- Dátum: 24.09.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 48.94 MB
Plná poľná
[24.09.2021; Regina Západ; Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu, výnimočne rozšíreného, sme dnes zabalili.
* 22. september 1848. Pripomenuli sme si Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky.
* Skvelí komparzisti a fotograf vytvorili výnimočné dielo, kalendár.
* Pri spoločnej nahrávke omladol o 80 rokov. Vojnovému veteránovi, partizánovi Vladimírovi Strmeňovi a Vojenskej hudbe Banská Bystrica bude patriť podstatná časť nášho armádneho magazínu.
* Dnešná pochvala poputuje až do ďalekej africkej krajiny s názvom Mali."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"22. septembra sa na Slovensku oslavuje ako Deň ozbrojených síl. Súvisí s revolučným rokom 1848, kedy slovenské dobrovoľnícke zbory vybojovali prvé historické víťazstvo v Brezovej pod Bradlom nad cisárskym rakúsko-uhorským vojskom. O význame tohto boja sme sa rozprávali s historikom Vojenského historického ústavu ministerstva obrany Vladimírom Segešom."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Európa, teda aj jej dosť veľká časť Rakúsko-Uhorsko, bola v rokoch 1848 až 1849 v takom pohybe, ktorý by sme možno my súčasníci mohli porovnať napríklad s udalosťami po páde Berlínskeho múra. Čo bolo takým základným cieľom týchto revolučných hnutí vo vtedajšej monarchii?"
Vladimír Segeš, vojenský historik, Vojenský historický ústav ministerstva obrany:
“Už s odstupom času sa na to už pomaly zabúda, že práve v revolučných rokoch 1848-49 sa vlastne v celej Európe odohrali rozhodujúce zápasy o podobu modernizácie spoločnosti. A v priebehu tých, my ich máme spočítaných, je to 18 revolučných mesiacov v rokoch 48-49, sa radikálne zmenili zásady organizácie spoločnosti. Padol absolutizmus a v monarchii sa prvý raz nastolilo konštitučné zriadenie. To inými slovami povedané, začala platiť akási ústava. A v rámci toho sa novým princípom takej organizácie spoločnosti stal národ.”
Miroslav Minár:
“Revolučné hnutie sa samozrejme dotklo aj Slovenska. Skúsme teda povedať, pán Segeš, aké ciele sledovalo revolučné hnutie na Slovensku v tom prvopočiatku.”
Vladimír Segeš:
“Treba povedať, že do istej miery sa hlavní aktéri vyprofilovali už na Slovanskom zjazde, ktorý sa uskutočnil v Prahe. Tam bola pomerne početná slovenská delegácia. Tá trojica tých našich orlov, ako sa im zvykne hovoriť, proste našich najvyšších predstaviteľov, ktorým bol Ľudovít Štúr , Milan Hurban a Hodža, to bola proste garnitúra, ktorá sa v tom čase zapísala do povedomia slovenského národa i inteligencie. Hurban napríklad na Slovanskom zjazde ciele Slovákov vyjadril pomerne dosť jasne. Ja to odcitujem, má to tu ten citát: ”Ak nám dajú Maďari čo sa patrí, nemožno proti nim vystúpiť s mečom. Keď povolia Srbom čo chcú, takisto nevytiahnu meč, lebo by upadli do hanby pred celým svetom. Ak Maďari nám nedajú to čo chceme, potom pravdaže bude nasledovať boj." Napokon k nemu došlo a to v septembri."
Miroslav Minár:
“Áno, v týchto podmienkach vlastne vznikla aj Slovenská národná rada, vydáva svoju Proklamáciu, ktorou vlastne už to bol taký manifest toho ozbrojeného povstania. Čo sa teda sledovalo tou najznámejšou výpravou v septembri, v dňoch 20., 21., 22. septembra. Aké boli teda tie strategické ciele?”
Vladimír Segeš:
“Vojenskí vedúci činitelia tejto výpravy boli tam vybraní Beďřich Bloudek a František Zach, to boli, obidvaja boli Česi.”
Miroslav Minár:
“Prečo práve oni?”
