- Dátum: 28.05.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.58 MB
Plná poľná
[28.05.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ak sa chcete dozvedieť, čo je nové pred i za kasárenským plotom, tak ste si naladili tú správnu rozhlasovú stanicu. Armádny magazín pre vás každý piatok na Rádiu Regina pripravil Miroslav Minár a Pavol Prelovský.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Bojové zástavy pre päť špičkových jednotiek našej armády.
* Návrat späť. Aký bol Deň detí s ozbrojenými silami v Bytči?
* Najskôr Cyprus a potom osudný Afganistan. Spomínať budeme na Daniela Kavuliaka.
* Naši piloti pilovali svoje umenie na trenažéroch v Prahe.
* Ako prebieha príprava koní pred armádnou jazdeckou výpravou?
* Deň OSN si pripomínajú aj tisíce slovenských mierotvorcov.
* Strelec Juraj Tužinský je majstrom Európy, pochválime ho."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"V utorok prezidentka Slovenskej republiky a hlavná veliteľka ozbrojených síl Zuzana Čaputová prepožičala piatim špičkovým vojenským jednotkám bojové zástavy. V prítomnosti vedenia rezortu obrany a velenia ozbrojených síl si ich postupne prevzali velitelia týchto piatich jednotiek. Dopravné krídlo Kuchyňa, Mechanizovaná brigáda Topoľčany, Brigáda riadenia vzdušných operácií Zvolen, Prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Rožňava a napokon aj Samohybný delostrelecký oddiel Michalovce. Všetkých spája úspešné, takmer 2-ročné nasadenie proti šíreniu nákazy Covid-19. V zdôvodneniach na prepožičanie bojovej zástavy sa tiež zvýrazňuje fakt, že všetky bojové jednotky v minulosti dosahovali vysokú úroveň vycvičenosti, čo potvrdili na viacerých cvičeniach doma aj v zahraničí. Vojaci z týchto jednotiek úspešne pôsobili aj v zahraničných vojenských operáciách a mierových misiách. O svojich pocitoch po prevzatí bojovej zástavy nám veliteľ Samohybného delostreleckého oddielu Michalovce, podplukovník Marek Uhaľ, povedal toto."
Marek Uhaľ, veliteľ Samohybného delostreleckého oddielu Michalovce:
“Tých úloh, ktoré plnil delostrelecký oddiel v poslednom období bolo nesporne strašne veľa. V rámci domáceho krízového manažmentu sme sa podieľali na spolupráci s Policajným zborom, väčšinou v okrese Humenné. Snina, Michalovce, pomáhali sme Policajnému zboru samozrejme aj na hraniciach smerom na Poľskú republiku. Takisto sme pomáhali našimi jednotkami pri živelných pohromách a katastrofách, ktoré sa udiali hlavne prevažne v regióne východného Slovenska, v Košickom a Prešovskom kraji. V prípade medzinárodného krízového manažmentu momentálne máme nasadenú jednu palebnú batériu v Lotyšsku. Tejto úlohy sme sa zhostili so cťou. Po dlhom čase, konečne, živá palebná batéria spolu s domácimi výrobkami, ako je samohybná húfnica Zuzana vzor 2000, naši vojaci si plnia úlohu v Lotyšsku so cťou. Palebné úlohy a ďalšie úlohy s tým súvisiace sú náročné pre našich vojakov a je to určite výzva. V blízkej budúcnosti očakávame v našom portfóliu vo výzbroji nové … húfnice, ktoré vyrába domáci slovenský výrobca. Na tomto výrobku sa podieľalo nesporne veľa, niekoľko desiatok spoločností zo Slovenska, z Čiech a iných krajín. My sme právom hrdí na to, že sme delostrelci. Tú tradíciu dodržiavame už niekoľko desaťročí, minimálne od roku 1945. Verím tomu, že ako náš symbol generál vo výslužbe pán Korda, naďalej chceme niesť hrdo naše tradície, chceme sa vrátiť pôvodom ku koreňom tradície delostrelectva a byť hrdí, pyšní na našu špecializáciu. Dovolím si povedať, to je Boh vojny. Je to stále delostrelectvo. Myslím si, že každý veliteľ manévrových jednotiek sa bez adekvátnej a účinnej palebnej podpory nikdy nepohne vpred.”
