- Dátum: 29.07.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.73 MB
Plná poľná
[29.07.2022; Regina Západ; Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Mladí vojenskí lídri na Tureckom vrchu. * Svojich vojakov môžete viesť aj takto, ukázali im inštruktori z Veľkej Británie a Česka. * Bez rozdielu hodností, vzali do rúk ženijnú lopatku a kopali okopy. Vedia, že je to drina. * Dobrovoľníci v Martine majú za sebou ďalší týždeň výcviku. Čo už zvládli? * Pozveme vás aj na pochod na počesť obetí I. svetovej vojny. * Predstaví sa vám nadporučík Jakub Naď, dnešná osobnosť rezortu. * A nebude chýbať ani tradičná pochvala na záver."
NATO A MY
Miroslav Minár:
"Jeden za všetkých, všetci za jedného. Mušketierske heslo sprevádza aj niekoľkotýždňovú prípravu mladých slovenských poddôstojníkov a dôstojníkov. Zabezpečoval ju poradenský tím z Veľkej Británie, ktorý už niekoľko rokov pôsobí vo Vyškove na Morave v Českej republike. Na časť výcviku sme sa boli pozrieť na cvičisku Turecký vrch. Na Záhorí sme sa najskôr stretli s nadporučíkom Jakubom Naďom z 12. mechanizovaného práporu z Nitry."
Jakub Naď, 12. mechanizovaný prápor z Nitry:
"Kurz je určený pre profesionálnych vojakov hodností od slobodníka do kapitána, výnimočne až major. Kurz pozostáva z jednotlivých fáz rozdelených po týždňoch. Celý kurz je zameraný na velenie malým taktickým jednotkám a nejaké zlepšovanie vodcovstva."
Miroslav Minár:
“Vy sa nachádzate na Tureckom vrchu. Čo teda pre účastníkov kurzu tu vaši kolegovia z Veľkej Británie, ktorí sú garantom tohto kurzu a sídlia na Morave, vo Vyškove na Morave, čo teda pre nich pripravili dnes?”
Jakub Naď:
“Precvičujú spôsoby hliadkovania s rôznymi úlohami čo sa týka nejakej bojovej činnosti počas týchto hliadok. Kolegovia z Británie majú nachystané rôzne modelové situácie, ktoré môžu vzniknúť počas hliadkovania, napríklad nastrelenie nepriateľom a podobne.”
Miroslav Minár:
"Keďže sú to lídri, sa očakáva, aká bude ich reakcia, tak, aby vedeli jednak veliť svojim vojakom a samozrejme aj aby vedeli eliminovať tých útočníkov, ale zároveň aj aby zabezpečili ochranu svojim vojakom."
Jakub Naď:
“Samozrejme, ide prioritne o to, aby ich vedeli svojim príkladom viesť k tým správnym cieľom a výsledkom.”
Miroslav Minár:
“Vy ste účastníkom takéhoto kurzu vo Vyškove na Morave, čo ste si vy z neho odniesli?”
Jakub Naď:
“Vo Vyškove išlo o to, že tam bolo myslím 10 národností, ak si správne spomínam. Odniesol som si teda hlavne nejaké zlepšenie medzinárodnej spolupráce, napríklad aj s kolegami, ktorí v podstate neovládali reč som si v podstate nejakým spôsobom precvičil aj teda, doslova, velenie rukami-nohami.”
Miroslav Minár:
"Dôležité zrejme bolo to, nasiaknuť tú atmosféru, získanie tých spôsobilostí, ktoré teda vám odovzdávali tí partneri z Veľkej Británie, ale aj českí kolegovia, pretože zrejme aj pri možnom nasadení na zahraničných mierových misiách alebo vojenských operáciách toto aj zrejme účastníci kurzu zúročia. Bolo to aj vo vašom prípade?"
