- Dátum: 21.08.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.03 MB
Plná poľná
[21.08.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Máte naladené Rádio Regina, kde sa práve teraz začína armádny magazín pre vojakov a nevojakov. Pripravili ho pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* August 1968 im zmenil život. Priblížime vám príbeh jedného zo stoviek dôstojníkov, ktorí odmietli intervenciu vojsk Varšavskej zmluvy.
* Náučný partizánsky chodník zo Zlatna do Skýcova zajtra bude. Hotujú sa ho zdolať aj členovia Klubu vojenských výsadkárov zo Zlatých Moraviec.
* Zdolali leštianske blato, zvládli rotné taktické cvičenie, príprava na finálnu certifikáciu sa môže začať.
* Splnil sa mu sen, stal sa ženistom. Dnešnou osobnosťou rezortu je veliteľ ženijnej čaty, poručík Ján Ditz."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Dnes si pripomíname smutné výročie v našich novodobých dejinách. V noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročili hranice vtedajšieho Československa vojská Varšavskej zmluvy, aby sa neskôr, v čase normalizácie, ich okupácia nazývala ako bratská pomoc pred kontrarevolúciou. Nie všetci súhlasili s touto pomocou. Boli medzi nimi aj mnohí vojaci vtedajšej Československej ľudovej armády. Za tento odvážny postoj ich normalizačný režim kruto potrestal, ale nezlomil. Aj to je príbeh podplukovníka vo výslužbe Ladislava Cimbalu.
Ladislav Cimbala sa prednedávnom stal členom Klubu vojenských výsadkárov v Zlatých Moravciach. Svojim kamarátom poslal list, z ktorého teraz vyberáme.
"Som síce nemý, od pol pása dole paralyzovaný, na ľavé oko slepý, na ľavé ucho hluchý, ale pracujem na tom, aby sa mi nad hlavou ešte aspoň raz zatrepotal otvorený vrchlík padáka. Nemôžem rozprávať, musím iba písať, ale rozhovorom rozumiem. Generál Emil Vestenický, ako aj plukovník Janko Návoj boli pre mňa predovšetkým mimoriadne schopnými nadriadenými a až potom osobnými priateľmi. Im dvom najviac vďačím nielen za svoj mimoriadne úspešný odborný rast ostatných 20 rokov mojej aktívnej služby, ale aj za to, že prelomili desať rokov trvajúci zákaz môjho hodnostného rastu, vylúčenia z Komunistickej strany. Musel som odísť z vysokej školy a to len pre to, že som v doplnku k životopisu v roku 1969 vyjadril a podpísal nesúhlas so vstupom spojeneckých vojsk v roku 1968. Dokonca jeden politruk v komisii ma obvinil z útoku na Zväz sovietskych socialistických republík, lebo som 21. augusta 1968 pri príchode do Duklianskych kasární v Bratislave musel spacifikovať takého hromotĺka …, lebo nebezpečne proti mne baštrngoval s ostreľovačkou. Je zaujímavé, že vojenský veliteľ sovietskej posádky prišiel osobne za mnou, volal sa tuším plukovník Čuňkov, ospravedlnil sa mi a podľa symbolov a odznaku zistil, že sme asi príbuzná sorta. Požiadal ma, aby som ich prieskumákov naučil pár fígľov z našej kuchyne a tak sa z agresora stal priateľ. 6. októbra 1968 som od nich dokonca obdržal vyznamenanie za odvahu a bodák k samopalu AK47. Medailu mi odobrala asi vojenská kontrarozviedka, ale bodák si chránim ako oko v hlave."
Zhodou okolností členom Klubu vojenských výsadkárov v Zlatých Moravciach je plukovník vo výslužbe Ján Návoj. Istý čas bol aj priamym nadriadeným Ladislava Cimbalu."
Ján Návoj, plukovník vo výslužbe:
"Na spoločných akciách, ktoré sme poriadali v neskoršej dobe, sa Lacko otvoril a hovoril svoj príbeh, ktorý je veľmi zaujímavý. Pretože jedná sa o človeka, ktorý je mimoriadne inteligentný, schopný, ktorý je láskavý, dobrý a hlavne 100-percentný vojak, výsadkár srdcom. Tento človek, ktorého som poznal v roku 1993,, keď sa vytvárala nová slovenská armáda a všetky zložky, ktoré k tomu patria, nám, ako veliteľ útvaru na Tureckom vrchu veľmi pomohol. Vyšiel nám v ústrety a iba vďaka nemu sme mohli začať prácu, ktorá bola veľmi dôležitá a po celé roky dokázala plniť požiadavky, ktoré sme na túto prácu dávali."
