- Dátum: 02.10.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.64 MB
Plná poľná
[02.10.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Máte naladené Rádio Regina, kde sa práve začína armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Aj dnes ho pre vás pripravila osvedčená dvojica Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Návrat na Ďumbier, veteránsky výstup sa vydaril.
* Uplynulo 25 rokov od vzniku legendárneho práporu rýchleho nasadenia. Jeho patrónom je kapitán Ján Francisci. Kto to bol?
* Záložáci boli na chemickom cvičisku v Zemianskych Kostoľanoch. Čo tam robili? Pozreli sme sa na to aj s veteránom, dlhoročným veliteľom práporu radiačnej, chemickej biologickej ochrany v Rožňave, s podplukovníkom Oliverom Toderiškom.
* Manželia záložáci, Jana a Marek Barusovci sú dnešnými osobnosťami rezortu.
* Ako sa pripravuje dezinfekčný roztok, povie špecialista Ivan Tkáč.
* Nechoď tam, kde vedie cesta, radšej choď tam, kde nijaká nie je a zanechaj stopu, je životným krédom Dany Kubalovej z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Počúvajte, za čo jej bude dnes udelená pochvala Plnej poľnej."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“2. ročník veteránskeho výstupu na Ďumbier a Chatu generála Milana Rastislava Štefánika sa vydaril. Medzi desiatkami turistov bol aj šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko, ktorý oslovil niekoľko účastníkov výstupu. Veterán zahraničných vojenských operácií a mierových misií z Balkánu a Iraku, plukovník Ľubomír Mrváň.”
Ľubomír Mrváň, veterán zahraničných vojenských operácií a mierových misií:
“Milana Rastislava Štefánika myslím, že je dobre pripomínať si, pretože ten nás všetkých spája. Vojak,jeho odkaz si nosíme tí čo sme v uniformách, aj tí, čo sme bývali v uniformách a čo sa týka novodobých veteránov, treba udržiavať kolektív a proste skupinu ľudí, ktorí majú spoločné záujmy, spoločné zážitky, spoločne zažili rôzne situácie v misiách. Stretávanie jednak nám pomáha spomínať a jednak nám pomáha aj v živote prekonávať prekážky, tak ako sme ich prekonali v misii. Odkaz pre mladých ľudí? Nech nezabúdajú, áno. Nech nezabúdajú na Milana Rastislava Štefánika, aj na veteránov, ktorí bojovali, alebo ktorí pôsobili v zahraničných misiách. Možno to zo Slovenska nevyzerá tak dôležito, ale je to veľmi dôležité aj pre svetový mier, aj pre ľudí, ktorí v tých priestoroch, alebo v tých misiách pomáhajú.”
Miroslav Minár:
“Ľudmila Klimeková absolvovala výstup spolu s manželom.”
Ľudmila Klimeková, účastníčka výstupu:
“Mne sa tu veľmi páčilo, minulý sme teda neboli, iba tento rok a sa mi to páčilo. Sme unavení síce, ale veľmi pekné to bolo.”
“Prídete aj na budúci rok?”
“No keď budeme môcť, tak určite prídeme.”
Miroslav Minár:
“Možno aj s deťmi, alebo s vnúčatami?”
“Skôr s vnúčatami, takže tí už tak majú 10, 12 rokov, takže s tými by sme už mohli ísť.”
Miroslav Minár:
"Vzdať hold vojnovým veteránom prišiel na Ďumbier aj štátny tajomník ministerstva obrany Marián Majer."
Marián Majer, štátny tajomník ministerstva obrany:
“Myslím si, že je to veľmi krásna myšlienka. Spomienky na tak veteránov z minulosti z čias Slovenského národného povstania, ako aj veteránov novodobých, ktorí každý rok a každodenne v podstate nasadzujú životy za nás všetkých, za bezpečnosť Slovenska, takže za toto sme im vďační a toto je taká symbolická pripomienka tejto ich práce.”
