- Dátum: 21.05.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.51 MB
Plná poľná
[21.05.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, tak aj dnes vám autorská dvojica Miroslav Minár a Pavol Prelovský prináša zaujímavé informácie spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* V Afganistane ako jediný slovenský generál velil operáciám koaličných síl. Pokračujeme v seriáli na počesť vojakov, ktorí pôsobili pod Hindukúšom.
* Chystá sa výnimočná armádna jazdecká výprava z Mojtína.
* Aj dnes večer si budete môcť pozrieť reláciu Azimut 24/7.
* Vrtuľníky Black Hawks z Prešova brázdia nebo nad Európu. Mladí piloti si to pochvaľujú.
* Vojenská podporná nadácia a vojaci Taktického krídla Sliač spojili svoje sily. Výsledkom je nová posilňovňa.
* Naši vojaci medzi najlepšími v česko-slovenskom Behu oslobodenia.
* Letné olympijské hry v Tokiu sa blížia. Legendy nášho armádneho športu Matej Tóth a Pavol Blažek nás budú sprevádzať históriou.
* A na záver pochvala pre vojakov, ktorí bojujú s prírodným živlom v obci Rudno nad Hronom."
BOLI SME V AFGANISTANE
Miroslav Minár:
"Počas 19-ročnej účasti Slovenskej republiky v zostave koaličných síl sa vystriedali stovky vojakov. Ale iba jeden generál. Generálporučík vo výslužbe Pavel Macko. V rokoch 2007-2008 dokonca zastával jeden z najvýznamnejších postov na veliteľstve síl ISAF. Riadil všetky operácie koaličných síl. Rozprávali sme sa s ním v Plnej poľnej v roku 2012."
Pavol Macko, generálporučík vo výslužbe:
"Môžme hovoriť, že to je najkomplexnejšia misia, kde sa prelínajú úlohy typické pre mierové operácie, ako rekonštrukcia a udržiavanie stability, až po skutočne bojové operácie s vysokou intenzitou, vrátane vzdušnej podpory , vrátane používania tých najťažších zbraní najťažšieho kalibru, ničenie predom určených cieľov, vedenie bojovej činnosti, vedenie manévrového boja."
Miroslav Minár:
“Cez svetové agentúry, cez spravodajské televízie chodia sem na Slovensko obrázky o charaktere bojových operácií. Už menej sa vie o tom, že koaličné sily v Afganistane rekonštruujú krajinu, že sú tam provinčné rekonštrukčné tímy.”
Pavol Macko:
"Sú tri základné línie operácií. Jednak sú to bezpečnostné operácie, jednak sú to operácie v oblasti rekonštrukcie a rozvoja krajiny. Tá tretia operačná línia je podpora verejnej správy. Poslaním síl ISAF je zabezpečenie bezpečnosti a stability, to znamená bezpečnostné operácie, ale rekonštrukcia a rozvoj tvorí mimoriadne dôležitú úlohu, v skoro každej provincii je tzv. provinčný rekonštrukčný tím, koordinovať rekonštrukciu v danej oblasti, pomáhať miestnym autoritám, radiť im, ale aj zabezpečovať drobnejšie projekty. Takže je za nimi vidieť školy, miestne lokálne cesty, vodárne, zdroje elektrickej energie lokálne, centrá na podporu drobného a stredného podnikanie. To je skupina medzinárodná donorská, ktorá v podstate venovala 14 miliárd dolárov na najbližšie obdobie, to sú veľké nevládne organizácie, vládne agentúry, ako v prípade USA to je americká vládna agentúra, cez ktorú tečú prakticky stovky miliónov dolárov do veľkých projektov. To znamená sily ISAF nemajú za úlohu robiť nejaké veľké, rozsiahle projekty a konkurovať civilným zložkám, skôr sa venujú drobnej pomoci v tých mestách, obciach, odstraňovaniu následkov, vedenia operácií, sú tam tzv. Quick Impact Projects, to sú projekty s rýchlym dopadom, kde sa vlastne hľadá urýchlenie, aby sa niečo poskytlo tým ľuďom, aby sa prejavila dobrá vôľa a zároveň sa dal aj jasný signál týmto medzinárodným hráčom, že akonáhle je stabilizovaná situácia, môžu prísť a môžu oni začať pôsobiť."
