- Dátum: 15.05.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.03 MB
Plná poľná
[15.05.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Miroslav Minár a Pavol Prelovský vás po týždni opäť pozývajú počúvať armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Boj s nákazou neprestáva, pokračuje Umbrella, nasadení sú sanitári v Ružomberku, vzdušáci excelujú na zemi aj vo vzduchu. Hygienička a prednosta si pochvaľujú spoluprácu s vojakmi. Na bojovom poli už vojaci dostali koláče, minerálky. S nevšedným darom prišli zamestnávatelia.
* Vojakom vôbec nechcel byť. Dnes ale oblieka nielen kňazské rúcho, ale aj uniformu. Novovymenovaným generálnym duchovným Ústredia ekumenickej pastoračnej služby je Viktor Sabo."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Sanitári v Ústrednej vojenskej nemocnici Slovenského národného povstania v Ružomberku sú nielenže výbornými pomocníkmi v boji proti šíreniu nákazy, ale prehlbujú si tu získané vedomosti z nedávneho kurzu v Martine. Vedenie nemocnice je s ich nasadením spokojné. Hovorí hlavný zdravotník a veliaci poddôstojník nemocnice, nadrotmajster Radoslav Fabián a dodáva."
Radoslav Fabián, hlavný zdravotník a veliaci poddôstojník Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok:
"Doposiaľ pôsobilo v Ústrednej vojenskej nemocnici Slovenského národného povstania, Fakultnej nemocnici v Ružomberku, 74 sanitárov v núdzovom stave, ktorí sa striedajú v 2-týždňových rotáciách. Keďže tu máme už druhú rotáciu, tak len spomeniem, že zaradenie a charakter práce profesionálnych vojakov sa nemenil. Momentálne je nasadených 34 sanitárov. Práca, ktorú profesionálni vojaci na pozíciách sanitára v núdzovom stave vykonávajú, je sústredená vo vstupných filtroch a na oddeleniach, ako sú centrálna sterilizácia, klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny, klinika infektológie, klinika hematológie, transfuziológie, klinika radiačnej a klinickej onkológie, klinika vnútorného lekárstva a oddelenia psychiatrie. Skúsenosti, ktoré nadobudli a nadobúdajú počas pôsobenia v Ústrednej vojenskej nemocnici, im môžu naďalej napomáhať v ich kariérnom raste. Úlohy, ktoré profesionálni vojaci plnia v nemocnici, sú na veľmi dobrej úrovni a môžem len konštatovať, že sú to profesionáli na pravom mieste a za to im chcem samozrejme veľmi pekne poďakovať za doposiaľ vykonanú prácu."
Miroslav Minár:
"Cyprus, Bosna a Hercegovina, Lotyšsko, ale aj Veľká Británia, Libanon, či Írsko. Tam všade boli nasadené dopravné lietadlá Spartan slovenských vzdušných síl. Pomimo toho vojaci tohto veliteľstva naďalej pôsobia aj v Častej Papierničke, v Pezinku, v Modre a tiež v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Donovaloch, Lučenci a taktiež v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Hlásenie Plnej poľnej opäť podáva hovorkyňa vzdušných síl, majorka Marcela Vrábelová."
