- Dátum: 19.02.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 22.96 MB
Plná poľná 2.
[19.02.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
“Aj dnes vám Miroslav Minár a Pavol Prelovský prinášajú zaujímavé informácie spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Netradičný americký dar školákom v Martine.
* Návrat k základnému vojenskému výcviku, najlepšími boli Natália a Andrea.
* Obrana vo februári, čím vás zaujme?
* Kamaráti mu hovoria Cement. Syn takú prezývku nemá, no tvrdo ide za svojim cieľom.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Už niekoľko rokov pôsobia ako poradcovia pri slovenskom tíme psychologických operácií a civilno-vojenskej spolupráce v Martine americkí vojaci. Sú nielen dobrými partnermi, ale aj ľudia s veľkým srdcom. Cez slovenského dodávateľa odovzdali základným školám v Martine 245 ozónových generátorov v hodnote 75 tisíc amerických dolárov. Pozývame vás teraz do priestorov Základnej školy Aurela Stodolu, kde sa celá slávnosť odovzdávania výnimočného daru odohrala. Najskôr sa slova ujala kapitánka Madelaine Cramlin.”
Madelaine Cramlin, americká kapitánka:
“Sme na Slovensku už od 1. októbra a vlastne spolupracujeme bok po boku s Centrom psychologických operácií a civilno-vojenskej spolupráce a sme radi, že dneska máme tú príležitosť, aby sme odovzdali 245 ozónových generátorov do pôsobnosti škôl, ktoré spadajú pod mesto Martin. Ako iste viete, Covid-19 si nevyberá a takisto počas jedným, ktorí najviac trpia, sú deti. Vieme, že je veľmi dôležité, aby deti sa socializovali, takisto aby pokračovali vo vyučovacom procese a spolu so svojimi partermi z Centra civilno-vojenskej spolupráce sme prišli s nápadom na dezinfekciu tried formou generátorov ozónu.”
Miroslav Minár:
"Radosť nad tým, že sa podarila dobrá vec, prejavil štátny tajomník ministerstva obrany Marián Majer."
Marián Majer, štátny tajomník ministerstva obrany:
"Myslím si, že je to veľmi dobrý a veľmi konkrétny dôkaz veľmi dobrej spolupráce, ktorú Spojené štáty americké a Slovenská republika majú. Zároveň je to dôkaz našej vojenskej spolupráce alebo spolupráce na úrovni ozbrojených síl, ktorá sa pretavuje aj do takýchto konkrétnych aktivít a do takejto konkrétnej pomoci pre civilný sektor. Samozrejme ministerstvo obrany veľmi výrazne sa zapája do aktivít v boji proti pandémii Covidu, či už priamo testovaním, alebo zapájaním našich vlastných zdravotníkov a rôznych ďalších pracovníkov. V tomto budeme my maximálne spolupracovať so samosprávami. Myslím si, že tá spolupráca s jednotlivými samosprávami je veľmi dobrá. Sme pripravení poskytovať našu pomoc tam, kde bude potrebná a dúfam, že to napomôže urýchleniu a bezpečnému prostrediu pre naše deti pre deti v tomto regióne. Ďakujem pekne."
Miroslav Minár:
“Úlohou ozónových generátorov je aplikácia dezinfekčných účinkov ozónu a tým likvidovanie vírusov a mikroorganizmov, ktoré sa môžu nachádzať vo vzduchu, alebo na rôznych povrchoch. Dodané budú do každej triedy v základných školách v Martine, s cieľom prispieť k zvýšeniu bezpečnosti výučby detí a mládeže v rámci pravidelnej a efektívnej dezinfekcie školských tried a spoločenských priestorov v školách. Pochvaľuje si to primátor Martina Ján Danko.”