Miroslav Minár:
"Unavený, ale s pocitom hrdosti na ľudí, ktorí v misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu robia Slovensku výborné meno doma a v zahraničí, zvládol veteránsky výstup aj minister obrany Jaroslav Naď."
Jaroslav Naď, minister obrany:
“Po prvé, skvelý pocit zo zorganizovania tohto podujatia, klobúk dole organizátorom, vynikajúce, treba to opakovať. Druhý pocit, fantastické výstupy na Ďumbier, krásne počasie, úžasné výhľady, fantastická nálada a tretí pocit, sa pozerám smerom k Chopku, takže ešte sme nezvíťazili, ale polovičné víťazstvo je naše.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Včera mala byť v martinských kasárňach na Podháji veľká sláva. Tamojší 11. mechanizovaný prápor, prápor okamžitej reakcie kapitána Jána Francisciho si totiž v týchto dňoch pripomína 25. výročie svojho vzniku. Ešte dávno predtým, než bola zrušená základná vojenská služby, putovali pod Martinské hole prví profesionáli, aby vytvorili jednotku, ktorá počas celej svojej existencie robí Slovensku výborné meno doma a v zahraničí. Rýchle šípy majú vo svojom znaku cválajúceho bieleho vraníka a v čestnom názve meno kapitána Jána Francisciho. Na pôsobenie kapitána v dobrovoľníckych zboroch v meruôsmych rokoch sa nás opýtala aj naša poslucháčka.”
Poslucháčka Plnej poľnej:
“Toto obdobie sa na školách v minulosti učilo veľmi podrobne, aby žiaci pochopili obdobie romantizmu, Prečo Štúrovci písali to o čom písali, museli vedieť najprv pozadie historické, v akej dobe Štúrovci žili. Ešte treba spomenúť Janka Kráľa a tiež potom aj napríklad taký Ján Francisci Rimavský. V tejto dobe sa tá literatúra a tieto súvislosti už tak neučia. Som z Turca a naozaj Turiec veľmi bol zasiahnutý a bolo to tu povstanie aj v tu Turci veľmi potlačené.”
Miroslav Minár:
“Problematike meruôsmych rokov sa podrobne venuje vojenský historik, Vladimír Segeš. Teda aj obdobiu tzv. 2. zimnej výprave slovenských dobrovoľníkov.”
Vladimír Segeš, vojenský historik:
“Tí dobrovoľníci boli vyzbrojení iba kosami, sekerami, cepmi, vidlami, alebo aj inými poľnohospodárskymi nástrojmi a len menšia časť vlastnila akési či už palné zbrane, alebo aspoň nejaké šable, pištole a podobne. Najmä dôstojníci, tí teda okrem pušiek mali aj pištoľ a šable. Celé toto slovenské dobrovoľnícke hnutie malo ako keby také tri fázy, tri etapy. Jednak to bola septembrová výprava v roku 1848. Tá druhá, zimná výprava, tá prebehla od decembra 48 do marca 49 a tam boli už aj práve tí ďalší, Ján Francisci, Michal Bakulíny, Štefan Marko Daxner atď. a samozrejme aj Janko Kráľ a podobne. Tých dobrovoľníkov bolo pomerne veľa.”
Miroslav Minár:
“A je dobre, že napríklad v Martine vojenská jednotka, to je 11. mechanizovaný prápor, práve nesie vo svojom čestnom názve kapitána Jána Francisciho, čiže vojaci sa aj takýmto spôsobom dozvedajú o tom, kto Francisci bol.”
Vladimír Segeš:
“Áno, Ján Francisci bol ozaj jeden mimoriadne kultivovaný inteligent, bol to v podstate človek, ktorý ale aj dokonca sa osvedčil ako veliteľ a k jeho menu sa viaže, to musím povedať, že on vypracoval počas druhej zimnej výpravy návrh cvičného poľného a výcvikového poriadku v slovenskom jazyku. To je čosi, čo je do dnešného dňa nedocenené a to z toho dôvodu, že on tam vysvetlil a uviedol rôzne popisy povelov, hodností, vojenských telies, práva a povinnosti vojakov, taktických manévrov a je pozoruhodné, že časť tohto jeho návrhu potom bolo využité pri tvorbe vojenskej terminológie za 1. Československej republiky.”