Miroslav Minár:
“Doposiaľ v Afganistane pôsobia iba vojaci zo Slovenska. Myslíte si, že nastane v nejakom bližšom časovom horizonte tá doba, že do Afganistanu v rámci provinčných rekonštrukčných tímov prídu aj nejaké slovenské firmy, alebo mimovládne organizácie?”
Pavol Macko:
"Tak ja osobne by som toto uvítal, ja by som to aj odporúčal. Myslím si, že asi aj úlohou nás vojakov, ktorí sme tam pôsobili v Afganistane, je spraviť trošku osvetu tomuto. Môžem uviesť príklad. Maďarsko je malá krajina, má jeden provinčný rekonštrukčný tím v provincii Baglan, na severe Afganistanu. Mali sme možnosť ju navštíviť s niektorými krajinami, máme tam aj slovenských dôstojníkov. Jednak robia veľký rad takých tých drobnejších projektov, majú pomerne dosť financií vyčlenených, nie je to len z ministerstva obrany, ale je to aj z ministerstva zahraničných vecí a z iných sektorov. Napríklad ministerstvo školstva, ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré používajú verejné zdroje z maďarského štátneho rozpočtu a podporujú tento provinčný rekonštrukčný tím. Ale okrem toho je tam celý rad maďarských nevládnych organizácií, ktoré takýmto spôsobom pôsobia. My vieme, že tento rok sa otvára v provincii Logar český provinčný rekonštrukčný tím a určite za ňou pôjde celý rad aj nevládnych organizácií a keď už nič iné, Slovensko nemá na to, aby otvorilo teraz provinčný rekonštrukčný tím, tak aj v tomto určite by tieto nevládne organizácie si mohli nájsť svoje miesto. Celkovo je v Afganistane 2800-3000 nevládnych organizácií. Je to veľké číslo. Napriek tomu tej pomoci stále nie je dosť."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Keď niekto urobí niečo výnimočné, tak sa zvykne povedať, že urobil husársky kúsok. V dávnych časoch ho urobili husári, ktorých v početnej nevýhode pod velením svojho veliteľa maršala Andreja Hadíka, rodáka zo Slovenska, dobili Berlín. Maršal mal vo svojej jednotke aj výnimočného zástavníka, Ladislava Škultétyho Gábriša, rodáka z Mojtína. Jeho meno nesie Klub vojenskej histórie Gábriš. O vzniku klubu, jeho histórii, aj poslaní, sme v Plnej poľnej už hovorili. Dnes ale budeme hovoriť o tom, že tento klub, v spolupráci s ďalšími partnermi, pripravujú výnimočnú armádnu jazdeckú výpravu, ktorou si chcú pripomenúť 190. výročie úmrtia cisárskeho večného vojaka. O výprave sme sa rozprávali s predsedom klubu, plukovníkom vo výslužbe Júliusom Kováčom.
Július Kováč, predseda Klubu vojenskej histórie Gábriš:
“Bol som aj na pochovaní jeho ostatkov, keď ho previezli z Rumunska do rodnej obce Mojtína. Bol som aj pri odhalení jeho jazdeckej sochy, takže táto myšlienka, že osláviť jeho 190. výročie nie je žiadna novota pre mňa. Mali by sme ísť vedľa koní z Mojtína, z rodiska jeho, na skon do Aradu, čo je koňmi asi 650 kilometrov, tak to som sa troška zamyslel, pretože už mám čerstvých 67 a absolvovať túto trasu nebude také jednoduché.”
Miroslav Minár:
“No bola by to zrejme asi najdlhšia trasa, ktorú by ste absolvovali.”