Ján Danko, primátor Martina:
"Naozaj chcem zo srdca poďakovať menom všetkých detí, menom všetkých učiteľov z mesta Martin za to, že sa budú môcť bezpečnejšie učiť ako doteraz v priestoroch, pretože neviditeľný nepriateľ SARS COV-2 a jeho ďalšie mutácie sú možno že aj tu všade okolo nás a ani o nich nevieme, ale je tu technika, ktorá je schopná eliminovať ich prítomnosť, ich riziko na minimum. Samozrejme, chcem poďakovať aj Veľvyslanectvu Spojených štátov v Bratislave, chcem poďakovať aj ministerstvu obrany. Viete ako, obrana má celkom iné úlohy, ale zoberte si, koľko energie ministerstvo obrany dalo do boja proti Covid. Vďaka tomu, že sme tu naozaj mali tú nezištnú pomoc v uplynulých obdobiach, tak to plošné testovanie prebehlo bez nejakých veľkých problémov. Toto treba naozaj verejne oceniť, či sa to niekomu páči, či nie, ale tá pomoc je tu citeľná. Ja naozaj cítim povinnosť v mene občanov poďakovať."
Miroslav Minár:
"Dodajme ešte, že tím príslušníkov Ozbrojených síl Spojených štátov amerických pôsobí v Martine, v tamojšom Stredisku civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií, síl pre špeciálne operácie, v zmysle platného mandátu schváleného Národnou radou Slovenskej republiky."
SLÚŽIME VLASTI
Miroslav Minár:
“Po 5-týždňovom intenzívnom základnom vojenskom výcviku už noví profesionálni vojaci naplno slúžia vlasti. Aj Natália Moravčíková z Ružomberka s Andreou Šidlovou z dedinky Radole na Kysuciach. Dve dámy, ktoré základný výcvik zvládli najlepšie. Za Plnú poľnú ich oslovil veliteľ v Martine, kapitán František Kantár.”
Natália Moravčíková, profesionálna vojačka:
“Tak úplne od začiatku som robila plavčíčku, potom po vyštudovaní vysokej školy som sa zamestnala na záchranke, kde som pracovala 7 rokov, kde som si myslím že dosiahla svoj kariérny strop a už som sa nemohla posunúť ďalej. Tak som šla do armády, kde viem, že určite môžem svoje skúsenosti naplno využiť, zdokonaľovať sa a svoje schopnosti možno v budúcnosti aj poskytnúť ďalším vojakom.”
František Kantár, veliteľ roty základného vojenského výcviku, Základňa výcviku a mobilizačného doplňovania Martin:
"Ako ste sa dozvedeli o možnosti vstúpiť do ozbrojených síl, alebo ako ste prišli na to, že ozbrojené sil potrebujú aj takéto zložky?"
Natália Moravčíková:
“Armáda bola moja srdcová záležitosť v podstate od detstva, takže nejakým spôsobom som to mala vždycky na pamäti a na mysli. Nikto ma k tomu neviedol, ani nič podobné. Sama som sa k tomu dostala a teda skúsila som, vyšlo to a som tu.”
František Kantár:
"Takže vaše zamestnanie v ozbrojených silách, vaša pozícia bude aká?"
Natália Moravčíková:
"Konkrétne, je to veliaci starší zdravotník, ale ak to môžem upresniť, tak budem vlastne vykonávať opozíciu záchranára na urgentnom príjme vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku."
František Kantár:
“Ako vy hodnotíte základný vojenských výcvik?”
Natália Moravčíková:
“Paráda. Ja som sa tu našla, je to môj druhý domov, naozaj. Hodnotím ho jednoducho pozitívne. Tak mňa bavila určite taktika.”
František Kantár:
“Čo streľby, granáty?”
Natália Moravčíková:
“Tak streľby, ja už v minulosti som strieľala, síce iba z ručnej zbrane, zo samopalu som to ešte neskúšala. Je to dobrá skúsenosť, odporúčam. Čo sa týka granátu, doposiaľ som to videla iba vo filme, teraz som si to mohla reálne skúsiť aj naživo sama, taktiež odporúčam.”
František Kantár:
“Čo počas zdravotnej prípravy, nemali ste chuť vystriedať zdravotníka, keď máte také skúsenosti?”
