- Dátum: 17.09.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 23.35 MB
Plná poľná
[17.09.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
“Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Medzinárodné cvičenie chemikov speje do finále.
* Od spolupráce v Perzskom zálive až po spoločné cvičenie v Zemianskych Kostoľanoch. Chemici z českého Liberca si pochvaľujú spoluprácu so Slovákmi.
* Mieša im yperit. Do deja cvičenia Toxic Valley vstúpila aj Jana Vidová.
* Opustil nás generálmajor vo výslužbe Ján Iľanovský. Pripomenieme si ho v rozhovore krátko potom, ako odhalil sochu československého vojaka na Dukle.
* A na záver budeme listovať v rezortnom časopise Obrana.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Druhú tretinu cvičenia majú za sebou vojaci 11 krajín, ktorí sa teraz nachádzajú v Zemianskych Kostoľanoch na cvičení s názvom Toxic Valley. Sem smerovali vo štvrtok aj naše kroky. Najskôr sme sa ale porozprávali s riadiacim cvičenia a hlavným chemikom našich ozbrojených síl, plukovníkom Oliverom Toderiškom."
Oliver Toderiška, riadiaci cvičenia Toxic Valley, hlavný chemik OS SR:
"V tomto našom unikátnom Centre radiačnej, chemickej a biologickej ochrany cvičíme každý rok viacero štátov.
Momentálne sme zameraní na výcvik s 11 krajinami, prieskum, identifikáciu a tzv. … tímy, ktorý má za úlohu nájsť, identifikovať, kde je táto hrozba a čo vlastne tam našli so svojimi prístrojmi a so svojimi vedomosťami. Zároveň majú za úlohu informovať o tom, že aké by prijali opatrenia a vlastne tým sa dostávame do tej fázy, že robia akoby takých poradcov pre veliteľov, aké dať rozkazy pre vojakov, ako ich chrániť."
Miroslav Minár:
“Skúsme predstaviť krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tohtoročnom cvičení.”
Oliver Toderiška:
"Takže sú to Francúzi, sú tu Maďari, sú tu Slovinci, sú tu Poliaci, máme tu Čechov, samozrejme, máme tu Američanov, zároveň Belgičania, nemecká armáda je tu a Rakúšáci, samozrejme aj pozorovatelia z Veľkej Británie, ktorí na budúci rok už plánujú prísť s jednotkou. Ja som rakúsky Bundeshertz spomínal, my máme s nimi od roku 25, 23 máme s nimi veľmi dobrú spoluprácu. Oni majú ešte špecifikum, že zasahujú aj pri civilných, pri haváriách a pri takýchto “malých” incidentoch, že nahradzujú svojich požiarnikov, keď sú oni bližšie k tomu."
Miroslav Minár:
“Viem, že na tohtoročnom cvičení participujú aj špeciálne zložky ministerstva vnútra.”
Oliver Toderiška:
“Pri reálnych zásahoch sa s nimi stretávame, tak nám pripravili zase jeden scenár, ktorý vychádza z ich reálnych činností. Je to protidrogová NAKA a oni pripravujú stále jedno také fiktívne laboratórium, do ktorého dajú veci, ktoré majú pre tých cvičencov evokovať, je to nejaké drogové laboratórium. Nakoľko vieme ako sa drogy vyrábajú, tak tam dochádza ku veľmi veľkému ohrozeniu aj okolitého veliteľstva, takže zistili, našli, detekovali a potom v podstate prijali opatrenia na to pod ich vedením. Zároveň zaujatie priestoru, spolupráca s nimi, pretože my si v tých našich veľkých odevoch nemôžme dovoliť nejak zabezpečiť priestor, tak nám s týmto pomáhajú oni ako špecialisti.”
Miroslav Minár:
“Toxic Valley je tento raz trojtýždenné cvičenie, máte za sebou 2 týždne. Spokojnosť s tým, čo ste doteraz absolvovali?”
