- Dátum: 17.02.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.03 MB
[17.02.2023; Regina Západ; Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Intenzívny výcvik našich vojakov pokračuje aj v týchto dňoch. Nad Nitrou, v známom výcvikovom priestore Kolíňanský vrch, cibrili svoje dovednosti vodiči pásovej a kolesovej techniky.
- Dnes pôjdeme aj do Serede, kde budúci poručíci pričuchli k remeslu ženistov.
- Nezabudneme ani na to, ako sa darí čakateľom počas základného vojenského výcviku v Martine.
- A na záver pochválime našich mierotvorcov za darcovstvo krvi, ako aj vojakov mnohonárodnej bojovej skupiny NATO za perfektne zvládnuté taktické cvičenie."
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár:
"Medzi benefity služby našich v ozbrojených silách patrí aj to, že popri náročných úlohách si vojaci môžu doplniť svoje vzdelanie. Mnohí to aj využili. Vyštudovali vysoké školy, ba čo viac, môžu sa dokonca stať dôstojníkmi. Pravda, predtým musia absolvovať dôstojnícky kurz v Akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši. No nesedia pritom iba v katedrách, ale po dobrých skúsenostiach z minulých rokov značnú časť tohto kurzu absolvujú priamo vo vojenských útvaroch. Aj v ženijnom pluku v Seredi. Do parku techniky, kde sa kadeti živo zaujímali o vojenskú techniku, nás sprevádzal poručík Jaroslav Rosina."
Jaroslav Rosina, poručík, ženijný pluk v Seredi:
"Prišli sem 12. decembra minulý rok, zatiaľ vykonávali zamestnania na každej jednej rote. Prechádzajú vlastne odbornú tematiku, potom prichádzajú vlastne k strojom a technike, kde im bola vysvetlená konštrukcia. na jednotlivých rotách preberali vlastne jednotlivé spôsobilosti ženijného práporu a jednotlivé činnosti, ktoré vykonáva ženijný prápor. Teraz sú momentálne u nás. Poznávajú vlastne techniku ktorá je u nás a ktorá je zavedená v ozbrojených silách."
Miroslav Minár:
“Áno, my sme teraz konkrétne pri UDS-ke.”
Jaroslav Rosina:
“UDS 214-ke. Táto technika je prispôsobená vlastne na vytváranie rôznych zemných prác a vytváranie buď okopov, zákopov, alebo pri budované opevnení.”
Miroslav Minár:
“Zoznámia sa samozrejme aj s ďalšími prostriedkami, ktoré používa vaša rota konkrétne?”
Jaroslav Rosina:
"Áno, prejdú si ešte odmínovací komplet Božena 5, následne mostný tank MT55A, kde sa im vlastne ukážu konštrukčné časti tohto tanku, aj samotná mostovka ktorá sa pokladá a potom ešte prejdú k ostatnej technike, ktoré je u nás, k ťahačom a k UNC201-ke."
Miroslav Minár:
“No dozvedel som sa, že ženijný pluk dostal vysokú a veľkú dôveru, pretože vy máte potom aj možnosť a šancu preskúšať týchto kadetov a vlastne ich potom aj odporučiť k tomu, aby pokračovali v štúdiu alebo výcviku a stali sa poručíkmi.”
Jaroslav Rosina:
"Je to dobrá príležitosť aj k tomu, aby sme vlastne tých jednotlivých príslušníkov toho kurzu si mohli už v podstate prispôsobiť k tomu, že budú vykonávať jednotlivú činnosť buď na našom prápore, ale na ženijnom prápore v Michalovciach. Budú vykonávať vlastne veliteľské funkcie, alebo štábne funkcie, kde vlastne zužitkujú tieto vedomosti, ktoré nadobudnú tu počas tohto kurz, keďže to tu majú v podstate z prvej ruky tie informácie."
Miroslav Minár:
“Se mladý poručík, je to teda šanca aj pre vás.”
Jaroslav Rosina:
“Áno, samozrejme, ja si tak zopakujem niektoré veci, ktorým som sa zatiaľ nevenoval v tomto mierovom živote čo sa týka tých odborných spôsobilostí, takže ja si to troška refrešnem aspoň a budem tak opäť vedomosťami nabitý.”
