- Dátum: 25.09.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.85 MB
Plná poľná
[25.09.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Miroslav Minár a Pavol Prelovský vám aj dnes v armádnom magazíne pre vojakov a nevojakov povedia, čo je nové za i pred kasárenským plotom. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Pripomenuli sme si Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Prečo je to 22. septembra?
* Koncert na vode, záložáci zo seredského ženijného práporu zvládli aj tohtoročný výcvik aktívnych záloh.
Ženijnému remeslu pričuchli aj budúci vojenskí lídri kadeti Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.
* Osobnosťou rezortu je dnes colník, profesionálny vojak, rotný Juraj Vančík.
* Pochvala od záložákov pre inštruktorov a tiež tankistov z Trebišova."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Tento rok sa kvôli pandémii oslavoval Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky iba symbolicky. Na Prietržskej ceste Brezovej pod Bradlom vzdať hold dobrovoľníkom meruôsmych rokov prišli spoločne vedenie rezortu obrany na čele s ministrom Jaroslavom Naďom a velenie ozbrojených síl na čele s náčelníkom generálneho štábu, generálom Danielom Zmekom. Nechýbal prelet vzdušných síl a symbolické defilé bojovej techniky. Mohyla na Prietržskej ceste je umiestnená na miestach, kde slovenský dobrovoľnícky zbor prvýkrát zvíťazil nad vojakmi, ktorí plnili rozkazy peštianskej vlády. Mohyla bola tak trochu zabudnutá, rovnako ako miesto hrdinského vystúpenia Slovákov za svoju emancipáciu a rovnoprávnosť. Až do roku 2009, kedy bola pre rekonštrukcii slávnostne odhalená. Zásluhu na jej obnove mal Klub generálov Slovenskej republiky. Hovorí o tom generálmajor vo výslužbe Svetozár Naďovič."
Svetozár Naďovič, generálmajor vo výslužbe, Klub generálov SR:
“Ja s mojimi kolegami sme pred rokmi boli na prietržskú mohylu pozrieť a bola skutočne v dezolátnom stave a skupina nadšencov Klubu generálov sa rozhodla, že tento pamätník, túto mohylku, ktorá je nie tak veľká ako Bradlo, ktorú náš najlepší architekt Dušan Jurkovič vytvoril, že ju dotvoríme, že celé miesto skultúrnime a okrem toho sme sa rozhodli, že na troch pavézach vryjeme mená politických vojenských veliteľov troch dobrovoľníckych výprav z roku 1848-49.”
Miroslav Minár:
“Ja som si ale všimol, že sú tam mená aj vojakov, dobrovoľníkov.”
Svetozár Naďovič:
“Samozrejme, generál bez vojakov by nebol generálom.”
Miroslav Minár:
“Okrem čestnej stráže, okrem vojakov z hudby, toto miesto ako keby aj napriek tomu čo ste urobili, súčasní vojaci ozbrojených síl ako keby k nemu ešte nenašli cestu.”
