- Dátum: 03.04.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.2 MB
Plná poľná
[03.04.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Po týždni vám Miroslav Minár a Pavol Prelovský opäť prinášajú zaujímavé informácie spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Dôležité rozhodnutia ministerstva obrany a velenia ozbrojených síl. Časť vojakov z Afganistanu stiahneme, vojakom v Lotyšsku sa predĺži ich misia o ďalších 6 mesiacov. Schváliť to musí parlament.
* Sanitármi za štyri dni. V Martine vyškolili 47 vojakov pre potreby nášho zdravotníctva. Testovacie tímy dnes začali svoju misiu v rómskych komunitách.
* Kuriér v praxi. Aj čierne jastraby z Prešova zabezpečujú letecký most.
* 2. apríla 2004 zaviala v bruselskej centrále NATO slovenská vlajka. Akceptovaným a oceňovaným členom Aliancie sme 16 rokov.
* Krvavá Nitra. Nezmyselné bombardovanie trhoviska si pred 75 rokmi vyžiadalo stovky nevinných obetí."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Boj proti šírenia koronavírusu Covid-19 sa zintenzívňuje. Sily a prostriedky ozbrojených síl sú nasadené v teréne, armáda je tam, kde to občania našej krajiny v týchto dňoch najviac potrebujú. Do vysielania Plnej poľnej sa hlási hovorca ozbrojených síl, podplukovník Štefan Zemanovič."
Štefan Zemanovič, hovorca Ozbrojených síl SR:
"Od pondelka 30. marca 2020 začal v martinskej Základni výcviku a mobilizačného doplňovania 4-dňový kurz sanitárov v núdzovom stave. Pre 47 frekventantov, ktorí sa iniciatívne a dobrovoľne prihlásili spomedzi 106 vojakov, zaradených v základnom vojenskom výcviku. Kurz bol ukončený skúškami vo štvrtok 2. apríla za účasti odborného garanta, hlavného lekára ozbrojených síl, brigádneho generála, doktora Vladimíra Lengvarského. Zároveň na základe skúseností s organizovaním tohto prvého kurzu vytvoríme podmienky pre ďalšie kurzy, ktoré budú organizované pre dobrovoľníkov z radov ozbrojených síl. Takto vyškolený personál bude tvoriť zálohu, pripravenú na nasadenie v prípade aktivovania izolačného miesta v Centre výcviku Lešť, alebo v prípade kritickej potreby pomocného zdravotného personálnu v nemocniciach. V dôsledku opatrení, prijatých velením jednotlivých misií vo vzťahu k šíreniu vírusu Covid-19 a opatrením Vlády Slovenskej republiky musíme predĺžiť vyslanie vojakov v misiách v Lotyšsku a Afganistane. V prvom rade chceme ochrániť našich vojakov, aby sme boli pripravení na plnenie asistenčných úlohy, ktoré nám neustále pribúdajú. Organizácia výcviku pre nové kontingenty by bola v súčasnej situácii veľmi riskantná a ani opatrenia v okolitých krajinách nám žiaľ nedovoľujú transport ľudí a techniky. Podľa odporúčania velenia misie Resolute Support Afganistan sťahujeme 29 vojakov z Afganistanu, zvyšní dvadsiati ostávajú plniť dôležité úlohy. Týmto vojakom rovnako predlžujeme ich vyslanie. Opatrenia sa zatiaľ nedotknú našich vojakov na Cypre a v Bosne a Hercegovine. O podmienkach v misii v Iraku zatiaľ rokujeme. Počas tohto týždňa sme ďalej plnili asistenčné úlohy v zmiešaných hliadkach na hraničných prechodoch, na vstupoch do nemocníc, či sme pomáhali v karanténnych miestach. Zároveň sme nasadzovali naše prepravné kapacity na rozvoz potrebného zdravotníckeho materiálu do nemocníc po celom Slovensku."
Miroslav Minár:
"Z Plnej poľnej dodávame, že v súčasnosti je na pomoc Ústrednému krízovému štábu Slovenskej republiky nasadených celkovo 405 vojakov. Na pomoc už bola nasadená aj letecká technika, ktorá distribuuje zdravotnícky materiál do nemocníc po celom území Slovenska., pričom za posledné dni prepravili profesionálni vojaci už viac ako 70 ton zdravotníckeho materiálu. Ozbrojené sily, ako sme už počuli, zabezpečili pre potreby ministerstva zdravotníctva vyškolenie 47 sanitárov. Ich 4-dňový intenzívny kurz bol organizovaný v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine. Skončil sa včera a o podrobné informácie sme požiadali hlavného zdravotníka ozbrojených síl, štábneho nadrotmajstra Viliama Macharu."
