- Dátum: 18.08.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 23.89 MB
ROZHLAS | Dátum: 18.08.2023 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Relácia: 21:05 Plná poľná
Miroslav Minár, redaktor
Tak ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Takmer 140 rokov trvala na území dnešného Slovenska povinná vojenská služba. Zavedená bola v Rakúsko-Uhorsku ešte v roku 1868 a skončila sa k 1. 1. 2006. Čo všetko so sebou priniesla, aké boli osobitosti tejto služby, v jednotlivých etapách, sa v televíznej relácii na Dvojke s názvom SK Dejiny, pokúsia priblížiť nielen historici, ale aj tvorcovia relácie Plná poľná. So súhlasom autorov projektu si dnes večer môžete vypočuť prvú časť zaujímavých rozhovorov.
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Populárna relácia Sk Dejiny, ktorú RTVS vysiela na svojej programovej Dvojke, sa venuje známym i menej známym dejinám Slovenska. V septembri zaradí do vysielania aj dve časti, v ktorej sa hostia moderátora Ľubomíra Bajaníka budú venovať povinnej vojenskej službe od jej vzniku až po súčasnosť. Načrime teda teraz do dávnej minulosti a započúvajme sa do rozprávania historika z Vojenského historického ústavu ministerstva obrany Petra Chorváta."
Ľubomír Bajaník, moderátor
Rok 1868 sa nám spája v slovenskom povedomí skôr s prijatím národnostného zákona, ale aj v tomto roku bola prijatá povinná vojenská služba v Rakúsko-Uhorsku. Akým spôsobom, pán Chorvát, získaval štát vojakov do armády?
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
Zákonom z 5. marca 1868 bola zavedená prevratná novinka prezenčná vojenská služba, ktorá začínala vojenským odvodom a týkala sa všetkých obyvateľov. Čiže v porovnaní s tým predchádzajúcim obdobím, keď sa verbovalo do armády, pričom iná situácia bola v šesťdesiatych rokoch pred vyrovnaním aj ďalej smerom do histórie, tak v týchto predchádzajúcich obdobiach sa bolo možné vykúpiť z vojenskej služby, poslať náhradníka. A boli tam isté skupiny obyvateľstva, ktorých sa vojenská služba netýkala, napr. učitelia, takisto kňazi, teda seminaristi, no a počínajúc tým decembrom 1868 nastáva úplne nová éra, keď bol prijatý branný zákon, ktorý počítal s vojenskou službou, ktorá sa vzťahovala na mužskú populáciu. Najprv v rozmedzí od 19 do 42, neskôr to aj bolo upravené od 20 do 42 rokov a ešte boli neskoršie ďalšie úpravy. To bolo v tej prvej etape, pričom samozrejme, ak hovoríme o období dualizmu do roku 1914, tam boli tie branné zákony upravované, jednak to bolo v roku 1868, to bol ten prvý, potom v roku 1889 a poslednýkrát branný zákon pred 1. svetovou vojnou upravený v roku 1912. Ale ak sa vrátim k tej problematike vojenskej služby, nebolo možné v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa ani vykúpiť a ani poslať náhradníka. A takisto niektoré profesie tomu jednoducho, už tej vojenskej službe neunikli. Vojenská služba začínala tým odvodom, ktorého sa zúčastnila teda drvivá väčšina mužskej populácie v spomínanom časovom rozmedzí a ten odvod končil s výsledkom schopný alebo neschopný. Samozrejme, boli zdravotné dôvody, ktoré hovorili o tom, že niekto nie je schopný konať vojenskú službu, pričom zároveň takou veľkou novinkou bolo, že štát zaviedol pre tých, ktorí mali záujem študovať na vysokých školách a takisto pre absolventov gymnázií, niektorých odborných škôl a ešte niektorých špeciálnych škôl, tak zaviedol inštitút jednoročného dobrovoľníka, čo bola možnosť absolvovať vojenskú službu v trvaní jedného roka, pričom títo mládenci si časť tých výdavkov platili sami namiesto troch rokov. Pretože najprv bola stanovená tá