Svetozár Naďovič:
"Ja si myslím, že to záleží na mnohých veliteľoch. V čom ale Klub generálov je priekopníkom? My sme si povedali, že nesmie byť zabudnutý ani jeden vojak v tom všeobecnom slova zmysle, ktorý bojoval za pokrok, spravodlivosť jak doma, tak v zahraničí od roku 1848 až do skončenia 2. svetovej vojny. My k tomuto podriaďujeme všetko. Okrem tohto pamätníka na Prietržskej ceste sme postavili s generálom Blanárikom za naše peniaze dva dubové pravoslávne kríže na zborovskom bojisku, kde bol základ, kde 2. júla 1917 legionárska brigáda vytvorila podmienky, že nakoniec sme vytvorili zbor legionárov a mali sme skorej armádu jak Československú republiku. To je jedna vec. Boli sme na rieke Piava, boli sme v Ponte di Piave, kde sme sa spoluzúčastnili na odhalení mramorovej tabule slovenským vojakom z 1. svetovej vojny. Sme sa vrátili z Ukrajiny, z Ovruča, kde sme postavili pamätník 102 zahynutým slovenským vojakom z roku 41-43, ktorí sú pochovaní ukrajinskej zemi. A už neexistujú žiadne cintoríny slovenských vojakov, ani na Ukrajine, ani v Bielorusku. Našli sme miesto, kde je pochovaných 48 našich vojakov a už je tam postavený pamätník. Už nikdy nebudú zabudnutí."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Poďme teraz oprášiť históriu a pripomeňme si slávne meruôsme roky a najmä septembrové obdobie v roku 1848. Rozprávať o tom sa budeme s historikom Vojenského historického ústavu ministerstva obrany Vladimírom Segešom. Európa a teda aj jej dosť veľká časť Rakúsko-Uhorsko, bola v rokoch 1848-1849 v takom pohybe, ktorý by sme možno my súčasníci mohli porovnať napríklad s udalosťami po páde Berlínskeho múra. Čo bolo takým základným cieľom týchto revolučných hnutí vo vtedajšej monarchii?”
Vladimír Segeš, historik, Vojenský historický ústav ministerstva obrany:
“Už s odstupom času sa na to aj pomaly zabúda, že práve v revolučných rokoch 1848-49 sa vlastne v celej Európe odohrali rozhodujúce zápasy o podobu modernizácie spoločnosti. A v priebehu tých, my máme spočítaných, je to 18 revolučných mesiacov v rokoch 48-49, sa radikálne zmenili zásady organizácie spoločnosti. Padol absolutizmus a v monarchii sa prvý raz nastolilo konštitučné zriadenie. To inými slovami povedané, začala platiť akási ústava. A v rámci toho sa novým princípom takej organizácie spoločnosti stal národ.”
Miroslav Minár:
“Revolučné hnutie sa samozrejme dotklo aj Slovenska. Skúsme teda povedať, pán Segeš, aké ciele sledovalo revolučné hnutie na Slovensku v tom prvopočiatku?”
Vladimír Segeš:
“Treba povedať, že do istej miery sa hlavní aktéri vyprofilovali už na Slovanskom zjazde, ktorý sa uskutočnil v Prahe. Tam bola pomerne početná slovenská delegácia. Tá trojica tých našich orlov, ako sa im zvykne hovoriť, proste našich najvyšších predstaviteľov, ktorým bol Ľudovít Štúr, Milan Hurban a Hodža. To bola proste garnitúra, ktorá sa v tom čase zapísala do povedomia slovenského národa i inteligencie. Hurban napríklad na Slovanskom zjazde ciele Slovákov vyjadril pomerne dosť jasne. Ja to odcitujem, mám to tu ten citát. ”Ak nám dajú Maďari čo sa patrí, nemožno proti nim vystúpiť s mečom. Keď povolia Srbom čo chcú, takisto nevytiahnu meč, lebo by upadli do hanby pred celým svetom. Ak Maďari nám nedajú to čo chceme, potom pravdaže bude nasledovať boj." Napokon k nemu došlo a to v septembri."
Miroslav Minár:
“Áno, v týchto podmienkach vlastne vzniká aj Slovenská národná rada, vydáva svoju proklamáciu, ktorou vlastne už to bol taký manifest toho ozbrojeného povstania. Čo sa teda sledovalo tou najznámejšou výpravou v septembri v dňoch 20., 21., 22. septembra, aké boli teda tie strategické ciele?”
Vladimír Segeš:
“Áno, vojenskí vedúci činitelia tejto výpravy, boli tam vybraní Bedřich Bloudek a František Zach. To boli, obidvaja boli Česi.”
Miroslav Minár:
“Prečo práve oni?”