Miroslav Minár:
“Hrdosť na delostrelcov z Michaloviec neskrýval ani veľmajster Cechu puškárov a delostrelcov, plukovník vo výslužbe Jaroslav Junek.”
Jaroslav Junek, veľmajster Cechu puškárov a delostrelcov, plukovník vo výslužbe:
“Tá hrdosť a česť tu bola, je a bude. No a my už teraz 360. výročie na pripravujeme oslavy, ktoré nám pripomenú, že tí delostrelci vždycky bola tá elita armády a vždycky tam boli najschopnejší ľudia, pretože tí delostrelci boli schopní potom aj veliť armádam, boli schopní veliteľ vyšším jednotkám a nielen delostreleckým, ale aj vševojskovým. Však aj Golian bol pôvodne delostrelec. Blahoželám všetkým, že im bola prepožičaná bojová zástava.”
Miroslav Minár:
"Dôstojné miesto bude mať v Rožňave aj bojová zástava, ktorú si z rúk prezidentky a hlavnej veliteľky slovenských ozbrojených síl prevzal veliteľ Práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, podplukovník Ondrej Iličko."
Ondrej Iličko, veliteľ Práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Rožňava:
“Je to pre nás veľká česť a zároveň pocta. Je to odzrkadlením dlhoročnej práce nielen súčasných príslušníkov práporu RCHBO, ale aj minulých veliteľov práporu a samozrejme príslušníkov Práporu radiačnej, chemickej a biologickej, minulých a súčasných.”
Miroslav Minár:
“Predsa len, keby ste mohli vystihnúť nejakú poslednú udalosť, na ktorej sa mimoriadne významne podieľala vaša jednotka.”
Ondrej Iličko:
“Naša jednotka v rámci boja proti Covidu-19 v rámci epidemickej situácie sa podieľal predovšetkým na dezinfekcii priestorov vojenských zariadení a vojenských útvarov. Samozrejme dezinfekciu a dekontamináciu jednotiek počas cvičení, či s účasťou medzinárodných jednotiek, alebo aj príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. V súčasnej dobe vyčleňuje multifunkčnú jednotku radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ktorá plní úlohy v rámci mechanizovanej práporovej skupiny s tým, že na budúci rok samozrejme pripravujeme ďalšiu jednotku, ktorá bude súčasťou laboratória, resp. laboratórií, ktoré bude súčasťou jednotky síl vysokej pripravenosti NATO.”
Miroslav Minár:
"Pri slávnostnej ceremónii prepožičania bojovej zástavy nemohol chýbať aj dlhoročný veliteľ rožňavských chemikov, plukovník Oliver Toderiška. Aké boli jeho pocity, že jeho vojakom bola po rokoch úsilia prepožičaná bojová zástava?"
Oliver Toderiška,bývalý veliteľ Práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Rožňava:
“Hrdosť na to, že Prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany konečne dostáva bojovú zástavu, ktorú si zaslúži za svoje dlhoročné pôsobenie na poli či už bojovom, tak ako aj v domácom režimovom manažmente, hlavne teraz za oblasť korony sme odviedli veľmi dobrý kus práce. Vravím sme, pretože sú stále moji, ja stále vravím a tri roky sme sa snažili túto zástavu získať, teraz sa to stalo, takže uvidím. Blahoželám celému Práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, všetkým jeho príslušníkom, buďte hrdí na to, že máte túto bojovú zástavu, máte na čo byť hrdí. Ste jediným práporom takýmto odborným na území Slovenskej republiky, etablovaným v rámci NATO, v rámci Európskej únie, takže máte na čo nadväzovať.”
Miroslav Minár:
“A dajme slovo aj veliteľovi Dopravného krídla generála Milana Rastislava Štefánika z Kuchyne, plukovníkovi Petrovi Prokopovi.”
