- Dátum: 18.09.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.97 MB
Plná poľná
[18.09.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Nasledujúcich 30 minút sa Miroslav Minár a Pavol Prelovský pokúsia zaujať vás zaujímavými informáciami, ktoré pozbierali za i pred kasárenským plotom. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Majú to za sebou. V Martine sa skončila príprava čakateľov a kadetov. Ozajstnými vojakmi sa stali aj východniari Samo a Ivan. * Intenzívny výcvik vojakov pokračuje. Cvičili na Domaši, aj v Kamenici nad Cirochou. * V Seredi privítali záložákov. Aktívne zálohy cvičia tento rok, budú aj na budúci. Prihláste sa. * Pripomenuli sme si sviatok príslušníkov Slovenských vzdušných síl. * Obrana v septembri. Prelistujeme ju s Pavlom Vitkom. * Pred nami je veteránsky výstup na Ďumbier. Aj v Litve už vedia, že o líbyjský prístav Tobruq bojovali Česi a Slováci. * Dnešná pochvala poputuje do Trebišova."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Klasik by povedal, je dobojované. Niekoľkotýždňovú prípravu na vojenské povolanie dnes v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine ukončilo 283 čakateľov a kadetov. Zložili slávnostnú vojenskú prísahu a stali sa ozajstnými vojenskými profesionálmi. 3. augusta na základni vojenský výcvik nastúpilo aj niekoľko desiatok dobrovoľníkov z východoslovenského regiónu. S dvomi z nich, Samuelom Leňom z dedinky Kolonica v okrese Snina a Ivanom Lenďákom z Košíc, sme sa stretli na strelnici v Sučanoch. Obaja ste chalani z východu. Čo vás motivovalo prísť sem do Martina, aby ste sa stali vojakmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky?"
Samuel Leňo, absolvent výcviku:
"Bol to môj životný sen odmalička a otec bol taktiež vojak."
Miroslav Minár:
“Kde slúžil?”
Samuel Leňo:
“Bol tu v Martine, ale už je nebohý.”
Miroslav Minár:
"Ty si asi ten vojenský život jeho zažil ako malinký chlapec."
Samuel Leňo:
“Keď zomrel, tak som mal päť rokov, takže moci si ho nepamätám, ale fotky a tieto iné veci, takže funguje to.”
Ivan Lenďák, absolvent výcviku:
“Ja som sa chystal k armáde už dlhšie. Nakoľko sa mi narodili dve deti, tak som chcel sa venovať im, tak som počkal až do svojich 30 rokov a ešte mi to umožnili našťastie, čiže som tu a zatiaľ sa nesťažujem:”
Miroslav Minár:
“A čo na to manželka a tie deti?”
Ivan Lenďák:
“Manželka sa teší, že ja sa teším, naozaj sa neteší. Dcéra je rada, že bojujem, tak to volá keď si telefonujeme a zatiaľ sme všetci spokojní. Bohužiaľ, nemôžme ísť domov na ten víkend, ale prežijeme to, sme chlapi nejakí takže to dáme.”
Miroslav Minár:
Ivan Lenďák:
“Je predpoklad, že na východ pôjdeš aj slúžiť?”
“Už mám určené miesto, útvar Trebišov.”
Miroslav Minár:
Ivan Lenďák:
“Áno, tam sú dve jednotky, motorizovaný prápor a mechanizovaný prápor. Takže napríklad ten motorizovaný je už súčasť síl pre špeciálne operácie.”
“Ja idem na mechanizovaný, našťastie, lebo viem, že motorizovaný by mal ísť na konci roka, neoficiálne to viem, na stredné Slovensko, čiže sa teším, že ja ostanem zatiaľ na východe.”
Samuel Leňo:
“Taktiež Trebišov, ženista.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ ste vojaci?”
Ivan Lenďák:
“Ja som Košičan, rodený Košičan.”
Samuel Leňo:
“Kolonica, okres Snina.”
Miroslav Minár:
“7 týždňov tu v Martine, bez možnosti byť doma. Môže sa stať, že vás vojenská kariéra zaveje aj na iné miesta na Slovensku, ale v zahraničí. Rátate s tým?”
Ivan Lenďák:
“Rátam s tým a iná poloha v rámci Slovenska by mi až tak nevadila, ale na tú misiu, myslím, že už som na to starý, čiže mne ani nedajú možnosť, čiže toho sa veľmi ani neobávam:”
Miroslav Minár:
“Ale keď to príde, tak?”
