- Dátum: 20.12.2019
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Plná poľná
[20.12.2019; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Po týždni sa vám opäť prihovárajú Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili. Slovenskí vojaci v zahraničí. Ako budú sviatkovať? * O svojich čiernych Vianociach v ďalekej africkej Eritrey porozpráva plukovník Miroslav Fázik. * Štedrý vianočný darček pre školákov v Afganistane. Zo Slovenska sme vyprevadili ďalšiu humanitárnu pomoc. * Vianočné a novoročné želenia od vedenia rezortu. * Prišiel o všetko, no zachoval sa hrdinsky. Desiatnik Jozef Bilohuščín z domu hrôzy na Mukačevskej ulici v Prešove. * Boh je v nás. Odkaz vojenského duchovného nielen pre pokojné prežitie vianočných sviatkov, ale aj pre náš každodenný život."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“V súčasnosti pôsobí v zahraničných mierových misiách a vojenských operáciách takmer 500 vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Drvivá väčšina z nich bude počas nasledujúcich sviatkov ďaleko od svojich najbližších. Ako každý rok, aj dne sa prostredníctvom našej relácie velitelia jednotiek v mene všetkých vojakov spájajú s rodným Slovenskom a so svojimi najbližšími. Ako prví sa zo stále nepokojného Blízkeho východu ozval major Milan Cerovský.”
Milan Cerovský:
“Dovoľte mi, aby som pozdravil poslucháčov Slovenského rozhlasu. Slovensko má na Blízkom východe nasadených dvoch pozorovateľov, ktorí zabezpečujú monitorovanie dodržiavania obsahu dohôd o prímerí medzi Izraelom a susediacimi arabskými štátmi Libanonom, Sýriou, Egyptom a Jordánskom. Taktiež príslušníci misie vykonávajú v uvedených krajinách hliadkovanie a inšpekcie, či krajiny dodržiavajú stanovené počty a druhy prítomnej vojenskej techniky, zbraňových systémov a vojakov v dohodnutých vzdialenostiach od svojich hraníc. Pozorovatelia sa tiež podieľajú na vyšetrovaní incidentov a ich úlohou je deeskalovať vzniknuté incidenty, aby neviedli k vojenským konfliktom medzi uvedenými krajinami. Keďže sme tu ľudia z rôznych krajín, s rôznymi vianočnými tradíciami a zvykmi, budeme sa snažiť, aby sme sa tu všetci cítili príjemne a aspoň trochu nám Vianoce tu, pripomínali atmosféru Vianoc doma. Prajem vám krásne prežitie Vianočných sviatkov, príjemnú atmosféru v kruhu blízkych, zdravie, šťastie a pracovné úspechy po celý Nový rok 2020.”
Peter Gavač:
"Dobrý deň zo Sarajeva, z Bosny a Hercegoviny. Volám sa podplukovník Peter Gavač a som veliteľom slovenského kontingentu v operácii EUFOR Althea. Svoje služobné povinnosti si zhruba polovica kontingentu bude plniť v kempe Butmir v Sarajeve v rámci styčných a pozorovacích tímov vo Višegrade, Foči a v Novom Sarajeve. Počas Vianočných sviatkov budeme aj naďalej plniť stanovené úlohy bez obmedzení. Tí z nás, ktorí zostávame v Bosne, sa budeme snažiť dodržiavať naše slovenské zvyky nielen v rámci prípravy tradičných jedál, ale aj účasťou na bohoslužbách, ale hlavne spoločným trávením Vianočných sviatkov. Dovoľte mi teda pri tejto príležitosti popriať v mene slovenských vojakov tu v Bosne a Hercegovine pokojné a šťastné prežitie vianočných a novoročných sviatkov vám všetkým. Ale hlavne našim rodinám a blízkym, priateľom a kolegom, ako aj všetkým občanom Slovenskej republiky."
