- Dátum: 28.01.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.47 MB
Plná poľná
[28.01.2022; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Kľúče a šraubováky odhodili. Pri službe s novým rádiolokátorom ich už potrebovať nebudú. Boli sme sa o tom presvedčiť na letisku v Kuchyni.
* Dosluhujúcim rádiolokátorom na našich vojenských letiskách životnosť vypršala už v roku 2015, ale kroky na ich obmenu boli podniknuté už ďaleko skôr.
* Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici má od začiatku nového roka nového zriaďovateľa a hneď sa to prejavilo. Ministerstvo obrany navýšilo jeho rozpočet o 52 %. Je to pre nás veľká výzva, povedal nám nový riaditeľ múzea Marián Uhrin. * Relácia Azimut 24/7 je pripravená. Povieme vám, na čo sa môžete tešiť.
* Brány zimnej olympiády v Pekingu sa otvoria už o niekoľko dní. Uspieť na hrách chce aj 15 športovcov z Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica."
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
"46. krídlo Kuchyňa, ako prvé z našich troch vojenských letísk, už disponuje novými letiskovými rádiolokátormi. Moderná a spoľahlivá technika tak konečne nahradila poruchové radary, ktorých technická životnosť sa skončila v roku 2015 a ich modernizácia by sa rovnala cene novej techniky. Jedným dychom však treba dodať, že prvé kroky o obmene radarov sa začali písať ešte pred týmto rokom, keď český výrobca na bratislavskej výstave IDEB predstavil unikátny rádiolokátor. Pozývame vás teraz na návštevu 46. krídla v Kuchyni, kde v týchto dňoch prebiehajú vševojskové skúšky nového rádiolokátora. Privítal nás veliteľ krídla, plukovník Peter Prokop. V rozhovore s ním a so, podplukovníkom Petrom Zubkom špecialistom z Veliteľstva vzdušných síl a kapitánom Petrom Makarom zo samotného letiska v Kuchyni sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých informácií o nových radaroch. A nenechávame si ich teraz iba pre seba. Najskôr základná charakteristika nového rádiolokátora."
Peter Zubka, špecialista z Veliteľstva vzdušných síl:
“Volá sa to súprava letiskových rádiolokačných prostriedkov, alebo systémov. Je to v podstate primárny radar RL2000 s integrovaným sekundárnym radarom MSZR-1 s presným pristávacím radarom PAR E, od dodávateľa z Českej republiky.”
Miroslav Minár:
“Čomu teda vlastne takéto radary slúžia tu, napríklad na letisku v Kuchyni a budú slúžiť aj na Sliači, aj v Prešove.”
Peter Zubka:
"Letiskové radary sú určené pre zabezpečenie riadenia letovej prevádzky, čiže to znamená prílety, odlety, riadenie letov po trati, vzájomných priestorov letísk vzdušných síl pomocou, ako som už povedal, primárneho radarového rádiolokátora a pri konečnom priblížení lietadla na pristátie pomocou presného približovacieho rádiolokátora."
Miroslav Minár:
“Určite poslucháči zaznamenali a počuli, že životnosť tých, ktoré momentálne sa nahradzujú, sa skončila v roku 2015. Čo to teda znamená pre toho laika, že sa skončila životnosť techniky?”
Peter Zubka:
“V súčasnosti používané letiskové rádiolokátory majú od roku 2015 už všetky vlastne ukončenú technickú životnosť, lebo boli v prevádzke od 80. rokov minulého storočia, čo sa samozrejme prejavuje vysokou rastúcou poruchovosťou a prevádzkovou nespoľahlivosťou. Výrobca ukončil servisnú podporu, náhradné diely sú nedostupné. Vzhľadom k veku rádiolokátorov a ich technickej zastaranosti je nerentabilná ich ďalšia modernizácia, pretože bola jedna vykonaná v roku 96-2005, boli tieto rádiolokátory modernizované bez výmeny mechanických dielov a antén. Ich ďalšia vlastne modernizácia by bola limitovaná technickou životnosťou hlavných konštrukčných častí, čiže to už sa ani nedá.”
Miroslav Minár:
“Tak skúsme teda tie predchádzajúce rádiolokátory porovnať s tými súčasnými.”
