- Dátum: 26.03.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 35.23 MB
Plná poľná
[26.03.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"A aj dnes máte naladenú tú správnu rozhlasovú stanicu, ktorá ako jediná na Slovensku, pre vás pripravuje dobré správy spred i spoza kasárenského plota. Pohodu pri rádiách vám želá autorská dvojica Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Na Cypre mali zelený štvrtok už v pondelok. Na hladký priebeh kresťanského sviatku dohliadali slovenskí vojaci.
* Covid na Dukle. Ako pandémia ovplyvnila prípravu našich armádnych športovcov? Poznáme mená najlepších duklákov za rok 2020.
* Pohľadnice z Lotyšska nám poslali Ján, Marián, Rastislav a Roman.
* Osobnosťou rezortu je dnes major Marek Barna, zástupca veliteľa 23. motorizovaného práporu Trebišov.
* Pozrite si reláciu Azimut, bude to stáť za to.
* Oximetre pre prešovskú nemocnicu vďaka tamojším vrtuľnikárom."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Z väčšiny zeleného ostrova Cyprus neprichádzajú vďaka pôsobeniu našich futbalistov v kvalifikačnom zápase na majstrovstvá sveta v Katare len zlé správy. Na tých dobrých, ktoré robia výborné meno Slovenska v zahraničí, majú zásluhu vojaci, ktorí tu pôsobia v mierovej misii OSN s názvom UNFICYP. O jednu z dobrých správ sa s nami podelil jeden z veliteľov.”
Michal Peško, zástupca veliteľa strážnej roty v operácii UNFICYP:
"Prajem dobrý deň. Som nadporučík Michal Peško a v operácii UNFICYP zastávam funkciu zástupca veliteľa strážnej roty. Green Monday, teda Zelený pondelok, predstavuje pre ortodoxných kresťanov na Cypre začiatok 40-dňového pôstneho obdobia pre veľkonočnými sviatkami. Práve počas Green Monday navštevujú veriaci kaplnku Iamarina, ktorá sa nachádza v nárazníkovej zóne v priestore zodpovednosti 3. strážnej čaty sektoru 4. Pri organizovaní Green Monday som mal na starosti velenie a organizovanie vojenskej zložky v počte 20 profesionálnych vojakov. Mali sme na starosť zabezpečiť pokojný a kľudný priebeh celej akcie, ako aj monitorovanie situácie v priestore zodpovednosti. Akcia prebehla bez najmenších problémov a to aj vďaka našim príslušníkom, ktorí si plnili dané úlohy na vysokej úrovni."
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Na slovenskej misii na Cypre sa vystriedali vojaci z viacerých kútov našej vlasti. Teraz tam úspešne pôsobia aj Martinčania.”
Jozef Chudiak, veliteľ 3. strážnej čaty v operácii UNFICYP:
“Volám sa poručík Jozef Chudiak a mojim domovským útvarom je 11. mechanizovaný prápor v Martine. Na Cypre pôsobím ako veliteľ 3. strážnej čaty. Počas sviatku Green Monday bolo mojou úlohou, ako veliteľa čaty, koordinovať a vykonávať patrolovaciu činnosť. Našou úlohou bolo taktiež zabezpečiť, aby nebola narušená integrita nárazníkovej zóny v neprimeranej miere, čo mohlo mať za následok zvyšovanie napätia. Tieto úlohy sa nám podarilo splniť a celá udalosť sa zaobišla bez incidentov. Pre mňa, ako mladého dôstojníka, táto udalosť ponúkla možnosť preveriť svoje znalosti a schopnosti a nadobudnúť ďalšie potrebné skúsenosti, potrebné pre rozvoj mojej profesionálnej kariéry.”
VYZBROJENÍ DO TOKIA
Miroslav Minár:
"Ani súčasné zložité podmienky nezastavujú prípravu športovcov Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica na tokijskú olympiádu. Hovorí o tom šéf Dukly Roman Benčík."