Richard Király:
“Dobrý deň, prajem, veliteľ v operácii Resolute Support Afganistan podplukovník Király V RS Afganistan sa nachádza 30 profesionálnych vojakov, z toho sú dve ženy. Zdravotný stav príslušníkov Slovconu je dobrý, zatiaľ sa nevyskytli žiadne závažné prenosné epidemiologické ochorenia. Najdôležitejšou úlohou pre slovenský kontingent čo sa týka jednotky…, ktorý plní úlohy 29. kurzu, to znamená, že cvičenia vlastne príslušníkov afganských ozbrojených síl. Príslušníci 11. Slovconu budú dňa 24. decembra 2019 medzi 17. a 19. hodinou pri spoločnej slávnostnej večery s českými kolegami a takisto dovoľte mi v mene všetkých príslušníkov slovenského kontingentu z operácie Resolute Support v Afganistane popriať vám v našej domovine bohaté Vianoce, šťastný Nový rok, nech radosť a pokoj panujú na celom Slovensku.”
Ivan Petrík:
“Veliteľ slovenského kontingentu v rámci Predsunutej prítomnosti Lotyšsko major Ivan Petrík. V rámci tretej rotácie v tejto operácii pôsobí 150 profesionálnych vojakov, z toho je nasadených 10 žien. Keďže tretia rotácia sa momentálne pripravuje na odovzdanie operačnej úlohy, tak sviatky ako dúfame, budeme stráviť v kruhu rodiny a novej rotácii želám len príjemné prežitie týchto sviatkov a nech im ten čas odlúčenia ubehne čo najrýchlejšie.”
Rudolf Rusnák:
"Veliteľ Slovconu v operácii UNFICYP Rudolf Rusnák. V operácii je momentálne nasadených 249 profesionálnych vojakov, z toho je 28 žien. Bezpečnostná situácia v priestore nasadenia jednotiek je z pohľadu na opozičné sily a obyvateľstvo pokojná. Jednotka sa nachádza v stave bojovej pohotovosti. … čo je základný stupeň bojových pohotovosti. V súčasnej dobe sa príslušníci Slovconu podieľajú na zabezpečení integrity nárazníkovej zóny v sektore 4 a na udržiavaní status quo opozičných síl. Máme nácviky zvládania nehôd, car crash v nárazníkovom priestore, výcviky na zvládanie heli crashu, to znamená leteckej nehody vrtuľníka, ktorý nás podporuje pri plnení našich úloh. Máme brífingy vojenských pozorovateľov a styčných dôstojníkov, vojenských aj sektorových civilných. Vianočné sviatky ako veliteľ Slovconu v operácii UNFICYP budem tráviť spolu s príslušníkmi kontingentu na Cypre. V priebehu dňa v sprievode staršieho kaplána navštívim jednotlivé pozície v priestore nasadenia príslušníkov Slovconu. Počas dňa sa všetci vojaci, ktorí nebudú plniť služobné povinnosti, budú podieľať na príprave Štedrovečernej večera a slávnostnej výzdobe priestorov, v ktorých budeme tráviť tento večer. Vo večerných hodinách bude v Kempe generálna Štefánika spoločná tradičná vianočná večera, na ktorej sa majú možnosť zúčastniť aj rodinní príslušníci profesionálnych vojakov. Súčasťou tohto programu pre príslušníkov Slovconu bude aj tradičná polnočná omša, ktorá sa uskutoční v Kaplnke sv. Cyrila a Metoda tu, v Kempe generála Štefánika vo Famaguste. Dovoľte mi zaželať vám v mene svojom, ale aj v mene všetkých nasadených príslušníkov operácie UNFICYP najmä pevné zdravie, úspechy v pracovnom a v súkromnom živote a pohodu a podporu zo strany najbližších. Všetkým našim rodinným príslušníkom, občanom Slovenskej republiky, profesionálnym vojakom zaradeným v operáciách a misiách chcem popriať pokojné prežitie Vianočných sviatkov, úspešný štart do roku 2020, splnenie všetkých úloh a šťastný návrat k rodinám."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Asi všetci tu, u nás doma čakáme, či tie… na snehu. Plukovník Miroslav Fázik a jeho kolegovia v mierovej misii v africkej Eritrey mali tisícpercentnú istotu, že ich Vianoce na snehu určite nebudú. Budú tak povediac čierne.”