Peter Zubka:
“Predchádzajúce rádiolokátory boli založené na výkonovom prvku, tzv. magnetron, ktorý bol srdce toho radaru v obidvoch prípadoch, aj pri pristávacom, aj pri prehľadovom rádiolokátore, ktorý mal svoju životnosť, svoje prevádzkové hodiny. Už tento konštrukčný prvok je prekonaný, bude nahradený v tých nových radaroch vysielacou … časťou.”
Miroslav Minár:
"Keďže ide o výrobok z Českej republiky, tak predpokladám, že Armáda Českej republiky už takéto rádiolokátory má vo svojom vybavení a sú spoľahlivé?"
Peer Zubka:
"Áno, už ich majú 2 roky v prevádzke na štyroch leteckých základniach v Čechách. Samozrejme, že výrobca ich dodal aj do iných štátov. Boli sme, samozrejme, aj sa vlastne robila príprava na akvizíciu, tak sme boli aj v Čechách a tie radary sú bezproblémové. Sú dostupné náhradné diely, je dostupný výrobca, čiže je predpoklad taký, že najbližšiu dobu, ktorú sme požadovali v našich požiadavkách, by mali byť prevádzkyschopné."
Miroslav Minár:
“My sme vás zastihli práve tu, v priestoroch leteckej základne v Kuchyni. Prebiehajú tu vojskové skúšky, o čo vlastne ide?”
Peter Zubka:
“V podstate je potvrdenie technických požiadaviek našich, keďže boli vykonané v priebehu minulého týždňa kontrolné skúšky, kde boli hlavne tie technické parametre skontrolované, porovnané, dokumentácia, plus jednotlivé skúšky boli porobené, pri vojskových skúškach, v používateľských vojskových skúškach sme sa zamerali na dve veci a to je hlavne letové overenie lietadlom kalibračným a na skúšobnú, 72-hodinovú prevádzku. Na základe toho sa potom vie spraviť správa.”
Miroslav Minár:
“Jedna vec je moderný prostriedok, druhá vec je personál.”
Peter Zubka:
“V priebehu minulého roku na jeseň bola vykonaná 3-týždenná intenzívna príprava technikov našich zo všetkých letísk. Kurz bol pre samotných technikov, to znamená tých, ktorí budú v tej 24-hodinovej službe a ktorí budú zabezpečovať vlastne chod toho rádiolokátora.”
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
“Či pre inštaláciu nového rádiolokátora na letisku v Kuchyni bolo potrebné urobiť aj nejaké terénne či stavebné úpravy, spresňuje veliteľ krídla, plukovník Prokop.”
Peter Prokop, veliteľ 46. krídla v Kuchyni:
“Nejaké veľké úpravy nemuseli byť robené vzhľadom na to, že tam sa akurát betónovali základy pod stožiar, na ktorom sú umiestnené antény nových rádiolokátorov, takže neovplyvnilo to v žiadnom prípade nejakú činnosť na letisku, alebo podobné veci, alebo neboli teda vyžadované nejaké dôležité stavebné úpravy.”
Miroslav Minár:
“Ako vy vnímate tú modernizáciu, vo vašom prípade teda takýto moderný rádiolokátor máte vo svojom vybavení. Potešilo to to vaše srdiečko veliteľské?”
Peter Prokop:
"No nielen ako veliteľské, ale aj srdce pilota vzhľadom na to, že v podstate každá moderná technika, ktorá je zavádzaná do ozbrojených síl, je plus v podstate do budúcna aj pre tie ďalšie generácie a určite tieto nové lokátory, ktoré sú vlastne založené už na nových princípoch a v podstate sú to rádiolokátory najnovšej generácie, možno že pritiahnu záujemcov ktorí budú chcieť na tejto modernej technike pracovať a verím tomu, že do budúcna sa ešte ďalšie a ďalšie systémy budú modernizovať tak, aby zabezpečenie letovej prevádzky bolo čo na najvyššej miere bezpečnosti"
Miroslav Minár:
“Samozrejme, dôležitá je aj súčinnosť medzi tým personálom, ktorý je na zemi a ktorý je vo veži. A to už je téma pre vás, pán Makara.”
Peter Makara, špecialista z Veliteľstva vzdušných síl:
“Obsluha rádiolokátora koná na základe povelov technika veže, alebo riadiaceho personálu z veže. To znamená samotné zapínanie radaru, vypínanie a uvádzanie do prevádzky. Technici veže majú dohľad na všetkými prostriedkami …, ktoré sú na letisku, museli absolvovať kurz, ktorý im umožňuje sledovať stav aj tohto nového rádiolokátora. Na veži sú technické prostriedky, ktoré umožňujú diaľkovo sledovať stav nového rádiolokátora.”