Ivan Lenďák:
“Splním rozkaz, pôjdem.”
Samuel Leňo:
“Určite áno, aj na tú misiu by som sa chcel dostať, či aj ten 5 pluk, takže ja som aj zvyknutý byť od domova, takže mi to nerobí problém žiaden.”
Miroslav Minár:
“Máte za sebou streľby, ďalší výcvik. Čo vám doposiaľ ten mesačný pobyt tu v Martine dal a čo vzal?”
Samuel Leňo:
“Tak dal mi disciplínu, takú vernosť sebe, že som si verný proste, že áno, idem si za tým a asi mi nič nevzal. Som šťastný že som tu a že bojujeme.”
Ivan Lenďák:
“Mne tento výcvik zatiaľ dal to, že sa mi potvrdilo, že na to mám, že som disciplinovaný z minulosti a dal mi vyhliadky na dobrú budúcnosť.”
Miroslav Minár:
“Počúvajú nás vaši kamaráti, ktorí si povedia, aha, počkaj, toto je celkom zaujímavé, chcel by som to skúsiť. Prečo by to mali skúsiť?”
Samuel Leňo:
“Tak ak majú sen taký ako ja som mal, tak určite nech to idú skúsiť a tí čo mali možno nejaké problémy, tak určite im odporúčam, aby na to šli.”
Ivan Lenďák:
“No tí chlapi a dievčatá, ktorí si myslia že na to majú, tak nech sa na to dajú. A tí čo na to nemajú, tak nech nejdú.”
Miroslav Minár:
"Na dnešnej slávnosti v Martine sa v dôsledku pandemickej situácie nemohli zúčastniť najbližší rodinní príslušníci nových vojakov. Aj v ich mene všetkým, ktorí zvládli namáhavý výcvik a zložili slávnostnú vojenskú prísahu, blahoželáme. Veliteľ základného vojenského výcviku, kapitán František Kantár pripája mená najlepších absolventov výcviku. Najlepším čakateľom bol vojak 1. stupňa Dušan Harbuľák a najlepším kadetom vojak 1. stupňa Samuel Majzel. Blahoželáme."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"V priestoroch Vojenského výcvikového priestoru Kamenica nad Cirochou cvičili vojaci prieskumnej čaty trebišovského 22. mechanizovaného práporu. Štyri fázy cvičenia boli realizované za prísneho dodržiavania svetelnej a zvukovej disciplíny. Pochopiteľne, že výcvik zvládli, za čo im ďakujeme. Činili sa aj príslušníci Vrtuľníkového krídla generálplukovníka Jána Ambruša Prešov. Spolu s Hasičským a záchranným zborom na vodnom diele Domaša zachraňovali ľudí z vodnej hladiny a z výletnej lode Bohemia. Pri simulovanej udalosti pôsobilo 17 príslušníkov Vrtuľníkového krídla s vrtuľníkmi Mi17 a UH60N Black Hawk. Súčinnostným cvičením sa preverila pripravenosť zasahujúcich jednotiek pre záchrannú činnosť na vodnej hladine, zlepšila a skvalitnila sa ich koordinácia, vycvičenosť a vzájomná spolupráca pre zásahy v špecifickom prostredí."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"V pondelok ráno sme si museli trochu privstať, ak sme chceli stihnúť dôležitú udalosť v ženijnom prápore v Seredi. Do 7. hodiny sem malo narukovať niekoľko desiatok záložákov, aby po roku opäť absolvovali atraktívny výcvik aktívnych záloh. Poďme teda spolu za kasárenskú bránu. Takže v tejto chvíli koľko ľudí sa prezentovalo?"
Dušan Rožník, veliaci poddôstojník ženijného práporu:
“Zatiaľ 42 ľudí. Asi 50 ľudí by malo prísť.”
Miroslav Minár:
“Áno, je krátko po siedmej hodine, čiže vcelku títo aktívni záložáci sú aktívni a zodpovední, disciplinovaní. Takže počkáme ešte na ďalšiu partiu.”
Juraj Godža, záložák:
“Juraj Godža.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ vy ste prišli?”
Juraj Godža:
“Hažín nad Cirochou, to je okres Humenné.”
Miroslav Minár:
“Ďaleká cesta do Serede.”
Juraj Godža:
“Ďaleká, no ale čo už?”
Miroslav Minár:
“Po prvýkrát?”
Juraj Godža:
“Nie, už po štvrtýkrát.”
Miroslav Minár:
“Prečo?”
