- Dátum: 27.10.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 42.26 MB
ROZHLAS | Dátum: 27.10.2023 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prerovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Virtuálna realita masívne vstupuje aj do prípravy špecialistov na likvidáciu nástražných výbušných systémov. V jednom z projektov majú prsty aj Slováci.
- Vojenskí pútnici sa aj tento rok vydali na tradičnú vojenskú púť do poľskej Čenstochovej. *V tradičnej literárnej súťaži časopisu Obrana pribudla pre stredoškolákov ďalšia, jej názov je Hrdinovia odboja.
- Do služby slovenských Ozbrojených síl vstupuje nemecký protilietadlový komplet MANTIS. *V službe vlasti obetovali svoj život. Vojakom, policajtom, hasičom, záchranárom, príslušníkom Zboru väzenskej a strážnej služby, ako aj občianskym zamestnancom, ktorí zahynuli pri výkone povolania, odhalia spoločný pamätník.
- A na záver zablahoželáme generálom, ktorým buď pribudla na ramenách ďalšia hviezda alebo boli povýšení do prvej generálskej hodnosti.
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Už sme to avizovali pred týždňom, že na tohtoročnom ročníku špecializovanej medzinárodnej výstavy EOD zaujali odbornú verejnosť projekty, do vývoja ktorých masívne vstúpila umelá inteligencia. Jeden z týchto projektov Plnej poľnej predstavil poručík David Sladkovský z Trenčianskeho centra výnimočnosti EOD.
Dávid Sladkovský, Centrum výnimočnosti EOD Trenčín
Takže podstatou tohto projektu je priniesť niečo nové do výcviku EOD. EOD výcvik je veľmi náročný psychicky, fyzicky, ale hlavne na informácie a na skúsenosti, znalosti. Tento projekt vlastne smeruje k tomu, aby toto trošku občerstvil, aby priniesol niečo iné ako len študovanie kníh a cvičenie v poli a prakticky svojím spôsobom prepojil teoreticky výcvik s praktickým v poli. Prináša množstvo skvelých príležitostí, ako pre inštruktorov, tak aj pre operátorov alebo študentov, vyskúšať si manipuláciu s muníciou, vyskúšať si rôzne postupy a hlavne precvičiť rozhodovací proces. V rôznych situáciách.
Miroslav Minár, moderátor
Sme rozhlas, samozrejme poslucháči nevidia, ako tento projekt funguje v praxi. Takže skúste nám ho teda opísať, jeho základné princípy, čo všetko umožňuje?
Dávid Sladkovský, Centrum výnimočnosti EOD Trenčín
Tento projekt zahŕňa viacero komponentov vo virtuálnej realite. To znamená, je tam virtuálne prostredie, ktoré sa dá namodelovať, je tam množstvo rôznych nástrojov alebo munície, ktorá je tiež vo virtuálnom prostredí vo forme 3D modelov a s tou vlastne študent manipuluje pomocou špeciálnych okuliarov určených na virtuálnu realitu.
Miroslav Minár, moderátor
Som študent, nasadzujem si okuliare a čo sa to predo mnou deje?
Dávid Sladkovský, Centrum výnimočnosti EOD Trenčín
Tak študent sa nachádza v prostredí, ktorému navolí inštruktor spolu s kondíciami a má určitú úlohu. Inštruktor pomocou počítača prepojený s týmito okuliarmi mu zadá úlohu a študent ju musí splniť. V tejto virtuálnej realite je hlavnou výhodou to, že má všetky nástroje bez ohľadu na logistické zabezpečenie k dispozícii v akomkoľvek množstve chce a môže sa rozhodovať bez toho, aby mal riziko ohrozenia života. Inštruktor zase má možnosti navoliť špecifikácie prostredia alebo úlohy tak, ako mu to vyhovuje. Tak isto bez ohľadu na to, akú muníciu má k dispozícii alebo v akom prostredí sa nachádza študent, zvolí si určitý postup, použije či už výbušniny alebo niektoré nástroje na to, aby zneškodnil muníciu, taktiež v závislosti od prostredia, v ktorom sa nachádza a inštruktor mu to vyhodnotí, pretože vidí všetko, čo študent robí.
Miroslav Minár, moderátor
Kto sa na tomto projekte podieľal?