Vladimír Segeš:
"V tom čase už ani medzi vojenskými veliteľmi, povedzme habsburskej armády, nebolo toľko Slovákov a uvedomelých Slovákov, ktorí by sa dokázali postaviť na stranu Štúrovcov. Oni mali aj isté vojenské skúsenosti a najmä mali také oduševnenie. Jadro vojenskej výpravy a vojenských síl tejto výpravy tvorili dobrovoľníci, získaní vo Viedni, v Čechách a v južných slovenských územiach a dobrovoľníci z radov slovenského obyvateľstva a to hlavne študenti a národovci. Boli tam okrem Čechov aj Srbi, Chorváti, Poliaci, ale miestne obyvateľstvo prevládalo, ktoré sa práve po príchode a prekročení slovensko-moravskej hranice dosť spontánne pridávalo k povstalcom a tam teda prevládli kopaničiari."
Miroslav Minár:
“Aký bol ten počiatočný stav toho dobrovoľníckeho zboru?”
Vladimír Segeš:
“Celkove sa v podstate tento zbor zorganizoval do 8 stotín. Teda ak vychádzame zo skutočnosti, to už tí ktorí sa zúčastnili teda tej prvej bitky v Brezovej pod Bradlom, tých bolo zhruba 800.”
Miroslav Minár:
"Pán doktor, tak skúsme najskôr teda to hlavné povstanie, ktoré bolo 22. septembra. 22. september je Deň ozbrojených síl."
Vladimír Segeš:
“Z nášho slovenského hľadiska má nesmierny význam. Išlo o vôbec prvú bitku, v ktorej Slováci organizovane, pod vlastnými zástavami, pod vlastnými veliteľmi bojovali za svoju slobodu, za svoju demokraciu a za svoje národné práva.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Kvôli súčasnej pandemickej situácii sa aj tento rok oslavy Dňa ozbrojených síl uskutočnili v komornejšom prostredí. Na nádvorí ministerstva obrany, ako aj na nástupištiach vojenských útvarov a jednotiek po celom Slovensku. Všetkým vojakom a vojačkám vzdal obrovskú úctu a česť minister obrany Jaroslav Naď. Povedal, že 22. septembra si tradične pripomíname oddanú službu vlasti, ktorá po vyslovení rozkazu nepozná odpoveď nie. Či už ide o ochranu našej vlasti, pomoc našim občanom zasiahnutým živelnými katastrofami, pandémiou, či o iné situácie v súvislosti s ohrozením života a zdravia občanov, vrátane nebezpečnej evakuácie z oblasti ovládanej teroristami, či extrémistami. Tradične sa pri príležitosti Dňa ozbrojených síl aj mimoriadne povyšovali vojaci za dosiahnutie výborných výsledkov a plnenie stanovených úloh, často nad rámec služobného času. Celkovo bolo mimoriadne povýšených 8 vojakov. Zároveň bolo udelením vyznamenania z úrovne ministra obrany ocenených 16 profesionálnych vojakov a z úrovne náčelníka Generálneho štábu ďalších 229 vojakov v rámci celých Ozbrojených síl. Okrem toho minister obrany a náčelník Generálneho štábu udelili 16 príslušníkom Národného centra vojenskej dopravy Generálneho štábu, vzdušných síl a síl pre špeciálne operácie, ktorí sa podieľali na druhej úspešnej evakuácii osôb z Afganistanu, vyznamenania za humanitárnu pomoc a špeciálne ocenenie pre odbor strategického plánovania Generálneho štábu. Nasadzujeme šikovnosť a vzdelanosť našich štábov a lídrov v organizácii vážnych operácií a nasadzujeme úsilie našich ľudí, ktorí plnia aj úlohy, ktoré sú ďaleko od ich funkčných povinností a ďaleko od toho, na čo boli pripravovaní. Robíme to trpezlivo, disciplinovane, vytrvalo, húževnato a bez očakávania odmien, či iného profitu a budeme v tom pokračovať, uviedol pri tejto príležitosti, ako aj s 2-ročným nasadením vojakov v boji proti pandémii náčelník Generálneho štábu, generál Daniel Zmeko. Neskôr si potom spolu s ministrom obrany pri pamätníku Hurbanovských bojov z roku 1848 v Brezovej pod Bradlom pripomenuli hrdinské činy a bojový úspech slovenských dobrovoľníkov, ktorých nasledovníkmi sú dnešné, plne profesionálne ozbrojené sily."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Kvet červeného maku je symbolom vojnových veteránov, statočných mužov a žien, ktorí denno-denne nasadzovali a zasadzujú svoje životy za mier a stabilitu vo svete. Aj tisíce našich vojakov, ktorí pôsobili a stále pôsobia v misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Symbol červeného maku si zvolilo za základný motív nevšedného kalendára fotograf, podplukovník v zálohe, Peter Sobek.”
