Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná 20. októbra 2023

  • Dátum: 20.10.2023
  • Dĺžka: min.
  • Veľkosť súboru: 24.91 MB
Plná poľná

ROZHLAS | Dátum: 20.10.2023 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: Plná poľná


Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok v tomto čase aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte. začína sa Plná poľná.

Do jej obsahu sme dnes zabalili:
 
  • V Brežanoch pri Prešove si uctili pamiatku padlých vojakov.
  • Navštívili sme siedmy ročník špecializovanej výstavy EOD.
  • Listovať budeme v októbrovom vydaní časopisu Obrana.
  • Vojnoví veteráni upravili pietne miesto na kopci Borsó pri maďarskej obci Hejce.
  • Pokračuje základný vojenský výcvik budúcich vojakov. Ako sa im darí, povedia dvaja z nich.
  • A zavedieme vás aj na miesto, kde sa písala história spoločného štátu Čechov a Slovákov.

PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE

Neďaleko obce Brežany pri Prešove si uctili pamiatku obetí pádu vojenského lietadla K 60. Augustovú tragédiu z roku 1958 neprežili traja vojaci výsadkári. Aj o tom, čo predchádzalo tragickému pádu lietadla, sa budeme rozprávať s plukovníkom vo výslužbe Vladimírom Tarasovičom.

Vladimír TARASOVIČ, plukovník vo výslužbe
Situácia, ktorá bola v druhej polovičke päťdesiatych rokov v regióne Strednej Európy bola taká, že boli obavy z nejakých presunov diverzných skupín cez Slovensko. V tom čase bola v priestore Prešova zosilnená celá bezpečnostná situácia, či už orgánmi štátnej bezpečnosti, ale presunula sa tam alebo začala sa tam vytvárať aj 22. výsadková brigáda. Okrem toho v tom čase boli veľké problémy so združstevňovaním a sever východného Slovenska počnúc od Sabinova až k vtedajšej hranici Sovietskeho zväzu boli dosť veľké nepokoje. Na základe toho bolo pripravené súčinnostné cvičenie medzi letectvom a medzi výsadkovou brigádou, ktorá bola v Prešove. Vzhľadom na to, že boli potrebné ľahké lietadlá, ktoré by sledovali zo vzduchu a navyše začali sa používať nové rádiopové prostriedky, bolo rozhodnuté, že toho súčinnostného cvičenia sa zúčastní 50. spojovací pluk, ktorý sídlil v k Letanoch pri Prahe. To znamená, že v prvej časti toho vtedy plánovaného 10-dňového cvičenia bol prelet lietadla K 60. To je vojenské označenie, ale civilné označenie, ktoré mnohí poznajú, bol L-60 Brigadýr, čiže ľahké lietadlo. Pilot vyletel 11. 8. 1958 z Prahy a letel po trase Čáslav - Brno - Trenčín - Zvolen a košické rádiostanice ho naviedli do Prešova. Na druhý deň bolo dohodnutá súčinnostná spolupráca s pozemnými jednotkami, ktoré boli sústredené na juhozápade od Prešova, nejakých 20 kilometrov v priestore štyroch obcí. Ale hlavne teda pri obci Brežany, v tom čase sa tá obec volala Bujakov. Pilot vyletel o trištvrte na 12 s dvoma príslušníkmi výsadkovej brigády s tým, že ich úlohou bolo pri pokyne z rádiostanice pozemnej naletieť na ten priestor, kde sa tá diverzná skupina nachádzala a označiť a oznámiť veleniu pozemných síl.

Miroslav Minár, moderátor
Kto teda sa nachádzal na palube lietadla?

Vladimír TARASOVIČ, plukovník vo výslužbe
Na palube bol pilot prvej letky spojovacieho pluku Klecany Jaromír Šebesta a dvaja vojaci základnej služby Jiří Tichý, to bol čatár a desiatnik Michal Puškár z Benkoviec pri Vranove.

Miroslav Minár, moderátor
Čo sa teda vlastne stalo, že lietadlo havarovalo?