Dávid Sladkovský, Centrum výnimočnosti EOD Trenčín
V prvom rade tento projekt je vyvíjaný na Centre výnimočnosti pre EOD v Trenčíne. Je sponzorovaný z hlavnej časti z NATO. je to ICD (?), čo je organizácia, ktorá sponzoruje projekty v rámci NATO. A vyvíjaný je v spolupráci s poľskou firmou, ktorá má rozsiahle skúsenosti s výcvikom vo virtuálnej realite. Taktiež sa na tom podieľajú viaceré organizácie, ktoré už poskytujú, či už expertízu, poradenstvo alebo podklady pre 3D modely do virtuálnej reality.
Miroslav Minár, moderátor
No a s touto virtuálnou realitou sa oboznámili aj major Ota Rolenec a kapitán Martin Sedláček s Univerzity obrany v Brne.
Ota Rolenec, major, Univerzita obrany Brno
My sme vlastne sem prišli práve preto, aby sme sa oboznámili ako vlastne slovenskí kolegovia v tejto oblasti postúpili. Ja osobne toto vlastne vidím po prvýkrát, na rozdiel od môjho kolegu kapitána Sedláčka, ktorý vlastne už sa s tým zoznámil. Práveže my aj samozrejme v Brne, ako asi aj na všetkých ostatných univerzitách vôbec práve premýšľame, akým spôsobom napríklad implementovať tú virtuálnu realitu do výuky. Aj keď my sa na to pozeráme možno trošku z iného hľadiska. Pretože to, čo nám tu vlastne prezentoval pán poručík Sladkovský, tak to je skôr vhodné pre výučbu jednotlivca. Je to určite veľmi zaujímavý, ale my sa skôr zaoberáme výučbou a prípravou vedúcich čiat. Oni pod sebou jednoducho majú družstvá, kde je až 30 ľudí, takže aby boli schopní vlastne veliť a riadiť väčšie skupiny ľudí. Avšak samozrejme tá virtuálne realita, umelá inteligencia a ďalšie tie moderné záležitosti sa proste musia v budúcnosti implementovať do výučby, takže za nás má určite veľký potenciál. pretože môže to šetriť peniaze a môže to šetriť čas.
Miroslav Minár, moderátor
A samozrejme aj potom životy ľudí, pretože keď sa to zvládne v tejto virtuálnej realite, tak je to potom v tej praxi počas nasadení na misiách a operáciách pre týchto ľudí ozaj taký, by som povedal, komfort, i keď o tom sa asi nedá hovoriť. Pán kapitán, vy už teda tento systém poznáte, ale to, čo hovoril váš pán kolega, naozaj ten vývoj v oblasti virtuálnej reality, lebo v používaní nových technológií, ten ide míľovými krokmi dopredu.
Martin Sedláček, kapitán, Univerzita obrany Brno
Zoznámiť sa tu s týmto projektom od Centra výnimočnosti z Trenčína bol jeden z našich cieľov, prečo sme sem vôbec prišli. Vidíme tu zástupcu poľskej firmy, vidíme tu práve kolegu, ako nám ukazuje tu z Trenčína, takže, takže my sme spokojní a viem si predstaviť, že ďalšom ročníku tu bude toho viac a bude tu ešte pribúdať týchto projektov rozšírenej alebo virtuálne reality.