Vladimír Segeš:
“V tom čase už ani medzi vojenskými veliteľmi habsburskej armády nebolo toľko Slovákov a uvedomelých Slovákov, ktorí by sa dokázali postaviť na stranu Štúrovcov. Oni mali aj isté vojenské skúsenosti a najmä mali také oduševnenie. Jadro vojenskej výpravy a vojenských síl tejto výpravy tvorili dobrovoľníci získaní vo Viedni, v Čechách a v južných slovenských územiach a dobrovoľníci z radov slovenského obyvateľstva, hlavne študenti a národovci. Boli tam okrem Čechov aj Srbi, Chorváti, Poliaci, ale miestne obyvateľstvo prevládalo, ktoré sa práve po príchode a prekročení slovensko-moravskej hranice dosť spontánne pridávalo k povstalcom a tam teda prevládali kopaničiari.”
Miroslav Minár:
“Aký bol ten počiatočný stav toho dobrovoľníckeho zboru?”
Vladimír Segeš:
“Celkove sa v podstate tento zbor zorganizoval do 8 stotín, čiže ak vychádzame zo skutočnosti, to už tí, ktorí sa zúčastnili tej prvej bitky v Brezovej pod Bradlom, tých bolo zhruba 800.”
Miroslav Minár:
“Pán doktor, tak skúsme najskôr teda to hlavné povstanie, ktoré boli 22. septembra. 22. september je Deň ozbrojených síl.”
Vladimír Segeš:
“Z nášho slovenského hľadiska má nesmierny význam. Išlo o vôbec prvú bitku, v ktorej Slováci organizovane, pod vlastnými zástavami, pod vlastnými veliteľmi, bojovali za svoju slobodu, za svoju demokraciu a za svoje národné práva.”
Miroslav Minár:
"Okrem tradičných osláv Dňa Ozbrojených síl Slovenskej republiky v Brezovej pod Bradlom a v útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl si vojaci pripomenuli tento deň aj v zahraničných operáciách a misiách. Bolo tomu tak aj operácii Európskej únie Altea Bosne a Hercegovine. Na veliteľstve v Sarajeve, v Memorial Parku, slovenskí vojaci odhalili pamätný kameň, ktorý bude pripomínať niekoľko ročnú prítomnosť vojakov našich ozbrojených síl na Balkáne a ich podporu mieru. Na odhalení kameňa sa zúčastnil aj slovenský veľvyslanec v Bosne a Hercegovine Martin Kačo spolu s veliteľom operácie, generálmajorom Reinhardom Trischakom. Veľvyslanec Martin Kačo prítomným pripomenul, že činnosť slovenských vojakov na západnom Balkáne nie je spojená len s operáciou Eufor Altea, ale jej korene siahajú až do začiatku 90. rokov a počas tohto dlhého obdobia tu položili svoj život traja slovenskí vojaci. Máme byť na čo hrdí. Naša pomoc nespočíva len v prítomnosti vojakov, ale aj v priamej pomoci, kedy sme za 15 rokov priamo poskytli … milióna eur."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
"Operácia Eufor Altea, názov je odvodený podľa mena gréckej bohyne ozdravenia, bola spustená 2. decembra 2004 a vznikla transformáciou stabilizačnej operácie NATO SFOR. Tá v krajine pôsobila v rokoch 1997-2004. Slovenskí vojaci pôsobia v štruktúrach operácie od jej vzniku. Od 1. septembra 2012 sme tzv. vedúcou krajinou v koordinačnom centre, ktoré dohliada na monitorovanie situácie na celom území Bosny a Hercegoviny. V operácii aktuálne pôsobí 41 vojakov v troch styčných a pozorovacích tímoch a na veliteľstve operácie. Celkovo tu pôsobilo už 830 vojakov a vojačiek."