Peter Prokop, veliteľ Dopravného krídla generála M.R. Štefánika Kuchyňa:
“Samozrejme je to veľké ocenenie nielen pre mňa osobne, ale aj pre celé dopravné krídlo a pre všetkých príslušníkov. Je to ocenenie ich práce každodennej, či už teda pri plnení bežných úloh, alebo aj pri plnení úloh krízového manažmentu, ktorého sme boli svedkami v uplynulých mesiacoch a som veľmi rád a som hrdý na to, že zástavu dneska dostávame.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Po ostatné roky sa v týchto dňoch pri príležitosti Dňa detí stretávali deti so špičkovými vojenskými profesionálmi. Vznik tejto novodobej tradície sme v roku 1997 iniciovali my vo vtedajšej Redakcii armádneho vysielania Slovenského rozhlasu. Však aj prvé ročníky mali názov Deň detí s Armádou Slovenskej republiky a Slovenským rozhlasom. Jeden z vydarených ročníkov celodenného podujatia bol v roku 2009 v Bytči. Dianie n futbalovom štadióne zaznamenal vtedajší kolega Bernard Roštecký.”
Bernard Roštecký, rozhlasový redaktor (nahrávka z roku 2009):
“Je krátko po 13. hodine a zdá sa, že Deň detí s ozbrojenými silami a Slovenským rozhlasom tu v Bytči sa vydaril. Ráno upršané, ale slniečko vyšlo, krásne svieti, videli sme prelet Migov 29, bojových stíhačiek, takisto zoskok parašutistov z vrtuľníka Mi-17. Ozbrojené sily pre najmenších návštevníkov, ale aj tých starších, pripravili dôstojnú prezentáciu všetkého, čo majú. Bojovej techniky, samozrejme aj pekný kultúrny program. Tu pri bojovom vrtuľníku Mi-24 vidím rodinku.”
Návštevník podujatia:
“Ja som zo Žiliny, Šmida. Prišli sme s rodinou, pekný deň je, tak prišli sme sa pozrieť, že teda ako máme k tomu blízko, pretože zať, tiež ako vojak z povolania, takže by sa dalo povedať, že sme taká vojenská rodina.”
Bernard Roštecký:
“Čo všetko ste deťom ukázali?”
Návštevník:
“Tak samozrejme ako deti, všeobecne vždy zaujímala vojenská technika, tak obhliadli si hlavne tie vrtuľníky, tú lietajúcu techniku, k tomu majú blízko. Prišli sme sa pozrieť, spojili sme príjemné s užitočným.”
Bernard Roštecký:
“A vo vrtuľníku sedia dvoja chlapci, ako sa voláte, odkiaľ ste prišli?”
Chlapci:
“Timko Kereš zo Súľohradna. Danko Kokajda z …”
Bernard Roštecký:
“Tu si sedíte vo vrtuľníku, páči sa vám tu, alebo čo sa vám tu ešte páčilo na Dni detí?”
Chlapci:
“Mne sa tu páči tie sedačky a tak.”
Bernard Roštecký:
“A videl si aj tanky, aj všetko ostatné?”
Chlapec:
“Áno.”
Bernard Roštecký:
“Samozrejme, pre deti tu nie je len bojová technika, ale aj rôzne atrakcie, nafukovací hrad, šmýkačky, lezecká stena nafukovacia, ale aj také adrenalínové športy ako je bungee jumping a airsoftová streľba. Súťaže pre najmenších pripravilo regrutačné stredisko ozbrojených síl. Vidíme kapitána Patrika Novotného, náčelníka regrutačného strediska, ktorý v spolupráci so žilinským strediskom a tento raz sám vlastne, maľuje bojovými farbami deti. Patrik, koľko ste tu mali detí dnes od rána?”
Patrik Novotný, náčelník regrutačného strediska:
“No dnes, keby som to mal rátať koľko tu bolo hláv na maľovanie, bolo ich určite vyše 300.”
Bernard Roštecký:
“Vy ste pre nich pripravili aj súťaže nejaké?”
Patrik Novotný:"
“Samozrejme. Mali slalom s loptou pomedzi bránky, ďalej skákali vo vreci, triafali sa na terč, robili kliky, drepy, ako riadni vojaci.”
Bernard Roštecký:
“Myslím, že takéto nasadenie nebýva zakaždým, vždy len na Deň detí.”