Ota Rolenec, major, Univerzita obrany Brno
My sme debatovali aj o tom. Debatujeme vlastne na univerzite o možnosti zapojenia virtuálnej reality a ďalších tých simulačných systémov. Tak proste je to niečo medzi tou teóriou suchou, kde vlastne človek sedí niekde v učebni, poslúcha prezentáciu a niečo medzi tým praktickým výcvikom, ktorý je samozrejme asi najlepší. Ale samozrejme ohromne drahý, nákladný, organizačne národný, všetko a tak ďalej. Takže možnosť si vlastne niečo nasimulovať a ako sme boli vlastne u tej poľskej firmy, tak to naozaj v podstate záleží na tej predstavivosti, samozrejme ďalej aj na tých finančných prostriedkoch. Tak oni sú schopní nasimulovať veľmi veľa vecí, či už je možnosť zásahu pyrotechnika, možnosť zistiť akým spôsobom ukladá vlastne výbušniny, aké míny a tak ďalej, čo sa s tým stane vlastne po výbuchu a tak. Alebo my sme tam vlastne vedľa skúšali aj hasiči, že akým spôsobom hasiť požiar, zachraňovať ľudí a tak ďalej. Tak je to niečo, čo tým nováčikom to priblíži, s čím sa stretnú v praxi, takže to určite bude prispievať k efektivite toho výcviku a tej prípravy. Tak v prípade hasičov, možnosť v podstate toho zásahu aj možnosti koordinácie, pretože pokiaľ ten systém je schopný prepojiť viac ľudí a nie je to iba o tom, že vlastne niekto v tom zásahu bude pôsobiť ako jeden človek sám, ale vždy tam bude mať proste okolo kolegov, aby bol schopný sa s nimi skoordinovať, správne zahlásiť, kde je, hlásiť sa na veliteľstve, proste skúsiť si ten informačný tok, tak to je naozaj to, čo sa skúša veľmi ťažko. Takže keď sa to nacvičí vlastne dopredu, akým spôsobom fungovať v tímu, tak trebárs aj tí policajti, zásah tímu, hasiči, zásah tímu pri hasení, vojaci, zásah, taktický zásah družstva, trebárs nejako tak akým spôsobom útočiť alebo sa brániť , tak to môže jednak zefektívniť ten výcvik, takže v podstate znížiť finančné prostriedky, finančnú náročnosť a vlastne to môže aj zachraňovať životy toho samotného tímu.
Miroslav Minár, moderátor
Rádio Regina a na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina, Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@ mod.gov.sk. Ako váš vnútorný pokoj a myseľ môžu obohatiť vojenské púte, v ďalšej časti dnešnej relácie vám to povie vojenský duchovný Stanislav Dulák. Dozviete sa, že k tradičnej literárnej súťaži časopisu Obrana pribudla pre stredoškolákov ďalšia, jej názov je Hrdinovia odboja. Boli sme pri tom, ako do služby slovenských Ozbrojených síl vstupuje nemecký protilietadlový komplet MANTIS. Službe vlasti obetovali svoj život. Vojakom, policajtom, hasičom, záchranárom, príslušníkom Zboru väzenskej a strážnej služby, ale aj občianskym zamestnancom, ktorí zahynuli pri výkone povolania, odhalia spoločný pamätník. Kde a kedy bude odhalený, povie predseda Klubu generálov Slovenskej republiky generál poručík Peter Vojtek, no a na záver zablahoželáme generálom, ktorým buď pribudla na ramenách ďalšia hviezda alebo boli povýšení do prvej generálskej hodnosti. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
PLNÁ POĽNÁ
Ak ste už absolvovali akúkoľvek pešiu púť, viete, ako vie obohatiť váš vnútorný život, vniesť do neho pokoj, lásku a pomoc blížnemu. Nuž a vy, ktorí sa odhodláte absolvovať napríklad vojenskú púť, zbystrite pozornosť a započúvajte sa do slov dekana pozemných síl Stanislava Duláka.
Stanislav Dulák, vojenský duchovný