Miroslav Minár:
“Vy ste tu pán veliteľ už naznačili, že určite by to bola príležitosť aj pre mladých ľudí nalákať ich aj sem k vám, lebo už teda pracujete s modernými prostriedkami, máte tu moderné dopravné lietadlá Spartan, takže na čo by ste ich nalákali vy, okrem teda tejto techniky? Akú by tu mohli mať perspektívu?”
Peter Prokop:
“Tak ja si myslím, že perspektíva pre každého mladého človeka, čo sa týka lietania, letiska a zabezpečenia, je veľmi lákavá vzhľadom na to, že je to veľmi zaujímavá robota. Aj keď to niekedy možno nie je vidieť, to srdce toho letiska netvoria len samotné lietadlá, ale vlastne aj tie systémy, ktoré zabezpečujú samotnú prevádzku tej leteckej techniky. To znamená nielen lokátory, ale aj ďalšie technické zariadenia, no a dúfam, že do budúcna budú prebiehať ďalšie projekty modernizačné tak, aby sme túto prácu zatraktívnili, aby ľudia pracovali s čo najmodernejšou technikou, aby to bolo pre nich atraktívne a hlavne aj zvyšovali sme tým pádom aj bezpečnosť letovej prevádzky a všetkých služieb, ktoré toto letisko poskytuje.”
Miroslav Minár:
“Buďme teda konkrétni. Máte tu nový rádiolokátor, ako by sa v normálny hriešnik mohol dostať k nemu? Čiže to by musel absolvovať, aby mohol nastúpiť službu sem ku vás a pracovať s týmto rádiolokátorom?”
Peter Prokop:
"Určite v podstate ten záujemca, ktorý by mal robiť na tejto technike, by mal mať aspoň nejaké základné elektrotechnické vzdelanie, stredoškolské s maturitou a v podstate potom vstúpiť do Ozbrojených síl a snažiť sa dostať k nám, teda priamo na tieto nové zariadenia."
Miroslav Minár:
“Súčasťou tých vševojskových skúšok, ktoré prebiehajú tu v priestoroch leteckej základne, je aj prítomnosť vašich kolegov Prešova, zo Sliača, ktorí samozrejme už sa oboznamujú s týmto rádiolokátorom.”
Peter Prekop:
"Sú tu kolegovia takisto aj z Generálneho štábu, ktorí zabezpečujú tú koordináciu a takisto aj samozrejme z Úradu vojenského letectva."
Miroslav Minár:
“Aké sú prvé skúsenosti?”
Peter Prokop:
"Tak vzhľadom k tomu, že… úplne inej súčiastkovej základne ako tá stará, ktorá v podstate pracovala, povedal by som 35 rokov, tak je to o generáciu až dve vyššie. Uvidíme, ako to bude s prevádzkovou spoľahlivosťou. Momentálne, keďže tie zariadenia boli v podstate zastaralé, boli púšťané len na tú dobu ktorá je potrebná. Tieto radary sú stavané na 24/7-hodinovú prevádzku."
Miroslav Minár:
“Súčasťou týchto radarov je aj ich zapojenie do systému NATINAMDS, čiže aj tam sme kompatibilní?”
Peter Prokop:
“Áno, samozrejme, v rámci používateľsko-vojskových skúšok sa testuje aj pripojenie do systému multiradarovej informácie aj pre našich spojencov v Aliancii.”
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
“A teraz už porovnanie odchádzajúceho rádiolokátora s tým novým.”
Peter Prokop:
“Boli to rádiolokátory, ktoré vlastne po rozdelení ostali u nás a samozrejme boli to vždycky po dve súpravy. Tam bola tá redundancia a boli vyrobené v 70. rokoch. Pôvodné radary boli výkonové časti založené na magneto … To sú výkonové elektrónky. Ten výkon sa vytvára v tých elektrónkach. Teraz je to všetko založené na polovodičovej základni v súčiastkach, kde magnetron je nahradený blokom polovodičovým, ktorý má oveľa väčšiu životnosť, nie je potreba ho každých povedzme 1000, 1200, 1400, podľa toho ako boli tie elektrónky kvalitné, nahrádzať. A to boli vysoké prevádzkové náklady. V službe v podstate je jeden a ten je schopný obslúžiť všetky tri tie rádiolokátory, teda v podstate celú tú súpravu. Keďže tie radary sú stavané na prevádzku 24/7, nemal by byť nejaký vážny predpoklad, že by došlo k nejakej vážnej poruche, pretože sú tam predpísané práce a profylaktická údržba, ktorá vlastne by mala odhaliť prípadne vznikajúcu poruchu.”