Peter Sobek, fotograf, podplukovník v zálohe:
“No ja som minulý rok nafotil najskôr kalendár na témy 1. svetovej vojny, ten som vlastne realizoval vo veľmi krátkej dobe a mal veľmi pozitívny ohlas tejto kalendár. Tí vyznávači vojenskej histórie chodia na tie svoje zrazy, stretnutia atď., fotiek je milión, ale to sú väčšinou mobilné fotky, alebo proste fotky, ktoré sú quasi reportážne a nevytvárajú nejakú emóciu, ktorú som ja sa snažil dosiahnuť. Aby ten pozorovateľ, ten divák, videl za tým nielen fotku ako parametre, fotka, ostrosť atď., ale aby tá fotka ho nejakým spôsobom oslovila.”
Miroslav Minár:
“Sú to, poviem to úprimne, otvorene, také umelecké diela, pretože ja keď som si všímal jednotlivé tie fotografie, tak naozaj na mňa to zapôsobilo veľmi, veľmi realisticky, keď trebárs tam vidím fotku vojačky s koníkom, alebo boj muža proti mužovi, ako sa vtedy hovorilo na bodák, tak to na mňa zapôsobili naozaj veľmi, veľmi realisticky.”
Peter Sobek:
“Tak to som veľmi rád, tým pádom tie fotografie splnili svoj účel. O tom by asi malo byť dielo, aby vytváralo emóciu, aby človek nad tým možno porozmýšľal a zastavil sa na chvíľu v tejto uponáhľanej dobe.”
Miroslav Minár:
“Áno, že takto to bolo. Ako sa vám podarilo získať komparzistov na to, že ste to vôbec mohli zrealizovať?”
Peter Sobek:
“Začal som minulý rok tým, že niekedy som dostával v novembri otázku, že či nemám fotku vojaka v makoch. V novembri už nikde neodfotíte vojaka vo vlčích makoch. Vlčí mak je symbolom vojnových veteránov. Už sa mi to stalo asi tri roky po sebe, tak minulý rok som si povedal, že no tak teraz už toho vojaka v tých makoch odfotím v tom máji, alebo v júni kedy kvitnú. Bolo veľmi ťažké zohnať tohto prvého komparzistu, nakoľko nepoznali moju tvorbu títo ľudia a fakt to boli dni prehovárania a telefonovania, kým sa mi podarilo zohnať veľmi šikovného a autentického figuranta. Už som vlastne sa na to pripravoval od jesene, lebo aby tam bolo jesenné obdobie, zima, jar atď. Oni sú úzko špecifikovaní. Tam keď robí dajme tomu nemeckého vojaka, tak väčšinou nerobí aj amerického atď. Takže oni dávajú pozor, aby tam mali presne tie zbrane, tie výstrojné súčiastky aké boli. Predtým než sa ide fotiť, tak ja ich ustrojím, aby nemal, nejaké pracky mu neviseli.”
Miroslav Minár:
“Aby mu nebolo vidieť tetovanie, napríklad.”
Peter Sobek:
“Áno, áno, presne tak, aby nebolo tetovanie, alebo nejaké iné rušivé prvky, ktoré v tej dobe neboli. Takže toto si naozaj dávame záležať, aby ten obraz bol taký, aký mohol byť v tom čase.”
Miroslav Minár:
“Možno nás počúvajú teraz členovia klubov vojenskej histórie a možno by takýto kalendár chceli mať. Dostanú sa k nemu?”
