- Dátum: 17.01.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 50.34 MB
Plná poľná
[17.01.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Známa zvučka ohlásila známy armádny magazín, ktorý aj dnes pre vás pripravili Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
Generalitu Ozbrojených síl rozšírili dvaja noví brigádni generáli. * 15. január je Dňom delostrelectva a raketového vojska. Prečo? Vysvetlí vojenský historik. * Bohovia vojny z východu, velitelia, podplukovník Roman Bobáľ z Michaloviec a podplukovník Ján Hric z Rožňavy. * Nová interaktívna mapa z dielne Vojenského historického ústavu ministerstva obrany. * Delostrelec, nadrotmajster Gabriel Pásztor je dnešnou osobnosťou rezortu. * Pietna spomienka v Hejciach a medaily vypáleným obciam. To sú naše dnešné pozvánky. *220 odvážnych a mladých ľudí obetovať sa obrane vlasti. Do Martina nastúpili na vojenskú službu ďalší čakatelia."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Zuzana Čaputová, hlavná veliteľka Ozbrojených síl Slovenskej republiky a prezidentka, v stredu vymenovala a povýšila generálov. Do prvej generálskej hodnosti brigádny generál povýšila plukovníka Ivana Balogha, v súčasnosti veliteľa 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch. Profesionálnym vojakom je 30 rokov. Rovnakú dĺžku služby má za sebou aj ďalší povýšený brigádny generál Vladimír Lengvarský. V súčasnosti pôsobí ako hlavný lekár Ozbrojených síl. Do vyššej generálskej hodnosti generálporučíka bol povýšený zástupca náčelníka Generálneho štábu, generálmajor Jozef Pokorný. Všetkým generálom Plná poľná blahoželá a do ďalšej kariéry želá veľa úspechov, trpezlivosti a umu, lebo byť generálom, ako pri povyšovaní povedal minister obrany Peter Gajdoš, je nielen pocta, ale aj veľký záväzok."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Mierové námestie tu v Trenčíne zažíva po rokoch opäť takú vojenskú slávu, pretože v tejto chvíli už napochodovávajú sem na námestie vojaci, delostrelci, najmä teda z Rožňavy, z Michaloviec, no a samozrejme Vojenská hudba Ozbrojených síl ich víta a je tu pomerne aj početná divácka kulisa, občania Trenčína, návštevníci Trenčína, aby spoločne s vojakmi si pripomenuli 15. január, Deň delostrelectva a raketového vojska. Sláva a do toho delostrelecké salvy. Ako inak, aj delostreleckými salvami oslávili v stredu svoj sviatok slovenskí delostrelci. Svoje palebné postavenia si vojaci zo samohybného oddielu z Michaloviec rozložili v Trenčíne na Brehu Váhu. Ďalší ich kolegovia, ako aj vojaci z Jaslovského raketometného oddielu z Rožňavy a taktiež členovia profesijných organizácií zaujali miesta na Mierovom námestí. Niektorí z nich si za výbornú prácu prevzali medaily a odznaky ministra obrany a náčelníka Generálneho štábu. Slávnostný nástup sledovalo aj niekoľko desiatok obyvateľov Trenčína. Netušili, že 15. január je sviatkom delostrelcov. Prečo práve tento deň, vysvetľuje nielen im, ale aj nám ostatným, vojenský historik, plukovník vo výslužbe Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu ministerstva obrany."
Jozef Bystrický, vojenský historik, Vojenský historický ústav ministerstva obrany:
“Základy delostreleckých jednotiek československého vojska v Sovietskom zväze vznikli v Buzuluku v roku 1942, keď sa začala výstavba 1. čs. samostatného práporu, pretože tu boli zaradené prvé vlastne delostrelecké prostriedky, ako v rote doprovodných zbraní. Potom to našlo väčší rozmach pri výstavbe našej samostatnej pešej brigády v Novokopersku, kde už sa objavili v rámci brigády dva delostrelecké oddiely, plus bol tam protilietadlový delostrelecký oddiel, no a to maximum, to vlastne súvisí s výstavbou nášho armádneho zboru od toho apríla 1944.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme delostrelci prešli bojiskami 2. svetovej vojny, ale to ich najvýznamnejšie vystúpenie bolo 15. januára pri poľskom mestečku Jaslo. Koľko teda delostreleckých už plukov a vojakov zasiahlo do týchto bojov a čím bola významná účasť československých delostrelcov v tej visliansko-oderskej operácii?”