Pozdravujem všetkých poslucháčov relácie Plná poľná. Volám sa Stanislav Dulák a pôsobím ako dekan Pozemných síl v Trenčíne. Náplňou mojej práce je okrem iného aj sprevádzať vojakov na rôznych cvičeniach, výjazdoch, púťach. Tohto roku som bol napríklad na púti v Levoči, na pešej púti z Varšavy do Čenstochovej na púti v Ríme. Každá púť je pre mňa výzvou, ale zároveň aj darom. Výzvou, lebo musím vyjsť zo svojho komfortu, zo svojej komfortnej zóny, pohodlia, prekonať svoju lenivosť. Darom, lebo každá púť mi prináša veľa dobrého, posúva ma dopredu. V ťažkých podmienkach púte človek spoznáva lepšie seba samého, svoje možnosti i limity. Zároveň chcem dodať, že na jednotlivých púťach som sa stretol s mnohými mojimi priateľmi, známymi, s ktorými som v kontakte do dnešného dňa. Ľudia sa ma často pýtajú, prečo putujete, čo vám to dáva? Nie je lepšie sa zviesť? Veď by ste tam boli za päť, šesť hodín a nie kráčať 10 dní. Pre kresťana má púť veľký význam. Púť symbolizuje náš život, kráčame životom do cieľa, ktorým je nebo. Na púti je človek ohraničený možnosťami, limitmi vlastného vákua, vlastných pliec. V živote sme ohraničení svojimi možnosťami, schopnosťami. Na púti každý z nás túži po tom, aby sme došli do cieľa. Ale napriek vynaloženému úsiliu nikdy nevieme, či ten cieľ aj naozaj dosiahneme. A preto každý deň znova, znova musíme prekonávať svoju lenivosť, pohodlnosť, nedostatok, bolesť, ktorá sa objaví, keď vyskočí nejaký ten otlak. A napriek všetkému kráčať ďalej tak ako v živote. Púť má preto veľmi hlboký zmysel, posilňuje a zušľachťuje ducha. To púť nie je len o zameraní sa človeka na seba samého, ale je aj o poznaní brata, sestry, ktorí kráčajú vedľa vás a v neposlednom rade aj o stretnutí sa s bohom. Púť nemôžete kráčať vlastným tempom, musíte sa prispôsobiť celej skupine, musíte vnímať človeka, ktorý kráča vedľa vás. Jeho bolesti, jeho ťažkosti, musíte byť schopný mu pomôcť. Aj vtedy, keď nevládzete a on to potrebuje, musíte byť schopný pomôcť s jeho nákladom. Vojenské púte majú aj tú zvláštnosť, že všetci spoločne kráčame v uniformách. Keď kráčate v uniforme cez mesto, pre plné ľudí spievate vojenské pesničky a vidíte, ako vás ľudia pozdravujú, ako vám mávajú, ako vám donesú kvety, prajú vám všetko dobré, pociťujete hrdosť, že môžete nosiť uniformu, že ste vojakom Slovenskej republiky, vtedy slová vojenskej prísahy, že budem verným Slovenskej republike, že budem zodpovedne plniť úlohy a že vynaložím všetky sily a schopnosti a aj svoj život k obrane svojej vlasti, naberajú na sile. Kto má možnosť a ešte nebol na púti, nech si to vyskúša. Verím, že mu púť odhalí nové horizonty.
Miroslav Minár, moderátor
Slová svojho duchovného otca v Pozemných silách potvrdzuje aj účastníčka letnej pešej púte z Varšavy do Čenstochovej.
Vojačka,
Pozdravujem všetkých poslucháčov relácie Plná poľná. Moje meno je nadporučíčka Babinčáková a pôsobím ako staršia dôstojníčka právnej služby na veliteľstve Brigády spoločnej podpory v Trenčíne. V termíne od 4. do 14. augusta som po prvýkrát absolvovala medzinárodnú vojenskú púť z Varšavy do Čenstochovej v Poľsku a to pešo. Pre mňa osobne bola účasť na tejto púti jedným z najväčších vojenských zážitkov celkovo, nakoľko celodenný program až do neskorého večera, ubytovanie, ako aj strava boli počas celých desiatich dní zabezpečené výlučne v poľných podmienkach. So slovenskými kolegami sme reprezentovali Ozbrojené sily Slovenskej republiky v zahraničí a počas celej doby sme si ako skupina vzájomne pomáhali a najmä požičiavali všetky potrebné veci, ako napríklad ponožky kanady, leukoplasty a maste od bolesti. Za čo by som sa kolegom aj takto verejne chcela ešte raz veľmi pekne poďakovať. Ale zoznámili sme sa aj s našimi zahraničnými kolegami, profesionálnymi vojakmi a vojačkami z Poľska, Ameriky, Nemecka či Litvy. Púť do Čenstochovej ako taká mi osobne dala veľmi veľa zážitkov a priateľstiev, naučila ma jednak prekonať samu seba a pokračovať ďalej, keď už človek skutočne nevládal kráčať ďalej, ale na druhej strane v tom istom čase sa stať aj oporou a povzbudením pre ostatných, ktorí to v tom čase potrebovali. Ako kresťanka katolíčka som veľmi vďačná, že služobne môžeme absolvovať takéto podujatia a určite mi to aj veľa ukrojilo z mojej každodennej pohodlnosti a všednosti. Avšak práve takéto hraničné momenty človeku pomáhajú zlepšovať sa a posúvať sa ďalej, či už v osobnej, pracovnej alebo duchovnej oblasti, a preto by som týmto chcela povzbudiť všetkých, ktorí váhajú a aby nazbierali odvahu a prihlásili sa na ďalší ročník tejto púte.