Patrik Novotný:
“Snažíme sa robiť každé podujatie s deťmi, aby to bolo pre nich pútavé a zábavné.”
Bernard Roštecký:
“Kolega zo žilinského regrutačného strediska odpočítava deťom, aká to je súťaž?”
Kolega, regrutačné stredisko:
“Deväť, desať. Je to súťaž v drepoch.”
Kolega:
“Čo dostanú deti keď úspešne splnili?”
Kolega:
“V každom kole máme pripravený iný darček. Momentálne rozdávame pravítka pre deti.”
Bernard Roštecký:
“Decká, páčilo sa vám to?”
Deti:
“Áno, áno.”
Bernard Roštecký:
“A odkiaľ ste prišli, prezraďte.”
Deti:
“Ja z Považskej Bystrice. Z Bytče.”
Bernard Roštecký:
“Z Bytče, čiže doma si. Celý deň si tu bol?”
Chlapec:
“Áno, od rána som tu.”
Bernard Roštecký:
“Čo sa ti tu najviac páčilo z tej techniky bojovej, alebo tie ukážky?”
Chlapec:
“Najviac sa mi páčili stíhačky. Ako strieľali na vrtuľník.”
Bernard Roštecký:
“Výborne, takže nech sa vám deti darí a pekný zážitok. Ahojte.”
Deti:
“Ahoj.”
Bernard Roštecký:
“Deň deti s ozbrojenými silami podporili členovia klubu Považie s historickými vozidlami, veteránmi. Tu mám pri sebe pána Ľudovíta Francla. Spokojný zatiaľ s účasťou aj s tým, ako ste sa vy prezentovali? Aký bol záujem?”
Ľudovít Francl, klub Považie:
“Naša prezentácia sa nám určite páčila. Vyšlo nám dokonca aj počasie. Ráno vo vyzeralo beznádejne, ale okolo 10. sa to počasie výrazne zlepšilo. Záujem o našu techniku tu je, deti sú spokojné, šťastné, takže čo si chceme viac priať?”
BOLI SME V AFGANISTANE
Miroslav Minár:
“Na začiatku dnešného spomínania nášho pôsobenia v Afganistane bude najskôr šťastné zvítanie sa po návrate našich vojakov zo služby v zahraničí a na konci to bude nešťastná udalosť na letisku v Kandaháre. V marci 2009 sa so svojimi najbližšími zvítal aj Daniel Kavuliak. Spolu s vojakmi z misie ISAF v Afganistane dnes v Trebišove privítali svojich z misie UNFICYP aj ich najbližší rodinní príslušníci. No a čatára Daniela Kavuliaka prišli privítať rodičia, aj manželka. Najskôr, pán čatár, misia sa skončila, splnila tie vaše predstavy, predsavzatia?”
Daniel Kavuliak, vojak:
“Dá sa povedať, že splnila. V podstate som to očakával. Pôsobili sme v nárazníkovom pásme, kde sme vlastne pozorovali turecké a grécke pozície a vlastne nejaké konflikty, alebo porušenia toho status quo na Cypre. Moja pozícia bola vo Famaguste a odtiaľ so vyrážal na patroly. Sme vlastne skontrolovali farmárov čo sa tam pohybovali, vlastne oni si obrábali svoje polia, tam neboli s tým žiadne problémy. Oni mali povolenie vystavené a ak nemali, tak sme ich slušne požiadali a oni zónu opustili.”
Miroslav Minár:
“Čiže rešpektovali vaše pokyny?”
Daniel Kavuliak:
“Rešpektovali. Tam nebol žiaden problém.”
Miroslav Minár:
“Poznali ten znak s nápisom Slovakia?”
Daniel Kavuliak:
“Áno, áno. Oni poznajú Slovensko veľmi dobre. No vítali nás.”
Miroslav Minár:
“Toto bola vaša prvá misia?”
Daniel Kavuliak:
“Áno, bola to moja prvá misia.”
Miroslav Minár:
“Otec František, vy keď ste sa dozvedeli tú informáciu, že syn sa dal jednak na vojenčinu a dal sa na misiu, čo ste na to povedali?”