Oliver Toderiška:
“Všetky štáty prejavujú vysokú profesionalitu, štáty prejavujú veľké znalosti a učia sa jeden od druhého. Nepoňali sme to a nikto to ani neplánoval poňať spôsobom, že je to nejaká súťaž, ale skrátka učíme sa jeden od druhého, overujeme si svoje štandardné operačné postupy, overujeme si vlastne aj u vojakov získavame pocit, že to čo majú na sebe, to čo majú tie odevy, ktorými by reálne oni išli do tej, každá krajina ich má iné, išli by reálne do tej nazvime to hot zóne, tej špinavej časti kontaminovanej oblasti, takže ich chráni, že ich tá maska chráni, že ich tie rukavice chránia a topánky, všetky tieto odevy, že vlastne ten kto ich tam posiela urobil všetko pre to, aby sa z tej oblasti vrátili živí a zdraví.”
Miroslav Minár:
“Presúvame sa od riadiaceho cvičenia teraz sem do mozgu celého cvičenia. Veliteľ nám spresňuje, že to je takticko-operačné centrum.”
Marek Pira, Topografický ústav Banská Bystrica:
“Ja som poručík Marek Pira, sme z Topografického ústavu z Banskej Bystrice. Pre zúčastnené tímy zabezpečujeme topografickú podporu. Čiže ak niekto, nejaké tímy od nás vyžadujú rôzne mapové výstupy, či už je to sklon reliéfu, alebo rôzne mapy, vlastne plochy, tak snažíme sa im to v čo najlepšej kvalite a v čo najrýchlejšom čase dodať.”
Jana Gašparicová, Národné centrum EOD a RCHBO Nováky:
“Kapitánka Gašparicová Jana, Národné centrum Nováky. Ja mám na starosti Relief support, to znamená, že všetok manažment v pozadí, čo sa týka života, okrem výcviku hore na ploche.”
Róbert Hromada, zástupca riadiaceho cvičenia:
"Major Róbert Hromada, J9 Generálny štáb. Ja som počas cvičenia zástupca riadiaceho cvičenia, takže všetko to, čo nestíha riadiaci cvičenia, v podstate musím stihnúť ja."
Poručíčka Remáčová, prápor RCHBO Rožňava:
“Ja som poručíčka Remáčová. Takisto prápor RCHBO v Rožňave a ja teda pomáham kapitánke Machajdíkovej s eskortmi, takisto keď tu chodia tímy, tak sa im vysvetľuje kadiaľ majú ísť, ako, ktorý eskort ich vezme. To je náš tím slovenský, ktorý je teraz v tuneli a oznamuje nám, že splnil úlohu a odchádza naspäť na …”
Miroslav Minár:
"Napríklad aj útok chemickou látkou na brata severokórejského prezidenta je súčasťou scenárov cvičenia Toxic Valley. Scenáre tvoril kapitán Miroslav Labačka z generálneho štábu."
Miroslav Labačka, autor scenárov cvičenia:
“Tak medzi najzákladnejší scenár, resp. scenáre patria tie, ktoré vykonávame s ostrými otravnými bojovými látkami. V tom sa toto cvičenie líši oproti iným cvičeniam. Sú to scenáre tri tento rok. Každý vychádza z nejakých reálnych udalostí ktoré sa stali, samozrejme sú urobené v menšom a zjednodušené, ale sú postavené tak, aby donútili cvičiacich rozmýšľať a veľakrát aj použiť nie ich štandardné postupy.”
Miroslav Minár:
“Sú tie scenáre reálne, to znamená, že využívame tie skúsenosti zahraničných partnerov, ale aj naše?”
Miroslav Labačka:
“Využívame ani nie tak skúsenosti zahraničných partnerov, ako reálne udalosti, ktoré sa vo svete stali a pri ktorých sa použili toxické látky. Tie potom preformujeme do scenára a sledujeme, ako si ktorý tím, ktorá krajina s tým poradí so svojim vybavením, so svojim prístupom, so svojimi operačnými postupmi.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme potom tie postupy, tie činnosti jednotlivých tímov, sa zhromaždia zrejme tu na takticko-operačnom centre a vyhodnocujú sa. Takže možno po tých prvých dvoch týždňoch, pán kapitán, aké sú tie skúsenosti?”
