Čaplovič. Prostredníctvom 14 panelov približuje históriu československých légií sformovaných v období 1. svetovej vojny v zahraničí.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Do zostavy Síl pre špeciálne operácie sa začiatkom roka včlenil 23. motorizovaný prápor z Trebišova. Velenie špeciálnych síl prednedávnom bolo otestovať, ako sú na tom Trebišovčania. Čo zistil veliaci poddôstojník Síl pre špeciálne operácie, štábny nadrotmajster Martin Boháčik?”
Martin Boháčik, veliaci poddôstojník Síl pre špeciálne operácie:
“Na základe požiadavky náčelníka generálneho štábu a vízie veliteľa Síl pre špeciálne operácie plukovníka Benku, tento prápor by sa mal zmeniť z motorizovaného na elitný výsadkový útvar so zameraním na komando operácie. Na základe tohto bola potreba spraviť analýzu, z ktorej by sme sa vedeli odraziť a zistiť v akom stave momentálne tento prápor je. Či už to bolo po materiálnej, alebo či už tej výcvikovej, alebo po fyzickej stránke. My, ako špeciálne operácie, alebo … špeciálneho určenia už dlhodobo spolupracujeme s Duklou Banská Bystrica na príprave profesionálnych vojakov čo sa týka fyzickej prípravy, ale takisto udržiavania profesionálnych vojakov v čo najdlhšej možnej výkonnosti. Táto spolupráca začala už pred viacerými rokmi a bola hlavne zameraná na výber profesionálnych vojakov k 5. pluku špeciálneho určenia. V minulom roku sme urobili taký prvý pilotný projekt regrutácie záujemcov o službu 5. pluku z civilu, my to nazývame baby čata, sa začala aktívne podieľať aj Dukla Banská Bystrica, kde tú spoluprácu medzi Silami špeciálnej operácie a 5. plukom zastreľuje kapitán Karol Džavaj. Ten zámer v tej baby čate bolo zistiť v akom stave títo noví príslušníci ozbrojených síl sú po fyzickej stránke, aj po morálnej stránke a pripraviť program, ktorý musia nasledovať, aby sa dostali do štádia, že budú schopní absolvovať výber k 5. pluku. Ak to poviem v skratke, je to zamestnanie, ktoré trvá 4-5 mesiacov. Ak títo príslušníci baby čaty absolvujú úspešný výber, ostávajú o 5. pluku špeciálneho určenia, ak nie,, sú poskytnutí v prospech ozbrojených síl. Keďže táto spolupráca s Duklou Banská Bystrica prebieha už nejakú tú dobu, požiadali sme ich po pomoc a podporu aj pri analýze 23. motorizovaného práporu, kde oni preskúšali hlavne bojový úsek v akom stave momentálne sú. Tento test nebol zameraný na to, aby sme momentálne sa zamerali na to, kto tam na tom prápore ostane alebo kto neostane, ale bol zameraný na analýzu, aby sme vedeli urobiť projekt prípravy kde by tento prápor mal smerovať. Hneď po analýze, ktorú oni urobili, prebehlo vyjednotenie, v priebehu 2-3 týždňov príslušníci Dukla Banská Bystrica sa znova zúčastnili na zamestnaní v Trebišove o 23. motorizovaného práporu, kde im vyhodnotili tento stav a zároveň im začali projektovať program, ktorý by mal nasledovať, aby sa podarilo vytvoriť z tohto práporu elitný výsadkový útvar. Celé to bude natiahnuté na niekoľko mesiacov. Cieľom je v podstate pripraviť týchto profesionálnych vojakov a zvýšiť ich morálnu a fyzickú pripravenosť tak, aby spĺňali požiadavky Síl pre špeciálne operácie a aby spĺňali požiadavky elitného výsadkového práporu.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Tento víkend sa pod Čebraťom uskutoční výnimočné podujatie”
Tomáš Varga, organizátor podujatia:
“Prajem pekný deň z Ružomberka, pozdravuje rotmajster Tomáš Varga. Chcel by som všetkých nadšencov volejbalu a zvlášť plážového volejbalu, pozvať na Majstrovstvá Slovenskej republiky v plážovom volejbale série D, mužov a žien, ktorý sa uskutoční tento víkend, 15., 16. 8., sobota, nedeľa. Prídu tu jedni z najlepších, ak nie najlepší volejbalisti, beach volejbalisti zo Slovenska, takže bude sa na čo pozerať. Takisto v rámci týchto majstrovstiev vystúpi Tomáš Bezdeda a iné kapely, takže aj sprievodný program si myslím, že bude na veľmi dobrej úrovni a takisto bude postarané aj o mamičky s deťmi, takže všetkých pozdravujem a pozývam do Ružomberka tento víkend na turnaj v plážovom volejbale, Majstrovstvá Slovenskej republiky série D.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Pri návrate z 2-týždňového kurzu lezenia na skalách v Centre výcviku Lešť príslušníkom 1. motorizovanej čaty z 23. motorizovaného práporu skrížila cestu dopravná nehoda. Čelná zrážka nákladného a osobného vozidla. Vojaci okamžite zastavili a pomohli policajtom. Vojak 2. stupňa Jakub Lendač a vojak 2. stupňa Lukáš Fronk účastníkom dopravnej nehody poskytli prvú pomoc, stabilizovali ich životné funkcie a počkali až do príchodu rýchlej zdravotnej služby. Obaja vojaci sú absolventi kurzu bojový záchranár. Získané znalosti naplno využili aj v tejto krízovej situácii. Zachovali chladnú hlavu a pomohli ľuďom, ktorí pomoc potrebovali. Ďakujeme a posielame dnešnú pochvalu Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Peter Rusnák. Dopočutia o týždeň.”