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Na Slovensko sa vrátila druhá vlna pandémie. V súčasnosti pomáha v boji s koronavírusom niekoľko desiatok vojakov. Aktuálne plnia úlohy v jednotlivých veľkokapacitných odberových miestach zriadených Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Na zriadenie týchto miesto poskytla armáda aj špeciálne kontajnery. Profesionálni vojaci sú tiež denne nasadzovaní do zmiešaných hliadok s príslušníkmi Policajného zboru. Ich počet sa mení v závislosti od aktuálnych požiadaviek.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS, v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Ďalšia časť plnej poľnej bude patriť záložákom zo seredského ženijného práporu, ktorí dnes zavŕšili ďalší výcvik aktívnych záloh. Boli sme sa pozrieť na ich koncert na vododrome v Centre výcviku Lešť. Predstavíme vám rotného Juraja Vančíka, dnešnú osobnosť rezortu a pochválime aj tankistov z Trebišova. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Dali to. 45 príslušníkov výcviku aktívnych záloh seredského ženijného práporu všetky úlohy na vododrome v Centre výcviku Lešť zvládli a dnes sa v Seredi rozlúčili so svojou dočasnou vojenčinou. Dva týždne výcviku v poli boli intenzívne. Obohatili záložákov o nové skúsenosti a priateľstvá. Po rokoch sa tu dokonca stretli aj dvaja pohraničiari. Vojaci Jozef Sekáč z Borského Mikuláša a Emil Sopóci zo Starej Turej. Ešte predtým než sa začne riadny výcvik, tak majú záložáci chvíľu voľna, hovoria si svoje zážitky týždňové, ktoré zažili od utorka 15. septembra, kedy sem prišli do Centra výcviku Lešť. Hladina vododromu je zatiaľ pokojná, čaká na ženistov, čaká na pontóny a čaká na to, kedy sa spustí ďalší deň výcviku aktívnych záloh. Chlapi sú ale veselí, čo je neklamný dôkaz toho, že mali aj rozcvičku dnes ráno?”
Vojak:
“Samozrejme, predná, zadná.”
Vojak:
“Sebaobranu sme nacvičovali dneska.”
Miroslav Minár:
“Bitkári.”
Vojak:
“Predná, zadná, nohy, lakte, všetko musí byť. Už to trošku poznám z domu, takže som parťákovi ukazoval tie detaily, vysvetľoval.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ to poznáte?”
Vojak:
“Krawmagu trénujem, učím sa.”
Miroslav Minár:
“Takže ste aj taký inštruktor pre týchto chalanov.”
Vojak:
“Skôr také kamarátske rady k tým detailom, proste vytáčanie bokov a tak.”
Miroslav Minár:
“Čo vás pritiahlo sem, k tomuto výcviku aktívnych záloh?”
Vojak:
“Tak ma to zaujalo. Tým, že ja som bol na vojne základnej pred 21 rokmi a sme z pohraničnej stráže, takže aj tu sme sa stretli s kolegom náhodne, pohraničiari, sme šľapali čiaru, strážili hranice ešte vtedy dokonca zhodou okolností sme boli aj v jeden čas na rovnakej rote, akurát s časovým odstupom.”
Miroslav Minár:
“Takže príjemné spomienky?”
Vojak:
“Samozrejme, že príjemné spomienky.”
Miroslav Minár:
“Čo vás pritiahlo sem na tento výcvik?”
Vojak:
“Zvedavosť, skúsiť si niečo nové. Ten výcvik ako pohraničiari sme mali úplne iný, takže tuto ženisti, to je také iné. U tých pohraničiarov to bolo trošku iné ako v reálnej armáde, povedzme u tých bigošov atď., takže zažiť si aj ten klasický vojenský život, výcvik.”
Miroslav Minár:
“Vy ste prvýkrát na tomto výcviku?”
Vojak:
“Áno, obidvaja sme prvýkrát.”
Miroslav Minár:
“Naplnili sa tie očakávania, ktoré ste mali predtým, že tak idem medzi týchto ženistov a bude to stáť za to?”