Jozef Bystrický:
“Najvýznamnejšia z hľadiska nasadenia počtu delostreleckých hlavní, teda delostreleckých plukov s výzbrojou a plukov mínometných v jaslovskej operácii toho pätnásteho. Ale samozrejme delostrelci prešli ťažkými bojmi, počínajúc Sokolovom, potom pri oslobodení Kyjeva, na pravobrežnej Ukrajine a samozrejme Karpaty, Dukla a východoslovenská operácia. Ale následne pri Jasle, tam zohrali významnú úlohu v tom, že vlastne keď útočila 38. armáda smerom od Jasla na Gorlice, preto sa aj tá operácia volá jaslovsko-gorlická, tak došlo k sústredeniu mohutnej sily delostrelectva pokiaľ ide o počet hlavní na úseku frontu. Tam Sovieti do toho prielomu, zhruba 6 kilometrového, sústredili delostrelectvo zhruba takmer 200 hlavní na jeden kilometer a súčasťou práve toho nahustenia, toho sústredenia delostreleckých hlavní, bolo vlastne i to pridelenie našich delostreleckých plukov piatich. To boli dva pluky z 1. brigády, dva pluky z 3. brigády prišli a potom zborový 5. delostrelecký pluk. Takže celkove päť delostreleckých plukov, ktoré boli samozrejme zmiešaného zloženia, pretože brigádne mali i oddiely mínometov. K tomu významu, práve o to ide, že to najmohutnejšie, alebo najmasovejšie nasadenie delostrelectva v jednej akcii. Keď to zoberieme, že vlastne tých päť delostreleckých plukov sa zúčastnilo 60-minútovej delostreleckej prípravy, tak zhruba každý delostrelecký pluk náš v rámci tej delostreleckej prípravy vystrelil približne 1500 až 1700 rán. To je obrovská kapacita. V žiadnej inej akcii tak mohutne to delostrelectvo nezasiahlo. Čiže najväčší počet delostrelectva a najintenzívnejšia paľba. Preto vlastne je to ten deň taký významný a plus tá historická skúsenosť hovorí aj o tom, že vlastne tým, že sa zúčastnili tej delostreleckej prípravy, prispeli k rýchlemu prielomu nemeckej obrany v priestore Jasla. V priebehu v podstate prvého dňa prvé taktické pásmo obrany bolo prekonané.”
Miroslav Minár:
“Čo nasledovalo ďalej?”
Jozef Bystrický:
“No nasledovalo ďalej to, že hneď vlastne po splnení úloh z delostreleckej prípravy po prelomení obrany Nemcov, dostali pluky rozkaz vrátiť sa k armádnemu zboru, ktorý v tom čase, od 18-teho prešiel do prenasledovania od Ondavy Nemcov, smerom na Zborov, Bardejov. Potom pri návrate plukov, delostreleckých zborov, sa zúčastnili vlastne všetkých bojov, počínajúc od Braniska, až po mestá Letovice, Boskovice, Svitavka na území Moravy. Najťažšie boje, ktoré z tohoto obdobia aj možno spomenúť, sú boje práve z pohoria Veľkej a Malej Fatry.”
Miroslav Minár:
Poďme naspäť na Mierové námestie pod hradom Matúša Čáka. Na oslavy si delostrelci do Trenčína priniesli aj svoju bojovú techniku. Mnohých obyvateľov zaujala mohutná kanónová húfnica Zuzana, hlavný zbraňový systém vojakov samohybného delostreleckého oddielu z Michaloviec. Veliteľ jednotky, podplukovník Roman Bobáľ."