Miroslav Labačka:
“Najzásadnejšia skúsenosť, ktorú máme tento rok je tá, že mnoho tímov dokázalo prísť s úplne novým vybavením, s prístrojmi a materiálom, ktorý je trhu naozaj nový a sledujeme, ako vďaka takémuto špičkovému vybaveniu, ako sa posúvajú ich hranice, alebo hranice ich možností a je to naozaj pozoruhodné ako sa to aj v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, napríklad s tým rokom 2013 keď sme začínali, ako sa to všetko vyvinulo, zmenilo a posunulo dopredu.”
Miroslav Minár:
“No my sa tam pôjdeme pozrieť s pánom plukovníkom Oliverom Toderiškom, veľmi pekne ďakujeme zatiaľ. No ale keďže sa cvičí naozaj s ostrými reálnymi látkami, budeme mať asi, pán plukovník, ten pohyb obmedzený.”
Oliver Toderiška:
“Áno, pohyb bude obmedzený.”
Miroslav Minár:
“No tu je hrubá červená čiara, pán plukovník , ďalej už asi ísť nemôžeme, pretože naozaj je to nebezpečné. Nebezpečné nielen pre nás, ktorí nie sme chránení, ale aj pre vojakov, síce majú svoje chemické odevy, ale asi oni vedia ako sa môžu, kde sa môžu pohybovať a aké sú nástrahy.”
Oliver Toderiška:
“Momentálne sa nachádzame zatiaľ ešte v čistej časti. kde sa nenachádzajú reálne bojové chemické látky, ktoré sú schopné ohroziť život človeka veľmi efektívne s tým, že vojaci sú chránení a teraz uvidíme pred nami akurát francúzsky tím, ako sa pripravuje na vstup do kontaminovaného priestoru. Napravo od nás je naša preskúšavacia komora. My trváme na tom, aby sa dodržiavali nami stanovené štandardné operačné postupy bezpečnosti, čo sa týka kontroly maximálna tesnosť, čo sa týka účinnosti dekontaminácie a vlastne narábania s celým tým, chemickými bojovými látkami . S tým, že sú dobre nastavené svedčí aj to, že v podstate za trvania nielen Toxic Valley, ale aj ostatných cvičení ktoré tu mávame, zatiaľ sme nemali žiadnu zranenú osobu toxickými chemickými látkami.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Jeho top udalosťou je medzinárodné cvičenie chemikov s názvom Toxic Valley. Až zo severu Čiech, z Liberca, prišli do Zemianskych Kostolian tradiční partneri. Velím im nadporučík Ján Konopčík.”
Ján Konopčík, veliteľ českého tímu chemikov z Liberca:
“Nás je tu rovnako tak ako sme zvyknutí podľa nášho štandardného operačného postupu, čo znamená 11. Vlastne máme so sebou mobilný dekontaminačný automobil a dve Tatry a lanďák na uloženie ostatného materiálu a prepravu osôb.”
Miroslav Minár:
"Skúste našim poslucháčom predstaviť vašu jednotku, aké teda plnili úlohy."
Ján Konopčík:
“My sa zaoberáme tým, že sme schopní v prípade že je niekde podozrenie na kontamináciu či už biologickými zbraňami, alebo nejaké radiačné nebezpečie, alebo nejaké nebezpečie bojových chemických látok, takže my sme vlastne schopní tam uskutočniť na mieste detekciu. Na základe tej detekcie, ak je to v našich silách, tak odoberáme vzorku a tú transportujeme potom do laboratória, ktoré už urobí presnejšiu analýzu odobratej vzorky. Väčšinou to vychádza z nejakého bojového rozkazu, ktorý nám zadáva už presnejšie čo vlastne máme plniť, ale všeobecne aby som to zhrnul, tak je to niečo v tom zmysle ako som už uviedol.”
Miroslav Minár:
“Ako hodnotíte vašu účasť na tomto cvičení?”
Ján Konopčík:
“My sem chodíme veľmi radi, pretože takéto možnosti my u nás nemáme, takže sme veľmi vďační za tú možnosť tu byť, tu cvičiť, stretávať sa s ostatnými kolegami z ostatných krajín a nasávať ich postupy, ich metódy a získavať skúsenosti o tom, akým spôsobom oni pracujú. Vždy sme sem chodili a verím, že aj po tomto cvičení budeme chodiť radi, ak budeme pozvaní.”