Miroslav Minár:
“Poďme teda k zemnému stroju s označením UDS a možno zistíme, že kadeti sú už vďaka desiatnikovi Dušanovi Balážovi mnohými vedomosťami doslova nabitý.”
Desiatnik Dušan Baláž:
“Z kabíny sa dá ovládať aj spodok, vie zapätkovať celú UDS-ku, pod to sa vie posunúť, alebo to má mikro pojazd, takže vie človek aj riadiť aj do strán, takže normálne šoférovať len na 1. stupni rýchlostnom. Takže ide to pomaličky, ale vie. Takže už nepotrebuje mať v kabíne ďalšieho vodiča, takže celú UDS-ku ovláda jeden človek. Z kabíny ešte vie si pozerať všetky tlaky, pracovné polohy.”
Miroslav Minár:
“Tie informácie, ktoré vám Dušan poskytol, sú dostačujúce na to, aby ste si naštudovali tieto pekelné stroje ženistov tu v Seredi? Naštudovali tak, že zvládnete aj ten záverečný kurz a potom možno sa tu stretnete.”
Jozef Tomašovič, slobodník:
“Slobodník Tomašovič Jozef. Ja si myslím, že vždycky lepšie keď nám to takto nejaký operátor toho stroja vysvetlí, ako keby sme mali študovať iba predpisy. Takže je to určite dostačujúce.”
Miroslav Minár:
“Je dostačujúca aj tá výuka ktorú tu absolvujete od toho decembra, kedy ste sem prišli?”
Tibor Trpišovský, slobodník:
“Slobodník Tibor Trpišovský. Ja si tiež myslím, že to je vlastne na celkom dobrej úrovni. Zatiaľ sme sa dozvedeli také veci, ktoré som ja konkrétne možno ani nevedel. Som momentálne spokojný. Už ten prehľad je aj troška na inej úrovni z mojej strany, takže zatiaľ to hodnotím pozitívne.”
Miroslav Minár:
“Je to lepšie ako sedieť v tých laviciach školských tam v Mikuláši?”
Desiatnik Filipi:
“Desiatnik Filipi. Tak určite áno. Hlavne aj tie ukážky ná, dajú niečo aj táto UDS-ka konkrétne, čo nám teraz pán desiatnik ukazuje. Mali sme konkrétnu ukážku, kde nám ukazovali ako sa robia okopy, takže určite áno, je to omnoho lepšie ako keď to človek len číta.”
Miroslav Minár:
“Zdá sa ale, že po tomto kurze a potom, keď už budete pokračovať v ďalšej výučbe v Akadémii generála Štefánika v Liptovskom Mikuláši, sa tu možno že stretnete, poprípade zavítate až do ďalekých Michaloviec.”
Ľubomír Džado, desiatnik:
"Desiatnik Ľubomír Džado. Po ukončení kurzu by som mal nastúpiť na 22. mechanizovaný prápor do Michaloviec. Z okolia aj pochádzam, takže som aj rád, že budem pôsobiť v mojom rodisku."
Miroslav Minár:
"Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli stať sa vojakom?"
Desiatnik Filipi:
"Do ozbrojených síl si myslím, že sme sa rozhodli vstúpiť hlavne aktívnemu životnému štýlu a kvôli ďalšiemu vzdelávaniu všeobecnému, ktoré ozbrojené sily v podstate vedia umožniť. Tým, že sa skončila kedysi povinná základná vojenská služba, čo naši otcovia ešte zažili a ktorej sa zúčastnili, tak u nás to absentovalo a myslím si, že pre väčšinu chlapcov v tej dobe ešte bola výzva taká, alebo životný míľnik, kedy sa chceli stať aj oni chlapmi. vedieť aká to je vojna, čo obnáša ten základný výcvik a s tým všetkým to súvisí."
Miroslav Minár:
“Akú školu máte ukončenú?”
Desiatnik Filipi:
“Vysoká škola bezpečnostného manažmentu v Košiciach.”