vojenská prezenčná služba v trvaní troch rokov, až v tom roku 1912 bola pri pechote skrátená na dva roky. Tá štruktúra bola mimoriadne komplikovaná, ktorá predtým nemala obdobu, pričom to rakúsko-maďarské vyrovnanie, dúfam, že si diváci nebudú myslieť, že zrazu získali napr. aj tá uhorská časť nejaké pomerné zastúpenie, alebo tým, že sa armáda stala spoločnou, že to bude polovica Rakúsko polovica Uhorska, nič také. Zostávala cisársko-kráľovská armáda, tzv. spoločná, ktorá bola najdôležitejšou časťou ozbrojených síl spolu s vojnovým námorníctvom. Okrem tej cisársko-kráľovskej armády spoločnej, existovali druhá úroveň, nižšia, teritoriálne vojská. Pre rakúsku časť monarchie bol zriadený Landwehr, pre uhorskú časť Honvédy , teda uhorská vlastibrána, pričom spoločná armáda si vydávala svoje schematizmy každý rok a podobné schematizmy si vydávali aj obe tieto ďalšie zložky zbraní. No a pod nimi, úplne najnižšie, bola tá tretia, to boli obidve domobrany Landsturm a Népfelkelés v Uhorsku.
Ľubomír Bajaník, moderátor
A ako sa stavali k vojenskej službe muži, ktorí mali byť odvedení na území Slovenska? Bol počet tých brancov v porovnaní s ostatnými časťami monarchie vyšší alebo nižší, alebo dá sa porovnať?
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
Tak, samozrejme, bol pomerný. Čo sa týka Slovákov v rakúsko-uhorskej armáde, tak 3,6 % Slovákov každoročne slúžilo, pričom tam nebola možnosť voľby. To si treba uvedomiť, že neexistovala nejaká iná alternatíva voči tej prezenčnej službe, pričom tam bola tá perspektíva troch rokov. Platil teritoriálny princíp doplňovania, čiže tí vojaci sa dostávali z tých svojich doplňovacích okresov do tých peších plukov, ktoré im boli určené. Časť z nich sa dostala, ale aj napr. do Bosny alebo inde do iných posádok. Tu si treba uvedomiť tú veľkosť habsburskej armády, že mali posádky napr. v Srebrenici, v Cortina d'Ampezzo alebo v Jaroslavli, to je mesto v Haliči. Čiže tá armáda bola stále držaná na veľkých počtoch a nič im nezostávalo iné teda, len tú vojenskú službu absolvovať. Samozrejme, najmä začiatkom 20. storočia sa vyskytli tendencie vyhnúť sa prezenčnej vojenskej službe, či už to bolo napr. seba zmrzačením, veď aj v slovenskej realistickej literatúre máme poviedku Skon Paľa Ročku, kde hlavná postava si zmrzačí ruku, aby nemusela narukovať. A potom ďalšou alternatívou bolo vyhnutie sa odvodu emigráciou. Samozrejme, ale nie všetci mohli emigrovať, pričom to boli roky toho napätia pred 1. svetovou vojnou.
Ľubomír Bajaník, moderátor
Zasiahli niekde títo vojaci?
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
Áno, samozrejme, bola to jednak okupácia Bosny s Hercegoviny v roku 1878, a tak isto aj tamojšie povstanie v roku 1882, a to malo aj vplyv na určité dislokačné zmeny, keď v rámci peších plukov jeden prápor bol vždy dislokovaný v Bosne, pričom, samozrejme, boli potom zriaďované aj z miestneho obyvateľstva v Bosne, z bosnianskeho obyvateľstva boli zriaďované osobitné jednotky. RÁDIO REGINA
Miroslav Minár, redaktor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Aj v ďalšej časti dnešnej relácie sa budeme venovať počiatkom vojenskej prezenčnej službe na území dnešného Slovenska. Pozveme vás na zrekonštruovanú vyhliadkovú vežu na duklianskom bojisku a dozviete sa, že v relácii Portréty oslovili kolegovia veliteľ ku 4. pluku logistiky plukovníčku Tatianu Nagyovú. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
A poďme sa teraz s Ľubomírom Bajaníkom a jeho hosťom v relácii Sk Dejiny, historikom Petrom Chorvátom pozrieť na to, ako prebiehal výcvik v rakúsko-uhorskej armáde.