Miroslav Minár:
V tzv. zimnej výprave dobrovoľnícky zbor od januára 1849 až do apríla pôsobil aj ako poriadková sila napríklad v Turci, Liptovskej, či Zvolenskej stolici. Na mnohých miestach odstraňovali košutovské úrady a na úradné miesta dosadzovali Slovákov. Nuž a práve začiatkom marca 1949 funkciu veliteľa dobrovoľníckeho zboru prevzal už spomínaný kapitán Ján Francisci."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodine po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS, v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory an custom-style=“Highlight2” class=“highlight highlight-2”>aan> tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie sa pôjdeme pozrieť na výcvik aktívny záloh do Zemianskych Kostolian a pochválime doktorku z Ústrednej vojenskej nemocnice Slovenského národného povstania v Ružomberku. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Výcvik záloh pokračoval v uplynulých dňoch aj v prápore radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave. Vlastne ani tak nie, pretože tu sa záložáci akurát vystrojili a v pondelok 21. septembra sa presunuli do Centra výcviku Lešť. Čo tu robili, povie poručíčka Katarína Kravecová.”
Katarína Kravecová, Centrum výcviku Lešť
“Nastúpilo k práporu RCHBO 16 ľudí a na Lešti mali tam ženijnú prípravu, poradovú prípravu, streľby tam vykonávali, topografiu mali s našimi inštruktormi, prechod zamoreným priestorom a to je tak asi všetko.”
Miroslav Minár:
“Hlavným bojovým poľom chemikov je ale špeciálne chemické cvičisko v Zemianskych Kostoľanoch. Záložákom tu pri výcviku pomáhal aj desiatnik Zoltán Szigedi, operátor špecialista.”
Zoltán Szigedi, operátor špecialista:
“Tak tu sa vlastne zameriavajú na to, ako by reagovali v civile teda keby nedajboh k niečomu došlo. Naučia sa identifikovať … alebo raneného, techniku zbrane.”
Miroslav Minár:
“Vidím, že je tu niekoľko pracovísk, takže skúsme ich popísať.”
Zoltán Szigedi:
“Jednotka pracovisko, tam sú vlastne detekčné prístroje, malo by tam byť CHP-čko, IH-čko. CHP-čko je vlastne prístroj, s ktorým sa presávaním vzduchu zisťujú chemické látky. JP-čko je jednoduchá pláštenka. Tu je potom ešte pracovisko dvojka, tam sú dekontaminačné zariadenia, slúžia na dekontamináciu osôb, vozidiel, techniky, materiálu.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Odetá v špeciálnom protichemickom odeve a s maskou na tvári sa chystala do bojového poľa aj jediná žena, záložáčka. To bola prvá rarita. Tou druhou však bol šok, keď som medzi záložákmi objavil aj jej manžela. Nuž, absolvovať výcvik aktívnych záloh takto svorne, to sa ešte za celú existenciu tohto projektu nestalo. Jana a Marek Barusovci sú dnešnými osobnosťami rezortu.”
Jana Barusová, účastníka výcviku aktívnych záloh:
“Minulý rok, po úspešnom ukončení DVP-čky, dobrovoľnej vojenskej prípravy, som sa rozhodla, tak ma to tam oslovilo a chytilo za srdce a povedala som si, že vyskúšam, budem v tom pokračovať ďalej. A toto je možnosť, kde sa teda dá dostať na výcvik a vyskúšať si aj tie aktívne zálohy.”
Miroslav Minár:
“Janka, viem o vás, že vy tu ste aj so svojim životným partnerom, manželom?”
Jana Barusová:
“Áno, je to tak. Tentokrát sme tu spolu obaja. No a bojujem.”