Jakub Naď:
"Určite, samozrejme. Bol som ja už na misii v Lotyšsku a toto nejakým spôsobom umocnilo to, čo som vlastne získal tam. Spôsoby medzinárodnej spolupráce, samozrejme rozšírenie obzorov ako určité veci robí niekto iný, ako teda Slováci."
Miroslav Minár:
“Tu, na Tureckom vrchu, v tejto ubytovacej časti, je hŕstka vojakov, ktorí nie sú priamo zainteresovaní na tomto kurze.”
Jakub Naď:
“Momentálne sú tú so mnou ubytovaní ľudia, ktorí v podstate majú robiť imitáciu nepriateľa, ale tak isto mám tu aj zdravotnícke zabezpečenie, mám tu vodičov, ktorí celkovo pomáhajú zabezpečovať tento kurz aj materiálne a personálne.”
Xxx
Miroslav Minár:
“Prebrodil som sa vysokou trávou sem do lesa, na Tureckom vrchu. No a tu na jednom pracovisku už kujú plány inštruktori, kolegovia z Veľkej Británie.”
Britský inštruktor:
“Dnes budú robiť útoky v zostave družstiev, zhruba na nejaké vzdialenosti 3-4 km. Takže tí naši lídri budú nejakým spôsobom donútení prijať rozhodnutie a teda ďalej budú plánovať tie svoje ďalšie kroky.”
Miroslav Minár:
"Súčasťou poradenského tímu z Veľkej Británie sú aj vojaci Armády Českej republiky. Jedného z nich, rotmajstra Jana Javora, sme požiadali, aby nám tento tím, BIMAT, podrobnejšie predstavil."
Jan Javor, člen poradenského tímu, Armáda Českej republiky:
"Tak BIMAT vlastne vznikol teraz už skoro pred 22 rokmi vo Vyškove a bol vlastne založený za účelom pomoci akoby armádam strednej a východnej Európy. Najskôr to boli len britskí inštruktori, ale posledné roky sme sa zapojili aj my ako Česi ako plnohodnotní inštruktori, či už vo Vyškove alebo vlastne na výjazdoch po rôznych štátoch v okolí."
Miroslav Minár:
“Teraz ste zakotvili tu, na Slovensku. Pripravujete mladých lídrov z 12. mechanizovaného práporu. Čo je teda vlastne tým základným poslaním tohto kurzu, ktorý tu prebieha?”
Jan Javor:
“Tento kurz je nazvaný JCLC, skratka Junior Command and Leadership Course, čo je v nejakom preklade vlastne príprava veliteľov vlastne na velenie jednotiek. A v podstate také gro toho kurzu je naučiť vlastne týchto mladých veliteľov, alebo povedzme mladých chalanov, ako vlastne veliť, na čo všetko musia akoby myslieť, čo akoby zvládať a vlastne také hlavné tri piliere. Veliteľ musí prísť s nejakým plánom, dokáže to tímu povedať a potom ten plán uskutočniť.”
Miroslav Minár:
"Toto sú všetko veci, ktoré samozrejme v praxi využijú títo mladí velitelia nielen doma, počas velenia svojim jednotkám, ale najmä v zahraničí. Čo by ste teda vypichli vy ako takú najzákladnejšiu potrebu, aby ten mladý líder si osvojil a vedel potom ozaj v tej praxi to zrealizovať tak, aby jednak splnil úlohu a aby ochránil tých svojich vojakov."
Jan Javor:
“Ja by som teda asi vypichol to, že musí niesť akoby zodpovednosť a musí byť schopný sa rozhodnúť akoby v ťažkých chvíľach, keď je napríklad v nástrele alebo v nejakej krízovej situácii, sú tam zranení. A to sa im tu snažíme vštepiť, určitý taký akoby postup, ktorý im pomôže v týchto ťažkých situáciách sa zorientovať vlastne, tú situáciu si nejako vyhodnotiť a na základe vlastne toho, čo ich obmedzuje, limituje alebo aké sú vlastne podmienky pre nich, tak prísť s nejakým plánom a potom ho vlastne uskutočniť. Ja by som spomenul, ja napríklad chalanom vo svojej sekcii hovorím, že tu vlastne tieto postupy uplatnia nielen akoby v tom vojenskom živote, vo vojenskej kariére, ale v podstate aj keď sa stane nejaká krízová situácia v civilnom živote, napríklad autonehoda, tiež je to zložitá situácia, je potrebné vlastne vymyslieť, čo sa bude diať a vlastne ako ten plán urobiť a uskutočniť.”