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
V rakúsko-uhorskej armáde bol veľký dôraz kladený na výcvik so zbraňou, ďalej to bola poradová príprava. Tí vojaci museli v krátkom čase zvládnuť základnú terminológiu. Museli sa zoznámiť so súčiastkami zbraní, napr. pri puškách, to boli pušky typu Mannlicher. Dosť sa pochodovalo a aj tie pochodové cvičenia boli presne riadené, pričom bolo určené, aj ten dôstojník mal presne určené, kedy má dať vojakom odpočinok, ako má ten odpočinok...
Ľubomír Bajaník, moderátor
Prečo bolo dôležité pochodovať?
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
Pretože tá armáda ešte nebola motorizovaná tak, aby sa presúvala automobilmi, to bola záležitosť najmä 1. svetovej vojny, ale to bol základ. Jednoducho, armáda bola dosť často na pochode. Tí dôstojníci, ktorí narukovali k pluku, kde bolo určité percento národností, tak bolo odporúčané, alebo nariadené, aby si ten jazyk mužstva oslovili. Samozrejme, sa tu dialo aj často, že sa niečo naučili, prípadne používali, si osvojili nejakú formu nárečia, ale pri spoločnej armáde sa, samozrejme, používala nemčina, pri uhorskej vlastibráne to bola maďarčina, resp. pri chorvátskej domobrane chorvátčina.
Ľubomír Bajaník, moderátor
Taký vojak zo Slovenska musel zvládnuť napr. v nemčine (nezrozumiteľné) alebo Schlagbolzen Lutte, napr. na súčiastky pušky. Asi každý videl filmové spracovanie alebo minimálne teda čítal Dobrého vojaka Švejka. A aký bol vlastne vzťah vojakov k dôstojníkom a dôstojníkov teda k tým, v tom čase záklaďákom.
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
Väčšina tých vojakov tam nebolo dobrovoľne. Ten dôstojník vždy musí to mužstvo roty napríklad, zvládať, on musí mať psychické, fyzické dispozície, aby bol pripravený na situácie, keď vojaci jeho ostražitosť nejako skúšajú, pretože tam je ten veľký taký moment toho, že oni si to dobrovoľne, tú vojenskú službu, tí muži, tí mládenci z tých dedín, mestečiek, oni si to dobrovoľne nevybrali. A vojaci často majú tendenciu skúšať toho veliteľa a je na ňom, ako, tam pred mužstvom dôstojník stratí svoju tvár veľmi rýchlo, ak sa začne v rozhodujúcom okamihu nejako zajakáva alebo vydá zlý rozkaz, sa nespráva rozhodne, kde sa velí, tak samozrejme, to aj formovalo ten vzťah dôstojníkov a vojakov.
Ľubomír Bajaník, moderátor
Ako sa mali vojaci za bránami kasární, aký bol tu život?
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
Samozrejme, ten denný režim sa riadil tým programom, začínal sa raňajkami, kde sa často vystačilo s tou obligátnou kávou, potom vojaci prispievali na pranie tých svojich výstrojných súčiastok, no veľa peňazí im nezostávalo. Čo je zaujímavé, netýkalo sa to len vojakov, ale aj dôstojníkov, veď sú známe prípady opäť z literatúry, kde sa často rieši zadlženosť dôstojníkov alebo že prehrali veľké sumy v kasínach, pričom im zostávala potom len posledná noc pri nabitej pištoli. Ten život vojaka bol taký dosť skromný, a aj čo sa týka stravy, tu a tam zostali nejaké drobné na pivo.