Marcela Vrábelová, hovorkyňa slovenských vzdušných síl:
"Príjemný dobrý večer všetkým poslucháčom Plnej poľnej. Od vypuknutia pandémie COVID-19 na území Slovenskej republiky naši vojaci bojujú takpovediac na viacerých frontoch. Od marca sú v pohotovosti a tiež intenzívne nasadzovaní na plnenie širokého spektra úloh. Aby si poslucháč vedel lepšie predstaviť čo všetko robíme, sa podieľame na asistenčných úlohách v prospech Policajného zboru a to pri kontrole osôb, ktoré vstupujú na územie nášho štátu cez vybrané hraničné prechody. S vojakmi sa občania ďalej môžu stretnúť pri kontrole vstupov do nemocníc, rovnako pri ochrane sídiel v Častej Papierničke, Pezinku a Modrej, či pri ochrane karanténnych stredísk v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Donovaloch a Lučenci. Pre potreby Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku vyčleňujeme profesionálnych vojakov, ktorých sme vyškolili ako sanitárov. Naši vojaci prepravujú pozemnou a leteckou technikou zdravotnícky materiál, odobrané klinické vzorky na COVID-19, ako aj ďalší potrebný materiál na zabezpečenie kontinuity jednotlivých operácií. Občania nás za posledné dva mesiace mohli vidieť nielen a zemi, ale aj vo vzduchu. Od začiatku boja proti tejto pandémii sme nasadili v prospech operácie Karusel, zameranej na odber klinických vzoriek v marginalizovaných komunitách, naše vrtuľníky UH60M Black Hawk a vrtuľníky MI17 z prešovského vrtuľníkového krídla. V poslednej dobe sa nám zvýšili požiadavky na zabezpečenie zahraničných prepravných letov, či už pre potreby repatriácie civilných osôb do svojej vlasti, ale aj logistického materiálu pre zabezpečenie našich kolegov vo vojenských operáciách na Cypre, Bosne a Hercegovine a Lotyšsku. Určite mi dáte za pravdu, že najrelevantnejšou bilanciou je bilancia v číslach, tak poďme na to. Príslušníci vzdušných síl doposiaľ na zabezpečenie plnenia úlohy, súvisiacich s pandémiou Covid-19 prepravili vyše 23 ton materiálu, po cestách najazdili takmer 118 tisíc kilometrov. V spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí naše posádky vykonali s lietadlami Spartan repatriačné lety do Veľkej Británie, Libanonu, na Cyprus a tento týždeň už aj do Írska, pričom počas 11 zahraničných letov sme prepravili 159 civilných osôb, z toho 51 osôb bolo inej štátnej príslušnosti. Doposiaľ sme našou dopravkou, konkrétne lietadlami C27J Spartan, turboletmi L410 a vrtuľníkmi UH60 M a Mi17 nalietali vyše 255 letových hodín a to ešte nekončíme. Na záver mi dovoľte zdôrazniť, že profesionálni vojaci vzdušných sil, rovnako ako celé ozbrojené sily, budú tu i naďalej pre našich občanov. Sme pripravení kedykoľvek podať pomocnú ruku a pevne veríme, že toto ochorenie spoločne porazíme. Prajem vám pekný večer."
Miroslav Minár:
"Na svojich postoch sú naďalej aj martinskí špecialisti pre civilno-vojenské vzťahy. Informuje ich veliteľ, major Matúš Sostronek."
Matúš Sostronek, veliteľ martinských špecialistov pre civilno-vojenské vzťahy:
“Tímy civilno-vojenskej spolupráce pokračujú v monitorovaní situácie v karanténnej oblasti obce Žehra. Naďalej podporujeme činnosť krízového štábu. Okrem uvedených činností podporujeme dekonfliktný tím Policajného zboru Slovenskej republiky pri riešení konfliktov, ktoré sú súčasťou dynamiky v karanténnej zóne. Zároveň vykonávame osvetu medzi populáciou o nutnosti dodržiavania karanténnych opatrení.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Aj o ďalšom posilnení rozvoja spôsobilosti v oblasti civilno-vojenských vzťahov sa hovorilo v rámci ďalšej zo série telemostov partnerov krajín Európskej únie. Slovensko na konferencii zastupoval štátny tajomník ministerstva obrany Marián Majer. Pripomenul, že súčasná kríza v súvislosti s nákazou ukázala potrebu rozširovať spoluprácu aj v takých oblastiach, ako sú zdravotnícka podpora, či logistika. Pandémia zároveň poukázala na kľúčový význam posilnenia civilno-vojenskej spolupráce a pripravenosti. Aj o týchto témach, po prvýkrát prostredníctvom tele-konferencie, hovorili náčelníci generálnych štábov Európskej únie a NATO. Slovenský šéf generálneho štábu generál Daniel Zmeko vyzdvihol to, že pokiaľ partneri počas konferencii hovorili o vytvorení spoločných operačných centier v boji proti šíreniu rôznych pandémií, tak na Slovensku sa táto štruktúra vytvorila už dávnejšie a boji proti šíreniu koronavírusu Covid-19 efektívne funguje."