Natália Moravčíková:
“No priznám sa, že momentálne, keďže sa nachádzame v korone, tak učili nás zdravotnú prípravu inštruktori a teda neprišiel originál k nám zdravotník, ale teda inštruktori, ktorí mali skúsenosti iba z tej prezenčky a teda mňa samozrejme poprosili, keďže vedeli aká som funkcia o to, aby som učila celú našu 4. čatu. Tak s radosťou som ich tieto informácie naučila a trošku aj povedala nejaké zážitky a skúsenosti zo života. Tým, že som vyštudovaný zdravotník, mám vlastne tri vysoké zdravotné školy, napriek tomu som sa naučila tuná strašne veľa nového, pretože to zdravotníctvo, také to civilné, je úplne odlišné od toho vojenského, pretože v armáde sú úplne iné pomôcky napríklad na zastavovanie krvácania, kadejaké rôzne iné pomôcky ako zachrániť život, takže aj pre mňa to bolo niečo nové a som vďačná, lebo som sa naučila to, čo bežný človek, teda bežný zdravotník sa v civile nenaučí.”
František Kantár:
“Čo očakávate od života v uniforme?”
Natália Moravčíková:
“Určite chcem byť najlepšia a dúfam, že sa mi to raz podarí. Chcem pokračovať v tom mojom životnom poslaní, teda pomáhať, resp. zachraňovať ľudí, snáď aj v tej armáde sa mi to podarí. Moja vízia do budúcna, určite ísť za hranice Slovenskej republike, čiže dáka tá misia by bola určite pre mňa vhodná, možno také trošku nie moc dobré čo poviem teraz, ale ja by som práve chcela byť v tom boji reálne, kde by som mohla svojim kolegom zachrániť životy a snáď sa mi to podarí.”
Andrea Šidlová, profesionálna vojačka:
“Prišla som z civilu z Kysúc, konkrétne z Radole. Sadli mi streľby, to ma bavilo, ja som taký akčný človek, že chodím a na paintball, na lasergame a toto ma strašne baví, to mi sadlo úplne najviac. Nastrieľala som na 1.”
František Kantár:
"Odporúčali by ste základný výcvik, alebo ozbrojené sily?"
Andrea Šitlová:
“Odporučila by som to ľuďom, ktorí sú akční, dobrodružní, chcú niečo dokázať, chcú niečo v živote dosiahnuť, sú tímoví hráči, to je veľmi dôležité, pretože tu ťaháme za jeden povraz ako tím a nie je to tu o individualitách.”
František Kantár:
"Čo ste robili predtým, ako ste vstúpili do ozbrojených síl?"
Andrea Šitlová:
“Ja som čerstvo vyštudovaná vysokoškoláčka, učiteľstvo geografia a telesná výchova. Pokračujem v Liptovskom Mikuláši, približne 19 týždňov by to malo byť.”
František Kantár:
“Ukončíte tento výcvik na akadémii ako poručíčka, kde bude vaše miesto v tom útvare?”
Andrea Šitlová:
“Vybrali ma na funkciu veliteľ čaty v Martine.”
František Kantár:
“Nebojíte sa toho, že dostanete povedzme 20 bigošov pod velenie?”
Andrea Šitlová:
“Vôbec sa nebojím. Som veľmi tímový hráč, naozaj hrala som tímové športy, viem proste čo ten tím potrebuje. Verím, že to zvládnem a že oni ma zoberú ako členku tímu a nie ako niekoho nadriadeného.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov. sk. V ďalšej časti relácie budeme listovať v rezortnom časopise Obrana a zoznámime vás s otcom a synom, ktorí sa síce vydali na neľahkú cestu, avšak prvé úspešné kroky už majú za sebou. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“Obsah februárového čísla približuje vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.”