Roman Benčík, šéf Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica:
“Pandemická situácia, tak ako všetky sféry spoločnosti, tak negatívne ovplyvnila aj tú športovú prípravu a celé to fungovanie u nás v stredisku. Musím sa priznať, že ja s obdivom sledujem, ako si s tým naši tréneri vedia poradiť, ako musia vymýšľať. Keď sa pripravuješ, na olympijské hry obzvlášť, tak v tom poslednom období nie je dobré niečo vymýšľať nové. Máš klasické miesta, kde si sa pripravovala, zabehaný režim a teraz sa to všetko tie staré zabehané prípravy, ktoré mali v minulosti už vyskúšané ako to má fungovať, všetko sa to rozsypalo. Tí naši tréneri museli vymýšľať kde chodiť na sústredenia, zmenila sa doba sústredení, dneska je v súčasnosti pre nás výhodnejšie, keď idú aj na 2-3 mesiace do zahraničia za teplom, v minulosti aj kvôli rodinám aj tým sociálnym zázemím, tak sa tie sústredenia veľakrát absolvovali na dvakrát, na trikrát, v menších častiach,. Teraz sú odlúčení veľmi dlho od rodiny. V súvislosti s tým Covidom síce sme pri letných olympijských hrách, ale spomeniem aj našu Petru Vlhovú, ktorá, dobre viete, že už nebola s vlastnou rodinou, že sú celý rok len v malom kruhu svojho tímu. Je to naozaj všetko náročné aj na psychiku, aj na organizáciu, no a naši športovci to zatiaľ zvládajú. Podľa toho ako sa pripravujú, aké sú výsledky, minulý rok splnenie limitu Mateja Tótha, ktorý to úplne bravúrne zvládol tú prípravu aj v takýchto podmienkach obmedzujúcich, teraz sme zaznamenali krásny výsledok Milana Nagya, ktorý v grandslame v džude skončil na 5. mieste napriek tomu, že mám ťažké podmienky. Takže som na nich pyšný a hrdý, že napriek tomu, že sme museli obmedziť jednak režim v športovej hale, na štadióne, na ubytovni, na regenerácii, napriek všetkým tým obmedzeniam, cestovaniu, sa dokázali a vedia sa s tým aj v súčasnosti popasovať naši tréneri a naši športovci, no a dúfam, že napriek tomu, že sme tie obmedzenia museli urobiť a že sa muselo mnohokrát vymýšľať, tak sa pripravia dostatočne tak, aby sme na tých olympijských hrách boli naozaj úspešní, lebo nielen počet chceme naplniť, ale máme aj medailové ambície a ak bude čo len jedna medaila, už to bude výborné a ak by bola viac ako jedna medaila, tak by to bolo fantastické.”
VYZBROJENÍ DO TOKIA
Miroslav Minár:
“Po roku 1989 sa na dlhšiu dlbu odmlčala anketa o najlepšieho armádneho športovca. Trvalo to až do roku 1997, kedy sme my vo vtedajšej Armádnej redakcii Slovenského rozhlasu spojili sily s vtedajším riaditeľom Dukly Ivanom Čiernym a pri príležitosti 1. ročníka ankety Vojenský čin roka sme mohli vyhlásiť aj výsledky ankety Najlepší armádny športovec Slovenskej republiky. Naša spolupráca s Duklou pretrváva. Aj preto môžeme medzi prvými zverejniť mená tých najlepších za rok 2020. Opäť Roman Benčík.”