Vojak:
“Samozrejme, sme tu skvelá partia ľudí, ktorí ma zobrali medzi seba a ukázali veci ktoré sa robia na pontóne, ktoré sme sa potrebovali naučiť a je to super. Takisto sme si aj zaspievali, z krátke zbrane, zo samopalu takisto som si osviežil rozoberanie a skladanie toho samopalu, takže fajn.”
Miroslav Minár:
“My sme sa pred týždňom rozprávali tiež o tých očakávaniach. Je týždeň výcviku tu, v Centre výcviku Lešť, takže naplnilo sa teda to všetko, čo ste mi vtedy pred týždňom pri nástupe v Seredi v ženijnom prápore povedali?”
Vojak:
“Ja myslím, že naplnilo, veď kde by som si vyskúšal záchranu topiaceho z motorového člna? To je ozaj super zážitok. To sa nedá nacvičiť bárskde. Proste tu to ide tak nejako.”
Miroslav Minár:
“Možno také odporúčanie kolegom, ktorí uvažujú nad tým, že by si chceli skúsiť výcvik aktívnych záloh, prečo by mali aj oni skúsiť to čo vy?”
Vojak:
“Je to super. Človek si osvieži tie skúsenosti, ktoré mal na tej základnej službe a takisto sa naučí kopu nových vecí a spozná kopu kamarátov, priateľov. Hlavne tá partia, tí kamaráti k nezaplateniu.”
Miroslav Minár:
“A vedeli ste vy o tom predtým než ste nastúpili, že sa tu stretnete?”
Vojak:
“Nie, vôbec nie. Náhoda. Vlastne obidvaja sa venujeme Spartanu, pretekom, takže super.”
Vojak:
“Možno na fotkách som ho videl, ale neboli sme spolu, nestretli sme sa takto osobne. Ale dobre, rozumieme si. Je to super.”
Miroslav Minár:
“Takže aj toto prináša výcvik aktívnych záloh.”
Vojak:
“Hej, hej, áno. Presne tak.”
Miroslav Minár:
“Obnovené priateľstvá.”
Vojak:
“Tak, tak.”
Miroslav Minár:
“Slobodníci Juraj Godžák z dedinky Hažín nad Cirochou a Peter Butko z Oravskej Lesnej pri nástupe v Seredi 14. septembra boli plní očakávania a už sa tešili na výcvik v poli.”
Vojak:
“Počasie nám vyšlo, to musím povedať, ani nepršalo. Prvé dva dni sme mali streľby, prvý deň sme mali zo samopalu, druhý deň z deviatky a potom sme už sa sústredili na jazera tie pontóny, ktoré sme ustrojovali, odstrojovali a jedno s druhým.”
Miroslav Minár:
“Streľby ako dopadli?”
Vojak:
“Nebol som ani najlepší, ale ani nie najhorší. Takže spokojný. V pohode. Nábojov bolo dosť, takže sme si postrieľali. Ja som tu už po štvrtýkrát, takže ja už viem do čoho idem, kde mám svoju pozíciu a každý vie čo má robiť. Odstrojujeme, spájame tie pontóny. Dneska tu prídu motorové člny, ktoré budeme prepájať na druhú stranu, bude tam prevoz nejakého vozidla.”
Miroslav Minár:
“Vy máte kontrakt na výcvik aktívnych záloh ešte rok, áno?”
Vojak:
“Áno, ešte rok.”
Miroslav Minár:
“A prídete teda?”
Vojak:
“Určite. Treba si trochu vyskúšať, na čo človek ešte má a ja mám napríklad 46 rokov, takže už to neni jak dakedy 20, ale je tu dobrá partia, dni idú, jedenie je tu dobré, takže neni tu nič, čo by také odradzovalo, že by tu nemal prísť.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme toto je aj taká chvíľa na to, aby ste si pospomínali na tú svoju vojenčinu. Kde ste ju vykonali?”
Vojak:
“V Prešove ako vodič odmorovač. Teraz som sa akurát minule dozvedel, že ten nadporučík Toderiška bol v Rožňave ako chemik a teraz na generálnom štábe. Tak chcel by som ho pozdraviť.”