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
"Aj v čase, keď ochorenie Covid-19 zasahuje hlboko do našich každodenných životov, prichádza mesačník ministerstva obrany s informáciami, názormi a zaujímavosťami zo sveta ozbrojených síl, bezpečnosti a vojenstva. Februárové vydanie časopisu Obrana na cestu čitateľom svojimi príhovormi vypravili prezidentka Slovenskej republiky a hlavná veliteľka ozbrojených síl Zuzana Čaputová, spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Pandémia a z nej vyplývajúci núdzový stav prinášajú nové výzvy pre činnosť ozbrojených síl. Vo februárovej Obrane sa o vojakoch, výcviku a bezpečnosti rozprávame s náčelník generálneho štábu, generálom Danielom Zmekom. V rubrike Téma predstavujeme najmladšiu súčasť slovenských ozbrojených síl, sily pre špeciálne operácie. Mapujeme tiež rok, ktorý strávili príslušníci nitrianskeho mechanizovanému práporu v Lotyšsku v operácii Predsunutá prítomnosť. Vo fotoreporte prinášame aj pohľad na bojové streľby zo samohybných kanónových húfnic Zuzana. Michalovskí delostrelci si nimi v Lotyšsku pripomenuli Deň delostrelectva a raketového vojska. Obrana ponúka z prvej ruky správy a informácie o pôsobení slovenských vojakov v boji s pandémiou, ale aj o pomoci verejnosti v podobe stavby mosta cez rieku Hornád. Publikujeme prvú časť histórie slovenského protilietadlového vojska, ktoré vo februári oslávilo storočnicu. Kolegovia z analytického útvaru ministerstva obrany spestrili februárové vydanie Obrany štúdiou o rastúcom medzinárodnom napätí v Juhočínskom mori a všimli sme si tiež aj útok extrémistov na washingtonský Capitol. Februárová Obrana ponúka aj súhrn úspechov členov Vojenského športového centra Dukla a lúči sa s vojakmi, ktorí ukončili kariéru v ozbrojených silách. V tradičných seriáloch sa dočítate o izraelských úpravách amerického tanku Sherman, o vojnových konfliktoch na území dnešného Slovenska na prelome 18. a 19. storočia, aj o podiele slovenskej armády na prepadnutí Sovietskeho zväzu v roku 1941. 48 strán februárového vydania Obrany však prináša aj rady pre zimný silový a objemový tréning, pokračovanie kurzu vojenskej angličtiny, novinky z oblasti informačných technológií, sieťovej bezpečnosti a mnoho ďalšieho pútavého čítania."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Nuž povedzme si to na rovinu, na končiacich sa majstrovstvách sveta v biatlone naši dieru do sveta neurobili. Prioritný šport, ktorému sa venujú v našom špičkovom vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica, je v kríze. A talentov na celom Slovensku ako šafranu. Avšak neďaleko Nitry, v dedinke Veľký Lapáš, sa pod dohľadom nadrotmajstra Daniela Dobiáša predsa len jeden rodí. Jeho syn Nikolaj. Najskôr sa ale zoznámte so samotným Danielom.”
Daniel Dobiáš, veliaci poddôstojník mechanizovanej roty:
“Dobrý večer. Pracujem na 12. mechanizovanom prápore ako veliaci poddôstojník mechanizovanej roty. Taktiež som ženatý s manželkou Zuzanou, mám dvoch chlapcov, Daniela a Nikolaja. Cesta do služby v ozbrojených silách u mňa bola v podstate logickým vyústením môjho detstva, keďže som synom bývalého profesionálneho vojaka. Otec slúžil dlhé roky a stretával som sa s touto tematikou denno-denne, taktiež v rodine som mal bratrancov, ktorí slúžili v ozbrojených silách. Neboli to iba tieto momenty, keďže aj v v tom rannom detstve, keď som chodieval k starým rodičom, po večeroch som zaspával pri rozprávaniach príhod z 2. svetovej vojny od svojho starého otca, ktorého som počúval s otvorenými ústami až kým sme nezaspali, čiže ja si osobne myslím, že to, čo som dostal možno do toho 10. roku života, taký ten základ, tak to bol taký ten prvotný impulz, kde už som začínal chcieť byť ako malé dieťa, samozrejme ako možno každý malý chlapec, vojakom, byť možno tankistom, byť delostrelcom. No ale život išiel ďalej, ja som športoval. posledným takým mojim rozhodnutím, že prečo vstúpiť do armády, bola služba ešte ako na základnej vojenskej službe, kde bol veľmi dobrý kolektív a toto bolo to posledné, kde som sa už ozaj rozhodol, že vstúpim do ozbrojených síl a viac-menej vravím, že som ani nebol v civile, lebo v piatok som odchádzal do zálohy a v pondelok som už nastúpil ako profesionálny vojak. Bezmála 21 rokov slúžim dodnes.”
Miroslav Minár:
“Daniel, vďaka tomu že aktívne športoval, je dnes kondičným trénerom futbalového mužstva vo Veľkom Záluží, dedinke pri Nitre a venuje sa svojmu synovi Nikolajovi, ktorému učaroval biatlon.”