Xxx
Miroslav Minár, moderátor
Obrana vlasti je povinnosťou a vecou cti. Nuž, to je téma ďalšieho ročníka literárnej súťaže, ktorú spoločne vyhlasujú minister obrany s rezortným časopisom Obrana. O tom, kto sa do tejto súťaže môže zapojiť, kedy je termín uzávierky a aké odmeny sú pripravené pre víťazov, povie šéfredaktor rezortného časopisu obrana Pavol Vitko.
Pavol VITKO, šéfredaktor Obrany
Minister obrany Slovenskej republiky a mesačne Obrana vyhlasujú pre študentov stredných a vysokých škôl už devätnásty ročník literárnej súťaže. Ide o poviedku alebo úvahu v slovenskom jazyku na tému Obrana vlasti je povinnosťou a vecou cti. Ide vlastne o citát z Ústavy Slovenskej republiky. Súťažné kategórie sú stredoškoláci a vysokoškoláci. Rozsah je od 1 000 do 5 000 znakov, vrátane medzier. Súbory prosím posielajte na emailovú adresu sutaz@mod.gov.sk. Spolu s údajmi o autorovi, meno, priezvisko, adresa, škola, vek a so súhlasom so spracovaním osobných údajov. dokedy? Do konca novembra tohto roku. Súťažné práce vyhodnotí porota zložená z členov redakcie Obrana, príslušníkov Ozbrojených síl a zamestnancov rezortu obrany. Víťazov v každej kategórii odmeníme hodnotnými cenami a finančnými prémiami vo výške 500, 400 a 300 EUR. Verejnosť rozhodne o cene čitateľov hlasovaním na sociálnej sieti. Víťazné práce uverejní náš mesačník Obrana. Podrobnosti a formuláre GDPR nájdete aj na www.mosr.sk/sutaz-2023.
Miroslav Minár, moderátor
Dodajme ešte, že pre študentov stredných škôl vyhlasuje Ministerstvo obrany ďalšiu literárnu súťaž, tentoraz s názvom Hrdinovia odboja. Zapojiť sa môže každý študent, ktorý napíše príbeh svojho predka v protifašistickom období v rokoch 1939-1945 alebo významnej osobnosti protifašistického odboja zo svojho mesta či regiónu. Za prvé miesto môžete získať 300, za druhé 200 a za tretie miesto 100 EUR. Svoje práce v rozsahu najviac 3 000 znakov s medzerami zašlite na adresu stefanik@mod.gov.sk, a to do 31. decembra.
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Do služby v slovenských Ozbrojených silách nastupuje vysoko sofistikovaný systém protivzdušnej obrany s názvom MANTIS. Ide o dar, ktorý nám potom, ako sme na Ukrajinu odoslali systém S-300 poskytlo Nemecko. Tento systém si prevzali vojaci 11. brigády Vzdušných síl v Nitre. Pod Zoborom sme boli pri tom a oslovili sme veliteľa prvej protilietadlovej raketovej skupiny podplukovníka Rudolfa Nováčka.
Rudolf Nováček, veliteľ prvej protilietadlovej raketovej skupiny, Nitra
systém MANTIS je určený k ochrane vzdušného priestoru. Ochraňuje Väčšinou kritickú infraštruktúru, pretože systém MANTIS je statický systém, to znamená je premiestniteľný, ale nie je to mobilný systém. Je schopný ničiť vzdušné ciele od veľkosti 60 milimetrov, primárne určený proti raketometnej, delostreleckej a mínometnej munícii, taktiež k ničeniu vzdušných prostriedkov, či sú to lietadlá, vrtuľníky, rakety s plochou dráhou letu.
Miroslav Minár, moderátor
Drony.
Rudolf Nováček, veliteľ prvej protilietadlovej raketovej skupiny, Nitra
Drony, samozrejme. To je jeho veľká presnosť, pretože ak dokáže identifikovať cieľ v priestore o veľkosti 60 milimetrov tak to isté platí aj pre drony.
Miroslav Minár, moderátor
Z čoho pozostáva?
Rudolf Nováček, veliteľ prvej protilietadlovej raketovej skupiny, Nitra
Štandardná palebná jednotka, pozostáva zo systému velenia a riadenia, takzvaného Commanden Control stanovišťa, potom dvoch prehľadových a sledovacích radarov, ktoré sú samozrejme vybavené ešte optoelektronickými prístrojmi a zo šiestich kanónov. Čiže to je zostava jednej palebnej jednotky. Celý systém je prepojený optickými káblami z dôvodu rýchlej, rýchleho prenosu dát a systém je ovládaný z veliteľského stanovištia.