Miroslav Minár:
“Určite zabŕdol aj do toho ťažkého obdobia v jeho živote. Nezatrpkol?”
Ján Návoj:
“Nie. Cez to všetko čo sa mu stalo a ako macošsky sa k nemu v určitých obdobiach niektorí ľudia zachovali, hlavne teda v období po roku 68, tak bol vždy zapálený pre vec, nebol zatrpknutý. Naopak by som povedal, mal plno nápadov a ako sa hovorí, slúžil do roztrhania tela.”
Miroslav Minár:
"Ten rok 1968 poznačil samozrejme mnoho ďalších znamenitých ľudí, ktorí pomohli pri tvorbe jednak aj legislatívy, ale jednak aj pri budovaní Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vy už ste spomínali, že na Tureckom vrchu vyšiel v ústrety, pomáhal, ale potom prišlo v jeho živote k ďalšej zlomovej udalosti. Tak ako píše vo svojom liste, tak ten jeho zdravotný stav a osud s ním zamával."
Ján Návoj:
"No je to pravda, ale trošičku by som to upresnil. Tento človek už s ťažkou chorobou bojuje niekoľko rokov. Podľa mňa zhruba tak 7 rokov. Prekonal veľa operácií a ako sám mi povedal, Janko, som vojak a my vojaci zomierame postojačky. Tak stále bojuje a robí všetko pre to, aby tak ako sa zmienil i v jednom rozhovore, povedal, že by ešte raz nad sebou videl vrchlík padáku."
Miroslav Minár:
“Samozrejme, možno že Klub vojenských výsadkárov v Zlatých Moravciach mu to umožní. Čo by ste mu chceli aj pri tejto príležitosti odkázať?”
Ján Návoj:
“Chcem mu odkázať jedno. Lacko, drž sa, bojuj a verím, že na ďalších akciách, ktoré prídu, budeme stáť po boku tak, ako sme stáli vždy, keď sme ešte spolu slúžili.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"A tú pred 76 rokmi písali v Tríbečských horách aj stovky partizánov. V zostave partizánskej skupiny Národný pomstiteľ bojoval aj Ján Husák. Generálporučík v roku 1988, spolu so starostami obcí Skýcov a Zlatno, založil Náučný partizánsky chodník. Trasu dlhú 12 kilometrov viackrát absolvoval. Neskôr, keď mu už zdravie vypovedalo poslušnosť, vždy prišiel medzi turistov povzbudiť ich a pripomenúť im, aby na slávnu históriu Slovenského národného povstania nikdy nezabudli. Už štyri roky generál nie je medzi nami, no jeho odkaz pretrváva. Zajtra o ôsmej sa na štart pochodu vydajú aj členovia Klubu vojenských výsadkárov zo Zlatých Moraviec. Vyslúžilí výsadkári sa vzorovo starajú aj o pamätník, ktorý turistom, putujúcim Tríbečskými horami pripomína, čo sa v blízkosti Zlatna v adventných dňoch roku 1944 stalo. Hovoria o tom predseda a tajomník Klubu vojenských výsadkárov v Zlatých Moravciach Peter Hlavačka a Dominik Valkovič."
Peter Hlavačka, predseda Klubu vojenských výsadkárov v Zlatých Moravciach:
"Je to pamätník, kde havarovali dve sovietske lietadlá, ktoré boli bombardovať železničnú trať okolo Chynorian, kde sa presúvali Nemci na potlačenie Slovenského národného povstania. Tieto lietadlá boli napadnuté nemeckými stíhačkami a boli poškodené tak, že stali sa neovládateľnými a nad Zlatnom ich tak dostrieľali, že museli havarovať. Jedno lietadlo zhorelo a druhé lietadlo spadlo. Bola to tragická udalosť, lebo zahynulo tam 11 sovietskych vojakov. Zachránil sa jeden jediný, Metolkin."
Miroslav Minár:
“Áno, to je jedna časť tejto smutnej histórie. Tá druhá je tiež tragická, pretože v snahe zachrániť sa osádky lietadiel sa snažili odľahčiť priestor lietadiel a zbavili sa aj bômb, ktoré mali na palube. Tak nešťastne, že tieto dopadli do obce a zahynulo 11 občanov Zlatna, z toho 5 detí. Pán Valkovič.”
