- Dátum: 14.07.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.13 MB
[14.07.2023; Rádio Regina; Plná poľná; 21:10; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor: „Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Slovenské ozbrojené sily majú nových pomocných pyrotechnikov. Stal sa ním aj rotný Michal Hrončok zo Základne výcviku a mobilizačného doplňovania z Martina. Dnešná osobnosť rezortu.
- Dozviete sa, prečo bol náčelník Generálneho štábu generál Daniel Zmeko v Spojených štátoch amerických.
- Pred desiatimi rokmi bol kapitánom a úspešným veliteľom špeciálov v Afganistane. Dnes velí slovenským špeciálnym silám. Zoznámite sa s výnimočným profesionálom.
- A na záver vás pozveme na Štefánikove dni do jeho rodného kraja.
Miroslav Minár: „Na stálej trhacej jame v Kremnických vrchoch vyvrcholil ďalší kurz pomocných pyrotechnikov. Na veternej pláni sme sa najskôr stretli s nadporučíkom Jozefom Mrázom, náčelník Strediska činnosti EOD z Novák. Spresnil nám, čo v danej chvíli robia frekventanti kurzu.“
Jozef Mráz: „Teraz sú preskúšavaní z konštrukcie činnosti munície a slovne popíšu, ako to pôjdu ničiť a následne sa potom všetci odoberieme na trhaciu jamu a tam to aj prakticky dokážu tieto svoje vedomosti pretaviť vlastne do toho výsledku ničenia munície.“
Miroslav Minár: „Majú za sebou niekoľkotýždňovú prípravu, ako ste teraz spokojný s tým, ako oni pristupovali k možno budúcej svojej vojenskej kariére?“
Jozef Mráz: „V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že som spokojný s prácou svojich inštruktorov, pretože toto je pre nich dajme tomu tridsiaty kurz, ktorý vedú, ale stále svojim prístupom pristupujú osobne, profesionálne a naplno sa venujú študentom. Čiže študentov začalo 24, pripustených ku skúškam bolo 15, čiže bola tam selektivita toho personálu, ktorý to môže vykonávať a s týmito 15-timi, ktorí tu vlastne zostali, s nimi som maximálne spokojný, si myslím, že ten kvalitný personál, ktorý to má vykonávať tu ostal a budú vykonávať v budúcnosti kvalitnú činnosť.“
Miroslav Minár: „Aké boli tie také hlavné dôvody, prečo teda časť týchto účastníkov kurzu skončila?“
Jozef Mráz: „Jedná sa o to, že každý je svojská osobnosť a nie každý na to má. Prví účastníci kurzu vypadli už behom časti, v ktorej sme sa venovali bezpečnosti a nedokázali absorbovať toľko vedomostí ohľadne toho, čo sú to pyrotechnické práce, aké sú požiadavky na bezpečnosť. Ďalšia časť vypadla behom časti, v ktorej sme sa venovali technickým veciam, ako je konštrukcia munície, ako je chémia výbušnín a zase nedokázali absorbovať toto kvantum informácií. Takže nie každý je na to stavaný, čo je logické.“
Miroslav Minár: „No a keďže pri stále trhacej jame v Sklenom to poriadne fúkalo, bolo logické, že sme sa presunuli na pracovisko, kde sme sa stretli so šéfom kurzu.“
Peter Tóth: „Nadrotmajster Peter Tóth, som riadiaci pyrotechnického kurzu vojskového pomocného pyrotechnika a veliteľ výcvikového tímu v 905. centre špecializovanej bojovej podpory v Novákoch.“
Miroslav Minár: „Toto už je niekoľký kurz, pán Tóth, ktorý pod vašim velením sa uskutočňuje aj tu, priamo na stálej trhacej jame. Odkiaľ sú účastníci kurzu a ako boli vyberaní?“
Peter Tóth: „Účastníci kurzu sú vyberaní podľa potrieb jednotlivých útvarov, kde velitelia obsadzujú funkciu pyrotechnik svojimi príslušníkmi, na základe toho ich odosielajú k nám do kurzu. Podľa toho, či potrebujú mať vojskového pyrotechnika, alebo postačuje pomocný pyrotechnik pre tie základné potreby útvaru, ako je hádzanie granátov, streľby a podobne.“