Ľubomír Bajaník, moderátor
A do armády rukovali muži z dedín, roľníci, mohli to byť aj analfabeti, rukovali muži z miest. Spájali sa tu rôzne prostredia. Je možné povedať, že armáda priniesla istý modernizačný efekt pre slovenskú spoločnosť, keď už sme v Sk Dejinách a hovoríme práve o našej časti vtedajšej monarchie?
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
To je taká zaujímavá otázka, lebo tí vojaci sa stretávali s viacerými, napr. už v tom 20. storočí sa stretávali s tými modernými zbraňami, ale treba si uvedomiť, že ešte, ja myslím, že jeden etnológ o tom písal ešte v päťdesiatych rokoch boli ľudia, ktorí nikdy neopustili svoju rodnú dedinu, že tam žili celý život a toto bolo pre mnohých z nich vytrhnutie z reality. Len oni sa napr. aj na tej vojne sa zoznámili s perfektnými zbraňový systémami. Niektorí, ktorí sa dostali na bitevné lode, tak videli ako to funguje, ale takisto aj v tých kasárňach, tu zoznámili sa s guľometmi a s inými zbraňami. Ale potom, po skončení tej vojenskej služby, sa zase vracali do tých svojich domovov, kde niečo z toho mohli aplikovať, čo sa naučili, s čím sa stretli. Ale iba časť.
Ľubomír Bajaník, moderátor
Po atentáte v Sarajeve koncom júna 1914, sa schyľovalo k vojne. Národ oboril sa na národ a Rakúsko-Uhorsko aj vyhlásilo všeobecnú mobilizáciu. Ako na ňu reagovali práve slovenskí muži?
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
O tom existuje veľmi veľa správ civilných úradov, ale aj vojenskej správy. Všeobecná mobilizácia prebiehala bez problémov, tam sa ukazovali v mnohých mestách, obciach, problémy s množstvom narukovaných, ktorí prišli a nikto si ich niekoľko hodín nevšímal, pričom vďaka tomu, že bolo leto, tak ešte nebol problém, že tí ľudia sa často vyspali pod holým nebom alebo sedeli celú noc na kufríku, ktorý si doniesli. Ale všeobecne tá mobilizácia prebiehala bez problémov a aj teda záložníci narukovali, pričom tí vojaci, ktorí v tomto období absolvovali, práve konali vojenskú službu, tí boli už v tej druhej dekáde augusta, boli odoslaní na front a tí, čo narukovali ešte absolvovali výcvik. Takže situácia bola taká, že tá mobilizácia všeobecne prebiehala bez problémov. To mužstvo, ktoré konalo povinnú službu v tomto období, tak to bolo odoslané s poľnými jednotkami okamžite na ruský front a tí záložníci, ktorí narukovali, ktorí prišli do kasární, tak tí po vystrojení absolvovali ešte výcvik a boli do poľa, teda na front odosielaní s tzv. pochodovými jednotkami, pochodovými prápormi, alebo pochodovými rotami. Drobné prejavy nesúhlasu alebo urážky panovníka, ktoré sa tiež vyskytli, tak tie v podstate boli takými len štatistickými číslami, ktoré nejako na celkový priebeh tej mobilizácie veľký vplyv nemali.
Ľubomír Bajaník, moderátor
Spoločnosť bola aj masírovaná čiastočne propagandou, ktorú viedli nielen politici, ale dokonca aj cirkev. Na ktorých frontoch sa potom Slováci uplatnili? Vy ste hovorili o ruskom fronte, a aké množstvo mužov vôbec malo skúsenosti s nasadením do boja?