Miroslav Minár, moderátor
Samozrejme nemecká strana poskytla nielen samotnú techniku, ale aj inštruktorov. V najbližších dňoch zrejme vaši ľudia budú podrobne študovať a precvičovať si všetky teda tie metodiky ohľadom zvládnutia tohto systému.
Rudolf Nováček, veliteľ prvej protilietadlovej raketovej skupiny, Nitra
Výcvik poskytla nemecká strana už v Nemecku, kde boli príslušníci, naše jednotky na takzvanom operačnom výcviku, kde sa učili procedúry a taktiku nasadenia systému. Aktuálne prebieha alebo ukončuje sa výcvik na Slovensku so zámerom na školenie technikov a údržbárov. Systém treba samozrejme obsluhovať, ale treba ho aj udržiavať v bojaschopnom stave. Čiže musíme sa zamerať na obe oblasti a už bude na nás, ako budeme schopní samozrejme tie jednotlivé chyby identifikovať a opravovať. Ale na druhej strane boli sme ubezpečení nemeckou stranou, že v prípade, ak by vznikli nejaké problémy alebo tak, vždy sú nápomocní, vždy vedia byť v kontakte s nami.
Miroslav Minár, moderátor
Pre vás osobne čo znamená táto historická chvíľa, že teda tu v Nitre pribudlo takýto systém protivzdušnej ochrany štátu?
Rudolf Nováček, veliteľ prvej protilietadlovej raketovej skupiny, Nitra
Takýto systém naša republika nemala a je to v súlade s konceptom rozvoja protivzdušnej obrany Slovenskej republiky. Pre mňa osobne je to nový zbraňový systém, ktorý nás posunul do 21. storočia. Je vysoko automatizovaný, pracuje samozrejme na počítačoch, optických kábloch. Je to nová dimenzia, o ktorej sa nám možno ešte pred rokom ani len nesnívalo.
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, moderátor
Slúžili vlasti a pri výkone tejto služby zahynuli. Nezabúdame. Zaznieva napríklad aj z klubu generálov Slovenskej republiky. Práve oni spolu s ďalšími partnermi sú iniciátormi pamätnej tabule, ktorá bude odhalená v predvečer pamiatky zosnulých, teda v utorok 31. októbra. Viac nám o mimoriadnom čine slovenský generálov a ich partnerov povedal predseda Klubu generálov Slovenskej republiky generálporučík Peter Vojtek.
Peter VOJTEK, generálporučík vo výslužbe, Klub generálov SR
Je to tak 10 rokov, čo sme začali ako motorkári Despatch Riders jazdiť po Slovensku a robili sme takzvanú jazdu za zabudnutých hrdinov RIDE FOR FORGOTTEN HEROES a to preto, lebo nechceli sme len tak jazdiť, ale chceli sme navštevovať miesta, ktoré sú historicky významné pre nás ako Slovákov a samozrejme navštevovať miesta, kde sú pamätníky našich kolegov, ktorí zahynuli vo výkone služby. Samozrejme sú to Hejce. Pamätníky máme v Žiline, v Nitre, na úradovniach polície a hasičskej strednej odbornej školy, na hasičských staniciach. Žiaľbohu, celé naše Slovensko je posiate pamätníkmi na tých našich kolegov, ktorí neváhali a nasadili život vtedy, keď ich pomoc bola potrebná. Pamätník pre zahynutých príslušníkov Hasičského a záchranného zboru majú na Strednej hasičskej škole v Žiline, a potom už tie pamätníky vlastne už sú len roztrúsené po jednotlivých miestach, po jednotlivých posádkach. Veľmi pekný pamätník sme našli pri našich cestách v Lučenci, kde Klub policajnej histórie Lučenec, ktorý vedie Kamil Kolesár, vytvoril spoločný pamätník policajtom, ktorí zahynuli pri výkone služby. Chlapci, kolegovia policajti sa zložili, získali prostriedky, urobili veľmi pekný pamätník, ktorí tam majú pred okresnou úradovňou a to bol ďalší taký impulz, aby sme sa snažili nájsť miesto a vytvoriť pamätník, ktorí by vlastne zlučoval nás všetkých. Pretože náš motoklub Despatch Riders je zložený z takýchto príslušníkov. Hľadali sme, premýšľali sme, a potom nás napadla spásna myšlienka navštíviť niekoho, kto vlastne zlučuje všetky tieto zložky. A taký orgán my v Slovenskej republike máme a je to náš otec biskup, náš ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky monsignor František Rábek. Problémom bolo dohodnúť sa na dátume, od ktorého by sme evidovali všetkých tých zahynutých. Nakoniec sme sa dohodli, že to bude od okamihu vzniku Slovenskej republiky, od 1. 