Juraj Godža:
“Tak dobrá partia a človek trochu zmeny a jedno s druhým. Sú tu aj noví, sú tu aj takí, čo sme kamaráti.”
Miroslav Minár:
“Hlavne tým novým viete odovzdať skúsenosti.”
Juraj Godža:
“Určite dačo.”
Miroslav Minár:
“Na vojenčine ste boli kde zaradený?”
Juraj Godža:
“Na vojenčine som bol v Prešove ako vodič, vodič chemik.”
Miroslav Minár:
“Takže z chemika teraz ženista?”
Juraj Godža:
“Áno.”
Miroslav Minár:
“A konkrétne teraz aj viete na akej pozícii?”
Juraj Godža:
“Na to jazere, tam staviame tie mosty a tak každý má tam svoju pozíciu a tam sa to robí.”
Miroslav Minár:
“Zdá sa, že na svoju premiéru sa chystá kto?”
Miro Sopóci, záložák:
“Sa volám Miro Sopóci.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ ste prišli?”
Miro Sopóci:
“Zo Starej Turej, z Nového Mesta nad Váhom.”
Miroslav Minár:
“Tak to nie je ďaleko, tuto prišiel až od Kamenice nad Cirochou. Čo vás motivovalo k tomu, aby ste si to vyskúšali tento výcvik aktívnych záloh?”
Miro Sopóci:
“Ja som … odmalička, takže ja som motivovaný stále.”
Miroslav Minár:
“Kde ste slúžili?”
Miroslav Sopóci:
“Ja som slúžil u vojska ministerstva vnútra, ešte kedysi, teraz už to asi neni, tak som si to prišiel trošku pripomenúť, aspoň tá zelená.”
Miroslav Minár:
“Čo od toho očakávate?”
Miro Sopóci:
“Určite pripomenúť si staré časy, nejaké cvičenia, možno streľby, poradovka, možno bude niečo nové, niečo si pamätám.”
Miroslav Minár:
“No hlavne ženista, to znamená, že pontóny, práca na vode, určite pôjdete do Centra výcviku Lešť na známy vododrom.”
Miro Sopóci:
“No tam sa teším. Som o tom veľa počul.”
Miroslav Minár:
“Možno vás počúvajú vaši kamaráti, kolegovia, čo by ste im vy odporúčali, aby to eventuálne skúsili?”
Miro Sopóci:
“Nech skúsia. Ja si myslím, že vypadnúť z roboty na 2 týždne, skúsia si buď niečo nové, alebo to fakt že pripomenú.”
Miroslav Minár:
“Doma čo povedali na to, že idete na dva týždne preč?”
Miro Sopóci:
“Doma sú radi, ale dneska už ani neboli radi, keď povedali, že doma je prázdno. Tak dva týždne sú dva týždne, prejde to, uvidíme. Dúfam, že to v zdraví prežijeme všetci.”
Miroslav Minár:
“Áno, zdravie je prvoradé. Preto aj všetci príslušníci aktívnych záloh museli absolvovať testy na prítomnosť koronavírusu Covid-19. Ak by bol čo i len jeden test pozitívny, výcvik by bol zrušený. Ale o tom neskôr.”
Miroslav Minár:
"Keď si tak teraz vykračujeme po tejto betónovej ploche tu, v týchto kasárňach ženistických, spomienky na tú svoju vojenčinu?"
Ľuboš Ivančík, záložák:
“Jasné, len tie najlepšie. Slúžil so vo vojenskom útvare 4405 Nitra, protilietadlová raketová brigáda pod velením vtedajšieho nadporučíka Stolárika.”
Miroslav Minár:
“Spomienky sú príjemné?”
Ľuboš Ivančík:
“Na parádu. Hovorím, len tie najlepšie.”
Miroslav Minár:
“Predpokladám, že už starý kozák.”
Ľuboš Ivančík:
“Dúfam, že to bude o niečo lepšie ako minulý rok, lebo minulý rok som mal také zmiešané pocity.”
Miroslav Minár:
“Tak snáď sa velitelia poučili a pripravili pre vás ozaj také nejaké nielen adrenalínové zážitky.”
Ľuboš Ivančík:
“Ono to neni ani o tom programe, program bol nachytaný jak mal byť si myslím, skôr to bolo to tom, že tam bola veľká koncentrácia ľudia a výcvikov, boli tam aj hasiči, iné záchranné zložky, policajti a bolo to tam, tie termíny boli tak nahustené, že sa rýchlo rýchlo išlo, odstrieľalo a zase rýchlo preč, aby sa strelnica uvoľnila ďalším a podobne. Myslím si, že tam bol problém.”