Miroslav Minár: „Áno, sú vojaci zaradení na rôznych funkciách a keď teda príde táto potreba, je to naozaj také rizikové povolanie. Tie reakcie môžu byť asi rôzne, pretože, samozrejme, oni vychádzajú z toho svojho komfortu a prichádzajú na takéto niečo, čo možno že ani neočakávali, že v rámci svojej kariéry absolvujú. Ako to znášajú?“
Peter Tóth: „No, určite po prvých dňoch intenzívneho nasávania informácií, sú mierne zaskočení a nečakajú také kvantum informácií, ktoré je potrebné, aby nám následne aj preukázali, že ich teda ovládajú. Samozrejme, tá pyrotechničina nie je pre každého, určite k nej patrí akýsi rešpekt, už len to slovo pyrotechnik ho samo o sebe vyvoláva. Stáva sa, že z kurzu nám dajme tomu nejakých 10, 15, 20 percent, záleží fakt od tých jednotlivcov, neprospeje. Tak je to určitá prestíž nosiť tú nášivku pyrotechnik, ale to sklamanie, samozrejme, nie je to jednoduchý kurz, nie všetci to zvládnu, to sklamanie prichádza určite. Musia sa vstúpiť do svedomia a nikde nie je napísané, že ten kurz nemôžu absolvovať na ďalší rok, s troška väčším odhodlaním možno, ale niektorí to doslova vzdajú a vedia, že jednoducho na to nemajú.“
Miroslav Minár: „Ten názov je taký veľmi zaujímavý – pomocný pyrotechnik. Prečo nie hneď vojskový pyrotechnik?“
Peter Tóth: „Pomocný pyrotechnik je určený pre plnenie tých základných úloh štandardných útvarov, kde je vlastne obsiahnutá munícia len do ručných zbraní, ako sú náboje, signálna munícia, imitačné prostriedky. Ďalej sú tam granáty, či už je to obranný, alebo útočný granát a munícia ručná protitanková, protitankových zbraní. To je vlastne obsiahnuté ten bežný útvar, ktorý má byť.“
Miroslav Minár: „Môžu sa z týchto chlapcov postupne dajme tomu vykreovať aj špecialisti OED?“
Peter Tóth: „Samozrejme, nie je to vôbec vylúčené. Opäť, pokiaľ by útvar mal potrebu mať špecialistu EOD v svojich radách, je to troška zdĺhavejšia cesta, z toho pomocného pyrotechnika musí prísť do kurzu vojskového pyrotechnika, kde už je vlastne obsiahnutá takmer všetká munícia zavedená v ozbrojených silách. Následne po úspešnom splnení musí absolvovať kurz CMD, čo je ničenie konvenčnej munície už aj zahraničných armád a ničenie nielen tým klasickým spôsobom, ako to prevádzame tu, na stálej trhacej jamy. A posledným špecializovaným kurzom je potom kurz IDD, čo je ničenie nástražných výbušných systémov, až potom môže hrdo nosiť nášivku EOD.“
Miroslav Minár: „No a, samozrejme, dostať sa na zahraničné vojenské operácie a na mierové misie.“
Peter Tóth: „Áno, my pripravujeme tých EOD operátorov pre potreby medzinárodného krízového manažmentu, keďže tú národnú pyrotechniku stále zastrešuje ministerstvo vnútra. Určite je tam kooperácia aj s ministerstvom vnútra, pretože si potrebujeme aj my rozširovať tie naše obzory, vedomosti, praktické zručnosti, keďže tých zahraničných operácií s tou EOD problematikou momentálne nezastrešujeme žiadnu, takže tie naše spôsobilosti je nutné pestovať len doma, a to sa dá len v spolupráci práve s ministerstvom vnútra.“
Miroslav Minár: „My sme účastníkov kurzu zastihli práve v čase, keď absolvovali takú tú teoretickú časť, keď museli preukázať tie svoje vedomosti na to, ako poznajú napríklad útočný granát, obranný granát. Čo idú robiť teraz?“