Vladimír TARASOVIČ, plukovník vo výslužbe
Nie je jasné úplne, čo sa vlastne na palube stalo. Oni svoju úlohu tých troch náletov splnili. Potom sa rozhodli naletieť ešte trikrát nad stanový tábor, kde boli pozemné sily. Vzhľadom na to, že všetko sa to odohrávalo v 300-metrovej výške. Ešte aj tretíkrát sa im podarilo označiť dymovnicou ten priestor alebo teda hodiť smerom k stanovému táboru. Žiaľ, s veľkou pravdepodobnosťou dymovnička, ktorou označovali priestor na zemi, kde sa mohla tá skupina nachádzať, im musela vypadnúť, zadymila priestor, pilot stratil orientáciu a jednoducho to lietadlo, pretože to bolo takto protisvahu, padlo tam. Všetci teda boli na mieste mŕtvi.

Miroslav Minár, moderátor
Vy ste pri organizácii tohto spomienkového stretnutia veľmi intenzívne spolupracovali s velením 51. krídla v Prešove.

Vladimír TARASOVIČ, plukovník vo výslužbe
Nevieme, kedy ten malý pomníček dnes už v lese, čo predtým lúka, kto ho postavil. Dlho to bolo zanedbávané miesto, kam málokto prišiel. Pred piatimi rokmi sa nadšenci zo slovenského leteckého zväzu, ale aj miestni ľudia a starostka obce, teraz už Brežany pani Gumanová, rozhodli urobiť prvú takú spomienku. Bola to ešte taká spomienka komorná, ale začalo to tradíciu. Po piatich rokoch sme sa rozhodli spolu s obcou, to znamená Slovenské vojenské historické dokumentačné centrum s obcou a s 51. krídlom zorganizovať takú väčšiu spomienku a vďaka podpore dotačného fondu Ministerstva obrany aj ten priestor trošku vylepšiť, lebo je to v lese. Ten prístup nie taký jednoduchý. Dať tam tabule, ktoré by informovali každého, kto tam príde, čo sa tam vlastne stalo. Z tohto miesta by som chcel poďakovať veleniu Ozbrojených síl, počnúc náčelníkom Generálneho štábu, ale aj veliteľovi Vzdušných síl, veliteľovi 51. krídla, riaditeľovi personálneho úradu, ktorí pomohli nám pri organizovaní tejto spomienky. Zároveň súčasťou tej prvej časti doobedňajšej bola aj účasť detí z miestnej školy v rámci branného cvičenia. Čiže malo to veľmi taký komplexný program.

Miroslav Minár, moderátor
Tak druhá časť spomienkového stretnutia, tá už bola športová a tam práve aj vojaci pomerne úspešne si počínali, pretože zapojili sa do behu.

Vladimír TARASOVIČ, plukovník vo výslužbe
Áno, druhou časťou celého toho podujatia bol 4. ročník Brežianskeho cestného behu, ktorý obec organizovala spolu s Vojenskou telovýchovnou jednotou 51. krídla v Prešove. Musím povedať, že vďaka telocvikárovi z 51. krídla pánovi nadrotmajsterovi Miroslavovi Štubňovi, ktorý so svojimi kolegami z vojenskej telovýchovnej jednoty zorganizoval cestný beh, ktorý mal neskutočný úspech na to, že bolo to niečo nové. Tejto časti pretekov sa zúčastnilo 114 pretekárov, 77 pretekárov v kategóriách dospelých. Z tých dospelých pretekárov bolo 34 civilov a 43 vojakov nielen samotného krídla, ale aj ďalších súčasti Ozbrojených síl.


RÁDIO REGINA

Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina, Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu vás zavedieme na medzinárodnú výstavu EOD, prelistujeme rezortný časopis Obrana, dáme palec hore vojnovým veteránom, ktorí pred sviatkami Pamiatky zosnulých a všetkých svätých upravili pietne miesto na kopci Borsó pri maďarskej obci Hejce. Dozvieme sa, ako prvé týždne zvládli čakatelia na základnom vojenskom výcviku v Martine. A zavítame aj na pamätné miesto v Ríme, kde sa písala história vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.


NATO A MY

Nové trendy a technológie v oblasti likvidácie výbušných zariadení, tak to bol hlavný cieľ 7. ročníka výstavy, ktorá bola v Bratislave. Hlavným gestorom stretnutia špecialistov a firiem z celého sveta bolo Trenčianske centrum výnimočnosti EOD. Riaditeľom tejto jedinečnej inštitúcie NATO na Slovensku je plukovník František Mihalovič. Ciele špecializovaného veľtrhu hodnotí nasledovne.