František Kavuliak, otec:
“No tak čo, ja som bol s tým zmierený. Tak si to vybral, tak rozhodnutý je.”
Miroslav Minár:
“A pani manželka Lucia, tá asi možno najviac pocítila tú neprítomnosť manžela.”
Lucia Kavuliaková, manželka:
“Nebola som moc rada keď mi povedal, že ide.”
Miroslav Minár:
“Ale teraz je to už také príjemnejšie, už je doma.”
Lucia Kavuliaková:
“Teraz určite už hej, už som rada.”
Miroslav Minár:
“Zvítať sa prišla so svojim synom aj mamička Mária.”
Mária Kavuliaková. mama:
“Konečne, som rada, že ho mám už doma.”
Miroslav Minár:
“A keď sa predsa ešte len raz rozhodne, ale dnes je už armáda aj o tom, že bude musieť ísť na rozkaz?”
Lucia Kavuliaková:
“Tak určite by som nebola moc rada, tak ale nič s tým asi neurobím.”
Miroslav Minár:
“A keď to bude napríklad do Afganistanu, ako kolegovia, ktorí sa teraz vrátili?”
František Kavuliak:
“To už je taký osud. Ja som 25 rokov v bani robil a viete jak to je, človek už si nevyberie v takýchto veciach.”
Mária Kavuliaková:
“Ja by som bola nešťastná keby tam išiel, veľmi. Lebo to vidím a to neni nič moc dobré. No ja viem že sa vrátili, aj on sa môže vrátiť živý a zdravý, ale ten pocit že tam je, že sa tam strieľa, že sa tam robí zle, že sú tam tie výbuchy a tie samovražedné útoky, to človek nepridá na nervoch. Ale keď dostane rozkaz, no tak budeme čakať a budeme zmierení s tým. Budeme mu želať všetko dobré, nech sa šťastlivo vráti.”
Miroslav Minár:
“Žiaľ, pani Kavuliakovej sa tie najhoršie predtuchy naplnili. Daniel bol 9. júla 2013 na mieste, kde afganský vojak spustil paľbu zo strážnej veže leteckej základne Kandahár na skupinu slovenských vojakov, príslušníkov operácie ISAF. Pri útoku Daniel zahynul, ďalší dvaja slovenskí vojaci boli zranení ťažko a štyria ľahko. 27. decembra toho istého roku konvoj vojenských vozidiel operácie ISAF v Kábule sa stal terčom bombového útoku, následkom ktorého zahynuli nadporučík Edmund Makovník a rotný Patrik Fraštia, obaja príslušníci žilinského 5. pluku špeciálneho určenia. Česť vašej pamiatke, nikdy na vás nezabudneme.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie nám mladý pilot lietadla L410 priblíži výcvik na trenažéri tohto lietadla, dozvieme sa, ako treba pripraviť koňa na 600-kilometrovú výpravu, pripomenieme si Medzinárodný deň mierových síl OSN a udelíme pochvalu armádnemu strelcovi za prvenstvo na európskom šampionáte. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“Piloti z Dopravného krídla v Kuchyni v tomto mesiaci viackrát merali cestu do Prahy. Prečo, povie jeden z nich.”