Miroslav Minár:
“Pán Makara, z čoho teda pozostáva tá súprava rádiolokátora?”
Peter Makara:
“Nová sprava pozostáva z prehľadového rádiolokátora, zo sekundárneho rádiolokátora a z presného pristávacieho rádiolokátora. Presný pristávací sa používa pri priblížení lietadiel a navedenie lietadla na pristátie. Prehľadový so sekundárnym rádiolokátorom dávajú informáciu o vzdušnej situácii v priestore letiska. Dáva to prehľad riadiacemu letovej prevádzky o polohe a pohybe lietadiel vo vzdušnom priestore. Každý dosah toho lokátora je v závislosti aj na tom, kde je ten lokátor umiestnený kvôli tomu, že pokiaľ je to niekde na nejakom kopci, kde nie sú žiadne terénne prekážky, tak samozrejme ten dosah rádiolokátora sa zväčšuje. Tým, že sú nejaké prekážky, kopce, potom samozrejme ten dosah sa adekvátne tým prekážkam znižuje. Z nášho postavenia sú viditeľné napríklad odrazy lietadiel nad Alpami, ale pre nás to nie je dôležité, pretože my riadime letovú prevádzku len v našom priestore. Primárne sú tieto radary určené pre riadenie letovej prevádzky v tých zónach zodpovednosti letísk vojenských a budú vlastne vhodne dopĺňať informáciu, ktorá bude vytváraná v lokačnom poli nad určitou výškou novými 3D rádiolokátormi. Pripravuje sa … Tento náš radar je z tej generácie tých radarov vyvinutý najnovší. To je presne tak, ako keď máte ja neviem Škodu Fabia, tak je Škoda Fabia tých jednotlivých radov a Česi majú tú Škodu Fabiu tú nižšiu a my máme tú najnovšiu, najvyššiu radu. V podstate my už máme techniku 4. generácie toho, čo oni vyvíjali tú RK2000, lebo samozrejme to už tiež prechádza vývojom a doplňujú sa niektoré bloky, ktoré sa modernizujú a nahrádzajú. Ovládanie týchto radarov je ťažko závislé na počítačových znalostiach. Celý radar je ovládaný pomocou počítačov a tvorí počítačovú sieť. Čo sa týka budúceho personálu, ktorý bude tej radar obsluhovať, teraz museli mať aj jak technické, tak v podstate nejaké tie elektrotechnické znalosti, kdežto teraz bude hlavne vyžadované počítačová znalosť. Kvôli tomu, že už nebudú tam niekde montovať šrobovákom a kľúčmi v podstate tie mechanické časti, ale všetko je vlastne riadené elektronicky a cez počítače, takže tam bude fakt dôležitá znalosť tých počítačových systémov ako takých. Technika so šrobovákom nahradí techniku s notebookom.”
Miroslav Minár:
“Pán veliteľ, ako sa zvýši komfort samotnej osádky pilota pri využití služieb tohto nového rádiolokátora?”
Peter Prokop:
"Čo sa týka samotného komfortu na palube, tí piloti to tak až nepoznajú vzhľadom na to, že primárny systém pre priblíženie a pristátie na tomto letisku je systém ILESS a ten systém PAR po priblížení k tým lokátorom, to je vlastne taký bonus navyše, ktorý v prípade výpadku dokáže to lietadlo dostať na zem pomocou hlasových povelov. Čož teda je využívané väčšinou len na vojenských letiskách, v civile sa s tým stretávame veľmi málo. Ale samozrejme systém PAR je aj prioritný navigačný prostriedok pre členov Aliancia NATO. Trvale zobrazuje pilotovi na palube informáciu o polohe, o vzdialenosti od bodu dosadu a v podstate od kurzovej a zostupovej roviny a priesečníkom nich mu vlastne vytvára trajektóriu vzostupu. To je prístrojové priblíženie. Ale v prípade, že na palube napríklad máme chlapa vo výcviku, ktorý by potreboval mať uistenie toho, že je to v poriadku, tie informácie na palube, tak samozrejme tým pristávacím radarom on vidí zostupovú rovinu, vidí vzdialenosť, vidí všetko ten riadiaci a riadiaci mu dáva v podstate na palubu pokyny si vľavo, si vpravo, si pod osou zostupu a v podstate on dokáže bezpečne pristáť. Vieme zalomiť tú zostupovať, čo doteraz ten starý to nedokázal, podľa terénu, podľa ochranných pásiem, vieme ten radar otočiť na druhú stranu, čo ten starý neumožňoval, vieme z obidvoch strán pristáť a hlavne nie sú tam mechanické diely."