Dominik Valkovič, tajomník Klubu vojenských výsadkárov v Zlatých Moravciach:
“My na túto udalosť nemôžme zabudnúť a preto sa vždycky vraciame i v ten deň, 22. decembra, keď robíme tam stretnutie a úctu k týmto hrdinom. Takisto staráme sa o tie pomníky na Zlatne, ako aj v Zlatých Moravciach na Beňadickej ceste. Je nám cťou a bolo, že keď sa nemá k to o to starať, my ako vojenskí výsadkári, túto činnosť radi robíme.”
Miroslav Minár:
“Čo sa vám podarilo za ostatné obdobie napríklad urobiť?”
Dominik Valkovič:
“Minulý rok sme dostali nejaké peniaze z úradu vlády na zveľadenie tohto pomníku. Tento pomník už sa začal upravovať. Bude tam taká besiedka na posedenie turistov a ľudí, ktorí si prídu spomenúť a položiť vence k tomuto pamätníku.”
Peter Hlavačka:
“Aby si tí ľudia, ktorí tam zahynuli, aby sa na nich nezabudlo a aby sa oslavovali títo ľudia a vzdávala sa im úcta a česť.”
Miroslav Minár:
“Áno, ako práve aj Klub vojenských výsadkárov Slovenskej republiky zo Zlatých Moraviec svojou účasťou na zajtrajšom pochode Náučným partizánskym chodníkom chce docieliť.”
Peter Hlavačka:
“Áno, pozývame vás všetkých poslucháčov a mládež na 32. ročník pochodu Partizánskeho náučného chodníka zo Zlatna do Skýcova. Budete všetci vítaní. Ďakujem.”
Miroslav Minár:
“Len pre úplnosť pripomíname, začiatok 32. ročníka turistického pochodu Náučným partizánskym chodníkom, ktorého spoluorganizátorom je aj Klub vojenských výsadkárov Slovenskej republiky, je zajtra, teda v sobotu, o 8. ráno pred pamätníkom v Zlatne. Ukončenie je pri pamätníku Slovenského národného povstania v Skýcove o 14. hodine.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciou, ktorou vás pravidelne sprevádza Miroslav Minár, vysielame v premiér každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť na webovej stránke ministerstva obrany a tiež v Archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. V ďalšej časti relácie si môžete spolu s nami vychutnať leštianske bahno, ktorým sa brodili a úspešne plnili úlohy vojaci, vyčlenení do práporovej mechanizovanej skupiny, no a predstavíme vám aj dnešnú osobnosť rezortu, poručíka Jána Ditza. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Sľuby sa majú plniť a my slovo dodržíme aj dnes. Preto poďte s nami do bojového poľa v Centre výcviku Lešť, kde sa na certifikáciu pripravuje práporová mechanizovaná skupina. Pred dvomi týždňami sme v Plnej poľnej hovorili o tom, že boli sme v hlavnom stane na veliteľskom štábom cvičení 13. mechanizovaného práporu z Levíc. No Levičania zmenili pole svojho pôsobia, hlavný stan sa presunul sem, do Centra výcviku Lešť. Kráčame spolu s veliteľom jednotky, podplukovníkom Richardom Királym. Pán veliteľ, vy už ste tu niekoľko dní. Čo sa za tie dni udialo? Hovorili sme o tom, že presuniete sa do Lešte, stretnete sa všetci. Stretli ste sa?”
Richard Király, veliteľ jednotky:
Pekný dobrý večer prajem všetkým. Ešte sme sa všetci nestretli, ako bolo deklarované keď sme vykonávali to veliteľsko-štábne cvičenie. Súčasti 13. mechanizovanej práporovej skupiny prichádzajú do Centra výcviku Lešť až 21. Momentálne sú tu bojové jednotky, mechanizované jednotky a bojové podporné prvky, ako rota bojovej podpory a rota bojového zabezpečenia a je tu s nami z 13. mechanizovanej práporovej skupiny ženijná čata, ktorá momentálne plní úlohy s jednotkami bojovými, ktoré pripravujú svoje obranné postavenia, veliteľské stanovištia a ďalšie veci, ktoré sa týkajú ženijného budovania priestorov zodpovednosti 13. práporovej skupiny."