František MIHALOVIČ, Centrum výnimočnosti EOD Trenčín
Je zameraný na EOD špecialistov, operátorov, ale takisto aj smerom k akademickej pôde, výskumníkom, vedcom a podobne. Je zložený z dvoch častí. Prvý deň venovaný výstave a prezentácii firiem, ktoré v tejto branži pracujú a vyrábajú, či už prostriedky pre odstraňovanie nástražných výbušných systémov alebo teda rôzne technológie, tentokrát ide veľmi dopredu umelá inteligencia a virtuálna realita. Máme to niekoľko firiem, ktoré sú vyslovene zamerané na túto oblasť a s jednou z nich spolupracuje aj naše centrum, keďže my prezentujeme takisto svoj projekt ...

Miroslav Minár, moderátor
O čo ide?

František MIHALOVIČ, Centrum výnimočnosti EOD Trenčín
Je e to v podstate projekt, ktorý je zameraný na vývoj programu virtuálnej reality, ktorá bude slúžiť na výcvik EOD operátorov. Druhá časť celého tohto podujatia je zameraná na konferenciu, kde sa prezentujú špecialisti, vedci a tak isto akademici, ktorí sa venujú oblasti EOD.

Miroslav Minár, moderátor
Viete čo, ja som si všimol, že je tu pomerne veľa kanadských firiem. A Kanada, to je náš tradičný partner, pretože práve po Kanaďanoch sme v roku 1993 preberali dôležitú úlohu v misii OSN UPROFOR. Legendárny ženijný prápor. Vy sám ste veteránom, prešli ste vojenskými operáciami, misiami. Prekvapilo vás niečo na tejto výstave? Čo zrejme asi ten vývoj sa zastaviť nedá, lebo tie technológie sa vyvíjajú z roka na rok. Tam kto zaváha, proste už nestíha.

František MIHALOVIČ, Centrum výnimočnosti EOD Trenčín
Mňa osobne neprekvapilo, ale skôr je ten trend, ako som ho spomínal, zameraný na tú umelú inteligenciu a virtuálnu realitu. Takže veľa firiem, teda nielen Kanaďania tu prezentujú výrobky v tejto sfére. Do budúcna s tým určite treba rátať, pretože dokážu simulovať výcvik, a to nielen jednotlivca, dokonca spoluprácu celého družstva. V podstate za nulové náklady, keď nerátame vstupné investície, hlavne v bezpečnom prostredí. Pritom tí ľudia sa naučia celý ten postup, ako keby boli bežne niekde v poli, poprípade niekde v nasadení.

Miroslav Minár, moderátor
Čo drony?

František MIHALOVIČ, Centrum výnimočnosti EOD Trenčín
Takisto drony, samozrejme, drony sú už v podstate bežnou súčasťou nášho, nášho života a samozrejme, drony, ktoré pracujú v prospech EOD operátorov. Sú vybavené rôznymi čidlami, kamerami, prostriedkami na detekciu, dokonca dokážu už detekovať aj veci, poprípade muníciu, ktorá je buď voľne pohodená na zemi alebo dokonca aj pod zemou.MY A NATO, NATO A MY

Miroslav Minár, moderátor
Na medzinárodnej výstave EOD sme stretli veľa výnimočných špecialistov. Patril medzi nich napríklad aj nadrotmajster Štefan z výcvikovej jednotky špeciálnych síl. Ošľahaného vojnového veterána z Afganistanu a Iraku sme sa opýtali, čím ho prekvapila tohtoročná výstava?

Štefan, nadrotmajster
V podstate ničím neprekvapila, lebo chodíme každý rok na tieto výstavy. Ale technológie idú dopredu, či to je virtuálna realita alebo drony, ktoré ako vidíme, vo vtedajších konfliktoch sa stále používajú. Čím ďalej sa viac budú používať. Tak isto sú tu rôzne makety, munície a výcvikové prostriedky na výcvik špecialistov v oblasti výbušnín, či je to v oblasti EOD alebo ženijnej podpory alebo ženijného zabezpečenia. Sú takisto materiály na odstupnú manipuláciu, roboty, ďalej materiály na zneškodňovanie výbušných prostriedkov, rôzne transportné kontajnery a tak ďalej.

Miroslav Minár, moderátor
Je tu aj ten špeciálny oblek pyrotechnický. Sú tam nejaké novoty?