Miroslav Minár:
“Čiže keď hovoríme o komforte osádky, samotného pilota, tak vlastne radar mu umožňuje pristávať aj za sťažených poveternostných podmienok.”
Peter Prokop:
"Áno, a v noci. Používateľsko-vojskové skúšky ukončíme budúci týždeň, teda dúfam, ak nám to letové počasie umožní. Potom bude nasledovať tá skúšobná prevádzka 72-hodinová v našej réžii, kde sa vlastne otestuje to zariadenie v podstate plnej prevádzke a vykoná sa samozrejme správa tých skúšok a na základe toho nám v podstate Úrad vojenského letectva, je predpoklad, že by nám povolil mesačnú skúšobnú prevádzku. A potom samozrejme bude nasledovať rozhodnutie o zavedení a všetky už tie postupy a povolenia na prevádzkovanie a osvedčenie na prevádzkovú spôsobilosť tohto prostriedku, ktoré vydáva samozrejme autorita, v našom prípade je to Úrad vojenského letectva. Samozrejme, ďalším benefitom týchto nových lokátorov je aj spotreba elektrickej energie, vzhľadom na to, že tie staré lokátory mali mechanické časti, ktoré sa museli roztáčať elektromotormi a kopec elektroniky, ktorá bola založená ešte na tej starej báze, tieto nové lokátory, ktoré sú už založené na tých polovodičových súčiastkach sú úspornejšie a samozrejme je tam značná úspora elektrickej energie."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v Archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu pôjdeme priamo na bojovú pozíciu rádiolokátora. Riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Marián Uhrin si pochvaľuje zmeny, ktoré sa v tejto významnej kultúrnej inštitúcii udiali začiatkom roka. Mirka Mindárová vás pozve k sledovaniu relácie Azimut 24/7 a na záver odprevadíme našich armádnych športovcov na zimnú olympiádu do Pekingu. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
“My sa v tejto chvíli nachádzame naozaj na mieste, kde normálny smrteľník sa nedostane. Sme priamo pri rádiolokátoroch. Točia sa obidva, ale funkčný je iba jeden.”
Peter Prokop:
“V prevádzke je samozrejme iba jeden. Ten pôvodne, ktorý je obletený, ktorý je povolený pre prevádzku, druhý je v podstate pre účely vykonávania používateľsko-vojskových skúšok bez výkonu.”
Miroslav Minár:
“No ale zásadný rozdiel, keby sem chcel prísť nejaký smrteľník, tak vidí, že starý je klasickej kaki farby, nový červená, biela.”
Peter Prokop:
“Áno, je to vo výstražných farbách červeno-bielej.”
Pán Makara, nebude vám ľúto, že pri týchto nových radaroch už nebudete môcť liezť až na samý vrch a ručne štelovať anténu? Lebo takýto zážitok vy máte."
Peter Makara:
"No tak áno, mám takýto zážitok keď sme mali na starom rádiolokátore poruchu anténnej jednotky, kde nefungoval náhon náklonu antény a s kolegom sme nastavovali náklon ručne, keď zrazu sa na stanovišti objavil veliteľ útvaru, plukovník Brandobura s otázkou, že čo robíte chlapci? Tak prekvapene sme mu vysvetlili aká porucha nastala, na to sa spýtal, či nám môže nejako pomôcť s touto opravou. Zase trošku prekvapene sme mu povedali, že áno, že nech sleduje merací prístroj, podľa ktorého máme nastaviť sklon antény a nech nám zahlási, keď tam bude tá správna hodnota, kým my ručne nastavíme sklon antény."