Peter Sobek:
“Áno. Na mojej webovej stránke je vlastne možnosť vidieť náhľad tohto kalendára a aj vlastne nejaké základné informácie o tomto diele.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas, pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu vás pozveme do Robotníckeho domu v Banskej Bystrici, kde sme boli pri výnimočnom stretnutí vojnového veterána, partizána Vladimíra Strmeňa s Vojenskou hudbou Banská Bystrica. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Všetko nasvedčuje tomu, že veľká vec sa podarí. Myšlienka splniť sen jednému z posledných žijúcich partizánov Vladimírovi Strmeňovi vďaka Vojenskej podpornej nadácii, Vojenskej hudbe Banská Bystrica a otcovi tejto myšlienky Paľovi Vitkovi, šéfredaktorovi časopisu Obrana, dostáva jasné obrysy. Pri prvej časti realizácie, nahrávke dvoch partizánskych piesní v Robotníckom dome v Banskej Bystrici, bola aj Plná poľná. Nevšedná nahrávka partizánskych piesní je súčasťou väčšieho projektu s názvom Military Art. Spresňuje správca Vojenskej podpornej nadácie, podplukovník vo výslužbe, Milan Gajdoš.”
Milan Gajdoš, správca Vojenskej podpornej nadácie, podplukovník vo výslužbe:
“Projekt Military Art vznikol ako myšlienka prepojenia vojakov s civilným sektorom, s ľuďmi, umelcami. Podstatou tohto projektu je 12 príbehov vojakov, ktorí už bojovali buď v 2. svetovej vojne, alebo v SNP, alebo profesionálnych vojakov v misiách a operáciách. Sú to príbehy ľudí, našich hrdinov, ktorých takto vnímame, ktorých chceme aj takto zviditeľniť. Práve na tieto príbehy majú zareagovať umelci, majú vytvoriť diela, ktoré budú potom následne použité pre charitatívne účely.”
Miroslav Minár:
“No a to už bola parketa pre šéfa časopisu Obrana Paľa Vitka. Bolo ťažké zohnať umelcov a prehovoriť ich na tejto projekt?”
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:
“Jednak sa prihlasovali sami, ale priznávam, že niektorých sme aj oslovili, že či by sa neprihlásili. Veľmi ich to zaujalo. Tí umelci, či sú to už maliari, grafici, keramikárka, hudobný skladateľ, tak bolo to skutočne veľmi zaujímavé, že chceli sa zoznámiť na aký príbeh by mohli tvoriť a išli do toho. Takže pre nás to bolo veľmi milé prekvapenie, že to známe inter arma silent Musae, že vo vojne mlčia múzy, v tomto prípade neplatilo a tí umelci do toho šli.”
Miroslav Minár:
“My sa teraz nachádzame v Robotníckom dome v Banskej Bystrici. O malú chvíľu tu bude jeden z projektov, ktorý vlastne aj zapadá do tejto myšlienky.”
Pavol Vitko:
“Toto je vlastne taká súčasť tiež Military Art, ale trošku to pramení priamo zo Slovenského národného povstania. Totiž pán Vladimír Strmeň si pamätá a zapísal si už veľmi, veľmi dávno piesne, ktoré spievali v Slovenskom národnom povstaní. No a on ich mal v takej jednoduchej podobe zaznamenané a jeden z týchto vojenských hudobníkov, pán Jakub Laco, urobil veľké aranžmán pre celý vojenský orchester. Vojenská hudba tieto dve piesne nacvičila a teraz vlastne spolu s jeho spevom urobia profesionálnu nahrávku. A je to veľmi zaujímavé aj dôležité, pretože predsa len už má svoj vek a on sa na to veľmi teší, pretože on sám v roku 1944 študoval ako za vojaka, za člena vojenskej hudby. A tú hudbu má celý život v srdci a teraz to je preňho obrovské vyznamenanie, že vtedy, ako 17-ročný člen, 17-ročný chlapec bol člen strednej školy vojenskej hudby a teraz s tou vojenskou hudbou po toľkých dlhých rokoch ide nahrávať svoje dve partizánske piesne.”