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
V období 1. svetovej vojny bolo mobilizovaných približne 300 000 Slovákov. Uvádza sa to číslo, že približne viac ako 60 000 z nich padlo. Do roku 1916 to bola väčšina tých jednotiek s väčším zastúpením Slovákov, bola sústredená na ruskom fronte. Potom od roku 1917 to bol taliansky front, od roku 1016 to bolo aj front v Rumunsku a nakoniec aj západný fond, ale v menšej miere. Treba si uvedomiť, že napr. v roku 1918 len v Budapešti bolo viac ako 30 000 dezertérov. Na území vojenského veliteľstva Bratislava sú početné hlásenia o stovkách dezertérov, ktorí sa ukrývajú v Malých Karpatoch, ale samozrejme aj na strednom Slovensku aj na východnom Slovensku. Ten počet dezertérov rástol, pričom voči ním boli konané razie aj pod hlavičkou takých vojenských cvičení, zasahovala proti nim mestská polícia, žandári na vidieku, bol to problém v roku 1918.
Ľubomír Bajaník, moderátor
Dá sa aj odlíšiť lojálnosť jednotlivých národov a národností monarchie k vojne a k samotnej armáde?
Peter Chorvát, historik, Vojenský historický ústav
Rakúske vojenské spravodajstvo hodnotí z tých, v úvodzovkách národnosti, Slovákov ako najspoľahlivejšiu národnosť na fronte, ale postupne to klesalo. Skrátka, v roku 1918 aj Slováci, ale aj ďalší príslušníci iných národov stáli za vojenskými vzburami, ktoré sa odohrali najmä v tých náhradných jednotkách.
Miroslav Minár, redaktor
Po stopách prezenčnej vojenskej služby na území dnešného Slovenska, budeme putovať aj o týždeň.
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Nuž a putovať po novodobejšej vojenskej histórii, budeme ale teraz na duklianskom bojisku. S cieľom zachovať pamäť národa aj pre ďalšie generácie, tu ministerstvo obrany zrekonštruovalo obľúbenú vyhliadkovú vežu. V plnej kráse sa predstavila aj kolegyni Mariane Kováčovej, ktorá v jej útrobách oslovila mjr. Miroslava Blahuta, riaditeľa múzejného oddelenia vo Svidníku.
Mariana Kováčová, redaktorka
Kedy sa začalo s prvou etapou rekonštrukcie a aký bol jej hlavný dôvod?
Miroslav Blahut, Vojenský historický ústav
Rekonštrukcia vyhliadkovej veže na Dukle začala tým v roku 2021, že sme začali budovať hlavne bezbariérové prístupy z parkoviska, rampy, ktoré vidíte, že z parkoviska vedie na nástupisko, z nástupiska do veže. Vo veži je elektrický bezbariérový výťah plus predtým sa ešte vymenil komplet nový výťah, ktorý smeruje na prvú a druhú kupolu. Ďalej sa opravili a zmodernizovali sociálne zariadenia, tzn. mužský záchod, ženský záchod, sociálne zariadenie pre vozičkárov.
Mariana Kováčová, redaktorka
Aký bol hlavný dôvod rekonštrukcie tejto veže?
Miroslav Blahut, Vojenský historický ústav
Hlavný dôvod bolo to, že už to nespĺňalo štandardy a hlavne požiadavky návštevníkov, pri tých číslach, čo sme dosahovali, trebalo to už posunúť na nejaké obdobie roku 2020 a plus hore hlavne alebo 21. storočie, že by človek vedel prezentovať a ukázať hlavne v tom smere aj budovania vlastenectva, že tu prebiehali boje počas 1. a 2. svetovej vojny, nech si to ľudia vedia uvedomiť, čo bolo a ako to prebiehalo počas toho obdobia.
Mariana Kováčová, redaktorka
Najväčšia časť rekonštrukčných prác sa začala v marci tohto roku, čo všetko bolo potrebné urobiť, aby sa veža zaskvela v plnej kráse.