Miroslav Minár:
“Mali ste aj rozcvičku tu v poli?”
Vojak:
“Rozcvičku máme každé ráno.”
Miroslav Minár:
“O koľkej?”
Vojak:
“O šiestej, hodinovú. Je to ťažké. Prvé dni boli ťažké, teraz je to už taká rutina.”
Miroslav Minár:
“Aj ste robili rajóny?”
Vojak:
“To nie, z toho sme oslobodení.”
Miroslav Minár:
“Ale samozrejme poriadok v osobných veciach, ten musí byť.”
Vojak:
“Ten jasné.”
Miroslav Minár:
“Čiže ukladanie do skriniek a toto všetko.”
Vojak:
“No nie je to ako na základnej vojenskej službe v komínkoch. Poriadok musí byť.”
Miroslav Minár:
“Poriadok áno, to aj klasik povedal. Toto možno že sa zíde potom keď prídete domov, že teda manželka už bude pozerať na vás trošku ináč, že aha, počkaj, aký je poriadočný.”
Vojak:
“No to máte pravdu. To som sa nemal priznávať.”
Miroslav Minár:
“Myslíte si, že to, čo ste tu načerpali spoločne s kolegami, že sa potom, ak taká situácia nastane, dá potom aj prakticky zužitkovať v takom tom bežnom občianskom živote?”
Vojak:
“Samozrejme, všetko sa dá použiť čo sa tu naučíme. Kopu vecí z civilu tu sa dá využiť a zase naopak.”
Miroslav Minár:
“Posledná otázka, pretože už v tejto chvíli velitelia dávajú pokyn na zhromaždenie sa na nástup. Čo by ste možno odporučili tým svojim kamarátom, priateľom, alebo tým, ktorí nás v tejto chvíli počúvajú? Prečo by mali skúsiť tento výcvik aktívnych záloh na budúci rok?”
Vojak:
“Mali by si to prísť vyskúšať a uvidia sami, či sa im to bude páčiť, alebo nie. Mohli by ste prísť k nám, rozšíriť naše rady.”
Ľubor Kukura, rotný:
“Palubu obsadiť!”
Miroslav Minár:
“Palubu obsadiť, to je veľmi zaujímavý povel.”
Ľubor Kukura:
“Rotný Kukura Ľubor. Na tento povedal si zoberú bydlo a montážku a obsadia paluby. Bydlo zapnú na pontón a montážku zapichnú do účinnej diery a postavia sa k nej a ja budem vedieť, že sú pripravení k ďalší povelom.”
Miroslav Minár:
“Čo nás čaká?”
Ľubor Kukura:
“Rozpojenie, buď teraz rozpojíme toto nové súlodie, alebo ho vystrojíme podľa pokynov.”
Miroslav Minár:
“Vystrojíme, no tak skúsme to teda takým tým poslucháčom, ktorí nemajú ani šajnu o tom, čo to vlastne v podaní ženistov znamená.”
Ľubor Kukura:
“Vyberie sa bójka, vyberie sa kotva, na tú kotvu sa naviaže bójka, zaistí sa oceľovým lanom. Ďalej sa vyloží rampovník, zaistí sa montážkou a zase sa vojak postaví k montážke a rampovníku, aby som vedel, že je pripravený a že skončil činnosť.”
Miroslav Minár:
“Toto súlodie je na prvý pohľad perfektne zložené. To je ich práca?”
Ľubor Kukura:
“Áno, áno včera sme to nacvičovali.”
Miroslav Minár:
“Ideme sa pozrieť ako teda idú vystrojiť toto súlodie.”
Ľubor Kukura:
“Dobré to je, dotiahni.”
Miroslav Minár:
“Šikovné ruky pri vystrojovaní a odstrojovaní pontónov mali aj kadeti Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Na Lešť prišli v sprievode ostrieľaného ženistu, dnes asistenta Katedry vojenskej taktiky a operačného umenia, kapitána Jaroslava Kompána.”