Miroslav Minár:
“Takže to je taký trochu blízky obor.”
Desiatnik Filipi:
“Áno, určite je to všeobecná bezpečnosť aká je vo svete s napredovaným programom edukácie.”
Miroslav Minár:
"Pán Džado?
Ľubomír Džado:
“Takže ja som ukončil Technickú univerzitu v Košiciach v odbore strojárstvo a výrobné technológie.”
Miroslav Minár:
“Tiež v podstate príbuzný obor, pretože toto sú, najmä tá Boženka, to je sofistikovaný stroj, ktorý robí mimochodom dobrú službu Slovensku aj v zahraničí.”Ľubomír Džado:
“Určite áno a hlavne tieto nové Boženy 5-ky, keďže sú výkonnejšie oproti tým starším.”
Miroslav Minár:
“Kto vás motivoval k tomu, aby si obliekli na seba uniformu?”
Ľubomír Džado:
"Ja som sa prvýkrát stretol s vojskom, alebo s armádou, ešte ako študent strednej školy, keď nás prišli regrutovať vojaci. To mi tak ostalo niekde v podvedomí, stále som sa s tým stretával, až som sa tak hľadal, hľadal a nejak som sa k tomu späť vrátil a dal som si žiadosť, vyšlo to a som tu."
Miroslav Minár:
“Tu je aj ďalší vás kolega, pán Tomašovič.”
Jozef Tomašovič:
“Ja som vyštudoval Žilinskú univerzitu, bakalára v odbore telekomunikácie, inžiniera bezpečnostné vedy, niečo ako tuto kolega.”
Miroslav Minár:
“Hlavne toto sú stroje ženijné.”
Jozef Tomašovič:
"To je jedno. Keď k tomu má človek nejaký trochu vzťah, tak nemá problém sa v tom trošku orientovať. Chlapi majú radi techniku, takže vždycky sa radi pozrú nejaké mašiny. Motivácia, prečo? Tak ja som vyrastal vo vojenskom prostredí odmalička, takže ja som armádu, ozbrojené sily videl už od škôlky."
Miroslav Minár:
"Otec?
Jozef Tomašovič:
“Otec, mama. Nebolo o čom, som musel ísť.”
Miroslav Minár:
“Dobré rozhodnutie zatiaľ?”
Jozef Tomašovič:
“Ale veď dobré.”
Miroslav Minár:
“Pán Filipi.”
Desiatnik Filipi:
“Tak ja som trošku z iného súdka. Ja mám pedagogickú fakultu, učiteľstvo telesnej výchovy. No a čo ma viedlo? No tak hlavne ten aktívny životný štýl, nakoľko celý život športujem, tak som chcel pokračovať nejako v tejto športovej aktivite, tak hlavne ten životný štýl. A samozrejme učiť sa nové veci. Táto armáda je hlavne o tom, že vlastne celý čas čo som tu, čo mám už odslúžené, tak stále nejaké nové veci prichádzajú.”
Miroslav Minár:
“Pán Trpišovský”
Tibor Trpišovský:
“Tak ja som vyštudoval Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre, odbor to bol aplikovaná etika, čiže troška z iného súdka, ale tak nevadí, dalo mi to tiež určite niečo. V armáde som teraz momentálne 9 rokov, takže na základe tej vysokej školy prichádza nová etapa dôstojnícka konkrétne, takže uvidíme že čo to bude. Do armády som sa zahlásil, resp. možno aj na úkor deda, lebo on bol voľakade …. a dával takéto nejaké náznaky, teda konkrétne, že by som to mohol niekedy v budúcnosti vyskúšať a to mi tak možno utkvelo v pamäti.”
Miroslav Minár:
"Áno, vy ste v tej kategórii vojakov, ktorí už teda majú za sebou nejaký výkon služby v útvaroch. Kde konkrétne ste slúžili a prečo teda na tento poručícky kurz?"