Miroslav Minár:
“V pripravovanom kalendári špeciálnom, ktorý v rámci tohto projektu vznikne, budú aj príbehy súčasných, novodobých vojnových veteránov.”
Pavol Vitko:
“Je to napríklad príbeh nadrotmajstra Ondreja Biháryho, príslušníka Vojenskej polície, ktorý slúžil v operácii ISAF so svojim psíkom Ronym v Afganistane. Bol vyhodnotený ako hrdina dňa práve s týmto psíkom. Máme na to umelca, ktorý má záujem o kresbu práve tohto príbehu a plus naviac ešte práve bývalý profesionálny vojak, pán Sobek, má záujem o profesionálnu fotografiu a toto bude potom zvečnené v tom kalendári, o ktorom sme sa už rozprávali. Tie príbehy sú naozaj rôznorodé. Máme aj rotnú Ivanu Krivošovú, ktorá je veľmi známa z operácie proti šíreniu Covid-19, keď v marginalizovaných osadách bola ako vojenská zdravotníčka veľmi nápomocná týmto rómskym obyvateľom. Dokonca zachránila život. A zároveň bola nasadená, ako matka troch detí, na pol roka v Afganistane a tam takisto veľmi pomáhala a dokonca môžem povedať, že aj tam svojou odbornosťou zachránila život gruzínskemu vojakovi.”
Miroslav Minár:
“Pri tejto nahrávke, ktorá bude realizovaná spolu s Vladimírom Strmeňom, je aj autor takej tej hudobnej časti, kompozície pre vojenskú hudbu, Pali, o koho ide?”
Pavol Vitko:
“Je to pán desiatnik Jakub Laco, ktorý sa zapojil jednak tým, že urobil aranžmán na tie partizánske piesne pre Vojenskú hudbu Banská Bystrica, ale aj pripravuje pre malý, myslím 7-členný orchester, špeciálnu skladbu do súťaže Military Art pre 7 nástrojov a to je opäť na motívy, je to už originálna skladba, ale je to na motívy povstaleckého boja práve pána Vladimíra Strmeňa.”
Miroslav Minár:
“No sme radi, že v tejto chvíli je tu pri nás autor týchto kompozícií. Bolo to ťažké tieto partizánske piesne zakomponovať do repertoáru Vojenskej hudby Banská Bystrica?”
Jakub Laco, autor aranžmán na partizánske piesne:
“Určite to bola výzva spracovať nejaké takéto piesne, aby bola zachovaná tá emócia povstalecká a zase aby to malo aj nejakú estetickú váhu, tieto diela. Spravil som všetko čo som mohol pre to, aby to vo vojenskom orchestri znelo čo najlepšie, aby mal z toho aj pán Strmeň radosť, aby to prinášalo radosť aj ďalším generáciám a aby to prinieslo nejaké posolstvo.”
Miroslav Minár:
“Mimochodom, o týchto piesňach, ktoré teraz budú nahrávané, vedeli ste o nich aspoň niečo, čo sa teda hrali počas povstania, alebo ste ich už niekedy počuli?”
Jakub Laco:
“Jednu pieseň, Tichá noc, tmavá noc som poznal. Poznal som ju, pretože kedysi ako dieťa som hrával v jednej dychovke, kde sme počas výročia SNP pri pálení vatry hrávali túto pieseň, takže tú som poznal. Ale ostatné piesne boli pre mňa úplne nové.”
Miroslav Minár:
“Nový je určite aj ďalší projekt, do ktorého ste sa pustili- O čo ide?”
Jakub Laco:
“Ide o projekt z Military Art, kde som sa zapojil a budem tu participovať so svojou skladbou, ktorá sa volá Pocta hrdinovi. Ide o dielo, ktoré je skomponované pre 7 dychových nástrojov. Dychové práve preto, keďže vychádzame z vojenskej histórie, pri vojenských orchestroch vždy fungovali predovšetkým dychové nástroje a jedná sa o dielo, ktoré vychádza z motívov týchto partizánskych piesní. Hoci žiadna z týchto piesní tam nie je citovaná, neprichádza k žiadnej citácii celej témy, ale je postavená celá na motívoch týchto hlavných tém z týchto piesní a vytvoril som z nich, myslím si, že plnohodnotné umelecké dielo, ktoré mierne zaváňa avantgardou a samozrejme tou estetikou hudby 21. storočia.”