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“A k našej pochvale vojakom v prvej línii v boji proti koronavírusu sa pripájajú aj regionálna hygienička zo Spišskej Novej Vsi Renáta Hudáková a prednosta obce Žehra Miloš Pacovský.”
Renáta Hudáková, regionálna hygienička zo Spišskej Novej Vsi:
“Takže my už spolupracujeme viac ako tri týždne, od začiatku kedy sme vyhlásili vlastne karanténu v piatich lokalitách v našom regióne. Od prvej chvíle naozaj naša spolupráca bola veľmi profesionálna, dalo sa spoľahnúť, naplánovať veci, priebežne riešiť niektoré veci, ktoré vznikli, nejaké problémy. Naozaj, akože oceňujem a veľmi si chválim túto spoluprácu.”
Miloš Pacovský, prednosta obce Žehra:
"Vzhľadom na to, že už sme nejaký čas strávili spolu, nemôžem povedať jedno najmenšie krivé slovo na Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Sú maximálne ústretoví, maximálne empatickí a viem to aj z tej druhej strany ten karanténnej oblasti, že keď chodia do tej karanténnej oblasti, vypytujú sa ľudí že čo ich trápi a aké majú problémy, čo by trebalo zmeniť, tak možno skôr sú im otvorenejší ako nám. Možno niekedy trošku prifarbia tú situáciu a neni všetko tak ako hovoria, ale v ozbrojených silách sú profesionáli, ktorí ja myslím, že správne vedia vyhodnotiť situáciu a zistiť kto klame a kto hovorí pravdu. Ľudia sa začali báť keď sa začala rozostavovať v blízkosti tá poľná nemocnica, mali očakávania, že asi veľmi veľa ľudí je pozitívnych, že sú chorí a že ten priebeh bude asi oveľa komplikovanejší a kvôli tomu, že sa tam tak stavia tá nemocnica. Čiže chvíľu trvalo kým sme ich trošku upokojili a kým vlastne zistili, že tí vojaci nie sú pre nich hrozba, ale skôr sú tam na to, aby im pomáhali. Ja si myslím, že vašim vojakom sa to podarilo a získali si tu dôveru v tej časti."
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
"Občania, ale aj rôzne firmy počas pandémie nielenže oceňujú pomoc vojakov, ale výrazom vďaky je napríklad aj to, že na bojové posty im prinášajú koláče, či minerálku. S nevšedným darom prišli na ministerstvo obrany predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov. Aj v prítomnosti predsedu vlády Igora Matoviča odovzdali svoj dar Slovensku. Nové špecializované vybavenie, ktoré posilní zložky krízového manažmentu. Konkrétne ide o termo kameru a päť inhalačných zariadení. Tento pozoruhodný čin ocenil minister obrany Jaroslav Naď, ako aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl generál Daniel Zmeko."
Jaroslav Naď, minister obrany:
“Veľmi oceňujem, že zo strany Republikovej únie zamestnávateľov prišla ponuka práve teraz v čase korona krízy a viete veľmi dobre, že rezort obrany je veľmi intenzívne zapojený do tohto procesu. My tú techniku samozrejme použijeme primárne v boji proti koronavírusu. Použijeme ju ako pre ozbrojené sily, tak pre napríklad rezortnú nemocnicu v Ružomberku, alebo druhú, ktorú máme tu Nemocnici svätého Michala, ale samozrejme následne aj po skončení koronavírusu vieme tieto technológie veľmi účelne využívať aj ozbrojených silách.”
Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR:
“Ja v prvom rade jedno veľmi úprimné ľudské ďakujem za tieto technológie. Ozbrojené sily ich využijú okamžite, ako sa urobí prvotné zoznámenie našich špecialistov s obsluhou a údržbou. Bolo tu povedané, že ich na prvotnú prevádzku a skúšobné testovanie nasadíme v aktuálne izolovanej oblasti v Žehre, ale jej využitie si viem predstaviť aj pri iných aktivitách, či už je to testovanie aj nami nasadeného personálu, alebo prípadne pri riešení rôznych priestorov, kde budú zhromažďovaní alebo izolovaní postihnutí Covidom. Osoby však v ktorejkoľvek oblasti. Takisto samozrejme po ukončení tejto krízy a pandémie viem si predstaviť, že túto technológiu budeme dlhodobo využívať v rámci našich výcvikov.”