Miroslav Minár:
“Ako sa vám zatiaľ páči tento výcvik?”
Jana Barusová:
“Výcvik sa mi zatiaľ páči. Vlastne som tu prvýkrát. Je to nová skúsenosť a ja som spokojná.”
Miroslav Minár:
“Prídete aj o rok?”
Jana Barusová:
“Určite. Ak sa teda zadarí a všetko bude v poriadku, budeme zdraví, tak sme tu o rok zas. Skvelá partia, veľa sme sa naučili. Teda je to niečo iné ako na dobrovoľnej vojenskej príprave a ja sa zase teším o rok.”
Miroslav Minár:
“Čo na to hovorili vaše deti keď sa dozvedeli, že na dva týždne si oblečiete vojenskú uniformu aj s manželom, čiže mama aj otec odchádzajú na vojnu?”
Jana Barusová:
“Minulý rok si oddýchli iba od mamy na 3 mesiace a tento rok si oddýchnu aj od otca. Starajú sa o nich starí rodičia, teda babka s dedkom a myslím, že je o nich veľmi dobre postarané a nemusíme sa báť ničoho.”
Miroslav Minár:
“V akom sú veku?”
Jana Barusová:
“Jeden má 17 a druhý má 14.”
Miroslav Minár:
“Čiže dobrý príklad pre to, aby nasledovali cestu a druhá otca a mamy.”
Jana Barusová:
“Áno, možno že sa stane, že aj syn pôjde do DVP, ak teda bude a za pár rokov tu možno že budeme stáť všetci, celá rodina.”
Miroslav Minár:
“No a čo by ste teda tak chceli odporučiť teda aj manželským párom, poprípade aj celej rodine, ktorá už teda má dospelé deti, prečo by si mali napríklad prísť vyskúšať výcvik aktívnych záloh?”
Jana Barusová:
“No tak je to hlavne o tom, že človek sa naučí. Je to o disciplíne, je to o ovládaní. Človek musí aj chcieť, musí ho to baviť. Ďalšie, je to o fyzickej kondícii, naučiť sa niečo nové, stretne nových ľudí a určite je to fajn niečo nové zase vidieť, vyskúšať si, naučiť sa, takže je to o niečom inom ako doma byť matkou a chodiť do práce.”
Miroslav Minár:
“Kde robíte mimochodom?”
Jana Barusová:
“Robím na pošte, som poštová doručovateľka.”
Miroslav Minár:
“V práci ste nemali problém vás uvoľniť?”
Jana Barusová:
“Myslím že nie, vedia to zariadiť, takže berú na to ohľad a dva týždne vydržia bezo mňa.”
Miroslav Minár:
“Tak doručíte nielen kolegom a kolegyniam, ale aj všetkým tým vašim respondentom, ktorým donášate poštu, posolstvo z tohto výcviku aktívnych záloh.”
Jana Barusová:
“Áno, je to tak.”
Miroslav Minár:
“Slobodník Marek Barus to má všetko ešte pred sebou, ale už manželka povedala, že teda vás to zaujalo tento výcvik aktívnych záloh. Potvrdíte?”
Marek Barus, účastník výcviku aktívnych záloh:
“Samozrejme. Už je to tretí rok čo som tu a proste ma to zaujalo už pred tým časom jak som sa prihlásil. Chcel som sa prihlásiť skôr, ale nakoľko som zmeškal prihlasovací termín, nestihol som, tak som sa prihlásil o rok neskôr a dostal som sa sem.”
Miroslav Minár:
“Takže manželka vedela do čoho ide.”
Marek Barus:
“Asi niečo vypozorovala odo mňa, ale bolo to vlastne tak, že sa prihlásila do tej dobrovoľnej prípravy. Nikto nepočítal s tým, že nastúpi do aktívnych, ale asi sa jej to zapáčilo.”
Miroslav Minár:
“Dali ste jej aj nejaké také rady, že teda počúvaj, keď už teda pôjdeš so mnou, na toto sa musíš pripraviť?”