Július Kováč:
“Je poctivo už k dnešnému dňu splánovaná. Celkom pôjdeme, 21 dní bude trvať celá tá trasa, z toho 16 dní v sedle a priemerne denne spravíme 36,8 kilometra. Máme to spočítané, ale máme tu kilometre také, že ideme až 60 kilometrov denne.”
Miroslav Minár.
“Veľmi sme sa elegantne premostili vlastne do tej výpravy, ktorá sa začne kedy? Koľko nasadne jazdcov na tie svoje tátoše a vydá sa na tú strastiplnú cestu?”
Július Kováč:
“Predpokladali sme, že pôjdeme štyria celú trasu a pretože máme skúsenosti z tých rôznych našich pochodov, diaľkových jázd, armádnych jazdeckých výprav, že nedá sa ísť podľa GPS, nedá sa ísť ani podľa vojenských máp, ale treba mať sprievodcu. Pretože na mape je zaznačená trasa a zrazu narazíte na elektrický ohradník, ktorý musíte obchádzať a potom miesto 40 kilometrov už máme 60 kilometrov. Takže sme si povedali, že štyria a ktorí by nás sprevádzali. Lenže nakoniec sme sa dohodli na tom, že ôsmi a to úplne stačí. Nakoľko záujem o túto akciu je taký, že museli sme sa uskromniť a dali sme si k dnešnému dňu je tu už fakt maximálne 12 koní, ale už dneska 47 jazdcov je prihlásených, že by nás sprevádzali určitým úsekom po trati.”
Miroslav Minár:
“Kedy sa plánujete dostať k cieľu výpravy?”
Július Kováč:
“Cieľ výpravy je jednoznačne daný, pretože história nepustí. Gábriš, večný zástavník 8. husárskeho cisársko-kráľovsko-husárskeho pluku zomrel 19. augusta v Arade, takže 19. augusta bude pietny akt. My prichádzame 18. augusta do Aradu a od miesta ubytovania na miesto pietneho aktu je asi 10-20 kilometrov, podľa toho, že ako sa príslušníci, organizátori na rumunskej strane nám spravia cestu k pietnemu miestu.”
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
"No a tento raz sa naozaj oplatí si májové vydanie mesačníka rezortu obrany zaobstarať. Pomimo zaujímavých informácií vás totiž určite potešia aj fotografie, na ktorých je zvečnená výnimočná Slovenka, kráľovná lyžiarskych svahov. Ale viac už povie vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka."
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
"Májové vydanie mesačníka ministerstva obrany na titulnej strane ďakuje členke Vojenského športového centra Dukla Petre Vlhovej za jej fenomenálne výkony, zisk Krištáľového glóbusu a vzornú reprezentáciu Dukly i celého rezortu. Titulná strana je zároveň avízom článku vo vnútri čísla. V ťažiskovej rubrike Téma sa Obrana venuje obstaraniu 17 3-D radarov stredného, malého a blízkeho dosahu. Priestor tu dostali poprední odborníci na bezpečnosť, vyzbrojovanie, vzdušné sily a protilietadlovú obranu. V ústrednom rozhovore s rozprávame s hlavným poddôstojníkom slovenských ozbrojených síl, štábnym nadrotmajstrom Marcelom Kaniakom o aktuálnych úlohách, výzvach i poznatkoch a skúsenostiach našich poddôstojníkov. Reportáže nás zavedú na výcvik príslušníkov trebišovského motorizovaného práporu pred vyslaním do Bosny a Hercegoviny, … kde sa realizuje projekt protipovodňových opatrení a zavítame aj na Lešť, kde cvičili nitrianski protilietadlovci. Alebo do Banskej Bystrice, kde od apríla pôsobí nové spoločné operačné veliteľstvo ozbrojených síl. Naši analytici pripravili súhrn výročnej správy Severoatlantickej aliancie za rok 2020 a historici približujú, aké zmeny nastali vo vojenstve v dôsledku napoleonských vojen, no tiež aké boli začiatky partizánskeho boja na Slovensku počas 2. svetovej vojny. Nechýbajú správy, postrehy a poznámky z ozbrojených síl, vojenskej techniky, symboliky, internetovej bezpečnosti, či zdravotníctva. Skrátka, ak chcete spoznať čím žije náš rezort, čítajte Obranu."