Daniel Dobiáš:
“Tak to bola takpovediac troška náhoda. Keďže v zime sme chodievali s deťmi pravidelne lyžovať, manželka pochádza z Horehronia, odmalička tam zase robila zimné športy, takže my sme viedli takisto deti k všetkým športom, aj od toho plávania, až po to lyžovanie. No ale neboli až také dobré podmienky, boli sme pozrieť také neznáme svahy možno v takých malých dedinkách a zablúdili sme až do Osrblia a zrovna tam boli preteky, tak som videl vyslovene na ňom, že môže oči nechať na tých pretekároch a to hlavne kvôli tomu, že všetci nosili pušky, keďže to boli nejakí juniori akurát vtedy, takže chcel to vyskúšať a keďže sme boli na dovolenke, mali sme kopec času, tak sme tam zotrvali nejakú tú chvíľu, boli sme sa popýtať niektorých trénerov ktorí tam boli poblíž, že či sa to dá vyskúšať, aspoň to bežkovanie, poprípade tá nejaká streľba, no a mali sme zase opäť toľko šťastia, že sme natrafili na trénera Mariána Kazára a ten nám povedal, že 13.00 budete na tréningu, čiže sme nešli ani domov ani sa naobedovať, počkali sme 2 hodiny a mali sme prvý tréning. V tom čase syn hrával ešte hokej v Nitre, myslím že asi nejaké 4 roky, takže potom nejaký rok súbežne sme robili hokej, aj ten biatlon a po nejakom roku, keď sme robili aj hokej aj biatlon prišlo k tomu, že už je dosť starý na to, aby robil dva športy, ono sa to už nedalo ani časovo a poviem na rovinu, že ani finančne už utiahnuť takéto dva športy a došlo na to, aby si vybral jeden z týchto športov a tam bola dosť jednoznačná voľba, čo som bol až prekvapený, keďže mal na hokeji veľa kamarátov, vybral si ten biatlon a opäť musím povedať, že to bolo hlavne kvôli tomu, že je tam tá strelecká zložka a puška asi rozhodla za všetko.”
Miroslav Minár:
“Pravda, súčasné klimatické podmienky v kraji pod Zoborom čiastočne komplikujú deťom venovať sa zimným športom. No tí, čo poznajú Daniela Dobiáša, ktorému hovoria slangovo Cement, vedia, že je tvrdý k sebe i k okoliu ako ten betón, do ktorého sa cement pridáva.”
Daniel Dobiáš:
“Keďže nemôžme chodiť pravidelne na svahy, keďže bývame tuto v Nitre, na tých dolniakoch ako s vraví, a niekedy si horniaci z nás robia srandu, že lyžujeme v kukurici, ale berieme to tak troška s humorom a je tam dobrá partia, veľkú časť roka sa trénuje mimo svahu. Či sú to už kolieskové lyže, alebo je to samotný beh, alebo je to krosový beh a ten je už vyslovene podobný tej atletike a tá atletická príprava je veľmi podobná, či už je to tréning vytrvalosti, alebo rýchlosti, rôzne frekvencie, takže myslím že tam sme tak, ako by to malo byť. Venovať sa biatlonu z našej geografickej polohy, odtiaľto z Nitry, na prvý pohľad možno že príde tak trošku náročné, hlavne na logistiku a možno časovo náročné. Samozrejme, že v istom smere je to aj tak oproti deťom, resp. pretekárom, ktorí bývajú priamo pod svahmi, tak je to o niečo náročnejšie, ale v tomto by som nevidel ten hlavný problém, keďže v dnešnej dobe sme trošička lepšie spojení cestami a keď si spomeniem, že pred 15 rokmi mi trvala cesta z Nitry do Brezna, pokiaľ boli nejaké zápchy, niekedy to boli aj 3 hodiny a dneska priamo do Brezna je to hodina 40, priamo do Osrblia je to o niečo menej, takže toto by som až tak veľký problém nevidel. Keďže manželka je z toho Horehronia a máme tam aj starých rodičov, čiže vieme to skĺbiť a vieme tam ísť aj na pár dní. Aj keď dnes je doba taká ťažšia, tak teraz to možné nie je, ale jedna sezóna v živote športovca, myslím pretekárska, až tak veľa neurobí a vieme sa venovať tomu aj tu u nás, No ale v každom prípade, o tom som presvedčený, poznám tu veľmi