Marek Barus:
“V podstate nie, len veľmi všeobecné. Každý si to musí vyskúšať sám a prejsť si tým sám, aby potom mohol zhodnotiť či áno, nie, či sa mu to ľúbi, alebo nie.”
Miroslav Minár:
“Vy si asi dobre spomínate na to, že po tie ostatné dva roky, ale aj teraz počas tohto výcviku, je tu tvrdý režim, taký vojenský a začína sa rozcvičkou. Bola na toto pripravená?”
Marek Barus:
“Určite áno. Určite, lebo dosť intenzívne športuje.”
Miroslav Minár:
“Takže to jej asi nerobilo problémy. A ten vojenský život?”
Marek Barus:
“Myslím, že lepšie ako ja je pripravená. Vojenský život si myslím, že sme dobrý kolektív, takže nebol to problém. Zvykli sme si všetci veľmi rýchlo.”
Miroslav Minár:
“Máte možnosť porovnať tie výcviky aktívnych záloh, keďže ste už tretíkrát na tomto výcviku. Zatiaľ napĺňajú sa tie vaše predstavy o tom, že teda aha takto som si to predstavoval, takto sa to aj deje?”
Marek Barus:
“Prvý rok to bolo také, to bolo na Lešti dva týždne, to bolo také akčné. Druhé už sme mali týždeň tuná v Kostoľanoch a teraz sme tiež v Kostoľanoch a to mi príde také skôr, že tak viac ako keby opakovanie, zdokonaľovanie a tak. Už je to trošku menej akčné, aspoň čo sa týka tuná tohto. Je to o tej odbornej príprave a už to je.”
Miroslav Minár:
“Ale už sa na vás niečo nelepilo, čo by ste možno že využili aj v tom občianskom živote?”
Marek Barus:
“Určite áno. Dá sa v podstate povedať, že v civile sa dá využiť zdravotná príprava, dá sa využiť, muselo by byť nejaké nešťastie, že človek využije aj toto chemické vzdelanie. A samozrejme sú tam také atraktívne, si človek zastrieľa, potom je tam tá nejaká športová príprava a ďalšie veci, čo môže oceniť, ešte niekde topografia a tak.”
Miroslav Minár:
“Pýtal som sa manželky, opýtam sa aj vás. Možno nás počúvajú naši kolegovia v práci, mimochodom kde pracujete?”
Marek Barus:
“Ja robím strojárinu v jednej z firiem v Partizánskom.”
Miroslav Minár:
“Strojári možno že vás počúvajú v tejto chvíli a hovoria si, však ja by som to chcel skúsiť tiež. Čo by ste im odporúčali a prečo?”
Marek Barus:
“Prihlásiť sa môže každý, pokiaľ teda splní podmienky a odporúčam určite vyskúšať. Lebo keď to nevyskúšate, neviete. A dať len na nejaké reči, choď tam alebo nechoď tam, treba vyskúšať, to je také vojenské.”
Miroslav Minár:
“Nuž čo poviete, krásny príbeh, ktorý možno inšpiruje aj vás, aby ste sa v budúcnosti zapojili do výcviku aktívnych záloh. Už nasledujúca diskusia medzi záložákmi vás možno presvedčí o tom, že to stojí za to.”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Ja som tu prvý rok, takže ja som nemal žiadne očakávania a nie som ani chemik. Pre mňa sú to úplne nové veci. Tak niečo zo starej školy som si pripomenul, niečo nové to je pre mňa.”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Ja som bývalý vojak, 20 rokov som mimo služby, takže niečo si pripomenúť, obnoviť z tej vojenskej služby.”
Miroslav Minár:
“Kde ste slúžili?”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Vojenský útvar Štúrovo.”
Miroslav Minár:
“To boli špecialisti na rádio-elektronický boj, toto je naozaj úplne niečo iné. Takže zatiaľ spokojnosť?”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Akože nie som chemik, tak vo všeobecnej stránke áno.”