Miroslav Minár:
“Nemusí to byť samozrejme iba autonehoda, prírodná katastrofa, povodne, snehové kalamity, priemyselné havárie.”
Jan Javor:
"Presne tak. Je to taký akoby všeobecný postup pre nielen akoby vojenských veliteľov, ale proste pre kohokoľvek, kto si chce byť istý, že sa v ťažkej chvíli dokáže správne rozhodnúť."
Miroslav Minár:
"Spomínali ste na úvod, že váš tím z Vyškova navštevuje aj iné krajiny a pripravuje alebo snaží sa pripraviť mladých lídrov z členských krajín Severoatlantickej aliancie. Ale aj mimo?"
Jan Javor:
"Presne tak. My spolupracujeme aj so štátmi, ktoré sú nielen priamo v NATO, ale aj s tzv. partnerskými štátmi pre vlastne spoluprácu s NATO, aj čo sa týka vlastne štátov na Balkáne alebo štátov ako je Kazachstan, Uzbekistan a tieto okolité štáty."
Miroslav Minár:
“Akí sú títo naši mladí slovenskí lídri?”
Jan Javor:
"Veľmi schopní, určite vidno, že majú zažitú akoby vysokú mieru profesionality. Vedia, čo majú robiť a povedal by som, že my sa im snažíme len poskytnúť ďalšie vlastne nástroje pre to ich vlastne velenie, aby sa mohli rozhodovať."
Miroslav Minár:
"Povedzte našim poslucháčom Plnej poľnej o sebe trošku niečo viacej. Napríklad kedy vy ste vstúpili do armády a prečo?"
Jan Javor:
"Do armády som vstúpil v roku 2008. Prečo? Asi by som povedal, že to bol nejaký môj celoživotný sen. V tom čase som sa o armádu veľmi zaujímal a všetky veci s tým spojené. Slúžil som v Čáslaviciach, vlastne v 82. mechanizovanom prápore a prešiel som funkciami strelec operátor, veliteľ roje, veliteľ družstva a potom som sa presunul vlastne do Vyškova."
Miroslav Minár:
“Napĺňajú sa zatiaľ tie vaše sny a predstavy o tom, že teda áno, toto je to pravé orechové, toto som chcel robiť?”
Jan Javor:
“Napĺňajú, ale musím tu spomenúť, že na BIMATe už budem v súčasnosti takmer 5 rokov, takže ma čoskoro čaká asi posun na iné miesto, uvidíme, čo to bude.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, určite boli aj zahraničné operácie, misie. Kde konkrétne?”
Jan Javor:
"Zúčastnil som sa misie v Afganistane v roku 2012 a okrem toho množstva zahraničných výcvikov, či už v Nemecku, Rakúsku, Rumunsku,."
Miroslav Minár:
" … zaželať týmto slovenským účastníkom kurzu do tej ich ďalšej, ja predpokladám, že bohatej, kariéry?"
Jan Javor:
"Dúfam, že všetci vydržia v armáde veľmi dlho, pretože sú to mladí, schopní chalani. Čo by som im poprial? Určite pevné zdravie, hodne trpezlivosti, pretože všetci vieme, že nikdy to nebýva jednoduché a aby sa vždy dokázali nad tie veci akoby povzniesť, udržať si určitý odstup a nech vždy hľadia do budúcnosti s optimizmom."