Peter Tóth: „Teraz sa nachádzame na stále trhacej jame v Sklenom, prebieha tu praktická časť skúšky. Skôr, než im dovolím samostatne pracovať, a teda vykonať skúšku už samostatne, nie pod velením nejakého z inštruktorov, nám musia účastníci kurzu, spoľahlivo nás musia presvedčiť o tom, že vedia čo inú ničiť, akým spôsobom to budú ničiť. Čiže v prvom rade nám opíšu muníciu, ktorá im bola pridelená na skúšku, následne spôsob jej ničenia a teraz v týchto chvíľach už vykonávajú samostatnú praktickú časť skúšky. Na to sa môžeme ísť pozrieť.“
Miroslav Minár: „My sa nachádzame v tejto chvíli na doslova okraji trhacej jamy. No a tu už prebieha taká konkrétna činnosť. O čo sa teda chlapci snažia?“
Peter Tóth: „Tu konkrétne je úlohou zničiť náboje do ručných zbraní. Náboje sa ukladajú okolo tritolovej náložky tak, ako sme ich to učili, teda najcitlivejšou časťou ich prikladá k telu tritolovej náložky. Pomocný pyrotechnik takto môže ničiť do 100 kusov jedným výbuchom. Munícia je uložená v lôžku, ktoré si predtým vyhĺbil. Samozrejme, musí mať určitú hĺbku, v tomto prípade je to 15 centimetrov pod úrovňou terénu sa musí nachádzať vrchná hrana náložky. Následne keď bude mať muníciu uloženú, práve takýmto pokrikom oznámi svojim kolegom, že vkladá iniciátor, teda rozbušku so zápalnicou do náložky. Následne jamu nakryje tak, aby sa zabránilo črepín, utlmila sa tlaková, ale aj zvukový efekt aby sa utlmil.“
Miroslav Minár: „Tento nádejný pomocný pirotechnik, pozorujeme ho, robí to dobre?“
Peter Tóth: „Môžem potvrdiť, že áno, robí to správne.“
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár: "A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk.
Už o chvíľu vás ohlušujúce výbuchy zo stálej trhacej jamy v Sklenom presvedčia, že nový pomocní pyrotechnici náročnú skúšku zvládli na jednotku. Dozviete sa, prečo bol v týchto dňoch za veľkou mlákou náčelník Generálneho štábu generál Daniel Zmeko. Predstavíme vám úspešného frekventanta kurzu pomocného pyrotechnika rotného Michala Hrončoka. A hneď potom aj ďalšieho výnimočného profesionála, veterána z afganského bojiska. Nuž a na záver vás pozveme do rodného kraja generála Milana Rastislava Štefánika, kde je na jeho počesť pripravený bohatý spoločenský, kultúrny a športový program. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.“
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár: „Ešte predtým, než sa v trhacej jame v Sklenom začne ozajstné peklo, sme sa stretli s vojakom, ktorý úspešne zvládol záverečnú skúšku a stal sa pomocným pyrotechnikom.“
Michal Hrončok: „Dobrý deň, tak volám sa rotný Michal Hrončok, pôsobím na Základni výcviku a mobilizačného doplňovania Martin.“
Miroslav Minár: „Ako vy ste zareagovali v momente, keď ste sa dozvedeli, že budete určený a vyslaný do Novák a absolvujete kurz pomocného pyrotechnika?“
Michal Hrončok: „No tak v podstate ja som sa ako dobrovoľne hlásil k tomu, ale vedel som, že bude to náročné, lebo vlastne všetci mi vlastne rozprávali, že je to strašne náročné, ťažké, je tam veľa učiva a aj sa to potvrdilo.“
Miroslav Minár: „Samozrejme, tá prvá časť bola taká tá teoretická, ale ako hovoril aj pán nadporučík Mráz, riadne prevetrala vaše stavy, pretože mnohí zistili, že takéto penzum informácií ozaj špecifických nezvládajú, tak radšej si povedali, tak asi ja na to nemám a odišli. Vás to neodradilo?“
Michal Hrončok: „Tak akože bolo to nepríjemné, hlavne keď tých niektorých chalanov vlastne že to nezvládli, že museli opustiť, lebo vlastne priebežne sa testuje a fakt je to veľké množstvo informácií. Ale ako už bol som rozhodnutý, že spravím to. Spravil som vlastne všetko preto, aby som to dal.“