Miroslav Fázik:
“Celkom prvé Vianoce boli v mojej prvej misii, kedy vlastne odchádzali sme do bývalej Juhoslávie a boli to v roku 1996, kedy 4. decembra sme boli nalodení na autobusy a išli sme do misie. Takže hneď som vedel, že prvé Vianoce prežijem tam.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, potom prišli ale ja ďalšie sviatky, najkrajšie sviatky v roku ďaleko od svojich najbližších príbuzných a dokonca raz to boli Vianoce a raz to bol aj Nový rok. Ale to boli špecifické, lebo ani tie Vianoce, ani ten Nový rok, ako sa hovorí, neboli biele, ale čierne. Ďaleký africký kontinent Eritrea.”
Miroslav Fázik:
“Bolo to v roku 2002, kedy sme vlastne boli poslaní do misie do Afriky, alebo ten kontingent, ktorému som ja robil zástupcu veliteľa a tam boli tie Vianoce ozaj sa hovorí čierne, ale hlavne sme si všimli, že sú úplne bez snehu. Samozrejme, Nový rok takisto, strávili sme v Afrike, silvestrovalo sa tak, ako u nás, pretože zásobovanie v misiách OSN je úplne v poriadku, dalo sa tam vlastne na Vianoce získať aj nejaká ryba, čiže tie Vianoce boli také, ako u nás. Do Eritrei sme odchádzali 4.12., predtým samozrejme sme mali prípravu niekoľko mesiacov, pretože bola to prvá misia na tzv. čiernom kontinente a museli sme sa na to aj patrične pripraviť. Čiže spočívalo v to v štúdiu rôznych materiálov, aké tam je podnebie, čo nás tam všetko čaká, čo všetko si máme zobrať a v tej prvej fáze ani nikoho z nás nenapadlo, že teda ideme 4.12. a samozrejme, aj Vianoce prežijeme na africkom kontinente.”
Miroslav Minár:
“Bolo vôbec možné si tam urobiť takú tú vianočnú atmosféru?”
Miroslav Fázik:
“No samozrejme, že vianočnú atmosféru tak si vždycky ľudia, ktorí spolu držia a spolu pracujú, vedia urobiť. Takisto to bolo vlastne aj v Eritrei. Po tom, čo sme si vystavali tábor a proste všetká technika, materiál a ľudia boli uložení tam, kde mali byť, tak začali sme rozmýšľať aj nad tým, okrem teda plnenia úloh, že akým spôsobom prežijeme tie Vianočné sviatky, ktoré každý z nás má zakorenené s tým, že je tam nejaký stromček, proste vyzdobený, nejaké to jedlo a podobne. Takže takisto sme sa na toto prichystali.”
Miroslav Minár:
“Bol som, aj sme sa stretli spolu v Afrike, no samozrejme tých smrečkov a borovíc tam bolo málo. Dalo sa niekde zohnať niečo podobné, čo by ako teda symbolizovalo ten náš klasický slovenský vianočný stromček a poprípade, určite poslucháčov Slovenského rozhlasu bude zaujímať, aké ozdoby ste si vôbec dali na tento stromček a či teda tá klasická vianočná večera bola obdobná ako u nás na Slovensku.”
Miroslav Fázik:
“Samozrejme, stromček sme si zohnali, aj keď nebol ihličnatý samozrejme, niečo také sme v tom prvom turnuse vedeli, že kde by sa dalo zohnať, alebo teda nemali sme na to nejaké prostriedky, ale nejakú tzv. metlu, keď to zoberiem, sme zohnali, dali sme na to ozdoby papierové, proste z polystyrénu, to, čo sme kto kde našli a vyrobili. A takisto čo sa týka večere štedrovečernej, tam sme boli zásobovaní celkom slušne, takže našla sa aj ryba, samozrejme naši kuchári spravili zemiakový šalát tak, ako to je a všetky tie veci okolo, ktoré sú, tak sme viac-menej dodržali.”
Miroslav Minár:
“Boli asi v tých počiatkoch smutno za rodinou, pretože aj to spojenie samozrejme, pokiaľ sa to všetko ustálilo, tak nebolo také ako majú dnes napríklad možnosť naši vojaci cez satelity, cez internet byť v tom úzkom kontakte s rodinou. Bolo asi úzko.”