Miroslav Minár:
“No počuť, že už kolegovia ladia nástroje, ladia svoje zbrane. Na aký nástroj hráte vy?”
Jakub Laco:
“Ja vo vojenskej hudbe hrám na barytón. Vyštudoval som na konzervatóriu trombón a neskôr na vysokej škole som študoval kompozíciu.”
Miroslav Minár:
“Prečo vojenská hudba?”
Jakub Laco:
“Kvôli sociálnemu zabezpečeniu. Predtým som pôsobil ako učiteľ na základnej umeleckej škole a poviem to úprimne, ten plat je diametrálne odlišný.”
Miroslav Minár:
“Naplňuje to tie vaše predstavy? Samozrejme nielen teda tie existenčné, ale aj také tie vnútorné, také tie duchovné? Poskytuje vojenská hudba priestor na sebarealizáciu?”
Jakub Laco:
“V určitej miere áno, ale vo veľmi malej. Pretože sme zahltení množstvom štátno-protokolárnych aktivít, pohrebov, nástupov a tá koncertná činnosť je skôr v úzadí, hoci máme koncertnú činnosť, pri ktorej sa dokážem aj ja nejakým spôsobom realizovať.”
Miroslav Minár:
“Sú nejaké méty ešte pred vami?”
Jakub Laco:
“Rád by som sa možno … skladateľom filmovej hudby, alebo hudby závažnejších charakterov. I keď vo svojom súkromnom živote pracujem na symfonickej hudbe, komornej hudbe, vážnej komornej hudbe, ktorá je občas uvádzaná i vo svete dokonca.”
Miroslav Minár:
“Tak nech sa naďalej darí a nech sa vám splnia tie svoje najtajnejšie sny.”
Jakub Laco:
“Ďakujem veľmi pekne.”
Xxx
Miroslav Minár:
“Taktovku nad celou nahrávkou partizánskych piesní, interpretovaných Vladimírom Strmeňom, mal na starosti šéf Vojenskej hudby Banská Bystrica, kapitán Ján Goliáš.”
Ján Goliáš, šéf Vojenskej hudby Banská Bystrica:
“Máme svojho súkromného skladateľa, Jakuba Laca, takže určite to nebol problém. Toto je skôr také citové hranie toto. Naozaj to je veľká česť pre nás, lebo to myslím že to je unikát. Už asi, neviem či to ja za svoj život zažijem také niečo a ja si myslím, že toto dosť prerazí, aspoň u tých mladých. Lebo naozaj hrať s takým človekom, ktorý má takúto minulosť a vlastne ktorý vie aj niečo povedať do budúcnosti, tak to je asi pre nás zložitejšie vstrebať ako hrať.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, vy ste sa s Vladkom Strmeňom stretávali na rôznych podujatiach, ale toto je vlastne prvýkrát, keď aj teda tak pracovne.”
Ján Goliáš:
“Toto áno. Toto je pracovne, ale ak mám pravdu povedať, prvýkrát som to zažil na oslavách SNP, nepamätám si už ktorý to bol ročník a hrali sme s ním slovenskú hymnu na pódiu, no a ono sa t o realizovalo vlastne tak, že skúška, skúška, ale na tom samotnom akte, tak pre mňa to bol naozaj tak silný zážitok. Lebo ja som si vlastne uvedomil v tej chvíli, že ten človek naozaj tú hymnu nie že len spieval, ale on ju vlastne žil. Tak toto bolo ťažké. Ale toto teraz, to bude taká skôr radosť, naozaj, to si budeme asi aj púšťať.”
Miroslav Minár:
“Chlapi, ktorí teda budú hrať, budú sprevádzať Vladimíra Strmeňa, napríklad už spomínaný pán Laca, pesničku partizánsku, notoricky známu, poznal ju už ako chlapec, lebo hrával a spieval pri rôznych príležitostiach ako malý chlapec. Čo tí ostatní?”