Miroslav Minár: „Čo bolo v tej teoretickej časti také najťažšie, najzložitejšie. Konštrukcie jednotlivých nábojov, alebo teda výbušnín?“
Michal Hrončok: „Chémia je taká dosť náročná, lebo to človek akože normálne nepoužíva a dá sa povedať, že tak imitačné prostriedky, lebo je vlastne veľké množstvo toho, popisy staré, nové a konštrukcia, no a je to ozaj dosť.“
Miroslav Minár: „Pomerne často sa imitačné prostriedky používajú pri rôznych cvičeniach, pri rôznych modelových situáciách, no a tam je potrebné okamžite zasiahnuť, keď vám asi teda zlyhá nejaká dymovnica, alebo nejaký šrapner, alebo podobne.“
Michal Hrončok: „Áno, je to tak a hlavne aj tie bezpečnostné opatrenia, lebo ku každému je nejaké iné bezpečnostné opatrenie, iné vzdialenosti, iné tie časy čakania, takže je to náročné.“
Miroslav Minár: „To prišla praktická časť, ozaj už manipulácia s konkrétnymi nábojmi, výbušninami. Máte to už za sebou?“
Michal Hrončok: „Áno, mám to už za sebou, našťastie, no, neviem či to je našťastie, ale išiel som ako prvý, v prvej päťke, takže áno, mám to už úspešne za sebou chvalabohu. Ale ako už táto praktická časť je taká ozaj že zaujímavá, že človek robí to, s čím bude robiť a je to ako aj nebezpečné, ale je to robené tak, aby to bolo všetko tu v poriadku a bolo to bezpečné.“
Miroslav Minár: „Čo ste vyfasovali na tú praktickú skúšku?“
Michal Hrončok: „Dostal som vlastne signálne náboje 26,5-ky a ich zničenie 10 kusov. Ale ako vedel som, že to dám.“
Miroslav Minár: „Otvára sa vám možno že perspektíva ďalšieho kariérneho postupu, zatiaľ teda keď získate certifikát pomocného pyrotechnika. Je tam aj ďalší level, možno stať sa členom špecifického EOD tímu, ktorý už potom likviduje aj nástražné výbušné systémy.“
Michal Hrončok: „To už je dosť vyšší level, ešte som sa tak pohrával s tou myšlienkou, že ten vojskový pyrotechnik, vlastne čo je o jedno ešte vyšší level, ale uvidíme, že či vlastne základňa ma vyšle, či bude potrebovať a tak, lebo tým, že vlastne však odchádzajú aj profesionálni vojaci do dôchodku, takže niekto ich asi bude musieť nahradiť. Tak uvidíme, čo život prinesie.“
Miroslav Minár: „No a poďme my teraz už s nadrotmajstrom Petrom Tóthom priamo k trhacej jame.
Pán Tóth, tam sa už dejú nejaké zaujímavé veci, lebo vidím, že aj tam nejaký dymčok už horí.“
Peter Tóth: „Áno, momentálne inštruktori označili jednotlivé jamy a na povel sa zapaľujú ČAROZ-ety. Teraz ale už sa musíme stiahnuť do krytu, keďže zaznel signál do krytov.“
Miroslav Minár: „Tak sa poďme ukryť sem do tohto betónového krytu. Ale ja môžem ako vystrčiť ruku, aby som počul nejaké rata-tata-bum…“
Peter Tóth: „Tu z kraja môžete. Buď sa na to nepozerať, lebo skaly lietajú, fakt len vystrčiť ruku. Potom po piatom výbuchu môžete prísť všetci.“
Miroslav Minár: „Tak ten kryt naozaj mi pomohol, lebo v tejto chvíli tu, okolo mňa lieta niekoľko drobných kamienkov. Ale zdá sa, že všetky lôžka s muníciou vybuchli. Pán Tóth, asi spokojnosť.“
Peter Tóth: „Spokojnosť bude až vo chvíli, kedy pyrotechnici pôjdu preveriť lôžka, teda jamy a muníciu, ktorú ničili, či všetko, čo bolo určené na ničenie, aj bolo zničené. Takže my ešte svoju prácu takto skontrolujeme.“
Miroslav Minár: „A to už je rutinná záležitosť pri likvidácii munície. Pochvala v tejto chvíli patrí všetkým, ktorí kurz pomocných pyrotechnikov zabezpečovali. Samotným frekventantom želáme úspešnú kariéru a aby počas nej nikdy nemuseli použiť, samozrejme, s veľkou nadsázkou recesie, tieto slová: Keď nás uvidíte utekať, snažte sa nás predbehnúť.“