Štefan, nadrotmajster
Myslím, že to je EOD 10. Jasné, že tie obleky stále zlepšujú. Tento oblek slúži hlavne pre operátorov EOD hlavne pri rôznych zásahoch, či už pri nástražných výbušných systémoch, respektíve ADD-čkách (?) Alebo pri identifikácii a likvidácii iných výbušných hrozieb. Ale Jasné, že tá technológia ide dopredu. Čím sú novšie tie obleky, tak tým sa používajú novšie technológie. Sú ľahšie a takisto sa lepšie v nich pohybuje.

Miroslav Minár, moderátor
S tým protivníkom na druhej strane je to taký doslova, by som povedal, nekompromisný súboj, pretože my vymyslíme niečo nové. On už musí ísť ďalej, aby vlastne predčil naše technológie a vývoj. Ja tu vidím napríklad na týchto robotoch. To, keď sme tu boli, myslím, že pred tromi rokmi, lebo však bola pandémia, tak ten vývoj napríklad aj v tejto robotizácii vašich pomocníkov pri odhaľovaní a likvidácii nástražných výbušných systémov je fantastické, že sa to posúva ďalej a ďalej dopredu.

Štefan, nadrotmajster
V podstate, hej, čo sa týka operátorov EOD alebo aj ostatných špecialistov, čo pracujú v oblasti výbušnín. Je veľmi dôležité vzdelávať sa a ísť s dobou. Tak isto prijímať nové technológie, ktoré sú čím ďalej sofistikovanejšie a náročnejšie, či už na obsluhu a takisto na, ale aj opravy, no aj údržbu. Takže v tejto sfére treba ísť stále dopredu, vzdelávať sa a takisto je potrebné tieto prostriedky nakupovať do Ozbrojených síl a aby sme išli s dobou a so svetom, aby čím viac boli chránení vlastne tí operátori, ktorí pracujú s výbušnými hrozbami.

Miroslav Minár, moderátor
No a už teraz vám môžeme prezradiť, že o týždeň vás zoznámime s jedinečným výnimočným projektom, ktorý vzniká práve v trenčianskom centre výnimočnosti EOD.


LISTUJEME V OBRANE

V októbrovom vydaní rezortného časopisu budeme listovať s redaktorom plukovníkom vo výslužbe Jozefom Žiakom.

Jozef ŽIAK, redaktor Obrany
Okrem iného sa v ňom dozviete o obetavosti, ľudskosti a profesionalite príslušníkov armády, ktorí boli ocenení vo Vojenskom čine roka. Dočítate sa aj o Dni Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Už o jedenástom medzinárodnom cvičení Toxic Valley, o rozhovore s generálnym tajomníkom služobného úradu MO SR Petrom Kozákom a v téme sme sa venovali príprave slovenských vojenských pilotov v posledných rokoch, teda aj príprave nových slovenských vojenských pilotov v Spojených štátoch na lietadlách F-16. Môžete si prečítať aj od celoštátnej konferencii Združenia vojenské obrody Slovenska, potom ako vojenčili na bývalom území Slovenska rímski legionári. O tom, ako zasadal Zväz vojakov Slovenskej republiky, o tom, že aj na filmovom festivale v Benátkach bolo prítomná téma vojaci a vojna. Predstavíme vám aj novú slovenskú 155 milimetrovú samohybnú kanónovú húfnicu BIA a tak isto sa dozviete aj trošku viacej o histórii, či už o Slovenskom národnom povstaní alebo zbraniach, ktoré sa používali.


PLNÁ POĽNÁ

Miroslav Minár, moderátor
Členovia Únie vojnových veteránov Slovenskej republiky na svojich padlých kolegov na kopci Borsó neďaleko maďarskej obce Hejce nezabúdajú ani v týchto dňoch. Viac povie prezident únie, plukovník vo výslužbe Pavel Marko.