Roman Bobáľ, veliteľ samohybného delostreleckého oddielu z Michaloviec:
“História oddielu svojim spôsobom siaha až priamo do bitky do Jasla, lebo oddiel sa ako taký priamo viaže na túto históriu, ktorá vznikla počas bojov v Poľsku, kedy Československý armádny zbor postupoval v rámci podpory Červenej armády pri oslobodeneckých bojoch. Samozrejme, oddiel ako taký vznikli predchodcovia až po, v povojnovom období v Jičíne. Po dobe kedy padol komunizmus, po prevrate sa rozhodlo, že jičínska brigáda delostrelecká zanikne, rozdelí sa na oddiely s tým, že jeden oddiel sa dislokoval do Jelšavy a v roku 2005 zuzanový oddiel, prvý delostrelecký, sa dislokoval do Michaloviec. Takže taká krátka história. Možno že nie priamo bojová, ale tie väzby sú tam.”
Miroslav Minár:
“Zúčastňujete sa takých mierových bojov, prečo samohybný oddiel?”
Roman Bobáľ:
“Je to oddiel, ktorý je už nie ťahaný. Máme samohybné delá, predtým sme mali Dany, v súčasnosti už máme Zuzany, máme jednu z najkvalitnejších zbraní na svete delostreleckých. Minulého roku sme boli aj v Poľsku, kde sme túto zbraň Američanom odprezentovali a zostali v nemom úžase, že nie všetko čo vyprodukovali oni, je najlepšie na svete.”
Miroslav Minár:
Áno, tu krásna Zuzanka stojí na námestí v Trenčíne, je to Mierové námestie, vlastne vy ste súčasťou tých osláv, ktoré sa v stredu tu konali. Teraz skúsme túto Zuzanku popísať, lebo ja už viem, že už bude mať o niekoľko mesiacov sestričku mladšiu."
Roman Bobáľ:
“Áno, je to pravda. Do konca 1. polroka, do konca júna, by sme mali obdržať prvé štyri kusy novej Zuzany, ktorá je modernizovaná, dokonca sa ju podarilo predĺžiť do strán na 42,5, sa dopracoval poľný riadiaci systém, upravili sa niektoré veci v rámci uloženia munície. Obsluha zostáva stále štyria ľudia, podvozok je nový, zmodernizovaný na moderných technických prostriedkoch, takže tá Zuzana bude pripravená fungovať v armáde vytrvalo minimálne ďalších 20 až 30 rokov.”
Miroslav Minár:
“Máme začiatok nového roka 2020, čo vás čaká?”
Roman Bobáľ:
“Nás čaká osobne vyslanie oddielu do Lotyšska, kde vystriedame mechanizované jednotky a historicky prvýkrát jednotka tohto druhu bude plniť úlohy poľských ozbrojených síl ako celok organický so svojou zbraňou v zahraničí. Lebo oddiel sa už od roku 2000 podieľa na rôznych aktivitách medzinárodného krízového manažmentu, napríklad aj oddiel plnil úlohy výcviku delostreleckých odborností v Afganistane, kde kapitán Németh, za chvíľku major, bol v rámci Omlitu pre ťahané húfnice D30 122 milimetrových, ktoré dneska budú zrovna strieľať tu slávnostné výstrely, ale so Zuzanou takto, v takomto rozsahu prvýkrát vlastne v rámci ozbrojených síl bude jednotka zabezpečovať úlohy v zahraničí.”
Miroslav Minár:
“Trošku ste predbehli ten priebeh tých osláv, pretože delostrelecké salvy budú nielen tu v Trenčíne, boli v Bratislave, ale boli aj na Dukle napríklad, počas spomienkových stretnutí k 75. výročiu Dňa hrdinov Dukly. Je to taká čerešnička na torte, že teda delostrelci z Michaloviec môžu aj takýmto spôsobom sa prezentovať verejnosti a možnosť získať do svojich radov novú čerstvú krv?”