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy od vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie budú mať sólo naše vzdušné sily z Prešova i zo Sliača. Zbilancujeme nedávny virtuálny česko-slovenský Beh oslobodenia, kde sa naši vojaci naozaj mimoriadne vyznamenali. V seriáli Vyzbrojení do Tokia budeme spomínať na začiatky účasti armádnych športovcov na olympijských hrách a na záver sa poďakujeme vojakom, ktorí zápasia s následkami vyčíňania prírodného živla v obci Rudno nad Hronom. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
Miroslav Minár:
“Azimut 24/7. Prečo by ste si túto reláciu mali dnes večer pozrieť, povie poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/47:
“Ak chcete dnes ucítiť vietor vo vlasoch, pozrieť sa na svet necelých 4 kilometrov a vyskočiť z rampy lietadla C27J Spartan, očakávam vás pri ďalšom vydaní relácie Azimut 24/7. Absolvujeme spolu kurz voľného pádu s našimi ivpákmi, alebo inak povedané inštruktormi výsadkovej prípravy z Výcvikovej základne síl pre špeciálne operácie. Okrem nich sa o vás postarajú aj členovia 5. pluku špeciálneho určenia, inštruktori padákovej, výsadkovej a záchrannej služby z Prešovského vrtuľníkového krídla a členovia Dopravného krídla generála Milana Rastislava Štefánika z Kuchyne.”
Miroslav Minár:
“Reláciu Azimut 24/7 si môžete dnes večer pozrieť na facebookovom profile ozbrojených síl, alebo na youtubovom kanáli Azimutu 24/7.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Tri posádky vrtuľníkov UH60M Black Hawk, zložené z prevažne mladších pilotov z Vrtuľníkového krídla generálporučíka Jána Ambruša z Prešova, mali v uplynulých dňoch na medzinárodnom cvičení Black Swan 2021 ideálnu príležitosť rozvíjať svoje schopnosti v medzinárodnom prostredí. Spoločný výcvik s partnerskými jednotkami im poskytol priestor na výmenu poznatkov a skúseností, ale aj možnosť vyskúšať si nové metódy pri riešení situácie v nekonvenčnom prostredí. Nuž a práve o tom sa s Plnou poľnou podelili dvaja mladí pilot čiernych jastrabov.”
Michal Nemec, pilot vrtuľníka UH60M Black Hawk:
“Volám sa poručík Michal Nemec a som pilotom vrtuľníka UH60M Black Hawk. V posledných dňoch som sa zúčastnil medzinárodného cvičenia Black Swan 2021 v maďarskom Szolnoku, ktoré bolo zamerané na spoluprácu so silami pre špeciálne operácie Maďarska, Spojených štátov, Slovinska a ďalších zúčastnených krajín. Taktiež sme mali možnosť spolupracovať a plánovať aj s posádkami lietadiel a vrtuľníkov iných národností. Pozitívom bola možnosť komunikácie a plánovania v anglickom jazyku, čím sme si zlepšili svoje komunikačné a plánovacie schopnosti a zručnosti. Samozrejme, pre nás pilotov bolo najväčším benefitom vykonávanie nácviku spoločnej leteckej podpory špeciálnych jednotiek, rekognoskácie terénu, skupinových letov taktickým spôsobom a nácvik evakuácie ranených vojakov. Toto cvičenie mne osobne ponúklo možnosti zdokonaľovať svoju techniku pilotáže v skupinových letoch, keďže sme niekoľkokrát lietali misie v taktických formáciách a eskortovali sme vrtuľníky s VIP ľuďmi na palube. Cvičenie bolo zavŕšené plnením úlohy, na ktorej sa podieľali všetci účastníci cvičenia a myslím, že každý z nás počas týchto dvoch týždňov zúročil svoj výcvik a dokázal svoju profesionalitu a pripravenosť v medzinárodnom prostredí.”