Miroslav Minár:
“Verím, že vaše slová potvrdí aj poručíčka Kateřina Staňková.”
Poručíčka Kateřina Staňková:
“Súhlasím. Je to dobrá skúsenosť tu a sme radi za to, že tu môžeme byť. Dáva nám to nové skúsenosti, možnosť pracovať v inom a rozhodne zaujímavom prostredí. Je to tu dobre pripravené, dobrá organizácia, takže určite nové skúsenosti a poznatky.”
Miroslav Minár:
“Najmä chemickú látku yperit miešala pre chemikov pracovníčka Národného centra EOD a RCHBO Jana Vidová.”
Jana Vidová, pracovníčka Národného centra EOD a RCHBO:
“Som ako kontaminátor, ideme do plochy kontaminovanej chemickou bojovou látkou.”
Miroslav Minár:
“Čo im tam nachystáte?”
Jana Vidová:
“Dnes sa používa yperit. Budeme kontaminovať na škridlu, bude to akože po výbuchu, sú kade-tade škridle rozhádzané, takže jednu z nich si vyberiem a kontaminujem.”
Miroslav Minár:
“To teda je ako odvaha. Ako ste sa vy vôbec dostali sem, do tohto centra a k týmto otravám?”
Jana Vidová:
“Ja som sa sem dostala cez priateľa vojaka, ktorý robí v Novákoch v Národnom centre EOD a RCHBO. Zamestnala som sa tu v Zemianskych Kostoľanoch v Chemickom referenčnom laboratóriu ako odborný referent. Som chemik laborant a mám vyštudovanú vysokú školu, ale potravinársku.”
Miroslav Minár:
“Potraviny, to je tie chémia svojim spôsobom.”
Jana Vidová:
“Áno, mám fakultu biotechnológie a potravinárskej technológie, čiže bola tam aj chémia.”
Miroslav Minár:
“Ste spokojná s tým, ako títo vojaci z týchto medzinárodných tímov dokážu vyhľadať ten váš yperitík?”
Jana Vidová:
"Áno, majú na to prístroje analytické, ktorými vlastne môžu detekovať prítomnosť tej chemickej bojovej látky. Ak ju nezanalyzujú, tak majú potom detekčné papieriky, ktorý môžu identifikovať na základe zmeny farby, že ide o tú bojovú látku. či skupiny, či pľuzgierotvorných, či neuro-paralytických."
Miroslav Minár:
“Baví vás toto pokúšanie s týmito chemickými, nebezpečnými chemickými látkami?”
Jana Vidová:
“Je to náročná robota, bojím sa o svoje zdravie, predsa sú to rakovinotvorné a mutagénne látky, takže je tam riziko.”
Miroslav Minár:
“Ale samozrejme bezpečnosť je prvoradá.”
Jana Vidová:
“Áno, bezpečnosť je prvoradá. Máme ochranné prostriedky, takže som spokojná.”
Miroslav Minár:
“Veríte im.”
Jana Vidová:
“Verím.”
Miroslav Minár:
“Čo čaká na účastníkov medzinárodného cvičenia Toxic Valley v záverečnom 3. týždni pobytu v Zemianskych Kostoľanoch, nuž na to sme sa opýtali plukovníka Olivera Toderišku.”
Oliver Toderiška:
“Tretí týždeň je nastavený na činnosti chemických laboratórií, kde si pôjdu odobrať vzorky, špeciálne tímy pôjdu odobrať vzorky, neznáme vzorky, potom má každý tím laboratórny, každé laboratórium, má 6 hodín na to, aby nám povedali výsledok toho, čo bolo odobraté. Nebudú to ľahké vzorky, lebo ako poznám tuná pána docenta Tkáča, tak ten im pripraví veľmi komplikované vzorky a budú sa môcť s tým, budú sa musieť s tým vysporiadať veľmi veľmi tvrdou prácou. Takže čaká nás ešte veľmi ťažký týždeň.”
Miroslav Minár:
“Tak želáme úspech celému cvičeniu Toxic Valley.”