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár: „Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniel Zmeko so svojou delegáciou vykonal návštevu základne Morris Leteckej národnej gardy štátu Arizona v Tucsone. Stretol sa tu s cvičiacimi pilotmi našich vzdušných síl, ktorí už onedlho osedlajú lietadlá F16, ktoré budú Slovensku dodané v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Počas dvojdňovej návštevy rokoval s veliteľom základne a štábom 162. stíhacieho krídla. A bol podrobne informovaný o súčasnom stave aj o plánovanom priebehu ďalšieho výcviku, ktorého cieľom je obnovenie vlastnej spôsobilosti ochrany vzdušného priestoru Slovenska už v roku 2025. predstavitelia výcvikovej letky vyjadrili spokojnosť s priebehom výcviku slovenských pilotov a ocenili vysokú úroveň ich pripravenosti na plnenie úloh. Druhý deň návštevy sa generál Zmeko, ako člen osádky jedného zo štyroch lietadiel F16, zúčastnil na výcvikovom lete dvoch slovenských pilotov, ktorí v súčasnosti už dosiahli najvyššiu úroveň pripravenosti na plnenie ochrany vzdušného priestoru nad Slovenskou republikou. Generál sa stretol aj so všetkými našimi pilotmi a ich rodinami. Záver cesty Daniela Zmeka v Spojených štátoch patril stretnutiu s predstaviteľmi Národnej gardy štátu Indiana, kde si pripomenul 30 rokov úspešnej partnerskej spolupráce.“
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár: „Zoznámte sa s úspešným absolventom kurzu pomocných pyrotechnikov s rotným Michalom Hrončokom.“
Miroslav Minár: „Kedy vy ste sa rozhodli stať sa profesionálnym vojakom a prečo?“
Michal Hrončok: „No tak vlastne rozhodol som sa to hneď na strednej škole, čiže vlastne ako som ukončil strednú školu, v 19-tich rokoch, tam som šiel hneď do ozbrojených síl. Aj švagor bol vojak, aj tak nejako, tak proste vedel som hneď, že to chcem robiť.“
Miroslav Minár: „Odkiaľ pochádzate?“
Michal Hrončok: „Pochádzam vlastne z Tisovca, čo je Rimavskosobotský okres. Nastupoval som v roku 2007, najprv som mal, samozrejme, tie prijímacie skúšky, tuším že to bolo v Košiciach, to si už presne nepamätám, regrutačné bolo v Bystrici vtedy, a potom, keď som všetko splnil, tak nastúpil som na Močiar pod vzdušné sily, čo je vlastne prápor rádiolokačného prieskumu, čo bolo v Zvolene.“
Miroslav Minár: „No odtiaľ potom, samozrejme, viedla cesta nielen útvarmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale bola aj zahraničná služba?“
Michal Hrončok: „Nie, zahraničná nebola, bol to vlastne pohotovostný systém a tam museli pracovať.“
Miroslav Minár: „No a potom, samozrejme, tá kariéra pokračovala aj ďalšími útvarmi, zariadeniami, až teda ste prišli do Martina.“
Michal Hrončok: „Áno, vlastne 11 rokov som bol na Močiari, potom som ďalej bol tri roky na štábe, priamo na prápore rádiolokačného prieskumu vo Zvolene, no a potom si vlastne išiel vyskúšať ako pomocný inštruktor do Martina. Celkom ma to akože chytilo, zapáčilo sa mi to a nemali tam dostatok ľudí vtedy, tak vlastne sa začal ten proces toho všetkého a nakoniec sa mi tam podarilo dostať a už tam pôsobím vlastne tretí rok.“
Miroslav Minár: „Áno, inštruktori sú mimoriadne dôležití, pretože oni prichádzajú do kontaktu s tými najmladšími vojakmi, ktorí prichádzajú do Martina na výkon základného vojenského výcviku, a to je teda dobrá príležitosť odovzdávať im skúsenosti, ktoré, predpokladám, že máme za priehrštie.“