Tibor Trpišovský:
"Ono ide o to, že keď som išiel do armády, som nastúpil najprv do Hlohovca, to sú logisti, tam som bol dva roky a potom ma prevelili domov, čiže do Nitry ku vzdušným silám, teda konkrétne na Zobor a tam som vlastne doteraz. Som tam veľmi spokojný, ale bohužiaľ, budem musieť stadiaľ odísť, lebo to miesto voľné nebolo čo sa týka dôstojníckej funkcie, takže stade otváram na iný útvar, do Levíc, ale veľmi dúfam a pevne verím, že sa vrátim na Zobor. Takže uvidíme, že čo čas dá."
Miroslav Minár:
"My sa s kadetmi ešte raz stretneme. O týždeň sa s nimi budeme rozprávať aj na nanajvýš aktuálnu tému, prečo sa rozhodli obliecť si uniformu a v prípade ohrozenia aj so zbraňou v ruke aj brániť svoju vlasť. Čo pre nich znamená novodobé vlastenectvo a patriotizmus? Počúvajte nás aj o týždeň, bude to zaujímavé rozprávanie mladý vojenských lídrov."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie zavítame medzi čakateľov do Martina a dozvieme sa, ako prežili ďalší týždeň náročného vojenského výcviku. Pôjdeme aj na Kolíňanský vrch, kde cibrili svoje majstrovstvo vodiči pásovej a kolesovej techniky. Pochválime vojakov mnohonárodnej bojovej skupiny NATO za perfektne zvládnuté taktické cvičenie v Centre výcviku Lešť a pochvala sa ujde aj našim mierotvorcom na Cypre za darcovstvo krvi. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Ďalší týždeň základného vojenského výcviku v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine majú za sebou čakatelia a kadeti. Ako ho zvládli, sa dozviete práve teraz.”
Erik Bujna:
“Ahojte, moje meno je Erik Bujna a už po tretíkrát sa vám prihovárame z Martina, zo základného vojenského výcviku. Dnes tu sedí so mnou Radka Chmelová.”
Radka Chmelová,
“Ahojte.”
Erik Bujna:
“Ona je čerstvo vyštudovaná absolventka košickej univerzity, riadiaca letovej prevádzky a nachádzame sa momentálne v šiestom týždni, čo je pre nás strelecký týždeň. Každý deň plníme rôzne zamestnania týkajúce sa strelieb, kedy strieľame na rôzne typy terčov, na rôzne vzdialenosti, od 20 až do 200 metrov.”
Radka Chmelová:
“Tých 200 metrov, je to naozaj diaľka, aj keď sa to celkom nezdá.”
Erik Bujna:
“Áno, áno a momentálne sme na tomto výcviku tri čaty na tomto streleckom týždni, čo je cca. 90 ľudí a z toho máme aj 20 dievčat a ty si jednou z nich. A a som videl tvoju radosť po prvých streľbách. No ako dopadli?”
Radka Chmelová:
“Ja som nikdy predtým nestrieľala a bola som nadšená ako tá zbraň funguje. Vlastne prvé cvičenia sme mali na rozptyl a to dopadlo dosť dobre a dnes som nastrieľala už na známku vynikajúco, čo som bola nie že prekvapená, ale hrdá skôr na seba, že som to tak dobre zvládla.”
Erik Bujna:
“Áno a používame, gratulujem samozrejme.”
Radka Chmelová:
“Ďakujem.”
Erik Bujna:
“Používame vzor 58-ky pri streľbách na tieto dlhšie vzdialenosti, staré zbrane, ale momentálne sú stále funkčné a spoľahlivé a dokonca strieľame aj nových pištolí, ž ČEZ-iet T09.”
Radka Chmelová:
“Dobre sa držia, sú to moderné zbrane, takže fakt dobré na výcvik.”
Erik Bujna:
“Na uchop troška väčšie, ale človek si na to zvykne a dá sa s nimi pekne nastrieľať. Vlastne strieľame na 25 metrov z týchto pištolí. Ale okrem iného máme rôzne iné zamestnania pokiaľ ostatní strieľajú, ako odsun raneného z bojiska.”
Radka Chmelová:
“Zdravotnú prípravu, rozborku, zborku, kde vlastne rozoberáme a skladáme zbrane na čas, alebo aj čistenie zbraní po streľbách.”