Miroslav Minár:
“Hovorím s kým?”
Ľuboš Ivančík:
“Slobodník Ivančík Ľuboš.”
Miroslav Minár:
“Problémy ale neboli pri odbere vzoriek a následne ani pri podrobnejšej lekárskej prehliadke. Vlastne až na jeden prípad, keď rady záložákov musel pri iné zdravotné problémy opustiť jeden z nich.”
Janette Irsáková, prijímacia kancelária:
"Nejaké zdravotné problémy, kontakt s pozitívnou osobou? Cestovateľská anamnéza?
Záložák:
“Nie.”
Miroslav Minár:
Samozrejme, na tieto otázky treba odpovedať, aby testy boli úspešné a dopadli tak, ako všetci očakávajú, že budú negatívne. Zdá sa, že títo chlapi od rodín sú disciplinovaní."
Janette Irsáková:
“Áno, áno, je to všetko v poriadku, zlatí sú, zvládnu to.”
Miroslav Minár:
“S kým hovorím, predstavte sa mi.”
Janette Irsáková:
“Rotná Irsáková Janette.”
Doktor Košičan:
“Základom je zistiť jeho zdravotný stav celkový a samozrejme v súčasnej situácii sa dotazujeme ešte na epidemiologickú anamnézu a teda, že či bol pacient eventuálne niekde v zahraničí a či sa stretol s niekým dotyčným, ktorý bol pozitívny, alebo podozrivý na Covid-19.”
Miroslav Minár:
“Doterajšie rozhovory s týmito záložákmi čo ukazujú?”
Doktor Košičan:
“Zdá sa, že nikto sa nezúčastnil dovolenky v zahraničí, takže je to pre nás pozitívne.”
Miroslav Minár:
“Hovorím s kým?”
Doktor Košičan:
Doktor Košičan, veliteľstvo pozemných síl."
Miroslav Minár:
“Celý deň mal záložákov na starosti veliaci poddôstojník ženijného práporu, rotmajster Dušan Rožník.”
Dušan Rožník:
“Na dnes sme si pre nich pripravili kontrolu zdravotného stavu, potom prebieha samotné vystrojenie jednotlivých príslušníkov a teda v závere to budú samotné poučenia o bezpečnosti, poučenia o pohybe na jednotlivých vojenských cvičeniach v priestoroch ženijného práporu atď.”
Miroslav Minár:
“Dozvedel som sa, že výsledky testov budú známe okolo 17. hodiny. Ak teda budú všetky negatívne, zajtra, teda 15. septembra je štátny sviatok. Budú mať také voľno?”
Dušan Rožník:
“No, voľno nebudú mať. Hneď ráno po raňajkách sa presúvame do priestoru cvičiska Lešť, kde sa vykoná samotné ubytovanie. Takisto tam budú ďalšie poučenia v závere je pripravená aj pre veriacich omša.”
Miroslav Minár:
“Máme už nejaké konkrétne údaje, koľko malo nastúpiť aktívnych záloh, koľko ich reálne nastúpilo?”
Dušan Rožník:
“Do dnešnej hodiny ich nastúpilo 43. Uvidíme teda, či sa niekto ešte oneskoril, alebo neoneskoril a či ešte niekto príde.”
Miroslav Minár:
“Tak testovacie pracovisko v tejto chvíli zbalilo svoje inštrumenty, no a ja sa v tejto chvíli už s rýchlym krokom presúvam za ďalšou skupinkou, ktorá sa ide vystrojiť.”
Skladník:
“Dávam maskáče, tričko, kanady, ten základ čo potrebujú. Ponožky, aby moli do toho, keď budú otestovaní, aby mali byť v čom oblečení.”
Miroslav Minár:
“Vidím, že už máte aj mená.”
Skladník:
“Áno, áno.”
Miroslav Minár:
“Najmä teda tí, ktorí tu už boli minulý rok, tak tu majú odložené svoje veci, však.”
Skladník:
“Každý má na svoje meno.”
Miroslav Minár:
“Spacák samozrejme tiež nachystaná, lebo však nielen dnešnú noc budú absolvovať. Tí, ktorí tu majú aj krabice, to sú noví, však?”
Skladník:
"To sú noví, áno.
Peter Budko, záložák:
“Slobodník Budko Peter.”
Miroslav Minár:
“Dostane svoju výstroj, svoje kanady. Peter, toto vám je dôverne známe, pretože tam ako sme sa pozreli v tom sklade, tí ktorí tu už boli v Seredi na výcviku, tak dostávajú svoju výstroj, ktorá im je dôverne známa.”