Rastislav Šulík, kapitán lietadla letovej operačnej skupiny, Dopravné krídlo Kuchyňa:
"Dobrý deň. Volám sa poručík inžinier Rastislav Šulík a slúžim na dopravnom krídle na Letisku Kuchyňa, kde pôsobím ako kapitán lietadla letovej operačnej skupiny. Lietaniu na leteckej základni na type L410 UVP E20 sa venujem približne rok, odkedy som nalietal necelých 230 letových hodín na danom type. Väčšinu letových hodín som nalietal nad územím Slovenskej republiky v rámci leteckého výcviku. V poslednom období, približne od decembra minulého roka, som začal byť zaraďovaný aj do zahraničných leteckých prepráv, kedy sme prepravovali príslušníkov či už Generálneho štábu Slovenskej republiky, alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky do zahraničných destinácií ako napríklad Poľsko, Švajčiarsko, alebo Česká republika. Moja prvá zahraničná preprava bola uskutočnená práve do Poľska, konkrétne do Varšavy, dňa 18.12. 2020 s mojim veliteľom majorom Michalom Lancíkom. V najbližšom období ma čakajú letecké prepravy opäť do Českej republiky, následne do Rumunska. Ako som už spomenul, letecký výcvik druhého pilota na type L410 UVP E20 mám úspešne ukončený, no treba podotknúť, že každoročne chodia letové posádky na výcvik na letecký simulátor. Ja osobne som absolvoval tento výcvik začiatkom mája tohto roka v Prahe s veliteľom útvaru, pánom plukovníkom Petrom Prokopom. Na simulátore sme nacvičovali rôzne abnormálne a núdzové postupy, ako napríklad požiar motora počas letu, požiar na palube lietadla, vysadenie motora. Takisto sme lietali v rôznych nepriaznivých poveternostných podmienkach, ako napríklad silná turbulencia, silná námraza, strihy vetra a podobne. Samotný výcvik na simulátore mi dal strašne veľa, pretože väčšinu vyššie uvedených situácií si človek v reálnom lietadle nevyskúša hocikedy. Simulátor v Prahe je na veľmi vysokej úrovni. Ide o tzv. full motion simulator, čo znamená, že simulátor je ideologicky ovládaný a je plne pohyblivý, to znamená, že posádka cíti samotné poryvy vetra, zmenu v .. i sklone lietadla a podobne. Dá sa povedať, že je takmer totožný s reálnym lietadlom. Sám za seba môžem povedať, že som veľmi spokojný, že som bol práve na takomto simulátore. Dalo mi to strašne veľa a dúfam, že som si odtiaľ odniesol čo najviac. Všetkým poslucháčom ďakujem krásne za pozornosť a prajem príjemný zvyšok dňa."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“V ďalšej časti nášho seriálu, ktorý venujeme pripravovanej armádnej jazdeckej výprave na počesť večného cisárskeho vojaka Ladislava Škultétyho Gábriša, sa dnes pozrieme na to, čomu sa venovať, aby koník zvládol 600-kilometrovú jazdu z Mojtína do Rumunska. Prípravu svojho vraníka nepodceňuje ani plukovník vo výslužbe Július Kováč.”
Július Kováč, plukovník vo výslužbe:
“!Ja som stará garda ešte a mňa vychovávali pán doktor Hanulay, ktorého až by náhodou to počúval, tak ho pozdravujem a pán profesor Halgoš. Kedysi, keď som bol na rôznych školeniach, tak na jednom školení som zachytil tzv. jarná príprava. Jarná príprava spočíva v tom, že koníka pripravujete tak, aby v kuse klusal jednu hodinu. Samozrejme, moje základná literatúra je Základy športového jazdenia na koni, ktorá je vydaná a nech sa pozriem na akékoľvek knižky, ktoré dneska vychádzajú, vždycky vychádzajú jednak z tejto knižky, ktorá bola napísaná, ale jednak aj z vojenského predpisu o jazdectve, ktoré som si kedysi, asi ped 20 rokmi, preštudoval. Takže vrátime sa konkrétne k mojej príprave. Prípravu som začal 15. januára tzv. jarnou prípravou koňa. To znamená, že celý ten priebeh je rozdelený po minutáži a po rýchlostiach, že koľko ten koník má dosahovať. A prichádza máj, takže už začneme robiť tak, aby denne ten koník robil doobeda a poobede. A dosiahneme až ten cieľ, že 2-3-krát týždenne bude robiť, teda máj, jún, 2-3 hodiny doobeda a 2-3 hodiny poobede.”