Erik Bujna:
“Áno, to sú tie nekonečné čistenia, ešte aj tu na útvare ich čistíme, skôr u leštíme, ale mimo toho všetkého máme aj hod granátu, ktorý máme v piatok naostro, tak každý deň sa pripravujeme.”
Radka Chmelová:
“Tieto prípravy sú fakt akože dôležité, pretože neni to sranda hádzať ostrý granát.”
Erik Bujna:
“Tak, tak, je to veľká zodpovednosť a aj skoro všetci si to vyskúšame prvýkrát v živote, ale budúci týždeň máme taktiku. Budeme mať pohyb na bojovom poli.”
Radka Chmelová:
“Budeme sa plaziť, budeme odsúvať zranených, budeme skúšať všelijaké taktické veci čo vojaci robia a bojovom poli.”
Erik Bujna:
“Dáme si prískoky, budeme od bahna, tešíme sa, má nám zapršať, takže sme radi. Ale čo je najdôležitejšie budúci týždeň, tak čaká nás prežitie. Ako sa ty pripravuješ na tieto dni?”
Radka Chmelová:
“Niektorí sa na to pripravujú zimnými kanadami, ja som povedala, že ja to prežijem aj v tých letných. Samozrejme si pripravujem jedlo na prežitie, sladkosti a hlavne také veci, čo mi dodajú energiu, keď ju budem potrebovať. O výhrevných vankúšikoch nebudem ani hovoriť, pretože tie sú tiež potrebné.”
Erik Bujna:
“Ja si vysteliem kanady novinami, lebo dve noci strávime vonku.”
Radka Chmelová:
“V okope, bude to zaujímavé.”
Erik Bujna:
“A čaká nás nakoniec 15-kilometrový presun.”
Radka Chmelová:
“Presun so všetkými vecami, vlastne to bude cca. 30 kilov.”
Erik Bujna:
“Uvidíme. Pre niektorých to bude prvá životná skúsenosť s niečím takýmto.”
Radka Chmelová:
“Áno, niekto vyjde z tej svojej konformnej zóny, napríklad aj takí mestskí ľudia čo sú, čo nikdy v živote neboli v prírode alebo stanovať, tak pre nich to bude naozaj výzva.”
Erik Bujna:
“Tak ale o tom to celé všetko je, zažiť niečo nové a toto zamestnanie o tom hovorí. Pre mňa celé toto zamestnanie je o zažívaní nových vecí a dokonca aj zarábať si tým, čo ma vlastne baví.”
Radka Chmelová:
“Ako som spomínala, je to o tom vystúpení z komfortnej zóny a proste prekonať samého seba.”
Erik Bujna:
“Dôležité je hlavne robiť v živote niečo netradičné a špeciálne, to je pre nás veľká motivácia a vlastne každý kto zvažuje robiť niečo výnimočné, tak mu prajeme to správne rozhodnutie.”
Radka Chmelová:
“A veľa šťastie.”
Erik Bujna:
“Veľa šťastia a hlavne aj nám do toho budúceho týždňa, aby sme to všetci zvládli.”
Radka Chmelová:
“Presne tak.”
Erik Bujna:
“Týmto sa s vami lúčime, ďakujeme za pozornosť a majte sa, pekný večer.”
Radka Chmelová:
“Ahojte.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Vo viacerých vojenských výcvikových priestoroch v týchto dňoch prebieha intenzívny výcvik. Vodiči pásových a kolesových vozidiel si precvičovali svoje dovednosti aj na Kolíňanskom vrchu pri Nitre. Na výcvik dohliadal kapitán Roman Dobrotka.”
Miroslav Minár:
“Tak jazdy sú ozaj v plnom prúde, pretože teraz prechádza popred nás bojové vozidlo pechoty. Takže čo je súčasťou tohto vášho výcviku?”