Peter Budko:
“Áno, všetko si spoznávam z minulého roku.”
Miroslav Minár:
“Kanady sú ešte také v podstate ako zánovné.”
Peter Budko:
“Prvýkrát otestované, dúfam, že vydržia.”
Miroslav Minár:
“Zajtra, teda v utorok, smerujete do Centra výcviku Lešť, do známeho prostredia na vododrom a na strelnicu, kde teda jednak budete strieľať a budete samozrejme robiť aj tie ženijné odborné práce, tešíte sa?”
Peter Budko:
“Samozrejme, po roku zase nejaká zmena.”
Miroslav Minár:
“Prečo ste prišli?”
Peter Budko:
“Chcem si to obnoviť, skúsenosti z minulých rokov.”
Miroslav Minár:
“Zamestnávateľ nerobil problémy?”
Peter Budko:
“Nie.”
Miroslav Minár:
“Takže aj zo Žiliny sem do Serede, cesta síce ďaleká dnes ráno, ale partia veselá, lebo mnohí ste tu už po niekoľkýkrát, takže obnoviť také tie kamarátske vzťahy.”
Peter Budko:
“Áno, áno, presne tak.”
Miroslav Minár:
“Keby vás teraz v tejto chvíli niekto počúval, napríklad z práce, alebo tam na Orave odkiaľ pochádzate a pomyslel si á, však to by som mohol skúsiť aj ja. Prečo?”
Peter Budko:
“Aby si zmeniť tú životnú rutinu, aby zase skúšal niečo nové.”
Miroslav Minár:
“Tak nech sa darí.”
Peter Budko:
“Vďaka.”
Miroslav Minár:
“Z výstrojného skladu krátka cesta zaviedla 45 záložákov do provizórnych priestorov, kde museli prespať jednu noc. Nachádzame sa v ubytovacích priestoroch, chalani, ten rodinný komfort z domu, toto je diametrálny rozdiel.”
Pavol Kamzík, záložák:
"Pre mňa ani tak nie, lebo som tu žil 23 rokov u armády ako vojak profesionál. Začal som u protivzdušnej obrany na pezinskej brigáde, potom som bol v Martine u rakeťákov, na trojstovke v Nitre, v Zemianskych Kostoľanoch na základni PHM a skončil som ako občiansky zamestnanec na ministerstve obrany, na slovenskej správe v Kuchyni."
Miroslav Minár:
"Dobre, takže z ministerstva obrany sem medzi ženistov. Prečo?"
Pavol Kamzík:
“Preto, lebo mi chýba ten vojenský život, krv mám provijanťáka a chcel som aj tak trošku ten stereotyp obmeniť, proste chýba mi ten vojenský život.”
Miroslav Minár:
“Áno, vidím, že tu máte krabicu, to znamená neklamný dôkaz, že ste nováčik.”
Pavol Kamzík:
“Som nováčik čo sa týka záložákov, ale v armáde som od svojich 14 rokov.”
Miroslav Minár:
“Hovorím s kým?”
Pavol Kamzík:"
“Rotný Pavel Kamzík z Bratislavy.”
Miroslav Minár:
“Toto nie je tá rodinná posteľ.”
Záložák:
“To nie, ale podobá sa.”
Miroslav Minár:
“S jedinou malo výnimkou, že tu chýba manželka, alebo priateľka. Ženatý?”
Záložák:
“Rozvedený.”
Miroslav Minár:
“Rozvedený, takže, no dobre, takže nová skúsenosť, klasické poľné lehátko.”
Záložák:
“Už sme zvyknutí.”
Miroslav Minár:
“No na dva týždne, bez manželky.”
Záložák:
“Dá sa to vydržať.”
Miroslav Minár:
“Poľné lehátko, klasika, už ste ho vyskúšali?”
Záložák:
“Áno vyskúšal, tvrdá, nedá sa tam ani pretočiť, všetko vŕzga a skoro som z nej spadol.”
Miroslav Minár:
“No ale vaši kolegovia, ktorí už majú za sebou výcvik v Centre výcviku Lešť vedia, že na Lešti vás čaká hotel. Ubytovňa Slávia, to je naozaj penzión, hotel. Tešíte sa?”
Záložák:
“My už sme tam boli, vieme čo nás čaká. Tešíme sa veľmi.”
Miroslav Minár:
“Tak hádam tá jedna noc sa dá vydržať aj na tomto poľnom lehátku?”