Miroslav Minár:
“A my z Plnej poľnej posielame ďalšiu pochvalu Republikovej únii zamestnávateľov.
RÁDIO REGINA
Na Vlnách Rádia Regina armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavý informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu vysielame v premiér každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť na webovej stránke ministerstva obrany a tiež v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. V ďalšej časti relácie sa zoznámite s výnimočným kňazom, ktorý vlastne ani vojakom nechcel byť. Rozhodli napokon Liptáci a Viktor Sabo je dnes nielenže plukovníkom, ale aj generálnym duchovnými Ústredia ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Dlho sa bránil obliecť na seba vojenskú uniformu. Napokon vypočul prosby študentov z Liptova, ktorí sa na svoju kariéru profesionálneho vojaka pripravovali vo vtedajšej Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Dnes nielen že má na sebe kňazské rúcho, ale aj vojenskú uniformu. A dotiahol to v nej ďaleko. Od 1. mája je novovymenovaným generálnym duchovným Ústredia ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Zoznámte sa s dnešnou osobnosťou rezortu, plukovníkov Viktorom Sabom.”
Viktor Sabo, generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby OS a OZ SR:
“Ja som sa chcel s armádou rozlúčiť, pretože som v rokoch 96 a 97 absolvoval základnú vojenskú službu a keď ma tam lanárili kvôli dobrým fyzickým testom do vojska, tak som vravel, že nie, lebo že chcem ísť na teológiu za farára a chcem mať s armádou už pokoj. Keď som 27. marca 97 vyhadzoval 150 čísel v Martine na prápore výcviku na tom nástupisku, slušne povedané, tak som vravel, nikdy viac armáda. A potom, keď som študoval teológiu, tak vlastne viem, že tá história tiahne až do roku 94, 95, 96, kedy vznikal úrad vojenských duchovných, tak vtedy plukovník Zemko chodieval ku nás na bohosloveckú fakulty a pýtal sa, či by sme nechceli ísť a nemali záujem. Samozrejme, že sme mali také ročníkové stretnutie vo Svätom Jure a ja som povedal, mám základnú vojenskú službu, on sa potešil, ale hneď sa aj zarmútil, lebo som povedal, že ja nechcem ísť tam. No a keď som aj ja skončil teológiu, manželka už bola dva roky v cirkevnom zbore, lebo o dva roky skončila skôr bohosloveckú fakultu, ona pôsobila v Párnici a keď som skončil ja, tak od roku 2002, od 14. augusta nás dali spolu do Východnej, kde je vlastne miesto pre dvoch kňazov z evanjelickej cirkvi, tak sme tam išli ako manželský pár, no a samozrejme že Východná je známa nielen folklórnym festivalom, ale aj tým, že je na Liptove a Liptov je známy tým, že tam je vysoká vojenská škola, bola tam stredná vojenská škola, tak by som povedal také centrum vzdelávania vojakov, no a samozrejme, že na tej akadémii boli aj vojaci, civkevníci z Východnej. A tí sa vždy tak sťažovali, že prečo my tu nemáme svojho farára, ty si evanjelický, už ordinariát katolícky farár tam bol, my by sme tiež chceli mať a vtedy tak trošku sme začali na to reflektovať. Potom prišlo také zvláštne prosenie, volanie týchto vojakov a to je vždy len to, že to smrdí človečinou a 6. januára 2006 také zvláštne duchovné povolanie, taký ako keby vnútorný hlas, že aby som to išiel do toho vojska skúsiť. Išiel som za manželkou a tá povedal, tak choď.”
Miroslav Minár:
“To bol január 2006.”
Viktor Sabo:
“2006, áno a 2006, presne Zjavenie Krista Pána predsa.”