Roman Bobáľ:
“Je to určite taká čerešnička. Aj k tej Dukle by som povedal, keďže sme aj dukliansky, máme čestný názov dukliansky generála Alexandra Kordu, tak tí pamätníci ešte tých bojov, keď sme začali strieľať, tak na nich bolo vidno takú slzu v oku, že naraz im to pripomenulo to obdobie vojny a môžem povedať, že aj tí politici, ktorí stáli na mieste si uvedomili, že ono o vojne sa dá rozprávať, ale v momente, kedy človek len zažije ten zvuk a to chvenie, ono je to už úplne iné a potom je na to potreba to srdce, aby človek bojoval a vedel položiť aj život za svoju vlasť.”
Miroslav Minár:
“Taký dobrý delostrelec, ktorý by mohol posilniť vaše rady,čo by mal vedieť?”
Roman Bobáľ:
“Viete čo, dobrý delostrelec by sa mal hlavne riadiť heslom, že delostrelec sa nikdy nevzdáva. Delostrelec musí vedieť bojovať do posledného dychu a mal by byť lojálny, verný a kamarátsky a proste musí vedieť do toho dať tú svoju dušu. Preto sme to povýšili aj v očiach tých najvyšších na to heslo, že delostrelci, Bohovia vojny.”
Miroslav Minár:
“Vojaci z Jaslovského raketometného oddielu z Rožňavy sú hrdí na svoju zbraň, raketomet Modular. Hovorí veliteľ jednotky, podplukovník Ján Hric.”
Ján Hric, veliteľ Jaslovského raketometného oddielu z Rožňavy:
"Tak Jaslovský raketometný oddiel, už z názvu je jasné, že prečo sa teda zúčastňujeme akcie, ktorá sa koná dnes v Trenčíne, pretože boli sme titulovaní čestným názvom Jaslovský a raketometná spôsobilosť bola vždy od čias československej armády a aj slovenská armáda prebrala túto spôsobilosť, aj keď len jedným raketometným oddielom, ale spôsobilosť naďalej držíme a je to viac ako taktická spôsobilosť, ktorá je v rukách nateraz 1. mechanizovanej brigády."
Miroslav Minár:
“Poslucháči Plnej poľnej teraz keď nás počúvajú, tak si predstavujú raketomety, že máte rakety, ktoré lietajú do vesmíru, ale to nie je pravda. Vy máte účinný prostriedok s názvom Modular. Tak skúsme poslucháčom predstaviť tento moderný prostriedok váš.”
Ján Hric:
“Ako už je z názvu zrejmé, slovo modular bude za sebou skrývať nejakú univerzálnosť a to je presne to, čo tento prostriedok dokáže robiť na bojisku. To znamená, že v závislosti od plnených úloh vieme do raketometu a do jeho odpaľovacieho zariadenia dať rakety s rôznym kalibrom, čo samozrejme bude znamenať čím väčší kaliber, tým väčší dostrel, častokrát väčšia účinnosť munície v cieli a tým pádom splnenie väčšieho spektra úloh, ktoré sú pred delostrelectvo postavené na modernom bojisku.”
Miroslav Minár:
“Kaliber, koľko rakiet sa do zásobníku zmestí, aká je teda kadencia a dostrel?”
Ján Hric:
“Čo sa týka tej základnej konštelácie, tak používame kontajnery s klasickou muníciou 122 milimetrov a v jednom kontajneri je 28 rakiet, ktoré dokážu vyletieť v dobe od 12 do 15 sekúnd, takže čo sa týka strávenia doby v palebnom postavení, je to veľmi krátke, čo je veľmi žiadúce na súčasnom bojisku, aby ste sa neprezradili, resp. v rámci zvýšenia ochrany vojsk, aby ste tam netrávili dlhý čas a dostrel týchto rakiet je 20 kilometrov.”