Xxx
Miroslav Minár:
"Poručík Peter Bala mal na ramenách hviezdičky doslova iba niekoľko dní a už si to na známom Turečáku vychutnal, ako chutí ten ozajstný, tvrdý vojenský chlebík. A vlastne sa dokonale pripravil na to, aké nároky môže mať na svojich budúcich vojakov, napríklad pri kopaní okopov hlboko v lese."
Peter Bala, účastník výcviku:
"Špeciálne na tomto kurze nikto nemá hodnosť, ktorú má v skutočnosti, čiže aj tu kapitán je v podstate spojka. Čiže v podstate kapitán tu kopal s nami všetky okopy, aj všetko. Čiže ja som kopal tento okop pre dvoch, takže sme si zakopali."
Miroslav Minár:
“Ako dlho to trvalo?”
Peter Bala:
“Ten okop? Ja neviem, asi hodinu. A pár nadáviek k tomu.”
Miroslav Minár:
"Nikto vás tu nepočuje, iba kamaráti, v pohode. Napĺňajú sa zatiaľ tie vaše sny, tie očakávania, keď ste teda rozhodli stať sa profesionálnym vojakom a nastúpili ste sem k 12. mechanizovanému práporu v Nitre?"
Peter Bala:
“Podľa mňa určite. Som veľmi príjemne prekvapený, akých ľudí som tu stretol. Od veliaceho, ktorý mi umožnil v podstate ísť na tento kurz ešte skôr, než som dokončil DKVŠ, som mal veľmi dobrých učiteľov na DKVŠ, ktorí mi strašne veľa dali a tiež mi umožnili, aby som mohol ešte predtým, než dokončím DKVŠ, že v podstate dôstojnícky kurz pre vysokoškolákov, z civilnej vysokej školy, aby mohli mať dôstojníka. Čiže prebiehal v Liptovskom Mikuláši. Tak ja som len vďačný a môžem povedať, akože tak to zhrnúť, že všetko, s čím som tu išiel, sa zatiaľ napĺňa, takže som rád.”
Miroslav Minár:
“Nejaké méty pred sebou?”
Peter Bala:
“Len taká, aby mi zostal ten elán až do posledného dňa služby.”
Xxx
Miroslav Minár:
“Z rekognistácie v teréne sa vrátil aj nadporučík …”
Teodor Szabó, účastník kurzu:
“Szabó, Teodor.”
Miroslav Minár:
“Unavený, asi aj po tej noci, aj po tom kurze doterajšom, pretože asi vám títo kolegovia z Veľkej Británie dávajú do tela.”
Teodor Szabó:
"Tak určite je to náročný výcvik, ale nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Správne pre vojakov, ktorí slúžia u mechanizovaných jednotiek alebo mechanizovaných práporov by mal byť toto ich, dá sa povedať, denný chlebíček."
Miroslav Minár:
"Dajú sa niektoré tie veci alebo to, čo vás učia inštruktori, praktizovať aj u vašej jednotky?"
Teodor Szabó:
"Tak je to dosť podobné, ako majú aj Briti, ako máme aj my, tú vlastne taktiku. Sú tam pravdaže rozlišnosti, ako má každá armáda. Tak isto veľa nových vecí, ktoré sa budem pokúšať aplikovať u našej jednotky, som sa naučil."
Miroslav Minár:
“Čo napríklad?”