Miroslav Minár:
“My sa teraz pešo presúvame z táboriska Slávia do parku. Tam už na vás čakajú vojaci rovnako vystrojení ako vy, ja som vás takmer nepoznal, pretože mať na sebe komplet, všetku tú ústroj, čo majú mať aj vojaci. Čo sa tam bude diať?”
Richard Király:
“Takže dneska ma čaká hlavne 1. mechanizovaná rota, lebo ako som vám už povedal aj pred dvoma týždňami, je vyvrcholenie výcviku v etape roty, to znamená 2. mechanizovaná rota a 3. mechanizovaná rota kontrolu zladenosti a rotné taktické cvičenie s bojovou streľbou roty absolvovali v mesiaci marec tohto roku a 1. rota nám ostala nateraz.”
Miroslav Minár:
“Taktické cvičenie, čo je jeho námetom?”
Richard Király:
“Jeho námetom hlavným je, tak ako je to aj v Slovak .. cvičení, to bude námetom na certifikačné cvičenie 13. mechanizovanej práporovej skupiny, je obrana územia Slovenskej republiky.”
Miroslav Minár:
“Poďme ešte chvíľočku sa zastaviť nad tým, čo to vlastne máte na sebe oblečené.”
Richard Király:
“Takže som ústroji to čo je dneska, čo má cvičiaca jednotka, to znamená máme kompletnú taktickú ústroj. To sa skladá, ako vidíte, osobná zbraň alebo osobné zbrane, či primárna alebo sekundárna, ďalej sú to všetky prvky ochrany, prilba, samozrejme nosný modulárny systém, všetky chrániče a batohu, ako vidíte, nosím všetky potrebné veci, ktoré ma minimálne zabezpečia na tri dni boja.”
Miroslav Minár:
“No pán veliteľ, aká by to bola Lešť bez blata, dažďa. Je sychravo, natáčame tento rozhovor v stredu ráno.”
Richard Király:
“Tak ako vidíte pán Minár, je to tak. To je nás život, to je to naše originálne počasie, všetko nám praje. Neni horúco, neni prašno a troška vody a blata nám tzv. bigošom nikdy neuškodí. Nech sa páči.”
Miroslav Minár:
“Áno, musíme si takto odovzdávať náš diktafón, pretože to brodenie po blate nám dáva zabrať. Ideme teraz k samotnej rote, ktorá je už pripravená, očakáva svojho veliteľa. koľko vojakov tu máte, pán Király?”
Richard Király:
“Túto úlohu dneska plní kompletná 1. mechanizovaná rota v organickej zostave, to znamená je to dneska presne 108 vojakov profesionálnych, cvičiacich a samozrejme celkovo, čo zabezpečujú celý ten štáb okolo všetkého, či je to technické zabezpečenie, riadiaca skupina, ostatné prvky strážneho zabezpečenia atď., je to 164 profesionálnych vojakov.”
Miroslav Minár:
“Tak prebrodili sme sa aj sem k vojakom, no tu vidím bojovníka s ostreľovacou puškou.”
Ondrej Palko, starší ostreľovač:
“Starší ostreľovač, slobodník Palko Ondrej.”
Miroslav Minár:
“Tešíte sa na toto cvičenie, ktoré bude ozaj také leštianske v tejto chvíli?”
Ondrej Palko:
“Jasné, je to príležitosť, ktorej sa treba chytiť a musíte ísť do toho.”
Miroslav Minár:
“Čo konkrétne čaká vás?”
Ondrej Palko:
“Mňa konkrétne čaká prieskum roty, kde vykonáme prieskum pred vstupom roty do palety.”
Miroslav Minár:
“Čo máte za flintu:”
Ondrej Palko:
“Flinta je SVD Dragunov.”
Miroslav Minár:
“Spoľahlivá?”
Ondrej Palko:
“Jasné.”
Miroslav Minár:
“Výsledky strelieb v ostatnom čase?”
Ondrej Palko:
“Na výbornú.”
Miroslav Minár:
“Tak to je dobrá správa nielen pre veliteľa, ale aj pre celú práporovú mechanizovanú skupinu. Ako dlho ste na vojne?”
Ondrej Palko:
“Slúžim už prakticky od roku 2015, čiže 5 rokov.”
Miroslav Minár:
“Napĺňajú sa tie očakávania?”