Ján Goliáš:
“U nás funguje hudba dosť progresívne čo sa týka zmien a noviniek, lebo však musíme ísť troška s dobou. Lenže otázka je, čo je to ísť s dobou. No a ja si myslím, že toto je to správne s dobou, že to pôvodné iba zhudobniť a dať tomu taký šmrnc takého 21. storočia. Ja si myslím, že to je to dôležité, no a ja si myslím, že naši chlapi sa budú na tom akože naozaj hudobne baviť.”
Miroslav Minár:
“Ja som sa bavil pri vašich vystúpeniach, pretože som mal možnosť vás sprevádzať a hrali ste skladby od Michaela Jacksona a iné, takže toto je repertoár a toto je úplne niečo nové, ktoré vás aj môže posunúť ďalej?”
Ján Goliáš:
“Určite posunie ďalej. My musíme vlastne osloviť každú generáciu. My takto máme v tom svojom myslení, tom hudobnom, že chceme osloviť všetky generácie. To znamená, že aj mladých, my nemôžme povedať že aj starých, ale aj takých zrelších, samozrejme, no a samozrejme evergreeny ako ste spomenuli Jackson, tak to leží, beží, Queen, Abba, to leží, beží, ale toto národné, to žiaľ nemáme zhudobnené tak, pre takéto teleso také veci, je veľa iných vecí zhudobnených, samozrejme, máme skvelých slovenských skladateľov pre takéto dychové orchestre, ale toto je už novinka. Toto je vlastne niečo, rozumiete, musíte zobrať niečo staršie a dať to do toho 21. storočia a naozaj ten Jakub Laco to naozaj perfekte to dal, perfektne.”
Miroslav Minár:
“Dobre, tak držíme palce a uvidíme, ako to nakoniec vypáli.”
Ján Goliáš:
“Ďakujeme veľmi pekne.”
Miroslav Minár:
“Nuž a čo poviete v tejto chvíli na malú ochutnávku toho, čo sa v týchto dňoch mixuje a vylaďuje?”
(ukážka z nahrávky)
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“A tou osobnosťou dnes nebude nikto iný, ako jeden z posledne žijúcich partizánov, bývalý člen Vojenskej hudby 3. pešieho pluku zvolenského, Vladimír Strmeň.”
Vladimír Strmeň, jeden z posledne žijúcich partizánov:
“Po rokoch sa mi predsa splnil sen, že aspoň raz si zahrať, alebo zaspievať s takou profesionálnou muzikou, ako je hudba vzdušných síl u nás v Banskej Bystrici. Za Slovenského národného povstania, keď nás dali na doplnenie miesto tých padlých a ranených, tak chodilo sa sedieť a sa spievalo a keďže som už vtedy bol tretiak, už som vedel aj noty písať, aj texty, tak ja som to zaznamenával, no reku raz sa to zíde. No a pozrite sa, prišiel deň, kedy sa to naozaj môže nechať na pamiatku pre všetkých. Sú to pesničky z rokov 44-45, ktoré poskladali obyčajní ľudia, ktorí nemali ani šajnu o muzike, ale chceli niečo povedať, tak sa vyjadrili buď peknou pesničkou, alebo nejakou básničkou. No ale keďže ja som mal ten vzťah k muzike taký rodinnejší, tak som to radšej tú muziku písal. No a teraz som rád, že sa to môže zvečniť takto pre generácie, ktoré prídu po nás.”
Miroslav Minár:
“Koľko pesničiek máte tom svojom repertoári a ktorú tak najčastejšie spievate?”
Vladimír Strmeň:
“Viete čo, najčastejšie, mám rád a ospevujem to naše Slovenské národné povstanie, ako tam tí chlapci sme rukovali. Potom druhá je tu Pri Kremničke a tú, tam sa to ospevuje v tej pesničke, tri také, kde sa vyzývajú chlapci ďalší, aby prišli do našich radov. Ako taká hymnická pieseň bola táto Tichá noc. Ale doniesol som vám aj prísahu partizána, to je tak na minútu a pol.”
Miroslav Minár:
“Toto je výnimočná situácia, výnimočná príležitosť. Spomínate si tejto chvíli na to, kedy vy ste do ruky zobrali tú svoju prvú osobnú zbraň, inštrument a prečo ste sa vlastne rozhodli študovať vojenskú hudbu?”