Teodor Szabó:
"Zaujatie vlastne, oni to nazývajú harbor, ale u nás by sa to dalo povedať, že je to východiskové postavenie, že zaujať to do trojuholníka, vlastne s tým, že každé to družstvo má jednu hranu toho trojuholníka. Ďalšia taká vec, ktorá ma dosť prekvapila a dosť pomôže pri našom výcviku, je, ako riešia veci počas nočných pochodov, ako zaujmú takú krátku prestávku, kedy sú tesne pri sebe a zástupca opočíta každého jedného vojaka, aby si bol istý, že sme nestratili nikoho počas presunu. A keď už sa nám takáto situácia stane, sme niekoho stratili počas presunu, tak sa mi tak isto páčil ten ich spôsob vlastne, akým riešia jeho spätné dohľadanie, aby sme ho zasa dostali naspäť k jednotke."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu sa dozviete, ako kurz pre mladých vojenských lídrov hodnotí veliaci poddôstojník mechanizovaného práporu z Nitry nadrotmajster Tomáš Demeter. Zavítame aj pod Martinské hole, kde pokračuje dobrovoľná vojenská príprava. Pozveme vás na pochod na počesť obetí I. svetovej vojny a predstavíme vám aj kariéru nadporučíka Jakuba Naďa, dnešnú osobnosť rezortu. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
NATO A MY
Miroslav Minár:
"Kurz určený najmä pre mladých vojenských lídrov z Nitry vrcholí. Ako sa na jeho prínos pozerá veliaci poddôstojník 12. mechanizovaného práporu nadrotmajster Tomáš Demeter?"
Tomáš Demeter, veliaci poddôstojník 12. mechanizovaného práporu z Nitry:
"No ja jednoznačne v tomto kurze vidím veľký prínos, nielen pre tých jednotlivých ľudí, ale myslím, že pre celý náš útvar a tak isto pre Ozbrojené sily, pretože takýmto spôsobom si tí chlapci zlepšia svoje líderské, plánovacie, no celkovo všeobecne vojenské schopnosti a tak budú určite prínosom pre celú, ako som povedal, pre celú jednotku, pre celé Ozbrojené sily. Môžu tieto skúsenosti, ktoré získajú, ďalej odovzdávať mladším vojakom, mladším lídrom. Ja som sa veľmi potešil, keď sme dostali tento kurz, keď nám bol ponúknutý a bol nám vlastne pridelený, pretože to je niečo, o čom som už v minulosti počul. Mali sme tam zopár kolegov a vždycky to bolo obmedzené na 1-2 ľudí z útvary. A teraz vlastne sme mali možnosť tam vyslať takmer 30 ľudí na tento kurz. Takže to bola úžasná príležitosť. Ja to veľmi oceňujem a veľmi si to vážim."
Miroslav Minár:
“Ako ste vyberali účastníkov kurzu?”
Tomáš Demeter:
"Tak, mali sme kritériá. Jednak že to bol vek, myslím ten služobný vek. Takí ľudia, ktorí sú v podstate noví lídri alebo budúci lídri, ktorí majú ten potenciál, že budú vybraní. A samozrejme tam určitú rolu hrala aj jazyková pripravenosť, ktorá avšak nebola až takou podmienkou, v postate oni sú rozdelené na nejaké tri družstvá, tri syndikáty a je dôležité, aby tam boli aspoň nejaké 2-3, ktorí dokážu tú informáciu preniesť a už keď sa bavíme o tej taktike, o tej bojovej činnosti, tak na to potrebuje vojak možno naozaj nejakých 10 slov, pretože vojaci hovoria všeobecne po celom svete asi tým istým jazykom."
Miroslav Minár:
“Áno, a keď sa nevedia dohovoriť jazykom, samozrejme je množstvo signálov, ďalších vecí, ktorými sa dajú dohovoriť úplne v pohode.”
Tomáš Demeter:
“Áno, presne tak. A myslím si, že toto je ďalším takým dobrým aspektom tohto kurzu, že tí chlapci si zdokonalia svoju angličtinu. Niektorí, ktorí vedeli, tak sa zlepšia, a niektorí, ktorí mali iba tie základy, tak možnože získa takú aspoň istotu, že neni sa čoho báť a treba len komunikovať. Ako hovorím, bude to určite pre nich prínosom.”
Xxx
Miroslav Minár:
"DVP očami Mariána Baláža. Marián Baláž a s ním desiatky mladých mužov a dievčat sa statočne boria s nástrahami, ktoré počas dobrovoľnej vojenskej prípravy pripravili inštruktori v Martine. Poďme po týždni opäť s Mariánom Balážom za kasárenskú bránu v kasárni Výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine."