Miroslav Fázik:
“To je pravda, za rodinou bolo každému smutno, samozrejme, boli sme tam, veď sme všetci ženáči, pár chlapcov bolo slobodných a samozrejme, tí takisto mali svoje priateľky doma. S telefónom bolo zle, pretože žiadne spojenie tam v tej krajine nebolo, bol iba satelitný telefón, ktorých sme mali niekoľko a jeden vlastne bol určený na tie 4 minútky týždenne, ktoré sme mali a každý teda si mohol zavolať. Niektorí chalani to využili tak, že 4 minúty v kuse a hotovo, niektorí to využili tak, že teda po minútkach, každý deň aspoň niečo, spýtať sa, čo doma, ako doma, povedať, že som v poriadku a to bolo asi tak všetko.”
Miroslav Minár:
“Asi sa nedá porovnávať neporovnateľné, pretože v súčasnosti zastávate funkciu veliteľa základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine, je to obrovská veľká jednotka. Aj tu je potrebné v tejto veľkej jednotke zabezpečiť stále služby, máte už vybraných kandidátov, adeptov, ktorí budú musieť byť od svojich rodín a zabezpečiť chod tejto jednotky?”
Miroslav Fázik:
“Vždycky, keď som veliteľoval, keď to tak mám povedať, vždy som mal nejakých dobrovoľníkov, ktorí si vedeli doma usporiadať veci tak, že do tej služby išli. Odsunuli si Vianoce na druhý deň, alebo proste nejakým spôsobom až tak nabazírovali na tom, že musí to byť presne toho, neviem koľkého, keď majú Vianoce a takisto majú niektorí Vianoce až na Nový rok, neviem, 6-teho, alebo ako to je, tak vždy sa nájde niekto, kto vlastne vyznáva tú inú vieru. Títo ľudia sa samozrejme dobrovoľne prihlásia, že áno, však ja teda tie Vianoce nemám vtedy, keď všetci ostatní, mám ich až po Novom roku, takže tá služba sa vždycky nejakým spôsobom zabezpečí.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Keď sa pred rokmi slovenskí vojaci slúžiaci v poradenskom tíme pre afganskú národnú armádu dozvedeli, že v priestore ich pôsobenia žiadajú miestne autority o pomoc pri výstavbe novej základnej školy, nezaváhali ani minútu. Obzvlášť keď tu, na Slovensku, obdobnú aktivitu vyvíjal docent Nasir Džalili, pôvodne Afganec, ktorý už desaťročia žije na Slovensku. Škola v meste Mazar-e Sharif bola postavená a už pred rokom sem putovala prvá pomoc zo Slovenska. Nuž a pred týždňom bola z bratislavského Letiska generála Milana Rastislava Štefánika vypravená ďalšia. Za rezort obrany túto pomoc pomáha koordinovať Ústredie ekumenickej pastoračnej služby. Hovorí jej riaditeľ, plukovník Marián Bodolló."
Marián Bodolló:
“Toto je čosi, môžeme si povedať jedinečné, keď sa dokážu tri ministerstvá a plus Štátne hmotné rezervy teda zúčastniť na takejto, môžem to povedať ako teológ bohumilej akcii. Sú to ministerstvá vnútra, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo obrany, ktorého sme my, Ústredie ekumenickej pastoračnej služby súčasťou. No a to je presne čo hovoril aj pán Ježiš Kristus, čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. Bol som hladný, dali ste mi jesť, bol smädný dali ste mi piť, bol som nahý, zaodeli ste ma. A toto teraz sme urobili. V piatok 13. decembra budeme odovzdávať pomoc, ktorá spočíva v 700 kusoch školských rovnošiat, 700 kusov tenisiek, 224 kusov zimnej obuvi v celkovej hodnote okolo 43-tisíc eur a ide to do základnej školy v Mazar-e Sharíf, kde opäť na tom participuje ministerstvo vnútra, obrany, zahraničných vecí a európskych záležitostí a Štátne hmotné rezervy. Tu by som však ešte chcel podotknúť, že nebudú to len opäť šaty, obuv, ale zároveň to bude aj finančná podpora, ktorú daruje Vojenská podporná nadácia, a to tisíc euro, ktoré sa vyzbierala z tých benefičných koncertov, ktoré sme tohto roku poriadali práve pri týchto príležitostiach. A čo nás veľmi teší, že nielen tú pomoc sme tam odovzdali, spolupodieľali sa na výstavbe tejto základnej školy, ale tá základná škola, kde sú ako chlapci, tak aj dievčatá, to je dosť podstatné,dosahuje v rámci celého Afganistanu v tom poradí štvrté najlepšie miesto. Vedomosti, úroveň, vystupovanie žiakov, takže to nás veľmi teší, že táto škola postupne rastie ako do počtu, tak aj do kvality.”