Oliver Toderiška:
“Ďakujeme.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"Na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o malú chvíľu si pripomenieme pamiatku zosnulého vojnového veterána, generálmajora vo výslužbe Jána Iľanovského a so šéfredaktorom rezortného časopisu Obrana Pavlom Vitkom si prelistujeme jeho septembrové vydanie. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Dnes sme sa rozlúčili s vojnovým veteránom, príslušníkom legendárneho Armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu, s generálmajorom vo výslužbe, Jánom Iľanovským. Vráťme sa teda do roku 2014, kedy pán generál s vtedajším prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom odhalil pôvodnú sochu československého vojaka."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Ján Iľanovský má dnes 92 rokov. Do slovenskej armády bol odvelený 1. októbra 1942. Dostal sa na Kaukaz, kde ako mnohí vojaci, aj on prebehol k Červenej armáde. Pri Melitupoli bol zranený a si to sa mu stalo osudným. V tamojšej nemocnici sa totiž dozvedel, že v Jefremove sa formuje československá jednotka. Oznámil mu to osobne Marek Čulen."
Ján Iľanovský, vojnový veterán:
“Za 14 dní pobytu prišiel a hovorí, je možnosť, čerez 4 dňa prechodiť k Červenej armáde. Tak potom sme sa dohovorili a hovorili sme, no jestli že je to možné, tak nebudeme ani deň tuná. No a s touto armádou som potom žil u 1. československého armádneho zboru. Robil som najprv ako paradesantný kurz, 5 zoskokov, to bola 1. trieda, no a potom u protitankového oddielu, to bol môj kmeňový útvar. Ale potom ma preložili, lebo tam boli kanóny 122-ky, mínomety a protitankové oddiely, tie sa spúšťali padákmi 324 štvorcových metrov to bolo. To som vtedy veľmi vážil a pochopil, že ako sme mohli vycvičiť 4000 vojakov. Veď to boli chlapci od sústruhu, od poľnohospodárstva, no to bolo niečo úžasné.”
Miroslav Minár:
“Keď sa v armádnom zbore dozvedeli, že na Slovensku vypuklo povstanie, všetci chceli byť čím skôr doma. Nestalo sa tak hneď. Paradesantná brigáda bola nasadená do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. V Poľsku bol Ján Iľanovský zranený. Po doliečení pôsobil nakrátko v partizánskej brigáde veliteľa Jegorova a po oslobodení Liptovského Mikuláša sa opäť hlásil u armádneho zboru. Na svojho veliteľa, armádneho generála Ludvíka Svobodu spomína.”
Ján Iľanovský:
“Keď sme bojovali u Liptovského Mikuláša, tak ja som robil na štábe u majora Sedláčka. To bol spravodajský dôstojník zboru. No a ma využíval preto, že som mal ako z práce v Slovenskom národnom povstaní, mal som všetky prostriedky, ktoré ma určovali, že som mohol vstúpiť do každého na Liptove. .Od Popradu po Ľubochňu som mal paserschein on náčelníka, teda od sekretára Deutsche partaje a Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, čiže mal som voľný priechod, preto ma využíval na tie priechody z našej strany do nepriateľského Liptovského Mikuláša. Hľadal ho Konev. A generál Svoboda, to bol človek, ktorý nesedel na stoličke na štábe, ale vždycky aspoň dva razy v mesiaci musel prísť osobne na predný okraj a tam tú situáciu si overoval, či sme zbabelí, či nechceme bojovať, lebo je koniec vojny, ale kto vedel v marci, vo februári, že 9. mája v Prahe skončí vojna? No a dosť na tom, že ten major Sedláček mi zavolal a hovorí, Honzíku, musíš hľadať a nájsť Svobodu, lebo keď ho stretneš, tak povedz, že musí sa spojiť s Konevom v drevenom kostole v Smrečanoch. Tam som zašiel, tam bol, už bol generál, no a som hovoril, že pán generál, je prušvih, máte volať ihneď Koneva. A hovorí a proboha, čo som udelal? No a dosť na tom, tak hovorí děkuji, mne poďakoval vtedy rotnému a hovorí, no počkej, ale když je to tak súrne, tak oč jde? No ja hovorím, no asi ste povýšili. Hovorí, vždyď jsem velitel zboru. A on hovori, že už nie ste zboru, ale už ste minister národnej obrany novej vlády košickej.”