Marián Baláž, účastník dobrovoľnej vojenskej prípravy:
"Pozdravujem poslucháčov Plnej poľnej. Ďalší týždeň na Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine je za nami. Rota DVP sa má na pomery dobre, pomaly, ale iste sa režim pritvrdzuje. Ranná rozcvička mnohých kolegov a kolegyne prekvapila, neboli naučení alebo zo základnej a strednej školy zabudli, aké to je spraviť ráno rozcvičku. No a taký denný poriadok, alebo pracovný deň, na DVP vyzerá asi tak, že ráno budíček, ako kto si uzná, 6:05-6:10 vonku nastúpení na rozcvičku. Po rozcvičke máme ďalší program, akým je teoretické alebo praktické vyučovanie, to znamená nejaké to RCHBO, zdravotná príprava, strelecká príprava, spojárina, topografia, ženijná príprava, poradovka, mali sme už aj prvé presuny, tzv. zrýchlený presun na 5 km a presun v plnej poľnej na 10 km. Už sme sa aj prvýkrát maskovali maskovacími farbami a väčšinou ten denný režim, alebo pracovný režim, trvá od 6:00 hod. rána približne do tej 18:00 hod. a po tej 18:00 hod. máme už osobné voľno. Počas toho osobného voľna ako kto čo uzná za vhodné, je také napríklad samoštúdium, niekto si ide zacvičiť, zabehať, samozrejme každý večer pred kontrolou izieb bývajú aj rajóny, každá izba má nejaký svoj rajón, izbu, upratovanie spoločenských miestností ako je práčovňa, kuchynka. O tej 21:15-21:30 večerná kontrola izieb, či sú pekne komíniky spravené, či je plachta napnutá a všeobecne, či je poriadok na izbách. A či to zvládajú všetci? Zatiaľ to tak vyzerá, že áno. Nikto sa nám nechystá domov, i keď niektorí inštruktori nás tak hecujú, alebo ako by som to povedal, samozrejme v dobrom, nás tak podpichujú, či už nechcem už podpísať a ísť domov. Ale my sme odolní a nepodpíšeme. Tak, a mám tu už jedného môjho kolegu z DVP. Tak sa nám teda predstav, ako sa voláš, odkiaľ si a koľko máš rokov?"
Pavol, účastník dobrovoľnej vojenskej prípravy:
Takže volám sa Pali a som z Prešov. Mám 24 rokov. Momentálne som študentom vysokej školy."
Marián Baláž:
“A čo študuješ?”
Pavol:
“Požiarnu bezpečnosť na UNIZA.”
Marián Baláž:
“Ako by si zatiaľ zhodnotil dobrovoľnú vojenskú prípravu tak vo všeobecnosti?”
Pavol:
"Tak myslím si, že tá dobrovoľná vojenská príprava mi zatiaľ toho dala veľmi veľa a dúfam, že sa toho tuná ešte veľa dozviem, hlavne o činnosti a fungovaní Ozbrojených síl Slovenskej republiky."
Marián Baláž:
“A čo režim denný, zvládaš zatiaľ?”
Pavol:
“Takže režim je pre mňa zatiaľ zvládnuteľný, lebo som schopný a zvyknutý na to ranné vstávanie, aj primeraný čas spánku v tom civilnom živote. Myslím si, že aj moja fyzická a psychická kondícia sa vďaka tomuto režimu zlepšia.”
Marián Baláž:
“Pali, a ty si bol aj jedným z hlavných aktérov pri operácii s krycím názvom Ježko. Povedz poslucháčom Plnej poľnej vlastne že o čo išlo.”