Lukáš Korba, pilot vrtuľníka UH60M Black Hawk:
“Som kapitán Lukáš Korba. Myslím si, že každá účasť na zahraničnom cvičení prináša veľké benefity v podobe získaných skúseností. Tak to bolo aj na cvičení Black Swan v Maďarsku. Medzi hlavné plusy by som zaradil kooperáciu so zahraničnými jednotkami, kde sme mohli vidieť proces plánovania a zúčastniť sa samotného cvičenia. Mali sme možnosť spoznať vojakov spojeneckých krajín, čím sme si potencionálne otvorili dvere pre ďalšiu spoluprácu. Čiže celkovo našu participáciu hodnotím pozitívne, lebo sme si z tohto cvičenia niečo zobrali a z niečoho sa aj poučili.”
Miroslav Minár:
“Prešovskí letci a zabezpečujúci personál logistiky Vrtuľníkového krídla Prešov odleteli na ďalšie každoročné cvičenie, tento raz s názvom Adriatic Strike 2021 do Slovinska. Cieľom tohto cvičenia je zdokonaliť pilotov a leteckých navádzačov v profilových odbornostiach. Jedná sa o recipročnú a medzinárodnú aktivitu cvičeniu Apple Strike a vzdušné sily ozbrojených síl vysielajú na slovinskú základňu Cerklje ob Krki dvojicu strojov UH60.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“V Taktickom krídle Sliač dbajú na to, aby všetci vojaci boli v dobrej kondícii. Obzvlášť piloti. A nie že by doteraz neboli, ale po vybudovaní a zriadení nových priestorov na silovú telovýchovu budú mať komfortné podmienky na to, aby si svoju fyzickú zdatnosť zvyšovali. Myslí si to aj telovýchovný náčelník z taktického krídla major Jozef Miháľ.”
Jozef Miháľ, telovýchovný náčelník, Taktické krídlo Sliač:
“Profesionálni vojaci Taktického krídla Sliač vykonávali počas uplynulého roka okrem bežného zabezpečenia chodu útvaru a lietania aj množstvo iných úloh, spojených s pandémiou. Či už to bolo testovanie, trasovanie kontaktov, alebo reálna pomoc v nemocniciach. Faktom však je, že celý uplynulý rok tak prakticky nemali umožnené vykonávať služobnú telesnú prípravu. V posledných týždňoch sa to pomaličky vracia do akéhosi normálu a začínam vidieť vojakov dopyt po športovaní, alebo po športe ako takom. Taktické krídlo Sliač disponuje síce základnými telovýchovnými priestormi, avšak tu je treba povedať, že všetky si prakticky v havarijnom stave. Sú to také pozostatky z dôb minulých a práve preto je nevyhnutné postupne revitalizovať tie staré a hlavne vytvárať nové priestory, ktoré budú slúžiť svoju účelu plnohodnotne. Na Sliači sa nám podarilo vytvoriť priestory posilňovne, novej posilňovne, ktorá je dovolím si povedať, takým dôstojným stánkom pre zvyšovanie telesnej zdatnosti. Celú sme ju nadimenzovali tak, aby spĺňala kritériá najmä na kondičnú prípravu a teda nájdeme tam olympijské tyče, kotúče, jednoručky, sú tam gymnastické kruhy a hrazdy, plné lopty, posilňovacie kladivo, je tam aj lodné lano a práve takéto vybavenie posilňovne s voľnými váhami má veľký efekt a hlavne prináša reálne výsledky. Aj s našimi pilotmi v rámci špeciálnej telesnej prípravy vykonávame tréningy, zamerané hlavne na funkčnosť svalstva. Je to dôležité vzhľadom na preťaženie, ktoré počas riadenia stíhačky piloti prekonávajú. Vybudovanie nových priestorov posilňovne by nebolo možné bez aktívneho prístupu našich vojakov, za čo im úprimne ďakujeme a taktiež ďakujem aj za finančnú pomoc Vojenskej podpornej nadácii, s ktorou už dlhodobo spolupracujeme a dovolím si povedať možno za všetkých vojakov, že s radosťou sa zúčastňujeme rôznych jej projektov. Tým posledným bol napríklad virtuálny beh Beh oslobodenia, kde sa zúčastnila takmer tridsiatka vojakov z Taktického krídla Sliač. Bola to výborná myšlienka, ktorá má veľký potenciál aj do budúcna, no za to najdôležitejšie považujem to, že výsledkom bola reálne finančná pomoc tým, ktorí to potrebujú.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Aj vďaka príslušníkom Taktického krídla Sliač sa virtuálny Beh oslobodenia vydaril. Za organizátorov, Vojenskú podpornú nadáciu, nám to potvrdil šéfredaktor časopisu Obrana Pavol Vitko.”