Záložák:
“Tak určite áno.”
Miroslav Minár:
“Určite budú ďalekosiahle rozhovory, dnes tá večierka bude asi neskoro, pretože mnohí sa tu stretávate opäť po roku s kamarátmi. Bola asi dobrá partia počas toho minuloročného výcviku.”
Záložák:
“Áno, určite bola a spať pôjdeme asi veľmi neskoro.”
Miroslav Minár:
“Načo sa najviac tešíte na tej Lešti?”
Záložák:
“Asi na to, čo sme boli keď sme tu boli minulý rok, opäť si osvojíme zručnosti a vedomosti toho, čo sme sa naučili kedysi, tie ostatné roky.”
Miroslav Minár:
“Tak držíme palce.”
Záložák:
“Ďakujeme.”
Miroslav Minár:
“Major Rastislav Dubovecký je zástupcom veliteľa ženijného práporu. Na úvod nášho rozhovoru sa nezabudol poďakovať lekárom a zdravotníckemu personálu, ktorý hneď v pondelok ráno odviedol výbornú prácu.”
Rastislav Dubovecký, zástupca veliteľa ženijného práporu:
“S tými vzorkami sa pobrali do vojenskej nemocnice, do Ružomberka, lebo systém majú nastavený tak, že keď prídu testy do 10. hodiny, dokážu ich vyhodnotiť a večer sú výsledky. A touto cestou by som aj chcel poďakovať všetkým príslušníkom vojenskej nemocnice, že nám to tu umožnili, lebo my máme síce vyškolený personál na odber týchto sterov, vzoriek, ale sami dobre vieme, že pri takom počte a keď sme nevedeli koľko ľudí príde a máme dohodu so 60 ľuďmi, báli sme sa, aby sme to do tej hodiny stihli, aby ten tím potom mohol o tej ôsmej, najneskôr o ôsmej hodine vyraziť na cestu do Ružomberka.”
Miroslav Minár:
“Ak teda všetko dobre dopadne pán Dubovecký, už od utorňajšieho rána smer Centrum výcviku Lešť. Čo ich čaká tam?”
Rastislav Dubovecký:
“Už hneď v poobedňajších hodinách sa začneme pripravovať na ten ďalší výcvik, čo je streda a štvrtok, kedy máme naplánovaný výcvik v streľbe. To znamená aj pištoľ, aj samopal. Popri tom budeme riešiť ďalšie veci, ako je maskovanie RCHBO, výcvik pohyb vojaka v poli a nesmieme zabudnúť na to, že sú vojaci a celý rok sa nedostali do kontaktu s nejakým tým poučením a určite nie vydávaním rozkazov, tak sme si tak naplánovali aj niekoľko hodín poradovej prípravy.”
Miroslav Minár:
“Keď som sa s nimi rozprával, niektorí sa doslova tešili na tú poradovú prípravu. Čím si to vysvetľujete, že im tá vojna chýba?”
Rastislav Dubovecký:
“Myslím, že áno. Doteraz sme veľa tej poradovej prípravy nemali, lebo tých 12 dní je relatívne krátka doba, keďže si odpočítame prvý deň a posledný deň, kedy sa vôbec necvičí a keď chceme s nimi nacvičiť hlavne tie odborné veci na vode, zriaďovanie prepravísk, tento rok prišli ďalší noví, čo minulý rok podpísali dohody a musíme s nimi prejsť ten výcvik od začiatku, náš výcvik vyvrcholí v stredu nejakým takým kontrolným cvičením, lebo už keď sa rozídeme 25., keď sa rozlúčime, tak najbližšie sa stretneme pri medzinárodnom cvičení Blonde Avalanche 2021, ktoré bude na Lešti a chceme ich do tohto cvičenia zapojiť.”
Miroslav Minár:
“Ja som si tam s niektorými rozprával o tom, že tí skúsenejší, ktorí sú už tretí, štvrtýkrát, tak sa tešia na tých mladých, lebo budú cítiť takú zodpovednosť za nich a že im odovzdajú tie skúsenosti. Bohaté sú aj z toho uplynulého výcviku z minulého roka. Čo ukazuje postupne tento výcvik aktívnych záloh? Je tam taký narastajúci trend, že sa na nich ozaj nalepilo to, čo by mohli a mali ovládať tak, ako vaši radoví vojaci?”