Pavol:
“Takže v priebehu poradovej prípravy, konkrétne v čase prestávky, som si všimol pohyb v maskovacej sieti. Prvý dojem bol, že sa mi tam iba niečo zdá, no obrátili sme tam viacerí pozornosť a všimli sme si malého ježka, ktorému sa tam podarilo uviaznuť v tej našej maskovacej sieti. Následne sme sa rozhodli vykonať záchrannú akciu, ktorá sa podarila a teda ježka sme aj oslobodili.”
Marián Baláž:
“Takže aj na DVP sa nám stávajú aj takéto, celkom vtipné a zaujímavé príhody. No a na záver, Pali, ktorý je taký tvoj najobľúbenejší predmet alebo vyučovacia hodina?”
Pavol:
“Ťažko mi tak ako povedať, ale mňa osobne zaujala pomerne tá poradová príprava, pretože ide o predmet, s ktorým som sa dosiaľ ešte nestretol a tým je pre mňa zaujímavý. No ale najviac ma asi baví tá strelecká príprava a náuka o samotných zbraniach.”
Miroslav Minár:
“Z plánu výcviku sme sa dozvedeli, že doslova krstom v ohni si dobrovoľníci prejdú na budúci týždeň. Čaká ich nielen namáhavý niekoľkokilometrový pochod, ale aj prežitie pod holým nebom a …, no ale to vám povieme o 2 týždne, keďže za dobrovoľníkmi sa vypravíme aj s mikrofónom Plnej poľnej.”
Xxx
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Organizátorom tradičného pochodu spolu s partnermi je Klub vojenskej histórie Beskydy. Bude aj v sobotu a pozýva vás naň predseda klubu Martin Drobňák.”
Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy:
"V sobotu, 30. júla 2022, sa uskutoční už 7. ročník tradičného turistického pochodu k zvonici na bojisku I. svetovej vojny nad obcou Hostovice. Turisti budú putovať k vrchu Skory, ktorý sa nachádza nad obcou a ktorý bol v čase I. svetovej vojny miestom intenzívnych bojov medzi vojakmi rakúsko-uhorskej a ruskej armády. Zaujímavosťou je, že v tomto priestore v roku 1915 bojovali aj príslušníci 71. pešieho pluku, ktorý mal veliteľstvo v Trenčíne. Na sobotu je pre turistov pripravený veľmi zaujímavý program. Ten začne o 8:00 hod. pri obecnom úrade v obci Hostovice, okrese Snina. Odtiaľ sa turisti presunú na vojnový cintorín, kde sa uskutoční krátky pietny akt a následne budú putovať turistickým chodníkom priamo k zvonici na bojisku I. svetovej vojny, kde taktiež odznie krátka modlitba za padlých vojakov. A po tejto modlitbe potom, a krátkom oddychu, budú účastníci pochodu putovať späť do obce Hostovice. Trasa z obce k zvonici trvá približne 2 hodiny, je zhruba 6-7 km dlhá a naozaj prebieha priamo niekdajším bojiskom, takže všetci návštevníci, ktorí prídu na tento turistický pochod môžu obdivovať nielen nádhernú krásu Polonín, ale historici im pripravia odborný výklad, ktorý ich bude informovať o tom, čo sa v rokoch 1914 a 1915 dialo v okolí obce Hostovice a v okolí vrchu Skory."
Xxx
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“A dnes to je veliteľ čaty a zástupca veliteľa roty z 12. mechanizovaného práporu z Nitry, nadporučík Jakub Naď.”
Jakub Naď:
"Do Ozbrojených síl som vstúpil v roku 2015, teda na Akadémiu Ozbrojených síl. Rozhodol som sa tak po nejakých dlhších úvahách najmä z nejakého presvedčenia, dajme tomu …."
Miroslav Minár:
“Odkiaľ pochádzate?”
Jakub Naď:
"Pochádzam z Bratislavy. Jeden čas som študoval na Stavebnej fakulte na Slovenskej technickej univerzite. A teda ale absolventom som Vojenskej vysokej školy v Liptovskom Mikuláši."