Roman Dobrotka, vedúci výcviku:
“Samotný výcvik vedenia bojových vozidiel sa vykonáva 4-krát do roka, v každom výcvikovom období. Ako môžete vidieť, výcvik je rozdelený na 4 pracoviská, aby bola zabezpečená plynulá organizácia a samotná plynulosť tohto zamestnania. Pracovisko číslo 1, nosné pracovisko, vlastne kde sa vykonávajú samotné jazdy, vedenie vozidla v zložitých terénnych podmienkach. Cvičenie sa plní aj za dňa, aj za noci. Potom máme pracovisko číslo 2, kde sa rieši uvoľňovanie a odsun, samouvoľňovanie techniky, kde sa vlastne vodiči zdokonaľujú a učia ako samouvoľniť zapadnuté vozidlo. Ďalej máme pracovisko číslo 3, čo je zdravotná príprava, kde sa rieši ošetrovanie v taktických podmienkach a pracovisko číslo 4, preskúšanie z PCP, teda pravidlá cestnej premávky.”
Miroslav Minár:
“Napriek tomu, že ste tu na Kolíňanskom vrchu, pravidlá cestnej premávky platia samozrejme aj počas týchto jázd.”
Roman Dobrotka:
“Samozrejme musia dodržiavať troška iné pravidlá, pretože samotné hodnotenie, ktoré musia vodiči splniť, pozostáva z dvoch častí. Jedna časť je technika riadenia vozidla. Na dráhe máme vlastne rozostavaných 6 umelých prekážok, ktoré vodiči musia prejsť a zvládnuť určité kritériá a prekonať rôzne prekážky. Napríklad prechod mínovým poľom, zastavenie v kopci, potom je tam prejazd medzi vytýčkami, prejazd cez protitankový okop, ďalej je tam mostovka mostného tanku, takže toto sú prekážky, ktoré vodiči musia zvládnuť. To je jedna časť hodnotenia a druhá časť hodnotenia je dosiahnutá priemerná rýchlosť na dráhe, ktorá sa vlastne vypočítava z dĺžky trate a dosiahnutého času vodiča.”
Miroslav Minár:
“Aká je teda dĺžka tej trate ktorú musia absolvovať?”
Roman Dobrotka:
“Dĺžka trate je v zmysle predpisu. Cvičenie, ktoré tu plníme, sa musí stavať na dráhe dĺžky 4-6 kilometrov. Vzhľadom na to, že sa nachádzame na cvičisku, ktoré nám umožňuje postaviť tú minimálnu dĺžku, takže táto dráha má 4 kilometre.”
Miroslav Minár:
“Poďme teda k tomu hodnoteniu. Ak chce byť teda šofér výborne hodnotený, aké sú teda tie kritériá k tomu, aby toto hodnotenie dosiahol?”
Roman Dobrotka:
“Tak ak chce mať vodič splnené za 1, kritériá prekonania jednotlivých prekážok musí byť bez nedostatkov a takisto priemerná rýchlosť dosiahnutá na trati musí byť 22 kilometrov za hodinu. Cvičenie je nastavené tak, že vodiči najazdia počas dňa, túto dráhu prejdú trikrát. Samozrejme ak by došlo k tomu, že niektorý vodič nesplní podmienky tohto cvičenia, cvičenie bude opakovať až do samotného splnenia tak, aby hodnotenie bolo minimálne vyhovujúco. Cvičenie je nastavené tak, že každý vodič si tieto podmienky cvičenia prejde 3-krát za deň a 2-krát v noci.”
Miroslav Minár:
“2-krát v noci. A to sú špecifické podmienky.”
Roman Dobrotka:
“Prekážky aj v zmysle predpisu sa osvetľujú, ale osvetľujú sa len začiatok a koniec prekážky. Samotné úskalia tých prekážkach sa už neosvetľujú. Vodič musí zvládnuť prekonanie aj prechod mínového poľa tak, aby nezhodil vytýčky, ktoré sú nastavované v tom koľajovom prepravisku.”
Miroslav Minár:
“Koľko vodičov máte vo výcviku?”
Roman Dobrotka:
“Dnes plní podmienky cvičenia 8 vodičov.”
Miroslav Minár:
“Dobre, tak my sa pôjdeme pozrieť na jedno z tých pracovísk. To bude samovyslobodzovanie bojového vozidla pechoty, pretože môže sa stať, že vodič sa dostane do šlamastiky a zapadne. Nuž a to, ako sa dostať z takejto situácie, si vodiči precvičovali na jednom z pracovísk, ktorému velil rotný Ján Kalman.”