Rastislav Dubovecký:
“Ja si myslím, že určite áno. Ľudia dokážu to zvládať, nie je to ťažké. Ale potom celý rok sa s tým nestretnú. V prípade, že niekto jeden rok nepríde, otázka jedného dvoch dní na vode a už je tam naspäť. Jedine čo ma mrzí, že tá jednotka je určená pre doplnenie pontónovej jednotky. Oni by chceli výcvik si niečím stále skrášliť, vylepšiť a posúvať sa dopredu, ale takýto pontonér, jeho úloha je postaviť most, alebo postaviť prievozové súlodie a tým sme skončili. A oni keď tú úlohu splnia jeden rok, ďalší rok my nevieme čo spraviť. Rozmýšľali sme, že ich zoberieme aj na otvorenú vodu, už nie na jazere, ale na otvorenú vodu, znova sú tam ďalšie veci, ťažko sa nám to plánuje keď nevieme, koľko ľudí príde. Jeden rok je taký, druhý taký. Ale čo môžeme byť spokojní, účasť tento rok aj vzhľadom k tomu, aká situácia na Slovensku momentálne je, som prekvapený, že prišlo na môj vkus, dosť ľudí sa rozhodlo absolvovať tento výcvik.”
Miroslav Minár:
“Budúci rok je zaujímavý aj tým, že už do 25. septembra nováčikovia sa môžu nahlásiť na výcvik aktívnych záloh. Čím by ste ich vy inšpirovali, motivovali mladých ľudí, vyslúžilcov, aby to skúsili, aby prišli nielen ku vám k ženijnému práporu, ale aj k ďalším súčastiam ozbrojených síl a vyskúšali si ten výcvik aktívnych záloh?”
Rastislav Dubovecký:
"Sú to ľudia, ktorí niektorí z nich boli na vojne, majú absolvovanú základnú vojenskú službu, niektorí, pre mladých je to také niečo nové. Oni možno očakávajú, že sa bude strieľať, vraždiť, o tom to nie je. Tá pontónová jednotka je podpora v boji, ale sú to krásne chvíle, keď vyjde počasie na tej vode spájať pontóny a je za nimi vidieť výsledok, dá sa urobiť nádherné cvičenie a motivácia? To musia mať srdci. Buď chcú, alebo nechcú. Rezort obrany im vytvoril podmienky, si myslím celkom zaujímavé po tej finančnej stránke, vystrojení sú, majú všetko čo potrebujú. Hovorím, je to potom individuálne, že prečo."
Miroslav Minár:
“S majorom Duboveckým sme v telefonickom kontakte a tak vieme, že výcvik aktívnych záloh v Centre výcviku Lešť je bezproblémový. V utorok si to pôjdeme overiť aj my.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas, pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie sa dozviete, prečo je 17. september Dňom slovenského vojenského letectva, prelistujeme septembrové vydanie časopisu Obrana, opäť vás pozveme na veteránsky výstup na Kriváň, povieme čo robia naši špecialisti protivzdušnej obrany na cvičení Tobruq Legacy a pochválime Jakuba z 23. motorizovaného práporu v Trebišove. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“17. septembra 2009 sa v priestoroch poľného letiska Zolná uskutočnil slávnostný nástup príslušníkov vzdušných síl pri príležitosti vyhlásenia Dňa slovenského vojenského letectva. 17. september je dôstojným uznaním zásluh a hrdinstva československých letcov, ktorí bojovali proti fašizmu za oslobodenie svojej vlasti. Prvý československý stíhací letecký pluk, ktorý sa významnou mierou podieľal na udalostiach Slovenského národného povstania, priletel a pristál 17. septembra 1944 práve na Letisku Zolná pri Zvolene.”
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“Čo prináša septembrové číslo rezortného časopisu, ktorý je distribuovaný aj do stredných škôl, povie jeho šéfredaktor Pavol Vitko.”