Miroslav Minár
“A hovorím s kým? Hodnosť, meno, priezvisko?”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Rotmajster Sedlák Pavol.”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Slobodník Lezinek Martin.”
Miroslav Minár:
“Čo vás priviedlo sem na tento výcvik aktívnych záloh?”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Zvedavosť.”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“No ako to vyzerá, celkovo armáda, celkovo ten vojenský život po novom, za tých 20 rokov čo som bol na základnej vojenskej službe, takže bol som zvedavý.”
Miroslav Minár:
“Kde bola tá základná služba?”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“V Stupave, rakeťáci, ja som bol spojár.”
Miroslav Minár:
“Prvý výcvik?”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Druhý.”
Miroslav Minár:
“A čo vám tento výcvik aktívnych záloh chemický dáva?”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Hlavne utvrdzovanie tých vedomostí, čo sme sa minulý rok naučili.”
Miroslav Minár:
“A naučili ste sa čo?”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Zaobchádzať s tými zariadeniami, s ktorými sa robí analýza a dekontaminácia.”
Miroslav Minár:
“Takisto, keď by ste mohli odporučiť svojim kamarátom niekde pri kávičke, pri pive, prečo by to mali na budúci rok skúsiť oni?”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Lebo je to super.”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Pre mňa je to, ja robím v IT, pre mňa je to prakticky také vypnutie, lebo zmením úplne celý svoj denný režim.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, začína sa rozcvičkou.”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“No, tak to sa začína aj doma, s tým ja nemám problém, ale je to celá tá filozofia života je úplne iná v armáde, ako v civilnom živote.”
Účastník výcviku aktívnych záloh:
“Vojak Novota Miroslav.”
Miroslav Minár:
“Miro? čo vy? Prečo aktívny zálohy?”
Miroslav Novota, účastník výcviku aktívnych záloh:
“Ja takisto najprv zo zvedavosti a potom som chcel vyskúšať niečo nové, lebo ako záklaďák som slúžil v Cerove, to boli rádiolokátori. Podľa môjho názoru práca chemikov je veľmi dôležitá ako na bojisku a takisto aj v civilnom živote. Teraz to máme možnosť vidieť pri tom Covide.”
Miroslav Minár:
“Koľkýkrát ste tu?”
Miroslav Novota:
“Tretí. Kebyže nastane nejaká chemická alebo nejaká havária, tak by sme vedeli na čo treba použiť tie prístroje, s ktorými sa tu učíme pracovať.”
Miroslav Minár:
“Čo robíte v civile?”
Miroslav Novota:
“V civile som vodič z povolania a popri tom má rôzne koníčky, ako napríklad sú to rôzne polmaratóny behávam a takisto máme vo Vrbovom založený klub ľadových medveďov. Studená voda je liečivá voda. Každému doporučujem.”
Miroslav Minár:
“Aj tento výcvik aktívnych záloh?”
Miroslav Novota:
“Veľmi by som doporučoval každému. K takémuto vojenskému životu ma motivoval môj strýco, ktorý bo docent. JUDr. PhDr., podplukovník Michal Novota.”
xxx
Miroslav Minár:
“Podplukovník Oliver Toderiška dnes už v inej pozícii zarezáva na generálnom štábe. Bol však dlhoročným veliteľom práporu RCHDO v Rožňave a stál pri zrode výcviku aktívnych záloh.”