Jaroslav Kompán, asistent Katedry vojenskej taktiky a operačného umenia, AOS Liptovský Mikuláš:
“Kadeti sa tu zúčastňujú zamestnania spolu s aktívnymi zálohami. Sú v pozícii cvičiacich, pretože takisto sa musia zdokonaliť v činnosti na pontónovej mostovej súprave tak, aby budúcnosti ako budúci lídri a velitelia dokázali takéto činnosti vykonávať a riadiť a zároveň to berieme ako výbornú výcvikovú príležitosť, pretože sa môžu zžiť aj s aktívnymi zálohami a tak skoordinovať do budúcna.”
Miroslav Minár:
“Vy, pán Kompán, máte k tomuto druhu vojska veľmi blízko pretože nielen zahraničné vojenské operácie, misie, ale dlhé roky ste pôsobili aj ako aktívny ženista. Máte možnosť porovnať výcvik týchto aktívnych záloh, sú dobrí?”
Jaroslav Kompán:
“Keď to porovnám s takou činnosťou aj ženijných jednotiek, tiež som bývalý veliteľ aj pontónovej roty, tak je vidno, že v podstate za tie 4 roky precvičovania aktívnych záloh už príslušníci aktívnych záloh získali základné návyky, získali základné skúsenosti, čiže sú už takí zosynchronizovaní, zohratí a už nie je veľký rozdiel medzi štandardnými pontonistami a aktívnymi zálohami, v tých základných činnostiach.”
Miroslav Minár:
“Kadeti si túto činnosť fotia, natáčajú na svoje mobilné zariadenia. No a šup, pontóny sú vo vode. Pekný zážitok.”
Dávid, kadet Akadémie ozbrojených síl:
“Nádherný. Je to krásny pohľad. Som kadet ozbrojených síl, Akadémie ozbrojených síl … Dávid. Hlavne čo je najpodstatnejšie pre výcvik nielen kadetov, ale aj vojakov, sú praktické skúsenosti a praktický výcvik a je to hlavne dobré na ozrejmenie tých teoretických znalostí, ktoré sme získali v škole a keď to človek vidí takto naživo, tak získa úplne iný náhľad na vec. Už sme si to vyskúšali včera, dneska budeme znova pokračovať v tomto. Spájame pontóny, rozpájame, robíme súlodia, vystrojujeme ich, pracovali sme s kotvami, zakotvovali sme ich, takže celú škálu týchto činností čo robia pontonisti, získame vlastne úplný prehľad. Kariéra ma k ženistom zaviala do Serede, ale ešte nevieme presne na ktorú rotu pôjdeme, ale je relatívne reálne, že skončíme možno aj na pontónovej rote.”
Miroslav Minár:
“Tak veľa zdaru.”
Dávid:
“Ďakujem.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“V prípade aktívnych záloh seredského ženijného práporu boli dva. Ako bol s celkovým výcvikom a prístupom záložákov spokojný zástupca veliteľa ženijného práporu, major Rastislav Dubovecký?”
Rastislav Dubovecký, zástupca veliteľa ženijného práporu:
“Doterajší priebeh bol trochu poznačený tou koronou a štátnym sviatkom, kedy sme sa tu presúvali, kde sme nemohli vykonávať výcvik naplno, ale ja zo svojej pozície to hodnotím veľmi kladne. Bál som sa, že budú veľké rozdiely medzi tými čo došli prvýkrát a tými, čo už sú tu štvrtýkrát, ale otázka 2-3 dní, zas je to ťažká práca na pontóne, ale ťažká manuálne. nie až taká rozumová. Takže zvládli to veľmi dobre a teraz si ani nedovolím povedať, ktorý z ktorého nástupného termínu je, lebo sú celkom dobre zohratí. Aj ako partia, nemáme tu žiadne rozbroje, žiadne hádky, nič som nezaregistroval, chlapci sa stretnú, porozprávajú. Partia je tu dobrá, volajú si, píšu si aj keď sú v civile už, myslím po ukončení aktívnych záloh, takže oni sú kontakte stále.”