Michal Hrončok: „Áno, presne tak, robím vlastne na rote základného vojenského výcviku, kde nám vlastne chodia čakatelia, ale vlastne aj kadeti Akadémie ozbrojených síl. Áno, tí ľudia chodia fakt niektorí veľmi mladí, že čerstvo po strednej škole, niektorí starší a je tam určite čo odovzdávať. No a či mám dosť tých informácií, to neviem, stále sa nejaké dajú získavať, ako napríklad som aj teraz získal strašne veľa informácií.“
Miroslav Minár: „To rozhodnutie, ktoré ste učinili v roku 2007, neľutujete?“
Michal Hrončok: „Nie, vôbec toho neľutujem. Práve že som veľmi rád, že som sa rozhodol už v takomto skorom veku ísť do ozbrojených síl.“
Miroslav Minár: „Čo by ste možno že tým, ktorí nás teraz počúvajú a zvažujú, že by sa chceli dostať do ozbrojených síl, a že postupom času by sa mohli stať aj pyrotechnikmi. Prečo by to mali skúsiť a urobiť?“
Michal Hrončok: „tak myslím si, že určite je to dobrá možnosť sa akože solídne zamestnať, že ak to človek nerobí z presvedčenia, ak už to robí dajme tomu len kvôli tej finančnej stránke tak vie, že tie peniaze stále prídu a nie sú tam tie peniaze malé a určite hlavne čím najskôr mladý človek, aby ešte stihol aj nejakú tú kariéru spraviť. Že ako dá sa aj okolo tých 30-tich rokov nastúpiť, chodia nám aj takí vojaci, ale čo najskôr by som odporúčal.“
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár: „Načrime teraz do nášmu archívu a vráťme sa o desať rokov dozadu. Moderátor Rádia Slovensko zahlásil vtedy nasledujúci príspevok.
Vojaci z nášho 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny majú za sebou ťažkú a mimoriadne úspešnú
bojovú operáciu. V Afganistane počas troch rotácií, čo približne znamená 18 mesiacov, výrazne pomohli koaličným silám vyškoliť vojakov afganských bezpečnostných síl. Z bezpečnostných dôvodov sa neuvádza Z bezpečnostných dôvodov sa neuvádza konkrétne miesto ich pôsobenia a taktiež ani identita vojakov. Rešpektujúc tieto zásady sa Miroslav Minár vybral za jedným z veliteľov slovenskej skupiny špeciálneho určenia v operácii ISAF."
Miroslav Minár: „Kapitán Jaro. Osobne ho už poznám roky. V minulosti sme sa stretávali napríklad aj na veľmi prestížnej súťaži prieskumníkov Rakúska hliadka. Ktovie, možno práve účasť na tejto súťaži ho vyniesla tam, kde dnes je. V 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline patrí medzi veliteľov s bohatými skúsenosťami z operácií v medzinárodnom krízovom manažmente. O jeho rozhodnutí stať sa prieskumníkom, som sa najskôr porozprával s jeho rodičmi. Podplukovníkom vo výslužbe pánom Jaroslavom a mamou Katarínou."
pán Jaroslav: “On nechcel byť vojakom.”
pani Katarína: “On chcel byť, len maminka nechcela byť. Lebo vedela, aký je život vojaka.”
pán Jaroslav: “Za našich čias sa cestovalo, slúžilo kade tade, no tak nechcela, aby tak aj syn dopadol. Nakoniec prišiel za mnou, že by chcel, lebo otvárajú ten prieskumácky smer v Mikuláši. Tak sa tam dostal, no a skončil tam, kde je teraz. Spokojný, nemenil by. Je vojak, no tak pôjde tam, kde ho armáda pošle a hotovo. Mamina tá ronila slzy. Ježišmária, ježišmária.”
pani Katarína: “Prežila som si svoje s manželom. Tri a pol roka bol v Boleslavi, tri a pol roka bol vo Vyškove, ja som bola s deťmi sama. Nepriala by som to ani inej manželke môjho syna. Stalo sa. Našťastie mám nevestu takú, ktorá plne, plne podporuje môjho syna, takže teraz som už šťastná a vždycky budem šťastná, keď sa mi vráti zdravý.”
pán Jaroslav: “Nešli tam sa opaľovať, alebo niečo. No tak určite tam má svoje úlohy a ja som naňho hrdý.”