Roman Benčík:
"Je to taká milá slávnosť v rodinnom kruhu Dukly a jej priateľov. Bohužiaľ, kvôli situácii, ktorá v súčasnosti je, tak nie sme schopní niečo takého organizovať, lebo samozrejme striktne sa snažíme dodržiavať tie pravidlá a obmedzenia, aby sme uchránili zdravie našich športovcov, lebo je pravda, že mali sme veľa prípadov, už je toho veľa, keď po liečbe a po vyzdravení sa z tohto vírusu, z tejto choroby, tak museli dlhodobo sa vracať do tej pôvodnej formy, takže aj v rámci toho vyhlasovania sme upustili o tej slávnosti. avšak radi by sme každého ocenili osobne po návrate zo sústredení keď sa vrátia po skončení sezóny. S hrdosťou môžem dneska informovať verejnosť o tom, aké sú výsledky. Takže anketa Športovec rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky za rok 2020 dopadla nasledovne. V neolympijských športoch zvíťazila Monika Chochlíková, slovenská reprezentantka v thajskom boxe, kickboxe a MMA zápasoch. Najlepším juniorom sa stal judista Márius Fízeľ. V kategórii tréneri vyhral trénerský tím Petry Vlhovej. No a tých olympijských športoch, čo zaujíma verejnosť asi najviac, tak na 5. mieste sa umiestnil Matej Tóth, chodec, atlét, na 4. mieste Juraj Tužinský, na 3. mieste Boris Makojev, zápasník našej ruskej légie, na 2. mieste Ivonka Fialková, biatlonistka, no a víťazkou, tak ako v ankete Športovec roka 2020, tak aj na Dukle, sa stala Petra Vlhová, zjazdové lyžovanie. No a každoročne okrem vyhlasovania víťazov, vždy uvedieme do Siene slávy VSC Dukla, no a za rok 202 to bude pán brigádny generál Imrich Gibala, ktorý bol vlastne prvým riaditeľom, vtedy ešte veliteľom, prvým veliteľom Dukly Banská Bystrica, ktorý by sa v roku 2020 dožil 100. výročia. Takže takáto pocta na záver pánovi Imrichovi Gibalovi."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Dnes ešte pôjdeme medzi vojakov do Lotyšska, zoznámime vás s majorom Marekom Barnom a pozveme k sledovaniu magazínu Azimut 24/7. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
NATO A MY
Miroslav Minár:
“Slovenskí vojaci, ktorí sú súčasťou tzv. presunutej prítomnosti NATO v Lotyšsku, majú za sebou dôležitú skúšku, tzv. certifikačné cvičenie. Vo výcvikovom priestore Adaži sa stretli vojaci všetkých partnerov, ktorí tvoria bojovú skupinu v Lotyšsku. Cvičenie preverilo schopnosť kooperácie palebnej batérie, prieskumných družstiev a skupiny palebnej podpory a zároveň vzájomnú interoperabilitu jednotlivých druhov výzbroja a výstroja partnerov. Jednotky boli nasadené v priestore cvičenia 8 dní, počas ktorých slovenskí delostrelci podporovali manévrové jednotky palebnými úlohami. Sme radi, že niektorí vojaci sa o svoje zážitky podelili práve v Plnou poľnou.”
MY A NATO
Ján Pilník, vodič špeciálneho vozidla samohybnej kanónovej húfnice Zuzana v Lotyšsku:
“Volám sa desiatnik Ján Pilník a som vodič špeciálneho vozidla samohybnej kanónovej húfnice Zuzana. Mojou hlavnou povinnosťou je riadiť húfnicu, splniť s ňou stanovené bojové úlohy a udržiavať ju bojaschopnú. Po štyroch dňoch cvičenia v náročných klimatických podmienkach baltického podnebia sme sa aklimatizovali a tešíme sa na vyvrcholenie cvičenia, kedy budeme poskytovať palebnú podporu manévrovacím jednotkám. Každým dňom sa zdokonaľujem vo svojich vodičských schopnostiach vo veľmi náročnom teréne, neobvyklom pre naše domáce podmienky. Podmienky cvičenia sa veľmi približujú reálnym bojovým podmienkam a tak je toto cvičenie pre každého z nás prínosom a skúškou. Som rád, že môžem byť súčasťou tohto cvičenia.”