Viliam Machara, hlavný zdravotník Ozbrojených síl SR:
"Zdravím srdečne Plnú poľnú. Účastníkov kurzu definuje metodický pokyn hlavného lekára Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vydal k vykonaniu kurzu sanitár počas núdzového stavu. Cieľom kurzu je odborne pripraviť cieľovú skupinu príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky nezdravotníckych odborností na pôsobenie počas trvania núdzového stavu vo vysoko infekčnom prostredí v zdravotníckych alebo sociálnych zariadeniach, ako doplnenie alebo náhrada zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckom povolaní sanitár. Adepti kurzu sú príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky, opakujem, nezdravotníckych odborností, ktorí dobrovoľne súhlasili, že predmetný kurz absolvujú. K ich reakcii, keď nastúpili, si dovolím krátku myšlienku. Nie zbytočne sa hovorí, že oči sú oknom do duše. Môžete v nich spozorovať neskutočné veci. Ja som v ich očiach, ktoré v rúškach na ich tvárach v aule (nezrozumiteľné) videl chuť a odhodlanie dokázať, že absolvovaním kurzu v pozícii sanitár naplnia zmysluplnú myšlienku a predstavu pomoci chorým a sociálne odkázaným občanom nášho štátu. Dá sa povedať, že vo všeobecnosti mali ako-taký vedomostný obzor, ale konkrétnejšie sa o problematike dozvedeli počas samotného 4-dňového intenzívneho kurzu pod vedením profesionálnych vojakov, inštruktorov Oddelenia výcviku, vzdelávania a špecializačnej prípravy z Úradu hlavného lekára Liptovský Mikuláš Ondrášová. Jedná sa o pána magistra Jozefa Filického, pani nadrotmajsterky bakalárky Rastislavy Debnárovej, pani rotnej Milady Andraštíkovej a zamestnankyni pani magisterky Jaroslavy Hrabovskej. Dovolím si v mene hlavného lekára Ozbrojených sl Slovenskej republiky, brigádneho generála, doktora Vladimíra Lengvarského poďakovať sa za profesionálny prístup už menovaných edukátorov, inštruktorov Úradu hlavného lekára, ale takisto príslušníkom Základne výcviku a mobilizačného doplňovania Martin, ktorí spolupracovali na vykonaní samotného kurz. Dôležité je podotknúť, že vedomostný profil absolventa kurzu predstavujú zatiaľ základné teoretické vedomosti a zručnosti, ktoré skutočne za krátky čas v samotnom kurze nadobudol. Musíme si povedať pravdu, že v civilnom sektore sa potenciálny sanitár pripravuje na svoje povolanie asi jeden rok. A ten náš vojenský sanitár sa preto dostáva na piedestál poddimenzovaný v časti tejto teoretickej prípravy. Z toho dôvodu pripravujeme v súčinnosti s Ústrednou vojenskou nemocnicou Ružomberok ich niekoľko dňovú prax, aby získali praktické zručnosti, ktoré v nich doposiaľ absentujú. Spomeniem ich v krátkosti. Sú to základné poznatky ochorení Covidu-19, činnosti sanitára v hygienickom filtri, príjme, preklade, uplatňujúc zásady asepsy, antisepsy, dodržiavaním postupy upratovania, mechanických očistí, dezinfekcií, postup osobnej hygieny, manažmentu s pacientom, ovládanie metodiky činnosti v súvislosti s hospitalizáciou pacienta Covidom-19 a mnoho ďalších."