Miroslav Minár: “Nuž pán Jaroslav má byť ozaj na čo hrdý. Skupina vojakov pod Jarovým velením, ako aj ďalšie dve rotácie, vycvičili stovky afganských vojakov pre zásahové sily. Absolvovali 380 ostrých výjazdov, pri ktorých preverili vyše 300 osôb. A na konte majú dokonca aj zadržanie jedného významného veliteľa Talibanu. Kapitán Jaro slúži v Ozbrojených silách Slovenskej republiky takmer 20 rokov. Prieskumníckemu remeslu sa učil aj na už spomínanej Rakúskej hliadke. Čo mu táto súťaž, ktorú už Slováci viackrát vyhrali, dala?”
Jaroslav: “Je to cvičenie, kde sú proti tým hliadkam nasadzovaná živá sila, ako protivník. To znamená, že správanie sa tej hliadky v teréne nie je ako na cvičení, že niekde by tam protivník mohol byť, alebo imaginárny na mape a tak ďalej, ale je to fyzicky protivník motivovaný, ktorý nás mal za úlohu chytať. Toto sa dokázalo veľmi dobre preniesť do zahraničných misií. Pretože tam je protivník tak isto reálny. A je postrehnuteľné na bežnom cvičení a na misii, ten psychologický afekt, ktorý vplýva na vojaka. Napríklad rýchlosť presunu v bežných podmienkach je rýchlejšia. Keď človek cíti, že môže byť videný, chytený, lapený, rýchlosť presunu sa automaticky znižuje.”
Miroslav Minár: “Aj tieto skúsenosti zaplánoval Jaro do výcviku svojich vojakov. Pomohlo to. Všetci Žilinčania sa po 18-mesčnej bojovej službe v Afganistane vrátili domov živí a zdraví. Veliteľ druhej rotácie kapitán Jaro bude na túto operáciu určite ešte dlho spomínať. Rovnako, ako na rok 2004, keď pôsobil v Iraku.”
Jaroslav: “Bola to prvá misia a bolo tam niečo nové, plno zážitkov, so všetkým som porovnával. Keď som sa vrátil po tejto poslednej misii, tak takisto to bolo veľa, veľa nových zážitkov. Ale neboli až tak diametrálne odlišné od tých predchádzajúcich operácií. Je dobré, že sa môžeme vracať späť k útvarom a nenazval by som to až tak úplne post traumatický stres, ale je rok 2013 a do dneska sa ešte medzi chlapmi rozoberáme zážitky z Iraku. To znamená, že pre vojaka je veľmi dobre, keď sa môže vrátiť k svojej jednotke, kde môže tieto, ak mal nejaké problémy, stále vyrozprávať a netrpí s tým jeho najbližšia rodina a tak ďalej.”
Miroslav Minár: „Uplynulo už niekoľko rokov od tohto rozhovoru. Rovnako tak desať rokov sa rozvíjala aj úspešná kariéra mladého kapitána. A dnes to už môžeme povedať, že brigádneho generála Jaroslava Kráma, veliteľa slovenských síl pre špeciálne operácie. Krásny príbeh hodný nasledovania, čo poviete? Zaklopať na bránu ktoréhokoľvek vojenského útvaru môžete aj vy. Na miestach prvého kontaktu vám povedia, čo všetko musíte urobiť, aby ste s stali úspešným vojenským profesionálom, akým je brigádny generál Jaroslav Krám.“
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár: „Už o týždeň si pred rodným domom nášho velikána generála Milana Rastislava Štefánika v Košariskách pripomenieme výročie jeho narodenia. Spomienkové stretnutie sa začína v piatok 21. júla o 11. hodine. Súčasťou spomienok na výnimočného syna slovenského národa, budú aj trojdňové Štefánikove dni. Spolu s partnermi, vrátane ozbrojených síl, ich pripravila Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika. Podrobný program bohatých spoločenských, kultúrnych a športových podujatí nájdete nielen na webovej stránke spoločnosti, ale aj na stránke obce Košariská. Príďte si uctiť pamiatku nesmrteľného generála Milana Rastislava Štefánika.“
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár: „A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.“