veľa detí, ktoré robia rôzne športy a možno v nich až tak úplne nevynikajú, ale atleticky sú veľmi dobre vybavení a mnohé deti sú veľmi nadané aj v iných zručnostiach a práve si myslím, že ak by tu deti začali, keď by aj na kolieskových lyžiach a s tou samotnou streľbou, ktorá je trénovateľná u nás a čo vlastne paradox je aj to, že kvalitných strelníc máme dostatok, tam by som absolútne problém nevidel. No a čo sa týka detí samotných, ktoré strieľajú zo vzduchovej zbrane, potrebujú prioritne trénovať techniku, čiže nasucho. Tá strelnica potrebná nie je, pretože to je samé sušenie a potom už po príchode na strelnicu prichádza k tým samotným výstrelom, takže tuto by som problém nevidel a práve by som videl šancu v tom, aby sme mali viacej detí a viacej pretekárov v tomto športe, pretože to samotné závodenie potom už na tých lyžiach vybrať deti tie, ktoré sú ozaj talentované, ktoré na to majú a prostredníctvom podpory športu si viem predstaviť, že práve možno deti z nášho regiónu by boli minimálne konkurencieschopné a verím tomu, že tí najtalentovanejší by mohli byť tí, ktorí by s v rámci športových gymnázií dostali potom možno či už do Banskej Bystrice, alebo do športového gymnázia v Podbrezovej a tam by sa mohli rozvíjať naplno aj v tom klasickom lyžovaní.”
Miroslav Minár:
“Nikolaj Dobiáš to zatiaľ zvláda, aj keď jedným dychom dodáva.”
Nikolaj Dobiáš, nádejný biatlonista:
“Ale je to celkom ťažké natrénovať tú atletickú zložku kondičnú a streľbu a ešte techniku na lyžiach a táto kombinácia sa mi na to najviac ľúbi, pretože ak ste dobrý iba v jednej veci, tak nemôžte by dobrý, pretože sú tam ešte ďalšie dve zložky, to znamená z dnešnej generácie biatlonistov sa mi najviac ľúbi …, pretože si myslím, že je to mladý biatlonista, ktorý biatlon robí s veľkým nadšením, ale z histórie biatlonu sa mi ľúbi Ole Eilan Björdalen, jeho prístup k životu a k športu je niečo, čo podľa mňa dlho niekto nezopakuje a samozrejme z našich slovenských biatlonistov mám rád Maťa Kazára, pretože napriek tomu, že má veľa medzinárodných úspechov, nemá problém prísť medzi nás žiakov, poukazovať nám veci, dať nám nejaké rady a myslím si, že je veľmi milý príjemný človek. Mám rád Nasťu Kuzminovú, pretože si myslím, že to čo dokázala ona, je niečo úžasné.”
Miroslav Minár:
“K týmto vzorom sa chce Nikolaj priblížiť postupnými krokmi a zdá sa, že je naozaj na dobrej ceste. Teší sa tomu aj otec Daniel.”
Daniel Dobiáš:
“V letnej sezóne 2020 sa mu podarilo získať dva tituly majstra Slovenska. Samozrejme, že toto nás určite troška aj tešilo, bolo to také troška ocenenie tej práce športovej. On bol veľmi rád. Určite každý úspech poteší myslím si že každého rodiča a každého toho mladého športovca, ale ciele sú nastavované tak, aby sme sa vyvíjali postupne a aby tá forma toho dieťaťa potom začala gradovať niekde okolo možno 18 rokov a tam potom prišiel ten tvrdý tréning. Ak to dieťaťu znechutím už vo veľmi mladom veku, myslím, že potom prichádzajú tie najčastejšie boľačky vo všetkých športoch a to nehovorím už že biatlon, atletika, alebo futbal, hokej, tam je to veľmi známe, že dieťa príde do určitého veku do puberty 15-16 rokov a mnohé deti práve, a dokonca aj tie talentované deti tam končia a tomuto by sme sa chceli vyhnúť. Toto je to najhlavnejšie a si najväčšia výhra ak toto dosiahneme u našich detí a potom už vo vyššom veku tie deti s takýmito základmi dokážu mať aj dobré, kvalitné výsledky.”
Miroslav Minár:
“V plnej poľnej Dobiášovcom držíme palce a posielame na záver aj tradičnú pochvalu.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