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:
"Septembrová Obrana sa vo svojej téme čísla vracia do leta … povolávania mladých mužov na povinnú vojenskú službu. Zároveň v reportáži Brána profesionálov predstavuje Základňu výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine, kde absolvuje 7-týždňový základný vojenský výcvik každý budúci profesionál. Vrátane tých, ktorí prichádzajú študovať na vojenské vysoké školy, o ktorých sa viac dočítate v reportáži Kadeti v Martine. Aj o skvalitnení štátnej služby civilných zamestnancov sa dozviete viac v rozhovore s generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva obrany Petrom Kozákom. Tému reportážneho príbehu o absolventke dvoch civilných vysokých škôl a dnes mladej dôstojníčke Centra výcviku Lešť, poručíčke Kristíne Bučíkovej, naznačuje titulok Prežila kurz prežitia. Redakcia predstavuje aj kanadskú stíhačku … CF10, talentovaného prekážkara VŠC Dukla Mateja Balúcha, ako aj hotel Granit Nová Polianka, ktorý po rekonštrukcii začal od 1. septembra pracovať v plnej prevádzke. A ešte niečo. Všetkým profesionálnym vojakom, ktorí budú 22. septembra sláviť Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky, blahoželá v úvodníku prezidentka a hlavná veliteľka Ozbrojených síl Slovenskej republiky Zuzana Čaputová."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Od roku 2015 sa slovenské vzdušné sily spolupodieľajú na príprave a vykonávaní najväčšej série cvičení pozemnej protivzdušnej obrany NATO pod názvom Tobruq Legacy, Odkaz z Tobruqu. Pri zrode tohto cvičenia stáli spoločne Česi a Slováci, tak ako v roku 1941, kedy spolu vo vtedajšom 11. československom pešom prápore hrdinsky bránili líbyjský prístav Tobruq. V ťažkých bojoch tu od októbra do decembra zahynulo 14 vojakov. 26 bolo ťažko a 55 ľahko zranených. Hosťujúca krajina Litva privítala na cvičení vojakov z deviatich krajín, z Česka, Estónska, Francúzska, Maďarska, Talianska, Lotyšska, Poľska, Slovenska a USA, ako aj štyri organické súčasti NATO. 15 slovenských špecialistov z Veliteľstva vzdušných síl brigády riadenia vzdušných operácií Zvolen a protilietadlovej raketovej brigády z Nitry pôsobia na rôznych stupňoch velenia a riadenia a poskytujú aj školenia svojim litovským partnerom. Cvičenie Tobruq Legacy v Litve potrvá do 26. septembra.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Richard Zimányi, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov vás teraz pozýva na výnimočný turistický pochod.”
Richard Zimányi, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov:
"Milí priatelia. Pozývam vás na 2. ročník veteránskeho výstupu na Ďumbier a Chatu generála Štefánika. Minulý rok, kedy sme si pripomenuli 100. výročie úmrtia Štefánika, tak sa uskutočnil 1. ročník, ktorý sa stretol s celkom priaznivým ohlasom. Keďže tento rok sme oslávili 140. výročie narodenia Štefánika, jednou zo sprievodných akcií, ktorú organizuje ministerstvo obrany, je opäť tento turistický počin. Myslím si, že je priam symbolické uctiť si Štefánika výstupom na horskú chatu, ktorá nesie jeho meno. Takisto ako vyjsť na Ďumbier, ktorého vrchol zdobí známy dvojkríž. Mimo iné by som rád pripomenul, že hrebeňom Nízkych Tatier vedie Cesta hrdinov SNP. Celá táto aktivita je organizovaná nielen pre vojnových veteránov či profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany, ale aj pre širokú verejnosť. Jednoducho povedané, je organizovaná pre všetkých priaznivcov a milovníkov prírody a pre všetkých milovníkov krás našich hôr. Takže priatelia neváhajte a v sobotu 109. septembra sa k nám pripojte. Počasie je objednané, dobrú náladu prineste so sebou, no a o krásne výhľady a o zážitky určite nebude núdza. Tešíme sa na vás."
Miroslav Minár:
“Zraz účastníkov pochodu je v sobotu 19. septembra ráno od 7. hodiny na parkovisku pri horskej chate Trangoška. Samotný výstup na Chatu generála Milana Rastislava Štefánika sa začne o ôsmej. Po zhruba 2-hodinovom výstupe sa pokračuje na Ďumbier. Po návrate je pri horskej chate Trangoška pripravené pre účastníkov pochodu občerstvenie a rôzne upomienkové predmety. Podrobnosti vám organizátori poskytnú aj na telefónnom čísle. Píšte si. 0905 824 014, alebo aj na e-mailovej adrese dumbier@mil.sk.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“11. septembra sa po niekoľkodňovom pobyte v Centre výcviku Lešť vracal do svojej domovskej posádky v 23. motorizovanom prápore v Prešove vojak 2. stupňa Jakub Lendač. Približne o 11. hodine predpoludním pomohol bezprostredne po autonehode mužovi, onkologickému pacientovi. Zabezpečil jeho presun do bezpečnej vzdialenosti od horiaceho auta a privolal záchranné zložky. Ďakujeme Jakub a z Plnej poľnej posielame našu pochvalu.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