Miroslav Minár:
"V mene všetkých žijúcich veteránov Karpatsko-duklianskej operácie splatil brigádny generál Ján Iľanovský dlh voči svojim spolubojovníkom, ktorí v operácii zahynuli. Včera v sprievode prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a ministra obrany Martina Glváča odhalil na Dukle sochu československého vojaka. Bol to pre neho výnimočný deň."
Ján Iľanovský:
“No tak ja som poprosil deti, lebo som týždeň po zápale pľúc a pohrudnice. Hovorím, čo poviete na to, keď som sa prihlásil na Duklu? Splnil sa mi môj sen. Ja som nikdy nepovedal nie. Nesnažil som sa obabrať, oklamať veliteľa, povedal som pravdu i keď to bolo tvrdé, ale mali ma radi. Mali ma radi oni a tým pádom som aj ja mal ich rád. Splnil som úlohy a mňa to tešilo, že som mohol zahlásiť kapitánovi Pazderkovi, môjmu veliteľovi, že pán kapitán, úloha splnená, buďte spokojný.”
Miroslav Minár:
“Odpočívajte v pokoji, pán generál. Budeme na vás spomínať.”
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“Listovať v rezortnom časopise budeme teraz so šéfredaktorom Pavlom Vitkom.”
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:
"Hlavnou témou septembrového vydania nášho mesačníka Obrana je 20-ročná účasť slovenských vojakov v operácii UNFICYP na Cypre. Vrátili sme sa aj k letnej návšteve ministra obrany Jaroslava Naďa na tomto stredomorskom ostrove, kde s tamojším ministrom obrany Charalambosom Petridesom podpísal vôbec prvé memorandum o porozumení medzi oboma rezortmi obrany. Pravdaže, navštívil aj 238 vojakov našej už 39. rotácie. Na Cypre totiž Slováci, spolu s Britmi a Argentínčanmi, v pozícii vedúceho národa pôsobia od roku 2001. Doteraz sa tu vystriedalo 3885 našich vojakov, z ktorých bolo 213 žien. Mimochodom, vojenská veliteľka misie, nórska generálmajorka Ingrid Gjerdeová ocenila tak prácu slovenských vojakov, ako aj to, že v našom kontingente slúži až 10 % žien, pričom nám odporúčaným pomerom v misiách OSN sme v tomto smere navyše o 2 %. O Cypre, ako aj o ostatných operáciách, kde pôsobia slovenskí vojaci, sme sa rozprávali v hlavnom rozhovore čísla s veliteľom Strategického centra krízového manažmentu Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, brigádnym generálom Tiborom Králikom. Predstavujeme tiež veliteľa partnerskej Národnej gardy štátu Indiana, brigádneho generála Rogera Willsa, ako aj majsterku svete v thajskom boxe, slobodníčku Moniku Chochlíkovú. Doslova rodinný príbeh je príbeh poručíčky Miroslavy Javorkovej a jej brata Štefana, ktorý je od nej starší, ale v hodnosti čatár je jej podriadený, pričom obaja slúži v martinskom opravárenskom prápore. Píšeme tiež o príprave vojenských policajtov do operácie EUNAVFOR MED IRINI, o výcviku kadetov z Akadémie ozbrojených síl, ako aj o zámere obstarať vozidlá 8x8. V tej technickej predstavujeme americký obrnený transportér M113, ktorý sa začal vyrábať v roku 1960 a s 80 tisíc kusmi patrí dodnes k bojovými vozidlám, ktorých sa v histórii vyrobilo najviac. Zo starších dejín sa vrátili k bitke slovenských dobrovoľníkov 22,. septembra 1848 pri Brezovej pod Bradlom, pričom od roku 1998 si tento dátum pripomíname ako Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky. No a tiež analyzujeme aj Karpatsko-dukliansku operáciu, ktorá prebehla od 8. septembra do 28. októbra 1944 a takpovediac otvorila Slovensku bránu k slobode."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