Ján Kalman, veliteľ pracoviska:
“Máme tu skúsených vodičov, ktorí to už x-krát absolvovali toto cvičenie, ale vždy si to treba obnoviť, aby vedeli, že keď náhodou vznikne takáto situácia, že zapadne, nevie prejsť cez nejaký väčší priestor, väčšie bahno, tak musí si zhodnotiť vodič s osádkou, ak vyjde von, či bude potrebovať vyslobodzovacie vozidlo, alebo sa dokáže sám svojpomocne, za pomoci klády, ktoré má každé jedno vozidlo materiál, ktorý má v tom vozidle, či sa dokáže sám z toho miesta vyslobodiť.”
Miroslav Minár:
“Aký materiál? Okrem teda tej klády?”
Ján Kalman:
“Okrem tej klády vodič používa svoje ženijné náradie, ak by potreboval tú kládu zakopať, klasický čakan, lopata a takisto je tam osmičkové lano, ktoré sa robí do osmičky. Je to o hrúbke 8 mm, obviaže tú kládu, dá ich na pásy, na články pásov, na kamene s tým, keď chce ísť dopredu tie oká musia ísť dozadu, alebo opačne. Neviem, či to poslucháči pochopili. V reáli je to celkom iné, lebo je to dosť ťažká robota napríklad, ak vodič zapadne do veľkého bahna a potrebuje si to zakopať celú tú kládu. Je to fakt, že povie sa, že je to špinavá robota.”
Miroslav Minár:
“A už sa to stalo aj počas týchto výcvikov?”
Ján Kalman:
“Počas týchto výcvikov nie, lebo je tu celkom taký terén, že neni až taký rozbahnený, ale ak sme napríklad na našom vojenskom výcvikovom priestore Lešť, tal je to tam niekedy bežné. Vieme sa vyprostiť aj pomocou ťažných lán. Tie ťažné laná, keď napríklad je to iba slabé zapadnutie, ale nebudeme používať kládu, ale použijeme druhé vozidlo BVP a s tým sa vytiahneme.”
Miroslav Minár:
“Tieto naše rozhovory pozorne počúva aj vodič bojového vozidla pechoty.”
Martin Števček, vodič bojového vozidla pechoty:
“Desiatnik Martin Števček. Som vodič bojového vozidla pechoty.”
Miroslav Minár:
"Koľko už máte najazdených kilometrov?!
Martin Števček:
“No veľa ešte nie, lebo som mladý vodič, ale nejakých 250 kilometrov zatiaľ mám najazdených.”
Miroslav Minár:
“Aj tomto teréne tu na Kolíňanskom vrchu.”
Ján Kalman:
“Myslím celkovo, aj na Lešti, aj v iných výcvikoch.”
Miroslav Minár:
“Máte už ta sebou aj jazdu v tomto teréne. Ktoré také tie prekážky sú tu také, že jaj, tohto sa obávam, neviem či to dám?”
Ján Kalman:
“Jazdu už mám za sebou a podľa mňa najhoršia je asi prekážka mostovka, pred ňou mám taký najväčší rešpekt, lebo tam sa to vozidlo môže predsa len šmyknúť, je to kovový most, pásy sú kovové, takže v týchto podmienkach chladných sa sem-tam šmýka. Takže pred ňou mám taký najväčší rešpekt.”
Miroslav Minár:
“Čo tie ďalšie prekážky?”
Ján Kalman:
“Tie sú v podstate zvládnuteľné v pohode, si myslím, že neni tam nič také extra.”
Miroslav Minár:
“Je to taká dobrá robota byť vodičom bojového vozidla pechoty?”
Ján Kalman:
“Mne sa to ľúbi, mňa to baví voziť sa, šoférovať to v tom teréne, človek dostane aj zabrať, aj na tej mašine musí vedieť jazdiť. Veľa chýb som aj ja porobil, ale ja to na to, aby sme sa zdokonaľovali, zlepšovali a posúvali ďalej.”