Miroslav Minár:
“Toto, pán podplukovník Zubka, už bude dávna minulosť pri týchto nových radaroch.”
Peter Zubka:
“Áno, samozrejme s tým, že v podstate je predpoklad, že tou údržbou profylaktickou a jednotlivými tými prácami zamedzíme nejakému vzniku porúch a tým pádom bude tá bezporuchová doba jeho činnosti dlhšia, oveľa dlhšia ako pri starých.”
Miroslav Minár:
“No, pán plukovník Peter Prokop, tiež je to taký pekný pohľad, že síce trošku ľúto za tou kaki farbou, ale červeno-biela farba.”
Peter Prokop:
“Podľa predpisov je nutné, aby prekážky, ktoré sú v mieste vzletu a pristátia boli označené podľa noriem … a tieto radary už túto normu splňujú, vidíte sami, že úplne to inak vyzerá ako tie pôvodné staré zelené lokátory.”
Miroslav Minár:
“My sme teraz pri dvoch takých kontajneroch, kde samozrejme poslucháči Slovenského rozhlasu to nevidia, ale my môžeme porovnať tieto dva kontajnery. Toto je ten novší a toto je ten, ktorý ešte je používaný. K čomu slúžia?”
Peter Prokop:
"Je v nich umiestnená samotná tá prístrojová jednotka, alebo samotné výkonové prvky, výkonová technológia. Vidíte, v tej novej časti je na ľavej strane v podstate dva stojany, plus technológia počítačová, zvyšok je ten kontajner prázdny. V starom kontajneri je komplet osadený po staršími polovodičovými technológiami spolu s technológiou tou výkonovou, kde sú magnetrony, pyratrony."
Miroslav Minár:
“No poslucháč to teraz v tejto chvíli počuje, pretože tie ventilátory pracujú na 100 %.”
Peter Prokop:
“Áno, to bol aj dlhodobý problém. V podstate teraz sú zimy, ale v tých letných mesiacoch je najväčší problém s chladením tých starých rádiolokátorov, keďže sú tu veľké výkony a veľké tepelné straty.”
Miroslav Minár:
“No a hlavne tá energetická náročnosť.”
Peter Prokop:
“Áno, s tým súvisiaca energetická náročnosť. Aj na prevádzku, v podstate na samotné žeravenie tých jednotlivých výkonových prvkov, aj na to samotné chladenie. Keď to porovnáme vlastne tie generácie lokátorov, tak vlastne dneska tá obsluha lokátoru pracuje v laboratórnych podmienkach. To znamená, obrazne povedané, môžu sedieť v bielom plášti.”
Miroslav Minár:
“Pán Zubka, napriek tomu, že to je samozrejme výsostne český výrobok, ale je tu cítiť aj slovenský rukopis?”
Peter Zubka:
“Áno. Prístrojové kontajnery, ktoré sú dodávané k súpravám rádiolokátorov, boli vyrobené na Slovensku, v Banskej Bystrici.”
Miroslav Minár:
"Keď sa tak pozerám teraz ešte na tú starú súpravu, ktorá už teda pomalinky bude končiť, tak to nie sú len samotné rádiolokátory, alebo teda tie prístrojové jednotky a antény, ale tu sa pozerám, tak to je aj neskutočné množstvo techniky kolesovej a inej."
Peter Zubka:
"Áno, sú to elektrocentrály na záložné napájanie. Sú to prevozné Tatry. Lebo v tej dobe v podstate keď boli v akvizícii, alebo keď boli v podstate nakupované ešte do Armády Slovenskej republiky, zostali v prevádzke, tak boli ako prepravné. Teraz momentálne súpravy sú nové, sú inštalované na pevno. Je ich možnosť prevozu, ale samozrejme po inštalácii na letisku a po letovom meraní už tie radary sú v podstate ako keby na pevno. V podstate sú tri Tatry k tomu, každá má príves a vlastne sú k tomu aj zdvíhacie zariadenia na naloženie tej anténnej, kontajnerovej a prístrojovej jednotky a prepraviť samozrejme v prípade, že boli vtedy využité na záložné letisko, alebo na iné letisko."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Pre rezort obrany a pre vojakov je odkaz Slovenského národného povstania mimoriadne silný a urobíme všetko pre to, aby sa Múzeum SNP pod ministerstvom obrany zveľaďovalo a dostalo na úroveň, ktorú si zaslúži. Aj tieto slová vyslovil pri nedávnej návšteva múzea minister obrany Jaroslav Naď. Ako ich vníma nový riaditeľ múzea Marián Uhrin?"