Miroslav Minár:
"A aj tam vidno rukopis slovenských vojakov, ktorí pôsobili a pôsobia v Afganistane."
Marián Bodolló:
"Samozrejme, však bez nich by to nešlo, pretože tí vojaci, tá pomoc sa tam dopraví, oni sú zároveň už súčinní v tom, aby sa to odovzdalo na danom mieste a už zase keď tam je Slovák, slovenská vlajka, sú tam naši slovenskí vojaci, slovenské uniformy, veď to každého Slováka teší, ktorí je tu, na Slovensku."
Miroslav Minár:
"V týchto a nasledujúcich dňoch naši najbližší príbuzní a známi budú želať lásku, pokoj a šťastie k Vianočným sviatkom. Prijmite aj nasledujúce dve želania od ministra obrany Petra Gajdoša a generálneho tajomníka služobného úradu Jána Hoľka."
Peter Gajdoš, minister obrany:
“V prvom rade chcem všetkým skutočne úprimne, srdečne zo srdca poďakovať za ich prácu, ktorú vykonávajú v prospech jednak rezortu ozbrojených síl a na druhej strane aj v prospech reprezentácie Slovenskej republiky. Čo sa týka zamestnancov rezortu ministerstva obrany, som presvedčený o tom, že tie výsledky práce možno niektorí na to už pozabudli, ale je jednoznačne vidieť, či to už v modernizácii ozbrojených síl, alebo v budovaní tradícií, udržiavaní tradícií a ja vidím v tom obrovský výsledok. Čo sa týka zahraničných misií, kde naši profesionálni vojaci a vojačky slúžia, chcem im úprimne a srdečne poďakovať za reprezentáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky v zahraničí, pretože sú takými malými diplomatmi. Ďakujem im za prácu, ktorú vykonávajú nielen v prospech reprezentácie a prezentácie nášho rodného Slovenska, ale aj z hľadiska zabezpečenia pokoja a mieru a splnenia misijných úloh. Dovoľte, aby som všetkým zamestnancom v štátnej vo verejnej službe, profesionálnym vojakom, vojačkám poprial šťastné a veselé, požehnané Vianočné sviatky v kruhu svojich najbližších, najdrahších, ale aj ich rodinným príslušníkom, najdrahším blízkym a príbuzným a do Nového roku zaželal pevného zdravia, šťastia, spokojnosti a nech sa im darí pri plnení náročných úloh, ktoré pred nimi stoja v roku 2020.”