Miroslav Minár:
“Účinná zbraň v rukách rožňavských vojakov. Keby ku vás chcel niekto vstúpiť a posilniť vaše rady, čo by mal splniť, aký by mal byť dobrý raketometčík?”
Ján Hric:
“Veľmi ťažko povedať, čo by mal splniť ako dobrý raketometčík. Dobrého raketometčíka si spravíme z neho u nás v Rožňave. Čo by mal určite mať, je to určité morálne, vôľové vlastnosti, dobrá kondícia a chuť pracovať a myslím si, že toto aj napriek tomu, čo som všetko počul na novú generáciu, mladým ľudom nechýba a to čom chýba, možno že nejaké usmernenie, nejaké hranice a troška nejakého líderstva, tak to by sme ich u raketometného oddielu určite s radosťou naučili.”
Miroslav Minár:
“Určite samozrejme už to nie je klasický delostrelec, alebo klasický raketometčík, napríklad ako boli vaši predchodcovia pri Kaťušiach, ale predsa len tie informačné technológie, nové veci, asi k tomu by mal mať vzťah ten váš nový vojak.”
Ján Hric:
“Určite čo sa týka tých základných hodností možno ani nie, pretože ten automatizovaný systém velenia a riadenia začína niekde od funkcie veliteľa toho raketometu a pokračuje potom cez rôznych špecialistov, výpočtárov a ľudí, ktorí riadia tieto raketomety, ale myslím si, že opätovne sa vrátim k tej novej generácii, ani tieto informačné technológie nie sú pre nich žiadnou novinkou a žiadnym problémom, skôr naopak. Čiže s čím sa potýkame je, že v tejto oblasti sú fakt na tom dobre a možno v takých tých klasických našich, ktoré si my držíme velitelia, ktorí sme troška starší, nejaká možno miera zodpovednosti, nejaká kondičná príprava, toto je u mladej generácie, bohužiaľ, na vedľajšej koľaji.”
Miroslav Minár:
“Rok 2020 sa ešte len rozbieha. Čo vás v ňom čaká?”
Ján Hric:
“V roku 2020 nás čakajú ako oddiel dve cvičenia, jedno v rámci čiat, to budeme tráviť v mesiaci február na Lešti. Ďalšie s vojskom bude v mesiaci november, tam budeme mať taktické cvičenie 1. batérie a séria veliteľsko-štábnych cvičení, alebo cvičení na mapách ako v rámci 1. mechanizovanej brigády, tak aj v mesiaci máj sa budeme zúčastňovať cvičenia Defender 20, čo veliteľsko-štábne cvičenie na mapách v Nemecku.”
Miroslav Minár:
“Určite vás uvidí aj verejnosť.”
Ján Hric:
“Určite áno. Ako aj raketomet, aj našich príslušníkov taktiež v roku 2020 protokolárne aktivity, ktoré zabezpečujeme ťahanou húfnicou HD30, tak v tomto roku budú zabezpečovať príslušníci raketometného oddielu, to znamená, že široká verejnosť bude mať určite dosť príležitostí na to, aby nás videla, aby by my sme delostrelectvo a slávu delostrelectva dokázali prezentovať na verejnosti čo najlepším spôsobom v tomto roku.”
Miroslav Minár
“Náčelník delostrelectva z Generálneho štábu, plukovník Pavol Barančík vyjadril spokojnosť nad tým, že práve pri oslave 75. výročia masívneho nasadenia česko-slovenského delostrelectva pri poľskom mestečku Jaslo sa podarilo obnoviť aj oslavy Dňa delostrelectva a raketového vojska.”