1. 1993 s výnimkou leopoldovskej tragédie, leopoldovskej vzbury, kde bolo zavraždených päť príslušníkov ochrany. Tí zomreli ešte pred týmto dátumom, ale bola to tak tragická významná udalosť, že sme sa zhodli na tom, že aj tieto mená by tam na tomto pamätníku mali byť. Ďalší problém, ktorý sme mali, bolo dať dokopy zoznam všetkých tých, ktorí zahynuli. U vojakov nebol až taký veľký problém, pretože tá vojenská komunita sa navzájom veľmi dobre pozná, vojaci sa združujú vo zväze vojakov, v klube generálov a v množstve ďalších občianskych združeniach. Pamätáme si tieto nešťastné udalosti, keď nám zahynuli chlapci na Lešti, v Kežmarku, v Novákoch, tam toho bolo viac, dokonca civilní zamestnanci, takže nechceli sme sa obmedziť iba tých, čo nosili uniformu. Zoznamy sa nám podarilo dať dokopy tiež vďaka našim duchovným, ktorí nás sprevádzajú životom a sprevádzajú nás aj na našej poslednej ceste. A aj vďaka vynikajúcej spolupráce s Klubom policajnej histórie Lučenec, ktorý už veľký kus práce pri kompletovaní zoznamu policajtov urobil. Dnes sme sa dostali k číslu 187 zomretých príslušníkov, či už uniformovaných alebo civilných príslušníkov ozbrojených a záchranných zborov Slovenskej republiky. Vďaka aktivite a iniciatíve práve Františka Rábeka sme dali dokopy zoznam a vďaka jeho iniciatíve sa začal budovať centrálny pamätník týmto zahynutým, ktorý bude slávnostne odhalený 1. novembra pred Katedrálou svätého Šebestiána na Peknej ceste v Bratislave Krasňanoch, kedy celý pietny akt začne svätou omšou o 10 hodín 30 minút. Celý pamätník je veľká skala, ktorá bola privezená z Vysokých Tatier s pietnym nápisom s kovovou knihou, kde budú dátumy úmrtí a mená tých, ktorí z jednotlivých zložiek zahynuli. Tá kniha určite nie je úplná. Nie sme si úplne istí, či sú tam všetky mená. Napriek nášmu úsiliu a všetkým tým informáciám, ktoré sme zháňali, tak nemáme stopercentnú istotu, že sme zahrnuli všetkých tých, ktorí zahynuli v tomto období a budú tam aj voľné listy, ktoré sú pripravené pre ďalšie roky a všetci dúfame a veríme, že tie listy s novými menami sa budú zapĺňať veľmi, veľmi pomaly. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli v tomto úsilí a ďakujeme všetkým tým, ktorí prispeli do zbierky, ktorá má slúžiť k výstavbe tohto pamätníka a ktorá má symbolizovať aj našu úctu, spoluúčasť a náš rešpekt k všetkým tým, ktorí za nás obetovali svoj život.
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár, moderátor
Piati profesionálni vojaci Ozbrojených síl si v utorok v Grasalkovičovom paláci v Bratislave prevzali z rúk prezidentky a hlavnej veliteľky Ozbrojených síl Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej dekréty o vymenovaní a povýšení. Do prvej generálskej hodnosti brigádny generál boli vymenovaní plk. Martin Kuterka a plk. Beáta Hanušniaková. V prípade bývalej plukovníčky ide vôbec o historicky prvú ženu slovenských Ozbrojených silách, ktorá bola vymenovaná do generálskej hodnosti. Do vojenskej hodnosti generálmajor bol povýšený brigádny gen. Martin Stoklasa, brigádny gen. Ladislav Dohun, náčelník vojenskej kancelárie prezidentky Slovenskej republiky a brigádny gen. Tibor Králik, veliteľ mnohonárodnej divízie NATO v Maďarsku. Blahoželáme.
PLNÁ POĽNÁ
A to už je z obsahu dnešnej plnej voľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský, Dopočutia o týždeň.