Vladimír Strmeň:
“No viete takto, od malička ma priťažovala tá muzika, lebo môj strýko hral v baníckej kapele na Starých Horách tenor. A mne ho dal čistiť. Ale skôr ako som ho očistil, som si na tom zahral a podarilo sa mi vylúdiť nejaké pekné tóny z toho, no a keď bol nábor, prihlásil som sa. Ja už som hrať vedel, tak som mal aj vysvedčenie dobré, no a mal som veľkú radosť, že som sadol na prvú hodinu teórie. Učil nás major Gažovič, bol po operácii slepého čreva, takže nás učil teóriu a nasadenie. To boli prvé také fantastické dojmy.”
Miroslav Minár:
“A k tej harmonike ste sa kedy dostali?”
Vladimír Strmeň:
“No v 3. ročníku mi ju dal pán kapelmajster. Nemal som k nej nejaký vzťah, lebo bolo veľa učenia na dychovú hudbu a tiež na symfonický orchester. Lebo tam keď niečo nešlo, zastavil a zobral celú sekciu a keď to nešlo, po jednom. No a hneď 21 dní zarazená vychádzka, 14 dní, hneď sa to takto, no a to, že ostuda bola pred celým orchestrom. Hrali sa ťažké ouvertúry, ťažké kusy. V lete sme hrali viac dychový orchester, v zime zase opačne, viac symfonický. Každý musel hrať dva nástroje. No a v 3. ročníku harmonika. Ježišmária, kedy sa to budem učiť? O 3 týždne prídete mi povedať, čo ste sa naučili.”
Miroslav Minár:
“Podarilo sa?”
Vladimír Strmeň:
“Podarilo, podarilo.”
Miroslav Minár:
“Aj na významných podujatiach, pri oslavách SNP.”
Vladimír Strmeň:
“To bolo po fronte a bolo treba do orchestra aj aby zaznela harmonika, to som sa musel naučiť. Ale to tak, nie z nôt, ale naspamäť sa to naučiť a ešte aj predniesť to musel podľa jeho predstáv. Zastavil aj 20 razy orchester, dajte si to ešte raz.”
Miroslav Minár:
“Čo hovoríte na túto skvelú kapelu hudobníkov, vojenskú hudbu tu z Banskej Bystrice?”
Vladimír Strmeň:
“Poviem vám to. Vidím sa medzi nimi a som omladol, o 80 rokov som omladol. Viete čo, to bolo vždy moje, taká srdcová záležitosť. Lebo vojenská hudba, disciplína a ten poriadok a pekne sa hralo a vždy sa niečo dobré urobilo, z toho som mal vždy radosť.”
Miroslav Minár:
“Čo im zaželať?”
Vladimír Strmeň:
“Veľa úspechov, aby im to krásne hralo, aby v našich šľapajach pokračovali. Jednu vec, keď sme hrali na 1. výročí osláv SNP, náš stav bol 80 muzikantov. Keď sme dohrali defilé, prišiel armádny generál Ludvík Svoboda, gratuloval kapelmajstrovi a dostali sme takú veľkú trikolóru, takú zdobenú, kde nás menoval Hudbou 8. zboru armádneho generála Svobodu. To sme si teda vážili. Hudbe želám veľa zdravíčka, úspechov, aby pokračovali v tom, čo sme my začali, aby ešte boli lepší, ako sme boli my.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Počas pôsobenia našich vojakov v operácii Európskej únie v Mali sa už druhýkrát uskutočnilo doručenie potravinovej pomoci pre deti v detských centrách v Bamacu. Prvá takáto charitatívna akcia sa uskutočnila v máji a druhá v septembri 2021. Keď zástupca veliteľa operácie, plukovník Jesus Marinéz Soriano, spolu s ďalším vojakmi odovzdali deťom sladkosti a potraviny zakúpené z výťažku finančnej zbierky. Na podujatí, ktoré zorganizoval slovenský príslušník veliteľstva spolu s ďalšími kolegami, sa zúčastnilo 189 vojakov. Ďakujeme a zo Slovenska do Mali posielame pochvalu Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