Miroslav Minár:
“Veríme, že nielen vraník plukovníka Júliusa Kováča bude na 600-kilometrovú jazdu dobre pripravený. Napokon, celú prípravu armádnej jazdeckej výpravy budeme aj naďalej pozorne sledovať.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Zajtra, 29. mája, si pripomenieme Svetový deň mierových síl Organizácie spojených národov. Svetová organizácia ho vyhlásila v roku 2002 ako spomienku na prvé nasadenie modrých prilieb v roku 1948 v Palestíne. Slovenská republika krátko po svojom vzniku vyslala na prvú misiu svoj legendárny ženijný prápor. Do dnešného dňa sa v operáciách a misiách medzinárodného krízového manažmentu vystriedali tisícky slovenských vojakov.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Po 1. januári 1993 časť vojakov bývalého spoločného česko-slovenského práporu misie UNPROFOR ostala pôsobiť na Balkáne. 1. mája 1993 sa do tejto misie zapojil takmer 600-členný legendárny ženijný prápor. Na svoju prvú misiu sa vojaci pripravovali vo Výcvikovej základni OSN v Nitre a vtedajšej Ženijnej brigáde v Seredi. Prvým úspešným veliteľom bol plukovník Ľubomír Kolenčík. Na jeho skvelú prácu naviazal neskôr ďalší veliteľ, plukovník Daniel Kostra.”
Daniel Kostra, bývalý veliteľ slovenskej misie UNPROFOR:
“Robili cesty, stavali mosty, stavali pozorovateľne, poľné nemocnice, proste všetko, čo sa týkalo ženijného zabezpečenia. U mňa bola tá špecifika tá, že ja som mal v podstate na 26 miestach ľudí po celej bývalej Juhoslávii. Bolo úplne normálne, že trebárs bolo družstvo, ktorému velil čatár zo zálohy, no a ten musel zabezpečiť cez logistiku, plnenie úloh, všetko tak, aby tí vojaci mohli fungovať. Trebárs snug tímy, most na Neretve, to boli úlohy, ktoré v tom období slovenská armáda ani neplnila. Si zoberte, že my sme vlastne na šiestich nosičoch 815-kach, previezli 32 pontónov. Tie sme naložili v rieke do trajektu, potom sme ich v Splite vykladali, ťahali sa na Neretvu a na Neretve sa staval most. Tento most sa volal Cesta života. A ja som veľmi rád, že ho stavali práve Slováci, pretože sme zabezpečovali vlastne Sarajevo, všetky možné konvoje a som hrdý na to, že som mohol byť pri tom s našimi vojakmi a že sme tú úlohu splnili na výbornú.”
Miroslav Minár:
“Od roku 1998 do roku 2008 pôsobili Slováci v misii UNDOF na Golanských výšinách. A aj keď tam v súčasnosti neveje vlajka Slovenskej republiky, naša krajina je naďalej aktívna a v konfliktnej oblasti má svojich pozorovateľov. Službu tu absolvoval aj podplukovník Michal Rohleder.”
Michal Rohleder, vojenský pozorovateľ na Golanských výšinách:
“Našou úlohou je pod operačným riadením veliteľa UNDOF asistovať Sýrii a Izraelu pri dodržiavaní záverov dohody o odzbrojení z roku 1974, k tomuto vykonávame pozorovanie, patrolovanie, inšpekcie a podávame hlásenia o akýchkoľvek aktivitách, ktoré vedú, alebo by mohli viesť k porušeniu predmetnej dohody. Našimi ďalšími aktivitami je vykonávanie špeciálnych vyšetrovaní a výcvik nových pozorovateľov. Dôležitou úlohou je vykonávanie inšpekcií v 14-dňových cykloch na obidvoch stranách, kedy cieľom je fyzicky preveriť všetky vojenské pozície a zmonitorovať, či počty vojakov a vyšpecifikovanej techniky nepresahujú limity povolené dohodou.”
Miroslav Minár:
“Slováci pod vlajkou OSN pôsobili aj 4 roky na africkom kontinente. V rokoch 2000 a 2004 v Eritrei, no a neskôr dokonca aj vo Východnom Timore. Najstaršou misiou je misia UNFICYP na Cypre. Naši vojaci tu nepretržite pôsobia od roku 2001.”
Gustáv Kubica, veliteľ pozície na Cypre:
“Veliteľ pozície rotmajster Gustáv Kubica. Pozorovacia pozícia 129, ktorá sa nachádza vlastne v obci Pila. Je to zmiešaná obec, žijú tu tureckí a grécki cyprioti a nachádza sa v buffer zóne, čiže v nárazníkovom pásme.”