Miroslav Minár:
“Áno. Niekoľko dní potom došlo k obrovskej tragédii.”
Viktor Sabo:
“Presne tak.”
Miroslav Minár:
“Havarovalo lietadlo AN24 v Hejciach.”
Viktor Sabo:
“Hoci keď sme sa toho 6. januára o tom bavili, tak sme to v rodine začali tak trošku debatovať, môj syn vtedy v tom roku 2006 mal päť rokov, no a keď spadlo to lietadlo tak prišiel s takým plačom, oci nechoď do armády, lebo ty budeš lietať s lietadlom. To bol taký jeho strach. Ale bol som už teda rozhodnutý, povzbudený, modlil som sa za to ísť do tých Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Predtým som sa stretol aj s vtedajším dekanom Stanislavom Šverhom, katolíckym farárom, ktorý pri prvom stretnutí keď som k nemu prišiel, že čo vy evanjelici nič nerobíte, že tu nikoho nemáte? Liptov je demograficky aj evanjelický. Také by som povedal krásne bratské, poviem nakopnutie tiež. Musel som prejsť zdravotnými, fyzickými testami, no a keď som toto všetko splnil, samozrejme že som si musel dať súhlas našej cirkvi, ekumenickú radu cirkvi, kde naši biskupi to vlastne predložili ako kandidáta, bol som aj na pohovoroch u pánov biskupov, bol som potom aj na ekumenickej rade cirkvi, no a vlastne už oficiálne po týchto všetkých osobných pohovoroch, so 4. septembra 2006 nastúpil do základnej výcvikovej školy v Martine, kde som absolvoval vševojsk 9-týždňový a potom vlastne na Národnej akadémii obrany, lebo vtedy boli ešte dve, som nastupoval od novembra, od polovice novembra na 4,5-mesačný kurz DKV, dôstojnícky kurz absolventov civilných vysokých škôl, no a od 1. marca 2007 som bol vymenovaný do prvej poručíckej hodnosti a nastúpil som na poddôstojnícku akadémiu. Prišiel som do Martina presne na ten istý, na to isté nástupisko slušne povedané, kde som 27. marca 97 hovoril nikdy viac armáda a tak som si tam kľakol a bol som ako Jonáš, ktorý chcel utiecť pred povolaním a ísť zvestovať tým ľuďom tiež evanjelium a Krista. Hoci to je dosť náročné prostredie tie ozbrojené sily, nie je to ako farnosť, cirkevný zbor, kde ľudia sú tam, chodia tam, kážem tým, ktorí sú veriaci, pochybujúci, hľadajúci, ale to je naša služba a poslanie, pretože ja hovorím, že poslaný k strateným ovciam Izraela.”
Miroslav Minár:
“Vrátim sa ešte k jednej myšlienke. Povedali ste, že váš synček s plačom prišiel za vami, že jáj, budeš lietať a vy ste potom aj lietali a veľmi ďaleko.”
Viktor Sabo:
“Absolvoval som dve vojenské zahraničné misie, alebo nazval som to operácie krízového manažmentu, v roku 2011 a 2013. Zhodou okolností vždy máj - december, Afganistan, ISAF operácia. Po dohode aj s ordinariátom, že chceme aj my pôsobiť v zahraničných misiách a chceme pastoračne sa starať o vojakov, tak som išiel ako prvý evanjelický farár. Tam sa lietalo hodne Tarinkov, tam sa lietal Kábul, niekedy sme šli do Kábulu cez Mazár-e Šárif a tak podobne, takže bol som pripravený aj na túto službu lietajúceho farára, nie Cypriána ale farára, pretože tí vojaci tiež potrebovali, či bol jeden, či dvaja, či desiati. Nielen priniesť výplatu, ale aj potešiť,aj porozprávať. Bolo to značne nebezpečné, ale tak v tom prostredí človek inak prežíva tie bežné dni a chvíle.”
Miroslav Minár:
“Takým tým fyzickým majákom v Kandaháre bol aj stánok, kde sa vykonávali bohoslužby.”