Xxx
Marián Magnus, veliaci poddôstojník 2. palebnej čaty v Lotyšsku:
“Volám sa rotmajster Marián Magnus a som veliacim poddôstojníkom 2. palebnej čaty. Spolu so svojou čatou, ako aj celou batériou, sme zaujali vyčkávací priestor na základe rozkazu veliteľa bojovej skupiny, ktorý velí tomuto medzinárodnému cvičeniu s názvom Crystal Arrow. V tomto priestore prebiehajú posledné prípravy jednotky pred plnením úloh počas nasadenia v boji, ktoré sú napríklad zaujatie priestoru bojového rozmiestnenia, či poskytnutie palebnej podpory manévrovým jednotkám v predných líniách. Vo vyčkávacom priestore plníme taktiež úlohy zabezpečenia tohto priestoru, ako aj maskovanie techniky. Čakáme tu na ďalšie rozkazy. Počas celého cvičenia je zakázaná akákoľvek elektronika. Našu pripravenosť a schopnosť preverujú extrémne výkyvy počasia. Nadobudnuté skúsenosti nám budú veľkým prínosom v našej budúcej kariére.”
Xxx
Rastislav Plecuv, veliteľ prieskumného družstva v Lotyšsku:
“Som rotný Rastislav Plecuv a pôsobím ako veliteľ prieskumného družstva. Úlohou môjho družstva je vykonávať funkciu presunutých pozorovateľov. To znamená pozorovanie priestoru, navádzanie delostreleckej a mínometnej paľby a vyhodnotenie úrovne poškodenia cieľa. Momentálne sa pripravujeme na certifikačné cvičenie, ktoré je vyvrcholením výcvikového obdobia. Na tomto cvičení bude naše prieskumné družstvo pôsobiť 10 dní a spolupracovať s príslušníkmi iných armád. Nakoľko sa nachádzame v Pobaltí, poveternostné podmienky sú veľmi náročné. Aj z tohto dôvodu je osobná príprava jednotlivca veľmi dôležitá, či už sa jedná o osobnú výstroj, alebo materiál potrebný k plneniu úloh. Toto cvičenie bude aj dobrou skúsenosťou pre vodičov, nakoľko je terén veľmi náročný. Z môjho pohľadu to bude veľkým prínosom do ďalšieho pôsobenia doma, ako aj v zahraničí.”
xxx
Roman Štefanides, mechanik špecialista v Lotyšsku:
“Volám sa čatár Roman Štefanides, som z opravárskeho práporu Martin. V predsunutej prítomnosti v Lotyšsku som zaradený na funkciu mechanik špecialista. Mojou úlohou, ako mechanika, je vykonávať opravy, technické ošetrenia, výmeny skupín a podskupín na pásovej a kolesovej technike. Teraz máme na opravárenskej hale samohybnú kanónovú húfnicu Zuzana, na ktorej vykonávame technické ošetrenie číslo 2, pri ktorom sa zameriavame na výmenu prevádzkových náplní v motore, prevodovkách, diferenciáloch a redukcii kolies. Momentálne vypúšťame prevodový olej z hlavnej prevodovky a ako vidíte, kolega mení vložku olejového filtra a na podvozkovej časti pracujú ďalší príslušníci družstva na premazaní všetkých pohyblivých častí nápravy, kardanov, kardanových krížov a čapov. Po ukončení technického ošetrenia bude vykonaná skúšobná jazda, ktorá nám odhalí prípadné nedostatky, ktoré následne odstránime. Takto pripravená Zuzana môže plniť úlohy certifikačného cvičenia v rámci bojovej skupiny.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Dnešná osobnosť rezortu, ako sám o sebe hovorí, nie je dieťa s detskou izbou. V uniforme je od roku 1989 a povie vám niečo o sebe.”