Pavol Barančík, náčelník delostrelectva Generálneho štábu OS SR:
“Súčasnosť, keď si porovnáme s Jaslom, kde bolo päť plukov, dneska máme dva delostrelecké oddiely, tak je to veľký diametrálny rozdiel medzi tým čo sme mali a čo máme teraz. Ale samozrejme musíme sa pozrieť na druhú stranu, že vtedy sa reálne bojovalo v 2. svetovej vojne, kedy bol vojenský konflikt, dneska chvalabohu, že ten konflikt nie je. Ale si myslím, že delostrelectvo Ozbrojených síl Slovenskej republiky je kvalitné, či do výzbroje, či do vycvičenosti a pripravenosti ľudí na nasadenie. Takže môžem zodpovedne povedať, že fakt sú na tom veľmi dobre delostrelci. Aj hoc sú len dva delostrelecké oddiely, čo reálne pre potreby ozbrojených síl by mali byť aspoň tri, minimálne tri.”
Miroslav Minár:
“Aj vo vašej jednotke, ktorým máte česť veliť, postupuje modernizačný proces. Spokojnosť s tým ako prebieha?”
Pavol Barančík:
“Spokojnosť, samozrejme sme spokojní. Ako prvé modernizačné procesy, trošku máme nejaký sklz malý, ale verím tomu, že to sa dobehne a už tento rok sa budeme tešiť z nových Zuzán 155, Zuzana 2, takže budeme potom už reálne s takýmito zbraňami modernými bojovať a hlavne cvičiť.”
Miroslav Minár:
“Súčasťou vašej činnosti, spôsobilosti, je aj zavádzanie nových takých sofistikovanejších systémov, napr. Delosys. Skúsme poslucháčom Plnej poľnej vysvetliť o čo ide.”
Pavol Barančík:
“Delosys predstavuje automatizovaný systém riadenia paľby. To znamená, že veliteľ, v prvom rade myšlienka bola taká, aby sa delimitovala možnosť chyby ľudského faktoru, alebo ľudský faktor a tým, aby sa tie procesy urýchlili. To znamená, že reálne od akvizície cieľa, alebo lepšie povedané zistenia cieľa, až po danie prvkov do dela trvá rádovo niekoľko pár minút. Takže proste je to veľmi vynikajúca vec a verím tomu, že nám to pomôže.”
Miroslav Minár:
“Experti, odborníci z vášho fachu sa zúčastnili aj ďalšieho významného projektu v rámci Európskej únie, tzv. projektu Pesco.”
Pavol Barančík:
“Áno, je to takisto veľká výzva. To Pesco má tie na starosť, alebo riešiť delostrelecké spôsobilosti, nazýva sa to EuroArtillery, to znamená, že my tam ako ozbrojené sily participujeme momentálne s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Samozrejme ten vývoj je dlhý, veľmi, veľmi dlhý aj čo sa týka toho EuroArtillery a budúceho nejakého európskeho dela, alebo európskeho systému riadenia paľby. Ale predpokladám, že my máme náš Delosys, ktorý bude minimálne taký dobrý ako možno ten ďalší, alebo ešte lepší.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLY
Miroslav Minár:
“Delostrelcom a všetkým tým, ktorí sa organizačne podieľali na oslavách v Trenčíne, dávame palec hore a posielame pochvalu dnešnej Plnej poľnej. Sme presvedčení, že takto sa buduje novodobé vlastenectvo a rozvíjajú tradície, spojené s hrdosťou na svoju profesiu. V tomto duchu sa počas ďalšieho programu osláv Dňa delostrelectva a raketového vojska vyjadril aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, generál Daniel Zmeko, ktorý napriek nabitému programu prišiel delostrelcov osobne pozdraviť. Nielen delostrelci, ale v týchto dňoch aj výsadkári, bilancujú svoju činnosť. A ktovie, možno sa v budúcnosti dočkáme aj toho, že sa pri svojich oslavách stretnú priatelia zbraní, tankisti, ženisti, protilietadlovci, motostrelci, chemici. Čo vy na to? Rádio Regina a na jej vlnách armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu vysielame v premiére každý piatok o tomto čase na Rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na stránke ministerstva obrany www.mosr.sk, alebo aj v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. V ďalšej časti relácie vás pozveme nielen na spomienkové stretnutie pri pamätníku obetiam havárie lietadla AN 24 v Hejciach, ale aj do areálu Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, kde budú odovzdané medaily vypáleným obciam,. Zoznámite sa s delostrelcom, nadrotmajstrom Gabrielom Pásztorom a tiež pozdravíme nových čakateľov základného výcviku v Martine. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"V nedeľu 19. januára uplynie 14 rokov od tragickej udalosti, kedy na kopci Borsó nad maďarskou obcou Hejce havaroval vojenský letecký špeciál AN24. Priamo na mieste tragédie a potom aj pri pamätníku v obci, sa uskutočnia spomienkové stretnutia. V Hejciach to najskôr bude zádušná svätá omša a potom o 11. hodine aj kladenie vencov pri samotnom pamätníku. Spomienkové stretnutia, venované obetiam leteckej tragédie, však budú po celom Slovensku. A ak budete mať čas, príďte pozostalým vyjadriť spoluúčasť, pretože aj po štrnástich rokoch je ich bôľ veľmi veľký. Spoluúčasť všetkým, ktorí zahynuli počas fašistického besnenia po potlačení Slovenského národného povstania môžete prísť vyjadriť vo štvrtok 23. januára do priestorov Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Minister obrany tu udelí medaily 105 vypáleným obciam. Samotná ceremónia sa začne kladením vencov o 10.30."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Interaktívna mapa lokalít muzeálnych exponátov na území Slovenskej republiky je ďalším ústretovým počinom pre všetkých milovníkov vojenskej histórie a vojenskej techniky. Webová aplikácia zobrazuje jednotlivé miesta uloženia zbierkových predmetov Vojenského historického múzea Piešťany na mape Slovenskej republiky. Miesta obsahujú aj ďalšie údaje, ktorými sú napríklad názov predmetu, prírastkové číslo, evidenčné číslo, trupové číslo, umiestnenie, číslo nájomnej zmluvy, popis exponátu a jeho fotodokumentácia. Súčasťou aplikácie je i textový, tabuľkový popis všetkých zbierkových predmetov, aj s možnosťou vyhľadávania podľa parametrov. Samozrejmosťou aplikácie je, že sa automaticky prispôsobí zariadeniu, napríklad mobil, tablet, počítač, na ktorom ju spustíte. Interaktívnu mapu Vojenského historického ústavu hľadajte na adrese https://mapalokalitexpo.vhu.sk.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Mekkou slovenského delostrelectva ešte v časoch spoločného štátu Čechov a Slovákov bola Senica. Sem v roku 1998 zaviala vojenská základná služba v súčasnosti nadrotmajstra Gabriela Pásztora. Delostrelectvu zostal verný. Stal sa vojakom z povolania a dnes je veliacim poddôstojníkom Jaslovského raketometného oddielu Rožňava a je aj dnešnou našou osobnosťou rezortu.”
Gabriel Pásztor, veliaci poddôstojník Jaslovského raketometného oddielu:
“Bolo to už dávno, bolo to v roku 98. Vtedy som skončil základnú vojenskú službu a v okolí nebola nejaká práca, ktorá by mal bavila alebo napĺňala, tak mi bolo ponúknuté, že či nechcem ísť ako vojak. Tak som sa jednoducho dal na to, išiel som na akadémiu do Liptovského Mikuláša a odvtedy som tu a neľutujem to. Vojenskú službu som absolvoval v Senici, základnú vojenskú službu a po skončení som potom bol v Jelšave a potom som išiel do Liptovského Mikuláša na práporčícku školu.”
Miroslav Minár:
“Tam ste začínali u delostrelcov. To vám teda prischlo, lebo ste..”
Gabriel Pásztor:
“Jednoznačne, delostrelci, od začiatku ma to bavilo a už aj tým aj ostanem, už to meniť nebudem, určite.”