Miroslav Minár:
“Stala sa vám taká udalosť, že ste sa museli aj vykopať z nejakej jamy?”
Ján Kalman:
“Našťastie mne sa to ešte nestalo, ale už veľa od toho nechýbalo, ale vždycky sa to dalo nejako zvládnuť zatiaľ.”
Miroslav Minár:
“Ste na vojne krátko. Kedy ste sa stali vojakom?”
Ján Kalman:
“Ja som nastupoval v roku 2015.”
Miroslav Minár:
“Sem do Nitry?”
Ján Kalman:
“Áno, priamo do Nitry.”
Miroslav Minár:
“Čo bol ten dôvod obliecť si na seba vojenskú uniformu?”
Ján Kalman:
“Tak myslím si, že ako každého chlapca od malička lákajú uniformy a tento vojenský život a takéto.”
Miroslav Minár:
"Neľutujete?L
Ján Kalman:
“Nie.”
Miroslav Minár:
“Čo vám to vlastne tak dáva do života?”
Ján Kalman:
“Hlavne, že tá vojna naučí disciplínu ľudí, to je veľmi dôležité aj v dnešnej dobe.”
Miroslav Minár:
“Aj doma?”
Ján Kalman:
“Aj doma, všade, samozrejme. A za druhé, mňa vždycky lákalo voziť sa na vozidlách. Pre mňa je toto quasi splnený sen.”
Miroslav Minár:
“Keby v tejto chvíli nás počúvali vaši kamaráti, ktorí možno že uvažujú, že by chceli ísť na vojenčinu, prečo by to mali urobiť?”
Ján Kalman:
“Musia vedieť že čo chcú, čo by ich naplnilo, čo by ich bavilo a záleží na tom, ak ich baví takáto robota tak áno, neni to zase jednoduché, je tu veľa ťažkých vecí, aj vydržať.”
Miroslav Minár:
“Čo vám zatiaľ tá vojenská služba dala a vzala?”
Ján Kalman:
“Tak vzala hodne času niekdy. Predsa len tie výcviky nejakú tú dobu trvajú, sú povinnosti, ktoré sa musia plniť, ale zase dala strašne veľa zážitkov, veľa som toho už videl, veľa som zažil, napríklad aj takto na takýchto výcvikoch.”
Miroslav Minár:
“Aj v zahraničí?”
Ján Kalman:
“Aj v zahraničí, áno. Minulý rok to bolo Poľsko napríklad, dávnejšie predtým sme boli v Lotyšsku.”
Miroslav Minár:
“Čo rodinné zázemie?”
Ján Kalman:
“Rodina sa ešte len pomaly buduje, zatiaľ.”
Miroslav Minár:
“Tak nech to vyjde aj v tom rodinnom živote a najmä teda v tom vojenskom.”
Ján Kalman:
“Ďakujem pekne.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Do aktivity Slovenská kvapka krvi na Cypre sa od októbra minulého roka aktívne zapájajú aj naši vojaci, slúžiaci na mierovej misii OSN. Nie inak tomu bolo aj včera, keď spolu s ministrom zdravotníctva Cyperskej republiky a veľvyslancom na Cypre Martinom Bezákom, odovzdalo svoju krv, spolu so svojim veliteľom, podplukovníkom Marekom Uchaľom, aj 25 vojakov. Ďakujeme a posielame pochvalu na večne zelený Afroditin ostrov.”
MY A NATO
Miroslav Minár:
“Štyri dni v náročných zimných podmienkach takmer 800 vojakov s 200 kusmi techniky zvládlo úlohy taktického cvičenia. Mnohonárodná skupina NATO, ktorá je dislokovaná v Centre výcviku Lešť, tak jednoznačne deklarovala svoju pripravenosť brániť východnú hranicu Aliancie. Slováci, Česi, Nemci, Slovinci a Američania sa počas cvičenia museli vyrovnať s celou radou bojových situácií, vrátane odsunu ranených s pomocou vrtuľníka Black Hawk. Ďakujeme vám za vaše nasadenie, profesionalitu a odhodlanie. Pochvala Plnej poľnej vám právom patrí.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