Miroslav Minár:
"Minister obrany Jaroslav Naď spresnil, že rezort obrany začal aj s prípravou nových sanitárov. V priebehu troch týždňov plánuje vyškoliť do 150 osôb, ktoré budú v zmysle štandardov NATO schopní postarať sa celkovo a o 3500 pacientov. Spolu s ministerstvom zdravotníctva finalizujeme tiež diskusiu o komplexnom zapojení Ústrednej vojenskej nemocnice Slovenského národného povstania v Ružomberku do projektu červenej nemocnice, čo by v praxi znamenalo jej vyčlenenie na účel liečenia iba pacientov s ochorením Covid-19. Priblížil minister Jaroslav Naď. Do úplne novej misie dnes prevažne na východe našej krajiny nastúpili štyri špeciálne tímy, ktorých úlohou je v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky zabezpečovať testovanie rizikových osôb v rómskych komunitách. Spresňuje kapitál Peter Poldruhák, zástupca hovorcu ozbrojených síl."
Peter Poldruhák, zástupca hovorcu Ozbrojených síl SR:
“V spolupráci so zdravotníckym zariadením v Liptovskom Mikuláši sa nám podarilo vycvičiť štyroch kvalifikovaných vojenských zdravotníkov, ktorí pracujú v nemocnici. Preto vieme nasadiť naraz štyri odberné tímy, ktoré preveria vybrané osoby v rómskych komunitách. Podľa požiadaviek Úradu splnomocnenca Vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity budeme odoberať vzorky v 33 lokalitách, prevažne na východnom Slovensku.”
Miroslav Minár:
“Testovacia misia, ktorá sa dnes začala, je pod gesciou Veliteľstva síl pre špeciálne operácie. Pripája hovorca síl major Mário Pažický.”
Mário Pažický, hovorca Veliteľstva síl pre špeciálne operácie:
“Na mieste v osadách sú koordinátormi vojenskí špecialisti pre civilno-vojenskú spoluprácu. Tí udržiavajú úzky kontakt s terénnymi pracovníkmi štátnej príspevkovej organizácie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Zdravé regióny. Priamy odber vzoriek je v kompetencii vyškoleného zdravotníckeho personálu a v zodpovednosti Úradu hlavného lekára Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vzorky sú odoberané výterovými setmi, teda bezbolestne a nebude odoberaná vzorka krvi. To všetko na odberovom mieste, lokalizovanom podľa doporučenia lídrov miestnych komunít.”
Miroslav Minár:
"Štyri testovacie tímy, v ktorých v každom z nich pôsobí 15 vojakov, budú v teréne do 9. apríla. Predpokladá sa, že zabezpečia približne 1000 vzoriek. Rezort obrany a ozbrojené sily chcú súčasnú situáciu zvládnuť čo najlepšie. Pripravené sú viaceré scenáre, vrátane možnosti poskytnutia ďalších kapacít, alebo vytvorenia karanténnej zóny v priestoroch Centra výcviku Lešť. Som veľmi hrdý na to, že vojaci pod velením náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl, generála Daniela Zmeka a pod riadením hlavného lekára ozbrojených síl, brigádneho generála Vladimíra Lengvarského robia skvelú prácu, zdôrazňuje minister obrany Jaroslav Naď. A my z Plnej poľnej dodávame, buďme na našich vojakov hrdí aj my, všetci ostatní. Súčasťou projektu Kuriér, ktorého cieľom je zabezpečiť po zemi aj vo vzduchu rozvoz zdravotníckeho a iného materiálu, je aj Vrtuľníkové krídlo v Prešove. Zástupca veliteľa krídla aktívny pilot jedného z čiernych jastrabov, podplukovník Peter Kríž pripája."