Miroslav Minár:
“Uplynuli už nejaké roky, vstúpili ste priamo do praxe. Aká teda je vaša teda doterajšia kariéra? Ona asi nie je bohatá, lebo to sú vlastne nejaké 4-5 rokov.”
Jakub Naď:
"Tak, moja kariéra je 4-ročná, teda pomerne krátka. Za celý ten čas slúžim teda na 12. mechanizovanom prápore v Nitre v rôznych funkciách, najmä teda ako veliteľ čaty, teraz ako veliteľ čaty, zástupca veliteľa roty na 1. mechanizovanej rote. Počas tohto môjho pôsobenia v Nitre som absolvoval vlastne takmer všetky cvičenia, čo sa dali, alebo čo sa dnes dajú na Slovensku. Tak isto som bol účastníkom predsunutej prítomnosti v Lotyšsku v celkovej dĺžke 1 rok."
Miroslav Minár:
"Napĺňajú sa zatiaľ tie vízie, tie predsavzatia, ktoré ste mali pred vstupom do Ozbrojených síl?"
Jakub Naď:
“Keď to môžem jednoducho povedať, áno, napĺňajú sa. Mám svoju prácu rád, pokračujú všetky veci vlastne tak, ako by mali. Takže všetko je v poriadku.”
Miroslav Minár:
“V poriadku je aj to rodinné zázemie?”
Jakub Naď:
“Tak momentálne žijem s priateľkou v Nitre. Myslím si, že je tak isto, plní to teda svoje účely.”
Miroslav Minár:
“Čiže je tam tá podpora.”
Jakub Naď:
“Samozrejme.”
Miroslav Minár:
"Máte v tíme profesionálnych vojakov, ktorí sú už niektorí možnože skúsenejší ako vy. Vedia vás aj oni obohatiť o tie ich spôsobilosti?"
Jakub Naď:
“Samozrejme, tak moji podriadení sú väčšinou vynikajúci ľudia, skvelí profesionáli. Za svoju kariéru môžem povedať, že nikdy som nejaký zásadný problém s nikým nemal. Každý v podstate, momentálne to funguje tým spôsobom, že každý obohacuje niečím každého.”
Miroslav Minár:
"Ste pomerne mladý profesionálny vojak, samozrejme s istými túžbami, s istými métami. Prezraďte, aké sú."
Jakub Naď:
“Túžby a méty? Povedzme, že kariérne rásť a hlavne byť zdravý a mať rodinné zázemie v poriadku.”
Miroslav Minár:
"Ešte tam niekde vzadu aj účasť dajme tomu v nejakej vojenskej operácii?"
Jakub Naď:
"Tak, 12. prápor by sa mal v dohľadnej dobe účastniť operácie na Cypre a áno, chcel by som byť súčasťou."
Xxx
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
"Našu dnešnú pochvalu si za mimoriadne nasadenie, úspechy, či pomoc odkázaným deťom by si určite zaslúžila naozaj celá plejáda výnimočných vojakov našich Ozbrojených síl a zamestnancov rezortu obrany. My sme si však vybrali osádky vrtuľníkov z Vrtuľníkového krídla generál poručíka Jána Ambruša z Prešova. Na svojich čiernych jastraboch pomáhali hasiť rozsiahle lesné požiare a to nielen u nás doma, ale aj v Slovinsku, či v Českej republike. Osobne sa im za to bol poďakovať v Prešove minister obrany Jaroslav Naď. A veľké ďakujeme pripájame aj my z armádneho magazínu Rádia Regina. Sme na vás hrdí."
Xxx
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“V Centre výcviku Lešť je súčasťou medzinárodnej bojovej skupiny NATO aj mínometná čata z mechanizovaného práporu z Michaloviec. So svojimi kolegami z českého Žatca zvyšujú intenzitu spoločného výcviku. Ako to v Lešti vyzeralo napríklad pri streľbách z mínometov, vám povieme v piatok presne o tomto čase na Rádiu Regina.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