Ondrej Palko:
“Samozrejme, že áno. Bavilo ma to vlastne už odmalička, čiže som neváhal a vstúpil hneď po škole.”
Miroslav Minár:
“Nejaké méty pred sebou?”
Ondrej Palko:
“Hádam sa posuniem možno niekde ďalej, uvidíme čo čas prinesie. Teraz tu máme certifikáciu, tak prápor so mnou počítal, od veliteľa družstva až po veliteľa práporu.”
Miroslav Minár:
“Tak odkiaľ ste rodák:”
Ondrej Palko:
“Obec Stročany, okres Bardejov.”
Miroslav Minár:
“Veľmi ďaleko od Levíc. Nebolo tak trošku smutno, že z východu sem na západ?”
Ondrej Palko:
“Nie. Slovensko je malá veľká krajina. Cesta nie je až taká hrozná, dá sa.”
Miroslav Minár:
“Levice sa páčia, dievčatá?”
Ondrej Palko:
“Samozrejme, že áno. Levice sú pekné mesto a sú tam možnosti, kde aj v okolí do prírody sa dá vyjsť a tak.”
Miroslav Minár:
“Počúvajú nás chlapci na východe Slovenska, možno že aj v Bardejove, možno že aj tam z tej vašej dedinky. Čo by ste im chceli odporučiť, aby sa rozhodli rovnako ako vy?”
Ondrej Palko:
“Tak je to náročná práca, ale určite vyskúšať. Treba ísť a skúsiť to, určite. Ja neľutujem.”
Miroslav Minár:
“Hukot motorov, veľký pohyb v parku techniky. Tu už sa chystajú na svoj klasický výcvikový deň ženisti zo Serede. Medzi nimi je aj poručík Ján Ditz, veliteľ čaty. No pán poručík, vy asi nebudete čakať na nástup,. pretože vás už úlohy vyhnali ďaleko sem do tohto leštianskeho priestoru. Čo bude súčasťou vášho dnešného výcviku?”
Ján Ditz, veliteľ čaty:
“Dnes bude súčasťou výcviku hlavne vytváranie mínových polí, ich vytyčovanie, ďalej vytváranie priechodov a takisto aj mínová bezpečnosť. To znamená, ak by náhodou jednotky natrafili na nejaké mínové pole, tak aby vedeli ako reagovať a aké postupy majú uplatniť k tomu, aby sa vlastne daná techniky, resp. jednotka, dostala preč z mínového poľa.”
Miroslav Minár:
“Koľko je tu vojakov zo Serede?”
Ján Ditz:
“Zo Serede je tu 44 vojakov, prevažná väčšina zo ženijnej roty Michalovce. My sme ako odčlenená rota a zbytok sa dopĺňal zo ženijného práporu Sereď.”
Miroslav Minár:
“Ste súčasťou mechanizovanej práporovej skupiny. Už máte stanovené ciele, ktoré máte splniť do toho dňa D, kedy bude celá táto špecifická jednotka certifikovaná?”
Ján Ditz:
“Určite áno. Minimálne pre ženistov je to spravenie zátaras tak, aby postup nepriateľa bol zadržaný a máme aj vytvoriť podmienky pre protiútok mechanizovaných jednotiek, ktoré budú útočiť opačným smerom tak ako bola vedená obrana.”
Miroslav Minár:
“Máte tu aj samozrejme špecialistov, tzv. EOD-ťákov, to sú skúsení harcovníci, ktorí sú cvičení a pripravení na odhaľovanie a likvidáciu nevýbušných systémov. Čo bude ich úlohou?”
Ján Ditz:
“Ich úlohou bude, ak sa nájde nejaký nevýbušný prostriedok, ID-čko, tak ich úlohou je prísť do daného priestoru, zaistiť daný priestor a potom odstrániť danú nástrahu, ktorá môže byť dislokovaná či už pri ceste, niekde v priepustoch, na stromoch, alebo v ostatných nebezpečných priestoroch, čo by ovplyvnilo či už pohyb konvojov, jednotiek, alebo ostatných vojsk.”
Miroslav Minár:
“Skúsme teda predstaviť vašu jednotku. Ja predpokladám, že sú to, ako som už povedal skúsení harcovníci, ktorí majú za sebou aj mierové misie, vojenské operácie.”