Viktor Sabo:
“Ja som slúžil pri Slovak House. Bolo to také bližšie tým vojakom. Tam mohli prísť, sadnúť si, tam som nejak nechcel, aby chodili v kravate, alebo ustrojení do toho Slovak Housu, tam mohli prísť aj v trenírkach, aj v šľapkách, urobiť si pohodlie a tam zaznelo Božie slovo, takže pamätám si, tie spomienky sú živé, Milan Vanga v roku 20111 mi robil kantora na husliach, spievali sme piesne, mali sme takú hymnu z Ranineckého spevníka 638, pieseň pre Krista, v boji sme strážni vás boží rytieri, dni plynú, čas je vážny, bojujte boj viery. Takže tá pieseň bola aj modlitbou. Som si to vážil, vážil som si. Vždy som bral tú službu vojenského duchovného aj v misiách takú dobrovoľnú, nie že musíš, ideš atď. Skôr sa tak priblížiť, doslovne ak môžem povedať tak ponížiť, prísť a nevytŕčať spomedzi nich, ale jednoducho vypočuť ich a to je cesta k tým vojakom.”
Miroslav Minár:
“V rozhovore s generálnym duchovným Ústredia ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov, plukovníkom Viktorom Sabom, pokračujeme s ďalšími zaujímavými témami.”
Viktor Sabo:
“Duchovná služba okrem toho, mnohí sa pýtajú čo robíte, ale snažíme sa takou vlastnou iniciatívou klásť dôraz na vlastenectvo, na históriu. Bolo by to naozaj takým hriechom, keby na Akadémii Ozbrojených sil generála Milana Rastislava Štefánika sme sa nevenovali zvlášť Štefánikovi, no a keďže bolo 100. výročie, tak sme sa rozhodli od 4. mája 2019 až do 4. mája 2020, kedy vlastne tých sto rokov bežalo a aj na úrovni poviem štátnej, si pripomínali rôznymi podujatiami túto tragickú udalosť aj my v akadémii a zorganizovali sme Pochod 100. Boli to štyri etapy. Prvá bola etapa 1-dňová, kde sme išli vlastne z Čertovice na chatu Štefáničku a potom sme išli na Chopok a Krupovým sedlom sme išli zase do Jasnej. Tam sme si trošku pripomenuli aj tie tragické zahynutie jedného vojaka, Janka Skvašíka, ktorý tam pri výcviku zomrel. Druhá etapa bol 2-dňová, to bola veľmi fyzicky náročná. Sme išli z Donoval na Chatu Durkov, tam sme prespali a na druhý deň sme potom išli smerom opäť na Nízke Tatry do Jasnej a tretia etapa bola taká pohodová, hoci počasie nám neprialo. Išli sme zo Senca poznávacou trasou po hlavnej ceste, potom po poľnej, až k malej mohyle v Ivanke pri Dunaji, kde je vlastne to miesto tragické pádu toho lietadla Štefánika, no a potom sme išli si pozrieť ešte repliku, mali sme vybavené na Letisku generála Štefánika aj tú repliku, sme si to išli pozrieť, lebo mnohí ju nevideli. Mali sme tam veľmi pekné prijatie. Pustili nás, sme tam boli v maskáčoch atď., no a štvrtá etapa mala byť poslednou etapou, kde sme mali ísť z Branča, hrad Branč, až na mohylu, ale keďže sú také opatrenia ako Covid-19, tak sme to neabsolvovali. S pánom rektorom, keď som odchádzal semka, Jožkom Potorom sme sa dohodli, že ak bude možné podľa epidemiologickej situácie, tak v septembri až v októbri by sme to chceli ešte absolvovať. Keď nie, tak potom znova na také výročie vzniku Československa, prvej Československej republiky 28. októbra.”
Miroslav Minár:
“Je to pekné, že v týchto akciách, aktivitách chcete pokračovať. Ja verím, že tak ako sme sa niekoľkokrát stretli na Dukle, že tam opäť, ak teda to bude zasa priaznivé. opäť tam prídu kadeti. Prevzali ste funkciu generálneho duchovného Ústredia ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov. Čo to pre vás,Viktor, znamená?”