Miroslav Blahut, Vojenský historický ústav
Tento rok hlavne začalo v marci to, že sme využili lešenie z minulého roku. Ostalo lešenie akože po týchto hlavne kupolách, ktoré sa robili minulý rok, to znamená od izolácie, podláh, podlahové kúrenie, vzduchotechnika, klimatizačné jednotky, okná, trojsklá. Predtým sa ešte stihli vymeniť okná na schodisku. Rok predtým sa nám podarilo tiež ešte vymeniť okná na celom prízemí plus dvere. No a keďže ostalo lešenie a kvôli zime sme ho nestihli alebo firma ho nestihla odstrániť, tak sa rovno využilo aj to lešenie na to, že tento rok sa urobila celá fasáda toho drieku veže s tým, že je omietka vo výzore pohľadového betónu, čo chceme pokračovať ďalší rok aj v celom prízemí a celej veže, nech to má jednotnú formu. Ďalej sa vypieskovalo kompletné schodište, ktoré vedie z prízemia na spodnú kupolu, terasu a vrchnú kupolu a hore do výťahovej strojovne. Komplet sa opieslovalo, urobil sa náter, vymenili sa pochôdzne nášľapy gumené, komplet steny, sa urobila nová omietka s novou elektroinštaláciou, novými svetlami LED-kovými na systéme pohybových senzorov z dôvodu celkového šetrenia energií.
Mariana Kováčová, redaktorka
Návštevníkov od sprístupnenia zrenovovanej vyhliadkové veže poteší nielen prekrásny výhľad na duklianske bojisko, ale aj nová moderná stála expozícia Vojenského historického ústavu. Predstavíte nám ju?
Miroslav Blahut, Vojenský historický ústav
Takže, nachádzame sa vo vrchnej kupole vyhliadkovej veže, v približne 550 až 600 metrov s tým, že doplnili sme tu tri interaktívne dotykové multimediálne televízory, ktoré znázorňujú alebo sú na nich vyfotené panorámy slovensko-poľského okolia, plus zvýraznené boje a priebeh jednotlivých operácií. Ďalej doplní sa tu čoskoro multimediálny dotykový stôl, ktorý sa dopojí na jestvujúcu 4-dotykovú obrazovku, kde sa zobrazujú ako naše krátke videofilmy plud mapy s priebehom bojov Karpatsko-duklianskej operácie v roku 1944.
Mariana Kováčová, redaktorka
Zrekonštruovaná vyhliadková veža aj návštevníkom k dispozícii už vyše mesiac. Koľko ľudí ju v júli navštívilo?
Miroslav Blahut, Vojenský historický ústav
Za to obdobie od 26. júna do 30. júla 2023 do nej privítalo 7084 návštevníkov, čo je v priemere každý deň nejakých 240 ľudí s tým, že pondelky máme zatvorené. Navštevujú okrem domácich návštevníkov, sú to najčastejšie, ako som povedal Slováci, Česi, ale chodia aj Poliaci plus sú to rôzni zahraniční z Litvy, Francúzska, Maďarska, Rumunska, Izrael, Grécko, Holandsko, Spojené štáty.
Miroslav Minár, redaktor
Tohtoročná dovolenková sezóna vrcholí, a to je aj dôvod zbaliť si veci a vybrať sa na duklianske bojisko. Výhľady zo zrekonštruovanej vyhliadkovej veže budú určite stáť za to.
PORTRÉTY
Rádiu Regina pokračuje v predstavovaní výnimočných profesionálnych vojakov.PORTRÉT redaktorOd svojich predkov môžete zdediť všeličo. Plk. Tatiana Nagyová od svojho otca zdedila lásku k vojenskej profesii.
Tatiana Nagyová
Ako dievčaťu malému sa mi veľmi páčila uniforma a vtedy som ešte nezažila, že by toľko žien bolo v ozbrojených silách, tak som si hovorila, že mohla by som patriť medzi priekopníčky. Toto ma asi tak nakoplo.
redaktor
Ako sa detská predstava premenila na vojenskú realitu. Čo si môžeme predstaviť pod pojmom logistika v ozbrojených silách. Aj tieto otázky položí plukovníčke Tatiane Nagyovej Janka Bleyová.
Miroslav Minár, redaktor
Reláciu Portréty vysiela Rádio Regina v obvyklom čase v nedeľu a v pondelok.
PLNÁ POĽNÁ
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