Oliver Toderiška, dlhoročným veliteľom práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave:
“Napriek tomu, že sa nám počas týchto rokov čo už tie zálohy cvičíme, nepodarilo dramaticky navýšiť počet vojakov, ktorí by sa toho zúčastňovali, tak ja som skôr za kvalitu než za kvantitu a teraz sa nám aj potvrdzuje, že sú výborne pripravení a vlastne tie veci, ktoré sa naučili či už na Lešti, alebo tuná počas tých teoretických príprav, tak zúročujú hore na ploche kontaminovanej, takže si myslím, že má to svoj význam a ešte stále to má kde napredovať, pretože vzhľadom ku okolnostiam, nemôžme ísť s nimi na ostré látky, takže tie budú pravdepodobne na budúci rok, tá gradácia bude pokračovať, no a potom snáď sa podarí aj zmeniť trošku legislatívne postavenie, že už budeme ich môcť zapájať aj do činnosť s reálnou technikou a tým pádom sa to zase posunie o level vyššie. Ale zatiaľ za tie tri roky ja vidím tam dosť veľký posun, už sú tu tretíkrát a teraz dokonca tu máme manželský pár, čo ma veľmi teší, že v podstate aj takto sa ľudia vedia od tej rodiny nejakým spôsobom odtrhnúť a prídu na náš výcvik, takže tá kvalita tu je, tá kvalita tu ostáva a som rád, že sa vracajú na ten náš výcvik.”
Miroslav Minár:
“Áno, sú tu aj nováčikovia, ktorí prišli prvýkrát na výcvik aktívnych záloh, ale čo tí, ktorí možno že rozmýšľajú, prečo by to mali skúsiť, čo by ste im vy odporučili?”
Oliver Toderiška:
“Tak je to výzva, je to niečo iné. My sme známi tým, že my na výcviky nechodíme so zbraňami, nám stačia tieto skládky ako naše zbrane, v úvodzovkách. My prinášame tým ľuďom dá sa povedať tú čistotu z toho titulu, že ak je niečo kontaminované zdraviu škodlivým materiálom, tak našou úlohou je tú kontamináciu, či už je to kontaminácia biologická, alebo radiačná, alebo chemická, dať z toho priestoru preč. Vidím …, tá radiačka, tá sa nedá zničiť, tak to musíme len dať preč a odviezť, ale ostatné veci sa dajú deštruovať, či už chemickou cestou, alebo biologickou cestou, alebo nejakými inými spôsobmi, to je naša úloha, no a vlastne to je aj to využitie aj pre tieto aktívne zálohy naučiť sa vlastne dekontaminovať tú svoju plochu, alebo dezinfikovať tú svoju plochu doma. Jeden sa mi tu pochválil, že už teraz vie, ako má pri terajšej veľkej hrozbe Covidu čistiť výťah doma a chodbu a takéto veci, takže toto beriem ako pridanú hodnotu tohto výcviku.”
Miroslav Minár:
“Z minulosti boli, pán podplukovník, aj známe takéto prípady, kedy pri priemyselných haváriách zasahovali vaši špecialisti. Nemaľujme čerta na stenu, ale ak by takáto situácia nastala, myslíte si, že títo príslušníci aktívnych záloh po tých skúsenostiach, ktoré získali počas výcviku, by boli použiteľní na zásah?”
Oliver Toderiška:
“Keď som sa nebál ísť v roku 1995 s mojimi vojakmi na zásah pri výbuchu vysokopecného plynu vo VSŽ Košice, záklaďáci boli tam z donútenia, tak títo vojaci, ktorí sa dobrovoľne učia chemickú a biologickú ochranu, som si viac než istý, že by tieto znalosti vedel použiť aj pri takýchto veciach, keby ich núdza pritlačila, určite.”
Xxx
Miroslav Minár:
“Špecialisti, ktorí pracujú v Národnom centre EOD a ECHBO v Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch, sú tak ako počas prvej vlny šírenia koronavírusu Covid-19, pripravení opäť pomôcť. Hovorí o tom vedúci stacionárno-identifikačného laboratória v Zemianskych Kostoľanoch Milan Tkáč.”