Marián Uhrin, riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici:
"Múzeum Slovenského národného povstania k 1. januáru 2022 zmenilo svojho zriaďovateľa, ktorým sa stalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. V týchto dňoch dostávam často otázku, čo sa v múzeu zmenilo. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa nezmenilo nič. V súvislosti s prechodom pod rezort obrany však bolo v múzeu vykonaných množstvo práce. Zároveň sme absolvovali viacero rokovaní na ministerstve obrany. Tieto rokovania, rovnako ako aj návšteva ministra obrany Jaroslava Naďa v našom múzeu potvrdili seriózny záujem ministerstva o rozvoj múzea a jeho ďalšiu perspektívu. Navýšením rozpočtu múzea sa podarí realizovať výstavbu nových depozitárov v rámci projektu Otvorený depozitár, podarí sa zveľadiť aj areál múzea a takisto aj národná kultúrna pamiatka Kalište, ktorú má múzeum v správe. Myslím si, že aj ďalšie smerovanie múzea, či už to bude starostlivosť o zbierky, prípadne nová expozícia, majú svoju perspektívu, rovnako ako aj podujatia, ktoré múzeum plánuje aj v nasledujúcom období realizovať. Či už je to pripomenutie si konca 2. svetovej vojny, Noc múzeí, oslavy Slovenského národného povstania, či Deň veteránov. Myslím si, že keď sa pozrieme takto o rok spätne na práce v múzeu, budeme môcť adekvátne zhodnotiť kam sa múzeum v priebehu toho roka pod rezortom obrany posunulo. Už dnes by som však vyzdvihol záujem rezortu o múzeum a o jeho ďalšie smerovanie. Z môjho pohľadu si myslím, že múzeum pod rezortom obrany má svoju budúcnosť, aj svoju perspektívu na rozvoj a myslím si, že v dohľadnom čase uvidíme naozaj nejaký významnejší posun k lepšiemu."
Miroslav Minár:
“Dodajme ešte, že po navýšení rozpočtu múzea bude 841.588 eur určených na kapitálové výdavky a 286.000 eur je určených na štandardnú údržbu a opravy. Rozpočet Múzea Slovenského národného povstania tak po novom predstavuje sumu 3,28 milióna eur. Samozrejme, Plná poľná vás o ďalších zmenách, ale aj o aktivitách Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici bude informovať.”
AZIMUT 24/7
Miroslav Minár:
“O obsahu ďalšieho vydania relácie Azimut 24/7 nás informovala poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu relácie Azimut:
“Rožňavskí rakeťáci vypálili pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky a Ozbrojených síl Slovenskej republiky 20 delostreleckých sálv. 1. januára tak slávnostne privítali prichádzajúci nový rok 2022.”
Miroslav Minár:
“Reláciu Azimut 24/74 si môžete dnes večer pozrieť na facebookovom profile Ozbrojených síl, alebo na youtubovom kanáli Azimutu 24/7.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Súčasťou slovenskej delegácie reprezentantov na Zimných olympijských hrách v Pekingu bude aj 15 športovcov Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. Ide o druhý najvyšší počet športovcov, ktorí reprezentovali Duklu na zimných olympijských hrách. Zabojujú v troch športových odvetviach, v lyžovaní štyria, sánkovaní štyria a v biatlone siedmi. Cieľom je neprísť zo Zimných olympijských hier v Pekingu naprázdno a s dvoma umiestneniami v prvej desiatke. Najväčšie očakávania má tak centrum, ako aj celé Slovensko, najmä od členky Vojenského športového centra a najlepšej športovkyne Slovenska Petry Vlhovej. Nielen jej, ale aj celej slovenskej výprave pred štartom olympiády želáme najmä zdravie a potom už nech predvedú svoje top výkony. Budeme sa na ne tešiť.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Na povolanie profesionálneho vojaka sa v týchto dňoch pripravuje takmer 500 mladých chlapcov a dievčat. To sme vám napokon už v našej z predchádzajúcich relácií povedali. Ale v utorok sa pôjdeme pozrieť do Centra výcviku Lešť a pozrieme sa na to, ako zvládajú nástrahy výcviku. Buďte s nami pri tom.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