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:
“Víťazstvo nad fašizmom sa dá oslavovať aj športom, čo dokázali 5. až 9. mája takmer dve tisícky Slovákov a Čechov v rámci virtuálneho Behu oslobodenia. Spomedzi takmer 4 stoviek Slovákov to boli pritom najmä príslušníci ozbrojených síl. Voľba trasy bola síce na každom účastníkovi, ale organizátori, u nás Vojenská podporná nadácia, v Čechách združenie Vlčie maky, odporúčali, aby súčasťou trasy bol pamätník, či iný symbol, ktorý pripomína víťazstvo nad fašizmom. Symbolický charitatívny beh nebol pretekmi, ale organizátori zostavili tabuľku, v ktorej zoradili bežcov podľa odbehnutých kilometrov. No a slovensko-české prvenstvo získala kadetka Michaela Zátmecká z Akadémie ozbrojených síl, s odbehnutými 122 kilometrami. Spomedzi mužov bolo v prvej desiatke až 6 Slovákov. Druhý bol poručík Martin Miškanin z prešovského ISTAR-u, ktorý v priebehu 5 dní zdolal 191 kilometrov. No a v kategórii dvojíc skončili tretí nadrotmajster Juraj Majer zo strediska CIMIC a PSYOPS Martin s manželkou Olisou Jane, odbehli 141 kilometrov. Na počesť víťazov 2. svetovej vojny behali aj vojaci zo Sliača, Zemianskych Kostolian a z ďalších posádok, vrátane našich mierotvorcov v misii UNFICYP na Cypre.”
VYZBROJENÍ DO TOKIA
Miroslav Minár:
“Má prezývku Bača a bol prvým duklákom, ktorý sa zúčastnil na letných olympijských hrách. Ďalšie zaujímavosti v našej rubrike vám teraz prinášajú skvelí armádny športovci Matej Tóth a Pavol Blažek.”
Matej Tóth, chodec, olympionik:
“Dukla vznikla v Banskej Bystrici v 1967, to znamená tesne pred olympijskými hrami v Mexiku. Boli už tam nejakí zástupcovia z Dukly?”
Pavol Blažek, atlét, olympionik:
“Bol tam prvý olympionik, futbalista Ladislav Petráš, ktorý bol v tom čase na základnej vojenskej službu v Armádnom stredisku Dukla Banská Bystrica.”
Matej Tóth:
“Jasné. Potom nasledoval Mníchov 1972.”
Pavol Blažek:
“Tam Dukla sa nezúčastnila. Niektorí atléti mali splnené limity IHF, len Slovenský olympijský výbor ich nenominoval, môžem spomenúť Ivana Kováča, 1500 metrov mal za 3,40, potom Jozef Zamborský, Ján Šišovský 800-ku.”
Matej Tóth:
“Potom nasledoval už veľmi úspešný Montreal 1976.”
Pavol Blažek:
“Tu bol najväčší zážitok finále v dráhovej cyklistike, kde Anton Tkáč získal prvú zlatú medailu Dukly.”
Matej Tóth:
“Olympiáda v Moskve, bojkotovaná zo strany západu.”
Pavol Blažek:
“To bola aj moja prvá olympiáda. Zúčastnili sa tam veľa Čechoslovákov.”