Milan Tkáč, vedúci stacionárno-identifikačného laboratória:
“Keď začiatkom pandémie sa ukázalo, že ani v Slovenskej republike a už tobôž nie v našich zásobách sa nenachádza žiaden dezinfekčný prostriedok, tak sme boli požiadaní o jeho výrobu. Z generálneho štábu sme dostali odporúčanie na prípravu dezinfekčného roztoku podľa receptúry, ktorá je zverejnená na stránkach Svetovej zdravotníckej organizácie. My sme postupovali týmto spôsobom. Hlavnou zložkou tohto dezinfekčného gélu je alkohol, je to etylalkohol, ktorý tvorí tú hlavnú zložku a slúži na samotnú dezinfekciu. Jeho koncentrácia musí byť minimálne 70 %, aby sa dosiahla dezinfekčná účinnosť. Ďalej, na zlepšenie pôsobenia tohto gélu na pokožku sa tam pridáva glycerol, ďalej sa tam pridáva peroxid vodíka. Tento ale nie je súčasťou za účelom dezinfekcie, tento hlavne slúži na likvidáciu bakteriálnych spór, ktoré by sa tam prípadne mohli nachádzať. No a ako posledná zložka bola pridaná prevarená voda, pitná voda, ktorá teda nebola žiadnym spôsobom závadná. Po príprave dezinfekčného gélu na našom oddelení sme distribuovali tento dezinfekčný gél vojenským útvarom a zariadeniam a nejaká malá časť išla aj do detských domovov. Postupovali sme presne v súlade s nariadením náčelníka generálneho štábu, kde bolo stanovené kto a koľko dezinfekčného gélu dostane.”
Miroslav Minár:
“Koľko litrov tohto gélu sa vám podarilo vyprodukovať?”
Milan Tkáč:
“Počas jarných mesiacov to bolo 1700 litrov a pripravili sme to v priebehu necelých troch dní.”
Miroslav Minár:
“Máme tu druhú vlnu, experti hovoria možno ešte nebezpečnejšiu ako bola tá prvá. Ste pripravení v prípade potreby a vyžiadania vyrobiť takýto gél opäť?”
Milan Tkáč:
“Dnes už je iná situácia, už je v podstate bežne dostupné nejaké dezinfekčné gély alebo prostriedky aj v drogériách, ale v prípade potreby … jednotlivý komponent je schopné opäť vyrobiť požadované množstvo dezinfekčného gélu. Ešte by som mohol povedať jednu vec, že tento dezinfekčný gél nebol určený na to, aby išiel na nejaké útvary, na nejaké záchody, alebo podobne, ale bol určený predovšetkým vojakom v prvej línii.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Ešte ani nevychladli postele po bývalých čakateľoch na výkon základnej služby a už ich v pondelok obsadilo ďalších 202 budúcich vojenských profesionálov. Špecialisti v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine sú opäť pripravení ich v rámci základného vojenského výcviku naučiť všetko tak, aby 13. novembra mohli byť slávnostne vyradení a stali sa čerstvou krvou našich ozbrojených síl. Držíme im všetkým palce.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek aj tento rok ocenila niekoľko výnimočných osobností v oblasti zdravotníctva. Prestížne ocenenia Biele srdce si 20. septembra odnieslo 31 sestier a pôrodných asistentiek. Vzácny symbol zrkadlí aj osud príbeh ženy, ktorej bolo Biele srdce udelené pred týždňom na slávnostnom gala programe. Danu Kubalovú charakterizuje nekonečná energia a snaha urobiť svet krajším a lepším. Rada prijíma výzvy a nebojí sa zdolávať akékoľvek prekážky. Pre jej profesionálny rozvoj bola takouto výzvou, prácou a zároveň aj poslaním, poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v prvej línii pri Covid-19 pozitívnych pacientoch v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Okrem práce sestry sa venuje aj právnemu povedomiu sestier a jeho využitiu v ošetrovateľskej praxi. Tieto vedomosti prezentuje na rôznych úrovniach vzdelávacích aktivít na národnej aj medzinárodnej úrovni. Nechoď tam, kde vedie cesta, radšej choď tam, kde nijaká nie je a zanechaj stopu, je životným krédom Dany Kubalovej. Ďakujeme a posielame pochvalu dnešnej Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