Ján Ditz:
“Určite áno. Majú za sebou či už to sú misie v Afrike, Afganistane, v Iraku. Sú to skúsení chlapi, ktorí všetci vedia, čo majú robiť. Som s nim určite veľmi spokojný.”
Miroslav Minár:
“Čo vy očakávate od tohto cvičenia, od pobytu tu v Centre výcviku Lešť a od samotnej certifikácie? Čím vás to obohatí a vlastne zdokonalí vaše dovednosti?”
Ján Ditz:
“Mňa, ako mladého poručíka, tak určite minimálne v oblasti skúseností budem naberať skúsenosti a takisto aj precvičenie jednotky tak, aby bola úspešne certifikovaná a takisto aj ľudia si precvičia svoje postupy, znalosti, resp. ešte ich zdokonalia tak, aby celý výcvik bol bezproblémový.”
Miroslav Minár:
“Hovoríte mladý poručík, je to tak teda vaša prvá skúsenosť s takýmto veľkým cvičením?”
Ján Ditz:
“Je to moja druhá skúsenosť. Minulého roku sme boli v Nemecku a toto je vlastne druhá výcviková skúsenosť takéhoto väčšieho rangu.”
Miroslav Minár:
“No rota je nastúpená, hlavní funkcionári, ktorí budú dohliadať na to, či jednotka bude spĺňať všetky predpísané úlohy sú nastúpení tiež, veliteľ si skontroloval ich prítomnosť. Tu v pozadí nám už burácajú motory bojového vozidla pechoty, ktoré sa zaraďuje do zostavy tejto jednotky a o malú chvíľu sa dozvieme spresnenie úloh, ktoré časť mechanizovanej práporovej skupiny bude plniť.”
Richard Király:
“Učebné ciele, ktoré boli stanovené na dnešné zamestnanie. Preveriť veliteľov v riadení bojovej činnosti roty a riadení paľby roty. Preveriť veliteľov v organizovaní a vykonaní taktického presunu. Preveriť veliteľov vo vedení defenzívnych a ofenzívnych operácií, zvyšovať efektívnosť používaných zbraní, overiť získané teoretické vedomosti a skúsenosti veliteľov v praktických činnostiach a situáciách. Ďalej preveriť praktické návyky veliteľov v nepretržitom velení jednotkám v operácii, v organizovaní a udržiavaní súčinnosti medzi organickými jednotkami a za posledné, preveriť praktické návyky veliteľov v nepretržitom velením jednotkám v operácii a odovzdávaní všetkých povelov ďalším organickým jednotkám. Pre cvičiacich preveriť príslušníkov roty vo vedení boja na vybranú tematiku s použitím munície. Preveriť takisto schopnosť cvičiacich vykonávať manéver pohybom a paľbou počas vedenia útočnej operácie. Preveriť plnenie palebných úloh a efektivitu používania zberaní a bojovej techniky. A za posledné, preveriť bojové, morálne a psychické kvality a fyzickú zdatnosť cvičiacich. K tomu, aby sa dosiahli tieto ciele, sú stanovené tieto učebné úlohy. Za prvé, je to samotný presun do priestoru sústredenia, činnosť v ňom za druhé. Za tretie, zaujatie obrany, dosiahnutie pohotovosti obrany. Za ďalšie, nadviazanie dotyku s nepriateľom, vykonanie operácie na zdržanie a zaujatie záložných obranných postavení, za ďalšie, presun a zaujatie priestoru v rezerve, alebo v zálohe veliteľa. Za ďalšie, plánovanie, príprava a vykonanie protiútoku. Za ďalšie, vykonanie samotného protiútoku, prenasledovanie nepriateľa a vytlačenie nepriateľa za štátnu hranicu. A za posledné, vykonanie reorganizácie a konsolidácie, vykonávanie stabilizačných operácií.”
Miroslav Minár:
“Úlohy, ciele sú jasné pán veliteľ. Vy ste ale počas príhovoru k vojakom ocenili neskutočnú prácu, ktorú oni vykonali doposiaľ tu v Centre výcviku Lešť.”