Viktor Sabo:
“No v prvom rade je to taká neznáma oblasť a v druhom rade to beriem s obrovskou bázňou a pokorou. Ďakujem našej cirkvi evanjelickej, že mi dala dôveru a ďakujem našim evanjelickým farárom na úrovni OS a OZ SR, že tiež takú dôveru mám, keďže v tej uniforme, hoci naozaj tá funkcia je vojenská, tak jednoducho ďakujem za túto dôveru, vážim si tom, hoci by som nikdy nebol povedal, že v tejto funkcii budem. Išlo to veľmi tak rýchlo. Vo februári sa vzdal z osobných a rodinných dôvodov generálny duchovný Marián Bodoló, ktorému chcem poďakovať za jeho službu ktorú robil a popriať mu v novej službe aj pre Ústredie ekumenickej pastoračnej služby, teda finančná a colná správa, alebo Finančná správa, veľa božieho požehnania. Skúsenosti má v tomto prostredí, prechádza do niečoho iného, tak nech ho Pánboh požehnáva. Hoci ja by som nebol povedal, že tu budem a ponúkal som to miesto ešte riaditeľovi Úradu ekumenickej pastoračnej služby ministerstva vnútra Milan Petrula, ktorý je naozaj výborný, ktorý má aj, je vedúci služobného úradu, má tú organizáciu inak, vedie tých kňazov, farárov a farárky, takže pokoru. Taká neznáma vec. Ja si vážim, že aj ty prišiel, Miro, hneď sem za mnou a ja poviem tak, že si vážim naše priateľstvo a kamarátstvo a úprimné a od srdca, chcel by som niekedy aj plakať, aj radovať, aj smútiť, ale tak treba skúsiť, treba pochopiť aj to riadenie. Rozdiel v čom ja vidím je to, čo mi trošku bude chýbať je to, že ja som bol vlastne na 90 % výkonný orgán a 10 riadiaci. Som si riadil všetky veci. No a teraz je to trošku naopak. 90 % som riadiaci orgán a 10 % orgán výkonný a tak sa budem snažiť zužitkovať v tom prostredí svoje vedomosti, skúsenosti, aj z misií ako som povedal, aj z práce so študentami a predovšetkým, aj keď som z evanjelickej cirkvi, chcem zodpovedne rovnako pristupovať ku všetkým farárom, pretože máme aj pravoslávnej cirkvi farárov, máme z apoštolskej cirkvi farára, máme z reformovanej kresťanskej cirkvi, ľudovo povedané kalvíni farárov, z baptistickej cirkvi, Zboru väzenskej a justičnej stráže, takže máme z rôznych cirkví kňazov a o to je to možno aj trošku zodpovednejšie a náročnejšie, že z tých rôznych cirkví ľudí vlastne zomknúť a z tých rôznych cirkví vytvoriť v tomto prostredí riadiacom, poviem to s plnou vážnosťou, by služobníkom všetkých kňazov, vypočuť ich, podporiť. Ak môžme, logisticky aj pomôcť. Jednoducho, aby oni vnímali a cítili, že to ústredie je tu pre nich, že môžu si prísť vyplakať na pleci, môžme sa zdieľať keď sú nejaké problémy, modliť sa za tie veci, aby oni cítili, hoci Prešov, Michalovce, až po Trenčín a Bratislavu môžu cítiť takú podporu, že budú mať vždy, keď budú klopať, dvere otvorené, vždy budú vypočutí. Áno, budú istotne situácie aj náročné, kde jednému človek pomôže, možno druhý sa bude cítiť ukrivdený, to tiež prináša so sebou túto vec, ale sme na tomto ústredí bratia a sestry. Ale ten krásny znak, to je nádhera, kríž vyrastajúci z biblie, kríž, na ktorom zomrel Pán Ježiš Kristus a ktorého zvestujeme. Nie seba a naše hodnosti, ale jeho a o ktorom sa dozvieme ako ho nasledovať a tým ľudí v tom prostredí OS a ZSR priniesť evanjelium a t o je biblia. Takže to je krásny, vzácny znak ktorý máme a na tom treba budovať.”
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