Miroslav Minár:
“No a to je tiež jeden z prínosov výcviku aktívnych záloh.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Rezort obrany a velenie ozbrojených síl bude v tomto projekte pokračovať aj na budúci rok, kedy očakáva, že vycvičí až 330 príslušníkov aktívnych záloh. Rotný Juraj Vančík si prvýkrát na seba obliekol uniformu v roku 2001, … potom colník a napokon svoj život a kariéru spojil so službou profesionálneho vojaka.”
Juraj Vančík, profesionálny vojak:
“Bolo to v roku 2004. Pracoval som ako colník v Bratislave. Išli sme do Európskej únie, čiže boli tam nadstavy, tak nás prepúšťali. Bol som doma tri mesiace, nevedel som vtedy žiadnu prácu, tak som sa rozhodol, že idem k armáde. A vlastne potom 2.1. 2005 som nastúpil do Serede na 1. pontónovú rotu. Práca je to zaujímavá, kolektív je super, takže ja som maximálne spokojný. Keby som nebol, tak už som dávno v civile.”
Miroslav Minár:
“Skúsme ešte prejsť tú vašu kariéru.”
Juraj Vančík:
“Nastúpil som ako pontonista, potom som prešiel na družstvo člnov, kde som bol najskôr lodník člnu, potom strojník člnu, starší strojník člnu, potom operátor družstva člnov a nakoniec veliteľ družstva.”
Miroslav Minár:
“Akí sú títo záložáci?”
Juraj Vančík:
“Čo sa týka aktívnych záloh sú super, kolektív je super, majú záujem sa učiť a vykazujú veľkú aktivitu, čo je fakt super.”
Miroslav Minár:
“Čo by ste chceli možno ich nasledovníkom odkázať, aby prišli na budúci rok aj oni a rozšírili rady nielen ženistov.”
Juraj Vančík:
“Každý je vítaný, je tu super, hovorím fakt, nálada, kolektív, takže odporúčam, aby každý fakt si to prišiel vyskúšať.”
Miroslav Minár:
“Sú ešte nejaké také méty pred vami, kde by ste to chceli dotiahnuť?”
Juraj Vančík:
“Méty, hlavne aby bol človek zdravý a čo bude, to uvidíme.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Slovo má najskôr záložák, slobodník Juraj Gondžák.”
Juraj Gondžák, záložák:
“Chcel by som poďakovať našim nadriadeným. Bolo to super, všetko na profesionálnej úrovni a hovorím, klobúk dole pred tou ich prácou. Prístup na profesionálnej úrovni, ďakujem.”
Miroslav Minár:
“Obec Dargov má od Vojenského historického ústavu zapožičaný tank T34. Je umiestnený pri tamojšom pamätníku, ktorý návštevníkom pripomína slávne boje pri Dargove. Pravda, zub času spôsobil svoje. Starosta obce Ján Kiš požiadal vojakov o pomoc pri ošetrení tohto slávneho tanku. Ujali sa toho vojaci z tankového práporu z Trebišova. Na tanku odstránili starý náter a dali mu nový šat. Aj takto vzdali česť tankistom, ktorí bojovali pri Dargove a preukázali svoju hrdosť k svojej profesii. Pomimo veliteľa skupiny, čatára Tomáša Kusa, sa na prácach podieľali čatár Erik Stričko, desiatnik Tibor Makó, desiatnik Peter Deves, desiatnik Peter Leško, desiatnik Ľuboslav Breznay, všetci z tankového práporu a slobodníci Lukáš Viga a Jozef Petrík z 21. mechanizovaného práporu. Ďakujeme a posielame pochvalu Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