Matej Tóth:
“Áno, ale potom nastala odveta, východ, západ, olympijské hry v Los Angeles 1984 a žiaľ teda, bez našej účasti.”
Pavol Blažek:
“Tam sme sa chceli účastniť, ale bohužiaľ Československo sa pridalo k sovietskej iniciatíve, aby sa socialistické krajiny nezúčastnili.”
Matej Tóth:
“V tom čase ste už mali, nielen ty, ale aj celá chodecká skupina, určite aj ďalší športovci výbornú formu, ale potom ste si to vynahradili v 1988 v Soule.”
Pavol Blažek:
“Myslím, že olympiáda v Soule bola podľa mňa, aj podľa tých účastníkov, najkrajšia. Takú pikošku, že národný olympijský výbor Kórejskej republiky požiadal účastníkov olympiády, aby si doniesli kameň zo svojej krajiny a oni potom po olympiáde postavili z tých kameňov veľký pamätník olympijských hier.”
Matej Tóth:
“A teda naše rozprávanie ukončíme v Barcelone v 1992 a posledná spoločná olympiáda československá.”
Pavol Blažek:
“Aj na tú olympiádu mám pekné zážitky.”
Matej Tóth:
“Poďme si skúsiť zhrnúť nejak štatisticky. Máme nejaký prehľad, koľko bolo účastníkov z Československa, zo Slovenska, prípadne priamo z Dukly?”
Pavol Blažek:
“Samozrejme, že v Mexiku sme mali jedno zastúpenie športovca, v Montreale 9, v Moskve 17, v Soule 12. Najväčšia účasť Československa bola v Moskve, prvú medailu získal Bohumil Sarnovský v Montreale. druhý na družstvách v modernom päťboji, zlatú medailu v Montreale Antonín Tkáč.”
Matej Tóth:
“Kedy sa zúčastnila práve žena napríklad?”
Pavol Blažek:
“Až v roku 1996, boli to vodné slalomárky Elena Kaliská a Gabriela Brosková.”
Matej Tóth:
“Kto má najviac účastí Dukly na LOH?”
Pavol Blažek:
“Michal Martikán a Jozef Gönci po 5 účastí.”
Matej Tóth:
“Koľko športovcov z Dukly Banská Bystrica?”
Pavol Blažek:
“121 športovcov a niektorí mali viac účastí, čiže spolu to bolo 189 štartov.”
Matej Tóth:
“Olympiáda v Moskve 1980 a veľká výprava.”
Pavol Blažek:
“Tam sme zase získali zlatú medailu zásluhou futbalistu Františka Kunza, potom Vladimír Kocman, džudista, získal bronzovú medailu.”
Matej Tóth:
“Jesenný Soul, tie úspechy boli fantastické.”
Pavol Blažek:
“No v Soule získal zlatú medailu Jozef Pribilinec v chôdzi na 20 kilometrov a Ján Železný striebornú medailu v oštepe.”
Matej Tóth:
“Rozlúčime sa s hodnotením Barcelony 1992, ktorá bola zároveň aj posledná, kde sme sa zúčastnili pod československou vlajkou.”
Pavol Blažek:
“Tam získal Ján Železný zlato, len on koncom 91. odišiel do Dukly Praha, ale trénoval tu u nás na stredisku. Keď to zoberieme za celé obdobie, od 68 do tých 2016, tak sme získali 8 zlatých, 5 strieborných a 4 bronzové, čiže 17 medailí.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Prírodný živel opäť vyčíňal. Prívaly vody a následne pretrhnutie hrádze nad obcou Rudno nad Hronom zanechali po sebe spúšť. Žiaľ, aj jednu ľudskú obeť. Na likvidácii následkov povodne sa spolu s ďalšími záchrannými zložkami podieľajú aj vojaci. Konkrétne špecialisti zo Strediska civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií z Martina, z Brigády riadenia a velenia vzdušných operácií zo Zvolena a taktiež vojaci z 12. mechanizovaného práporu z Nitry. Aj v mene obyvateľov obce Rudno ďakujeme a posielame dnešnú pochvalu.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