Peter Kríž, zástupca veliteľa Vrtuľníkového krídla Prešov, aktívny pilot:
“Vrtuľníkové krídlo Prešov už v minulosti mnohokrát dokázalo, že v prípad,e že sa životy, zdravie, alebo majetok občanov Slovenskej republiky ocitnú v ohrození, našimi silami a prostriedkami sme pripravení pomôcť v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu, vo všedný deň, alebo sviatok. Preto sme zaradenie nášho útvaru medzi vyčlenené úsilie Ozbrojených síl Slovenskej republiky v boji proti šíriacemu sa koronavírusu očakávali a sme pripravení, tak ako doposiaľ, nášmu Slovensku pomôcť. Pre potreby nasadenia pripravujeme denne všetku dostupnú leteckú techniku, čo v súčasnosti obnáša štyri vrtuľníky UH60 a dva vrtuľníky MI17 s posádkami. Samozrejme, tieto počty sú zatiaľ bez obmedzenia našich mierových úloh a to predovšetkým leteckej pátracej a záchrannej služby. Zatiaľ sme poskytli našu techniku a personál v podobe jedného vrtuľníka UH60 27. marca na prepravu materiálu z centrálnych skladov Štátnych hmotných rezerv v Slovenskej Ľupči pre zdravotnícke zariadenia v Bratislave. Ale už dnes vieme, že ďalšie konkrétne úlohy sú pred nami a som presvedčený, že sa s nimi vyrovnáme so cťou. Tak ako doteraz, aj svojim dielom prispejeme k balíku pomoci, ktorú občanom Slovenska Ozbrojené sily Slovenskej republiky poskytujú. Našou hlavnou devízou sú vrtuľníky a samozrejme k nim vycvičené posádky. Všade tam, kde sa nájde rovná plocha rozmerov 50x50 metrov priletíme a dovezieme, či odvezieme všetko, čo treba. V prípade, že z nadriadených stupňov nám bude stanovená úloha na vyčlenenie ďalších síl a prostriedkov, sme schopní poskytnúť ešte personál, či kolesovú techniku v množstve, ktoré neobmedzí plnenie našich letových úloh.”
Miroslav Minár:
“Po vyhlásení núdzového stavu z 13. marca je v nepretržitej pohotovosti aj obväzisko 22. mechanizovaného práporu Michalovce. Ako nás informovala rotná Mária Čačková, zdravotníci a celý tím obväziska začali s dezinfekciou priestorov celého práporu. Zdravotníci obväziska sú nasadení aj v prvej línii. Za prísnych bezpečnostných podmienok v špeciálnych ochranných oblekoch, s rúškami a okuliarmi, odobrali biologický materiál 22 profesionálnym vojakom, ktorí sa vrátili z mierovej misie UNFICYP na Cypre. Vojaci boli po prílete z misie okamžite umiestnení do 14-dňovej karantény v divíznej chate na Zemplínskej šírave, kde je neustále zabezpečené monitorovanie ich zdravotného stavu. Dodávame ešte, že každý deň štyria vojaci z michaloveckého mechanizovaného práporu pôsobia aj v hliadke s policajtmi pre tamojšou nemocnicou. Ďakujeme.
Poďakovať sa vojakom za to, čo robia v týchto dňoch, sa chce aj generálporučík v zálohe a bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Pavel Macko.”
Pavel Macko, bývalý zástupca náčelníka Generálneho štábu Armády SR:
“Máme do činenia s najväčšou bezpečnostnou krízou za posledné desaťročia. Chcem aj poďakovať príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky za ich úsilie a nasadenie pri odstraňovaní následkov koronavírusu. Samozrejme, ešte sme nevyužili ani zďaleka všetky kapacity, ktoré majú ozbrojené sily k dispozícii a teraz je čas sa pripravovať aj na horšiu situáciu, pokiaľ by k nej došlo. Ja verím, že občania ocenia snahu príslušníkov ozbrojených síl a to, že teraz je vlastne ten čas pre vojakov a vojačky, aby naplnili slová prísahy. Máme síce pred sebou neviditeľného protivníka, ktorý nemá zbrane, ale je rovnako nebezpečný pre naše zdravie a pre naše životy. Preto veľmi oceňujem nasadenie, aj vyzývam našich vojakov a vojačky, aby vydržali v tomto úsilí. Ste v prvej línii boja s koronavírusom, spolu so záchranármi, zdravotníkmi, lekármi, sestričkami a policajtami. Je to na vás, aby ste pomohli občanom prejsť, aby ste pomáhali a zachraňovali životy tam, kde je treba, aby ste udržiavali poriadok, pokiaľ by bolo treba. Držím vám všetkým palce, želám vám pevné zdravie a verím, že spoločne túto krízu prekonáme a vyjdeme z nej posilnení.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Vláda Igora Matoviča v týchto dňoch intenzívne pracuje aj na tézach programového vyhlásenia vlády. Tvorí sa aj na ministerstve obrany a to spôsobom, ktorý určite vojde do histórie. Minister obrany Jaroslav Naď totiž prizval do diskusie aj odborníkov z bezpečnostnej komunity, vrátane napríklad bývalého štátneho tajomníka ministerstva obrany Róberta Ondrejcsáka. Tento krok ministra obrany oceňuje aj Pavel Macko, ktorý sa tiež zúčastnil na spomínanom stretnutí."