Marek Barna, zástupca veliteľa 23. motorizovaného práporu Trebišov:
“Dovoľte, aby som sa predstavil. Som major Marek Barna, zástupca veliteľa 23. motorizovaného práporu Trebišov. Mám 47 rokov a v uniforme som už od roku 1989. Na úvod chcem povedať, že sa necítim ako osobnosť rezortu minimálne z dôvodu, že nič výnimočné som nevymyslel a to, či som dobrý vojak, dobrý podriadený a dobrý nadriadený, musia povedať iní. Ale úlohu splním, to znamená, dovoľte mi, aby som sa vám v krátkosti predstavil a povedal vám niečo o svojej kariére a pôsobení v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Rozmýšľal som ako začať, no a začnem asi tým, že som dieťa bez detskej izby a vôbec to nemyslím v zlom. Tak sa hovorilo stredoškolákom, ktorí skončili ešte v tej dobe fungujúce vojenské stredné školy. Ja som v roku 1992 ukončil Vojenskú strednú školu v Žiline, odbor výstrojové zabezpečenie. Štyri roky tzv. internátnej školy, v podstate bez rodiny, domov možno raz za mesiac, aj to podľa výsledkov v škole, alebo podľa výsledkov výcviku. Štyri roky so spolužiakmi vo veku 15-18 rokov, z ktorých sa stali priatelia na život a na smrť, disciplína, zodpovednosť, precíznosť, budovanie vôľových vlastností a to nie vždy, keď sa nám chcelo. To sú veci, ktoré sme vtedy dostali do vienka od našich veliteľov a ktoré aspoň mne pomohli v ďalšom pôsobení v ozbrojených silách. Myslím si, že dosť poslucháčov bude so mnou súhlasiť, že taká malá vojna dnešnej mládeži chýba. Voľba stať sa vojakom bola pragmatická. Pochádzam z nie veľmi dobre zabezpečenej rodiny. Peniažkov veľa nebola a vojenská stredná škola v podstate bola zadarmo. Nehovoriac, že som ako študent dostával žold. Ale bolo tam aj niečo iné, čo som vtedy ešte nevedel presne špecifikovať, ale jednoducho chcel som byť vojak. Ľutujem svoje rozhodnutie? Ani náhodou. Po ukončení vojenskej strednej školy som ako rotmajster nastúpil do svoj prvý útvar, 21 spojovací prápor vo Vlkanovej, kde som začal ako správca výstrojného skladu. Keďže som východniar a nemal som v pláne sa usadiť v inej časti Slovenska, požiadal som o premiestnenie na východ. V januári 1994 som nastúpil k 14. práporu materiálového zabezpečenia Bardejov, kde som do septembra 2000 pôsobil na rôznych funkciách, od veliteľa družstva, cez správcu skladu, až po náčelník výstrojnej služby v hodnostiach nadrotmajster a podpráporčík. V tej dobe som popri zamestnaní ako externista nastúpil na Vojenskú akadémiu Liptovský Mikuláš a v roku 2000 úspešne ukončil v odbore vševojskové tylo, výstrojové zabezpečenie. V rámci veľkej reorganizácie útvarov v roku 2000 bol prápor v Bardejove zrušený, resp. zlúčený s práporom technické zabezpečenia Prešov a vznikol prápor logistickej podpory. Na … v Prešove som bol 6 rokov ako náčelník materiálu na osobné používanie. Boli to krásne roky, ale chcelo to zmenu. A tak po transformácii materiálových tried na zásobovacie som k 1.1. 2007 nastúpil na 21. mechanizovaný prápor do Trebišova, už ako starší dôstojník logistiky, ale PHM-ák. Postupom času som prevzal pod svoje krídla logistiku práporu, ako náčelník logistiky. V roku 2014 sa moja logistická cesta v Ozbrojených silách Slovenskej republiky v podstate skončila a bol som ustanovený za náčelník štábu práporu. Veľmi dobrá skúsenosť, či už po profesnej stránke, ale aj v oblasti práce s ľuďmi a samozrejme veľa prebdených nocí. Mám rád nové výzvy a tak som v decembri 2015 prijal funkciu zástupcu veliteľa na novovznikajúcom 23. motorizovanom prápore. Na tejto pozícii som doteraz. 23. prápor začínal v podriadenosti 2. mechanizovanej brigády, ale od 1.1. 2020 sme pod Silami pre špeciálne operácie. To so sebou prináša nové výzvy, ale v prvom rade nové povinnosti. Všetci vieme, že špeciáli sú troška inde, čo sa výcviku, vzdelávania, jazykovej prípravy, materiálneho a technického vybavenia týka. Naskočiť do rozbehnutého nie vlaku, ale rýchlika, bude náročné a to aj z dôvodu, že 23. motorizovaný prápor v rámci vnútorného organizačného členenia v tomto roku prejde zásadnou zmenou. Počas mojej kariéry, alebo teda pôsobenia v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, som bol dvakrát vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Raz ako príslušník NSIS Slovcon v operácii ISAF Afganistan a raz, taktiež na NSIS v operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine. V súčasnej dobe je mojim cieľom pomôcť pri transformácii a budovaní nového výsadkového práporu. Prijať a splniť všetky výzvy s tým spojené. Byť možno motivačným faktorom pre mladších, ktorí ešte nie sú rozhodnutí, či výsadkové vojsko je pre nich to pravé. Želám všetkým pevné zdravie, podporu rodín pri nie vždy ľahkom plnení úloh a veľa optimizmus do ďalších dní.”