Miroslav Minár:
“Výnimočná je táto obec, táto vaša pozícia v tom, že vlastne aj na vašom stanovišti prebieha hranica.”
Gustáv Kubica:
“My tu dohliadame na tureckú kaviareň a grécku kaviareň. Ideme patrolovať do buffer zóny.”
Miroslav Minár:
“A tie kaviarne nelákajú?”
Gustáv Kubica:
“Nie, nechodíme do nich. Slúžime tu šiesti. Služba prebieha tuná v centre boxe, kde je stále jeden príslušník družstva a plus dvaja príslušníci patrolujú patrolovacím autom podľa určenej trasy.”
Miroslav Minár:
“Dobrý deň, tu vidím na svojom stanovišti.”
Róbert Janák, člen patrolovacieho družstva:
“Volám sa desiatnik Róbert Janák.”
Miroslav Minár:
“Čo vy tu robíte v tejto búdke?”
Róbert Janák:
“V tomto boxe ja mám vlastne za úlohu kontrolovať tureckú kaviareň, hneď naproti cez cestu pár metrov napravo je grécka zase kaviareň. Oni väčšinou mávajú medzi sebou nejaké verbálne potýčky a my na to dohliadame, aby ešte náhodou nedošlo aj k nejakým fyzickým násiliam.”
Miroslav Minár:
“Dodnes pod modrou vlajkou OSN súžia mieru tisíce vojakov a civilov na rôznych nepokojných končinách sveta. Pri plnení úloh ich takmer 4000 zahynulo. Medzi nimi aj šesť Slovákov. Česť vašej pamiatke.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Slovenský reprezentant v strelectve Juraj Tužinský sa stal majstrom Európy v olympijskej disciplíne vzduchová pištoľ na 10 metrov. Vo finále v chorvátskom Osijeku dosiahol nástrel 241 bodov. 36-ročný Tužinský, člen Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, získal svoju druhé medailu na európskom šampionáte. V rovnakej disciplíne totiž vybojoval bronz v roku 2010. Z vrcholných podujatí má ešte aj v zbierke bronz z Európskych hier v Baku 2015.”
Juraj Tužinský, slovenský reprezentant v streľbe:
“Starý otec bol poľovník, takže tá streľba bola dosť taká u nás v rodine založená. Ocino tiež skúšal možno že nejakú streľbu, broky, je to niečo úplne iné. Vyrastali sme na dedine u starých rodičov, takže samozrejme nejaká vzduchovka tam bola, to strieľalo po všeličom, čo sme si našli, nejaké terčíky a tak, ako malé deti nás to bavilo, tak sa rozhodli rodičia asi, že ma prihlásia na tú streľbu, v Lučenci bol strelecký klub, tak som to vyskúšal a sa mi to zapáčilo a som pri tom zostal. Ma to dosť bavilo a také niečo iné to bolo, ako robili moji kamaráti, že každý hral futbal, alebo išiel na nejakú atletiku, ja som strieľal. Tak to bolo také zaujímavejšie. Ako tie deti sme mohli mať tú zbraň v ruke, ale v rámci bezpečnosti sme chodili na tréningy pod dohľadom a po nejakom roku už som išiel na prvé majstrovstvá Slovenska, kde som skončil tretí, vtedy som nejak nerozmýšľal, tak som to robil, proste bavilo ma to a ono to prišlo až potom v tom veku niekedy po strednej škole, keď som prišiel na Duklu, že som si uvedomil vlastne, že to môžem robiť aj profesionálne, že sú aj nejaké majstrovstvá sveta, že je nejaká olympiáda, čiže až vtedy som si uvedomoval, že nejaké ciele sú, ktoré si môžem stanoviť, ktoré môžem dosiahnuť. Človek to vlastne dovtedy robí len nejaké hobby, nejaký koníček a potom príde tá zodpovednosť keď som prišiel do vojenského športového centra a ma tu zamestnali, tak som si uvedomil, že ozaj sa to dá robiť aj na profesionálnej úrovni a dá sa porovnať s tými najlepšími.”
Miroslav Minár:
“Blahoželáme Juraj a veríme, že medzi tými najlepšími budeš aj na olympiáde v Tokiu.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