Miroslav Minár:
“Keď ste v tom roku 1998 prišli domov, nielen teda k rodičom, povedať že sa chcete stať profesionálnym vojakom, alebo kamarátom, lebo vtedy bola ešte základná vojenská služba, ako reagovali?”
Gabriel Pásztor:
“Boli trošku tak zmätené z toho, ale podporovali ma v každom smere jednoducho, lebo vedeli, že to má nejakú budúcnosť a som aj rád, že som sa tak rozhodol.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ ste rodák?”
Gabriel Pásztor:
“Ja som z Revúcej.”
Miroslav Minár:
“Z Revúcej, v Senici ste slúžili, to bolo trošku ďalej, potom samozrejme Jelšava už bola bližšie a teraz Rožňava je úplne by som povedal za humnami.”
Gabriel Pásztor:
“Áno, je to za humnami, je to dochádzanie každý deň tých 45 kilometrov, ale to človeku sa nezdá. Za tých 15 rokov čo tam chodím hore-dole, tak to je úplne v pohode.”
Miroslav Minár:
“To zázemie doma?”
Gabriel Pásztor:
“Mám rodinu, deti, spokojný som. Uvidíme čo bude z detí, ako sa rozhodnú deti, či budú ma nasledovať, či nie. Ťažko povedať.”
Miroslav Minár:
“Podporíte?”
Gabriel Pásztor:
“Určite áno, keď bude taká možnosť, uvidíme ako sa to zmení za dobu. Ešte je to dosť dlhá doba dovtedy.”
Miroslav Minár:
“Ste veliacim poddôstojníkom v raketometnej batérii, čo to je za prácu?”
Gabriel Pásztor:
“Je t o práca s ľuďmi, ako väčšinou každá práca. Spočíva v tom, že jednoducho tých ľudí človek musí motivovať. Musí im jednoducho povedať čo majú robiť, musí s nimi pracovať celý čas. Zodpovedá za nich, zodpovedá za to, aby mali fyzickú zdatnosť, aby boli odborne spôsobilí a podobné veci. Je to taká mravenčia práca, ktorá postupne prináša výsledky, keď sa človek o to stará.”
Miroslav Minár:
“Máte dobrých vojakov?”
Gabriel Pásztor:
“Áno, vojakov mám najlepších, jednoznačne.”
Miroslav Minár:
“Nejaké túžby, méty, predsavzatia pre vami?”
Gabriel Pásztor:
“Odovzdať tým ľuďom, ktorí sú podo mnou, všetky svoje skúsenosti a vedomosti, že keď odídem, aby som si povedal, že niečo po mne tu ostalo, aby tí ľudia vedeli to, čo viem ja.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár
“Brány základne výcviku a mobilizačného doplňovania sa po prvýkrát v roku 2020 otvorili 7. januára pre 212 čakateľov a kadetov prípravnej štátnej služby, ktorí tu absolvujú základný vojenský výcvik a kasárne 4. československej brigády sa im stanú na sedem týždňov ich domovom. Medzi čakateľmi je aj 38 žien. Po úspešnom absolvovaní všetkých predpísaných administratívnych procedúr a vystrojenia potrebným materiálom v Regionálnom stredisku naturálneho odievania multifunkčnej zásobovacej základne Západ v Nemšovej boli nováčikovia zaradení do výcvikových čiat, u ktorých sa začal výcvik v súlade s programami prípravy. Čakatelia absolvujú výcvik zameraný na zvládnutie základných vojenských zručností, ktoré budú precvičené aj na posádkovom cvičisku v Sučanoch. Po úspešnom absolvovaní základného vojenského výcviku budú 21. februára 2020 v prítomnosti svojich najbližších a pozvaných hostí slávnostnej vyradení v rámci slávnostnej vojenskej prísahy. Samozrejme, na výcvik čakateľov sa Plná poľná pôjde pozrieť. A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