xxx
Miroslav Minár:
“O obsahu ďalšieho vydania relácie Azimut 24/7 nás informovala poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut 24/7:
“Dnes priamo a k veci. Viete kam smerujem indíciou úsťová rýchlosť 320 metrov za sekundu? Ak máte prehľad, tak viete a práve ste nepriamo dešifrovali tému dnešnej novej časti Azimutu 24/7. Ak neviete, prezradím vám ešte, že väčšina chlapcov z videa nosí tmavomodrý baret. Možno ste už blízko odpovede, no istotne ste netrafili presne. Presné zásahy však uvidíte vo videu a myslím, že sa naozaj máte na čo tešiť.”
Miroslav Minár:
“No a tu je malá zvuková ukážka.”
Muž (zvuková ukážka)
“Dobre, tak nachádzame sa na strelnici sniper sektor, kde ste mali práve možnosť vidieť, ako ostreľovači si nastavovali svoju studenú ranu, ktorá je pre nich tá najdôležitejšia. V závislosti od pušky, od druhu streliva sa studená rana strieľa pri našich puškách, čo sú Subsonic, na 50 metrov, pri silných puškách tam majú chalani ministerstva vnútra na 100 metrov. Tu je veľmi dôležité dbať na to, aby si ostreľovači robili poznámky z celej doby výcviku, prišli nám na strelnicu, naštudovali si záznamy, zhruba aby sme mali rovnaké podmienky, pozreli si ako si nastaviť optiku a išli studenú ranu. Po studenej rane išli skontrolovať zásah, podľa zásahu si potom vyhodnotili svoje nadstavenia, buď pokračovali a potvrdili si svoj zásah, alebo si spravili korekcie. Takže v poobedných hodinách, ako som už spomínal, v tých barákoch si chalani preveria už dosť reálnu situáciu, nakoľko v tých bytoch máme možnosť aj pojazdov, to znamená, že ciele budú pohyblivé.”
(ukážka z výcviku streľby)
Miroslav Minár:
“Reláciu Azimut 24/7 si môžete dnes večer pozrieť na facebookovom profile ozbrojených síl, alebo na youtubovom kanáli Azimut 24/7.”
SLÚŽIME VLASTI
Miroslav Minár:
“Pomocnú ruku vedia profesionáli z prešovského letiska podať nielen zo vzduchu, ale aj formou vecného daru pre tých, ktorí to v súčasných ťažkých časoch najviac potrebujú. Z iniciatívy pilotov 1. a 2. vrtuľníkovej letky z Leteckého krídla generála Jána Ambruša z Prešova bola zrealizovaná finančná zbierka, za ktorú bolo zakúpených 20 pulzných oximetrov pre pacientov oddelenia infektológie Fakultnej nemocnice v Prešove. Aj v mene tých, ktorí tieto prístroje už použili a použijú, ďakujeme a posielame našu pochvalu.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