Ján Hoľko, generálny tajomník služobného úradu MO SR:
“Ja by som ako generálny tajomník služobného úradu teda vlastne všetkých zamestnancov, štátnych zamestnancov samozrejme, ale nielen štátnych zamestnancov, ale aj vo verejnom záujme a koniec koncov aj ako predstaviteľ vedenia rezortu obrany, pod ktorú spadá riadenie Ozbrojených síl Slovenskej republiky chcel nesmierne s veľkou úctou a pokorou poželať všetkým týmto zamestnancom aj v ozbrojených silách, aj vo verejnom záujme, aj štátnym zamestnancom všetko najlepšie a veselé radostné prežitie Vianočných sviatkov, všetko najlepšie do Nového roku a nesmierne by som im chcel poďakovať za tú prácu, ktorú nielen za tento rok, pretože nám končí volebné obdobie, ale aj za celé štyri roky odviedli a myslím si, že môžem byť na nich hrdý a pyšný, lebo naozaj, všetci pridali ruku k dielu, každý svojim kúskom prispel k tomu, že sa posunul rezort obrany a hlavne ozbrojené sily trošku dopredu.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Keď výbuch plynu v bytovom dome číslo 7 na Mukačevskej ulici v Prešove 6. decembra vyrazil vchodové dvere aj na byte desiatnika Jozefa Bilohuščina, príslušník prešovského práporu ISTAR, prieskumník špecialista výsadkár, prišiel v okamihu takmer o všetok majetok, ktorý celý svoj život zveľaďoval. Otrasený, ale našťastie bez zranení si však zachoval chladnú hlavu aj po tom, keď zistil, že mu pád schodiska v bytovke odrezal únikovú cestu. Zároveň okamžite pomohol svojej susede dostať sa z jej bytu na jeho balkón a zachránil tiež jej štvornohého miláčika. Tu vďaka jeho rozvahe spoločne čakali na evakuáciu, ktorá sa podarila vďaka hasičom a ich výškovej technike. Ďakujem a posielame dnešnú pochvalu Plnej poľnej. Vojenská podporná nadácia sa rozhodla pomôcť desiatnikovi Bilohučinovi. Pridajte sa aj vy. Číslo účtu nájdete na stránke nadácie.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Blížime sa k záveru dnešnej relácie a ja som premýšľal, aký pozdrav spojený s vinšom vám v tomto predvianočnom čase poslať. Napokon to za mňa nemohol lepšie povedať generálny duchovný ekumenickej pastoračnej služby plukovník Marián Bodolló.”
Marián Bodolló:
“Pravdu povediac, až tam sme si uvedomili všetci naplno, že po prvé, nie sme len kapitáni do pekného počasia, hovoriť o nádeji, keď sa darí, povzbudzovať ľudí, keď je zle, ale že aj v takýchto tragických udalostiach byť pri nich, jednoducho ich oblasť, lebo slová dochádzajú. Byť pri nich, byť súcitní celé hodiny, kým čakáte na to, že sa potvrdí, či ich rodinný príslušník, dcéra, syn, manželka, manžel bol medzi nimi, alebo nie. Šesť hodín nekonečných, sedem, kedy čakáte na ten výsledok v nádeji, že možno práve nie on, a potom keď predsa len povedia tú zdrvujúcu správu ste pri nich a viete ich len držať. Boli sme pri nich mnohí kolegovia od začiatku, ja som prišiel až okolo tej ôsmej večer, odchádzal som ráno o tretej keď som bol vyrozumieť poslednú rodinu a aj teraz mi dochádzajú slová, lebo mám pred očami tú mamu, ktorá stratil svoju dcéru, zhodou okolností to bola priateľka nášho vojaka. Veľa bolesti, veľa zúfalstva, ale videl som, že je tam kríž v rodine, že je kríž na stene a ostalo mi nič iné len povedať, keď vidím, že ste veriaci, vy teraz svoju príbuznú dlhšiu dobu neuvidíte, ale verím, že sa s ňou stretnete. A dostávam na to všetko potom vetu, kde bol vtedy Boh. Ja odpoviem nepriamo, ja som ho videl nie v tej havárii, že by on bol spôsobil, nevidel som ho v tom človeku trebárs, ktorý bol zodpovedný za to, za svoju možno nepozornosť, ale ja som Boha videl v tých záchranárskych tímoch. Videl som ho v hasičoch, záchranároch, videl som ho v tých lekároch, zdravotných sestrách, ktorí fungovali, pracovali okolo tých, ktorí boli zranení. Ja som Boha videl aj v tých psychológoch, či to boli vojenskí, alebo civilní, či to boli z ozbrojených síl, alebo z Modrého anjela, v tom obrovskom súcite a prítomnosti, v tej bolesti ja som ho tam videl.”
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Príjemné prežitie Vianočných sviatkov, pokoj, lásku a pohodu vám želajú Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