Pavel MARKO, prezident Únie vojnových veteránov
Pozdravujem poslucháčov Plnej poľnej. Ako každý rok, aj v tomto roku členovia a sympatizanti Únie vojnových veteránov Slovenskej republiky venovali druhý októbrový víkend návšteve pietneho miesta na kopci Borsó neďaleko maďarskej obce Hejce. 42 našich kolegov a priateľov tu 19. Januára 2006 tragicky zahynulo pri návrate z misie KFOR v Kosove. Táto najväčšia letecká tragédia v histórii Slovenskej republiky nesmie ostať zabudnutá. Pre členov Únie vojnových veteránov sa stalo akousi samozrejmosťou pripraviť toto miesto symbolizujúce strašné utrpenie na dôstojné uctenie pamiatky na svojich najbližších rodinnými príslušníkmi a pozostalými počas sviatkov Dušičiek a Všetkých svätých. Tri desiatky našich členov v tomto roku priestor pádu lietadla vyčistili, pokosili a odstránili padnuté stromy. Odľahlé miesto v divokej prírode opäť tak nadobudlo svoju osobitosť a pietu pre tiché rozjímanie. Samozrejme sme nezabudli pripomenúť si našich kolegov aj položením venca, modlitbou a zapálením sviečok. Navždy ostávajú v našich srdciach. Všetkým aktérom tejto akcie chcem vysloviť veľké poďakovanie a uznanie. My nezabúdame. Nech odpočívajú v pokoji. Česť ich pamiatke.

Miroslav Minár, moderátor
Ďakujeme, pán plukovník a všetkým, ktorí sa podieľali na akcii na kopci Borsó, dávame palec hore.


PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLÓM

V Plnej poľnej sledujeme príbeh budúcich vojakov Andreja Moringu a Martina Košútha. V základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine majú za sebou prvé týždne základného vojenského výcviku. Zvládajú ho? Opýtali sme sa na to veliteľa roty kapitána Martina Červeňa.

Martin ČERVEŇ, kapitán roty, Martin
V adaptačnej fáze vojakov Košútha a Moringu hodnotím ako veľmi schopných vojakov, ktorí zodpovedne plnia všetky úlohy, ktoré sú im zverené. Neobjavili sa u nich žiadne problémy, čo sa týka prispôsobenie sa prostrediu a spätná väzba od inštruktorov a veliteľov čiat je pozitívna. Predpokladám, že ich výkonnosť bude v nasledujúcich týždňoch rásť a vyvrcholí vo fáze strelec a taktík.

Miroslav Minár, moderátor
A ako prežívajú vojenčinu samotní čakatelia Andrej Moringa a Martin Košúth?

Andrej Moringa
Od pondelka do piatku máme služobnú telesnú prípravu, ktorá začína od 5.30 do 6.30. Každý deň máme inú tematiku: rozvoj sily, rýchlosti, obratnosti, inokedy rozvoj vytrvalých schopností. Všetky úlohy, ktoré sme museli počas úvodných dvoch týždňov zvládnuť, sme zvládli. Fungujeme ako čata a ako čata si navzájom pomáhame. Jeden druhého podporujeme. Zatiaľ sme absolvovali výstup, administratívny nácvik na zrýchlený presun na 5 kilometrov, poradovú prípravu, preskúšanie z pohybovej výkonnosti, streleckú prípravu a zdravotnú prípravu.PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝ PROFESIONÁLOM

Martin KOŠÚTH
Príchodom do armády sa hlavne môj život zmenil v tom, že nefungujem ako jednotlivec, ale ako súčasť kolektívu. Z časti si navzájom pomáhame a slabších jednotlivcov motivujeme k lepším výsledkom. Medzi čatami vzniká zdravá súťaživosť. Režim nám začína spoločným budíčkom, ktorý je 5.20. Ďalej nasleduje spoločná rozcvička, ktorá začína 5.30. Po skončení rozcvičky sa presunieme na rotu základného vojenského výcviku, kde začíname upratovať priestory, ktoré nám boli pridelené. Po kontrole sa presunieme spoločne na raňajky. Vojenská výučba začína o ôsmej a končí 17.20. Následne sa presunieme na večeru a od 18.30 nám začína osobné voľno do 20.10. Po skončení osobného voľna začíname upratovať spoločné priestory a izby. Kontrola priestorov začína 20,40. A večierka končí 21.20.

Miroslav Minár, moderátor
Nuž a dajme slovo ešte raz veliteľovi roty základného výcviku, ktorý povie, čo vlastne čakateľov v Martine čaká.