Richard Király:
“V pondelok tohto týždňa, to znamená 17.8., bolo ich prvé také vyvrcholenie toho výcviku a to bola kontrola zladenosti roty, kde 1. mechanizovaná rota bola hodnotená známkou, aj keď sa to tak nehovorí, ale bola to veľmi silná dvojka, kde napriek tomu, aké bolo počasie v Centre výcviku Lešť, fakt musím povedať, že to bolo extrémne, vykonali tú svoju činnosť profesionálne, s plným nasadením, takže preto som to hodnotil tak, lebo je to pravda. Bol som veľmi rád, že som videl taký výkona verím, že ich to povzbudí keď skončíme a urobíme záver rozhodcovi a rozhodcovia pred vyhlásením výsledkov rote, že dôjdeme k tomu výsledku, že aj tá samotná strelecká časť aj taktická časť bude za jedna a budeme môcť ich hodnotiť za jedna.”
Miroslav Minár:
“Takže nech sa darí.”
Richard Király:
“Ďakujem zatiaľ, rád vás uvidím pán redaktor, želám pekný večer.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“V týchto dňoch sa k jadru mechanizovanej práporovej skupiny pripájajú ďalšie jednotky. Spoločne sa zladia, precvičia si niektoré postupy a pripravia sa na certifikáciu, ktorá ich v Centre výcviku Lešť čaká na prelome mesiacov august, september. Budeme vám držať palce, aby ste to zvládli. Nech vás povzbudí aj dnešná pochvala Plnej poľnej.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Dnes je tou osobnosťou mladý veliteľ ženijnej čaty, poručík Ján Ditz.”
Ján Ditz:
“Do armády som sa rozhodol vstúpiť päť rokov dozadu vlastne. Bolo to tak, že vyšiel som z gymnázia a potreboval som ísť na nejakú vysokú školu a Akadémia ozbrojených síl mi ponúkla túto možnosť. Keďže som prešiel cez rôzne výberové konania, či už to bolo psychologické, fyzické, alebo ešte iné a potom, keď som úspešne absolvoval tieto výberové konania, išiel som na výcvik do Martina a z Martina rovno na školu.”
Miroslav Minár:
“Prečo teda napokon tá vojenská uniforma? Možností možno že bolo viac.”
Ján Ditz:
“Možností určite bolo viac, ale toto ma najviac tak lákalo, pretože od malička som vlastne nejako tak inklinoval. To určite aj mnoho chlapov, ktorí vlastne inklinovali k nejakým takým akčnejším zamestnaniam, tak určite toto bolo nejaký prostriedok k tomu, aby som sa dostal do armády.”
Miroslav Minár:
“Keď ste sa dozvedeli, že tá prvá časť vašej kariéry bude spojená so ženistami, ako ste reagovali?”
Ján Ditz:
“Ja som si ženistov práve že vybral, lebo sú to proste chlapi, ktorí sú špecialisti vo svojom odbore. Veril som v to, že bude sa s nimi dobre spolupracovať a myslím si, že moja dôvera nevyšla nazmar, sú to správni chlapi, takže musím to kvitovať.”
Miroslav Minár:
“Sú to také robotníci každej armády.”
Ján Ditz:
“Určite áno.”
Miroslav Minár:
“Zatiaľ sa spĺňajú tie predsavzatia, tie očakávania?”
Ján Ditz:
“Určite sa napĺňajú, minimálne tak ako komunikujem tak s velením, spokojní sú s našou prácou, takže nemôžem chlapom ani nič vytýkať. Samozrejme, nejaké malé problémy sú, ale nie je to nič vážne. Chlapi robia čo majú, velenie je spokojné, nemám čo vyčítať.”
Miroslav Minár:
“Ženisti sú pomerne často nasadzovaní, nakoniec vy ste to aj povedali, do zahraničia na mierové operácie, na vojenské operácie. Je niečo také aj vo vašich predstavách?”
Ján Ditz:
“Určite, rád by som niekedy išiel na misiu, pokiaľ sa pýtate na to, ale to je ešte hudba budúcnosti, do toho sa zatiaľ moc ani nejako nechystám. Možno v nejakej budúcnosti 5, 10 rokov, ale zatiaľ určite nie.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ pochádzate a čo vaše zázemie?”
Ján Ditz:
“Pochádzam od Starej Ľubovne a keďže rota je dislokovaná v Michalovciach, robím samozrejme v Michalovciach a teraz som kúpil dom so svojou priateľkou, takže pomaly budujeme aj to zázemie.”
Miroslav Minár:
“Takže keby sme urobili záver, spokojnosť?”
Ján Ditz:
“Určite je spokojnosť minimálne s cvičením, aj s chlapmi, s velením. Môžem iba povedať, že je to výborná práca.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