Martin ČERVEŇ, kapitán roty, Martin
Prvá fáza je adaptačná fáza. Tá je od prvého do štvrtého týždňa, kde sa musia prispôsobiť novým podmienkam, naučiť sa fungovať v kolektíve a osvojiť si vojenské zručnosti, dovednosti napredovať. V piatom týždni čaká potom strelecký týždeň, kedy si vyskúšajú streľbu zo samopalu vzor 58 z pištole P09 a budú hádzať obranný granát F1. Následne potom do posledného taktického týždňa, kde ich bude čakať 72 hodinové prežitie v Sučanoch. No a po ukončení týchto troch fáz ich čaká záverečná fáza, takzvaný outprocesing, kedy budú umiestnení na jednotlivé útvary, budú mať vykonané personálne pohovory s riaditeľom personálneho úradu tu v Martine a následne po ukončení základného vojenského výcviku po 24. 11. Budú pokračovať v odbornom výcviku na našom prvom stredisku.

Miroslav Minár, moderátor
Teda slávnostná vojenská prísaha 24. novembra?

Martin ČERVEŇ, kapitán roty, Martin
24. novembra, miesto ešte nevieme.


PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE

Miroslav Minár, moderátor
Už o niekoľko dní si pripomenieme významnú dejinnú udalosť v histórii Čechov a Slovákov. Je nespochybniteľné, že nebyť Československých légií, nevznikol by ani samostatný štát. Jednotky, ktoré ešte počas prvej svetovej vojny sformoval generál Milan Rastislav Štefánik, ako prvé podporili ideu vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Dôležitú podporu pre svoje dielo získal Štefánik aj v Taliansku. Na posvätnom mieste obyvateľov Ríma Piazza Venezia bola v máji 1918 légiám udelená bojová zástava. Nuž a práve na tomto mieste bola v roku 2008 odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca túto dejinnú udalosť. V Ríme bola pred 15 rokmi aj Plná poľná.

Tu na týchto historických miestach na Piazza Venezia pod sochou talianskeho kráľa Viktora Emanuela pred 90 rokmi stáli Československé légie. Práve v tento deň sa tu uskutočnil akt, ktorý predznamenal aj vznik samostatného Československa. Z rúk talianskeho premiéra Victoria Orlanda na najsvätejšom mieste Talianov pri oltári vlasti prevzal bojovú zástavu Československých légií v Taliansku plukovník Milan Rastislav Štefánik. O malú chvíľu sa začne ceremoniál, na ktorom je prítomná delegácia Slovenskej republiky na čele s ministrom Jaroslavom Baškom. No a sú tu aj šíritelia a potomkovia slávneho slovenského generála, generalita Slovenska na čele so zástupcom náčelníka Generálneho štábu gen. por. Petrom Gajdošom. Na schodoch, ktoré vedú k soche kráľa Emanuela, sú už nastúpení talianski karabiniéri. V tejto chvíli prichádza minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Baška. Od sochy kráľa Emanuela sa delegácia presunula o 100 metrov ďalej. Na pamätnej tabuli na jednom z domov tu na Benátskom námestí je napísané.

Redaktorka
Tu dňa 24. mája roku 1918 vláda Talianska na tomto námestí prvýkrát uznala oficiálne Československo tým, že dalo do rúk Légie generála Milana Rastislava Štefánika zástavu.

Miroslav Minár, moderátor
No a k tejto pamätnej tabuli vojaci čestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky už držia vence, ktoré sem položí minister obrany Jaroslav Baška. Nevšednou udalosťou pri tejto príležitosti je skutočnosť, že k tejto pamätnej tabuli prišla aj neter generála Štefánika.

Ľubica BRIADKOVÁ, neter gen. M. R. Štefánika
Som Ľubica Briadková, praneter generála Štefánika. Čím viac o Štefánikovi sa vie, tým lepšie, pretože už je generácia, ktorá o ňom mala vie. Žijem na Slovensku v Bojniciach a tento týždeň úplnou náhodou sme celá rodina na dovolenke tu a náhodou sme sa dozvedeli o tejto akcii, tak sme sa namontovali na ministerstvo a pozvali nás.

Miroslav Minár, moderátor
A vzrušujúce je tiež to, že na tejto slávnosti sa zúčastňuje nielen praneter generála Štefánika, ale aj synovec barónky Juliany Benzoniovej.

Synovec barónky Benzoniovej
Určite ako je to deň, ktorý predstavuje veľkú spoluprácu viacerých národov. Pre mňa je to ako by som niečo zdedil. No a samozrejme, je to určitá spojitosť, citový, sentimentálny vzťah, ktorý mám k slovenskému a českému národu.


PLNÁ POĽNÁ

Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.