Pavel Macko:
"Chcem oceniť, že minister obrany Jaroslav Naď zavolal v podstate všetkých hlavných predstaviteľov bezpečnostnej komunity na Slovensku na diskusiu ohľadom programového vyhlásenia vlády k obrane a bezpečnosti. Obrana a bezpečnosť sú najdôležitejšou úlohou štátu a je to naozaj celospoločenská záležitosť a je preto dobré, že aj programové vyhlásenie v takejto krízovej situácii konzultuje so všetkými relevantnými aktérmi. Verím, že výsledkom bude to najlepšie programové vyhlásenie, aké za danej situácie môže vláda urobiť."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“2. apríla pred 16 rokmi zaviala v bruselskej centrále NATO slovenská vlajka. Slovensko sa stalo právoplatným, akceptovaným a často podceňovaným partnerom. Púť našej krajiny do komunity štátov, vyznávaných spoločné hodnoty, však nebola priamočiara. Pripomeňme si to. História NATO sa začala oficiálne písať 4. apríla 1949. Dôvodov na vznik Aliancie bolo niekoľko. Zadržiavanie sovietskeho vplyvu v Európe, zabránenie opätovnému nárastu nacionalistických a militaristických tendencií, ale najmä podpora politickej integrácie v Európe. Trvalo viac ako 40 rokov, kým sa začali črtať historické možnosti vstupu samostatnej Slovenskej republiky do NATO. O prvých krokoch, ktoré bolo potrebné urobiť napríklad v armáde, hovorí generál Jozef Tuchyňa, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.”
Jozef Tuchyňa, bývalý náčelník Generálneho štábu armády SR:
“Treba povedať, že sme to ako nový štát mali značne zložité. Nezodpovedala žiadna stratégia, žiadna doktrína vojenská, obranná, nech je aká chce. Ozbrojené sily svojimi počtami v tej dobe boli značne z hľadiska štruktúry veľké. Boli prijaté určité dohovory viedenské, kde bolo treba ich znížiť, zredukovať i z hľadiska osôb ale i výzbroje. To boli prvé počiatočné kroky, ktorými bolo treba sa zaoberať.”
Miroslav Minár:
“90. roky boli z politického a branno-bezpečnostného hľadiska pre Slovensko životne dôležité. Stáli sme na rázcestí. Pridať sa k modernému svetu, alebo zostať čiernou škvrnou? Všetky relevantné politické strany sa v tej dobe jednoznačne rozhodli podporiť myšlienku vstupu krajiny do Severoatlantickej aliancie. Slovensko v roku 1994, ako prvé z krajín strednej a východnej Európy, prijíma program Partnerstvo za mier. O čo bol, hovorí generálporučík vo výslužbe Július Humaj, bývalý veliteľ Armády Slovenskej republiky.”
Július Humaj, bývalý veliteľ Armády SR:
“Podstata je tá, že je to interoperabilita a kompatibilita. To je zlatá niť tohoto programu, pretože tie štáty, ktoré sa prihlásili do tohto programu, tak bolo naznačené, že pokiaľ tento program budeme plniť a pokiaľ budeme iniciatívne pristupovať v jednotlivých jeho bodoch, tak zhruba v závere tisícročia, čiže do roku 2000, by tie najlepšie štáty mali byť prijaté v prvom kole rozšírenia. A my sme si tento program preto vysoko vážili a vysoko sme ho akceptovali a zahrnuli sme ho do všetkých našich činností, aby sme skutočne dosiahli to, že nebudeme horší ako Česko, nebudeme horší ako Poľsko, alebo ako Maďarsko, aby sme my, ako armáda, nesklamali.”
Miroslav Minár:
“V nasledujúcich rokoch takpovediac integračnú káru ťahali za sebou vojaci. Boli to napríklad početné cvičenia s partnermi, zapojenie sa do misií a operácií medzinárodného krízového manažmentu. Všeobecné kritériá na vstup do Aliancie však neboli len o kompatibilite a interoperabilite armády. V oblasti napĺňania politických kritérií sme jednoznačne zlyhávali. Potvrdil to summit NATO v Madride v roku 1997, ktorý pozval do svojich radov Česko, Maďarsko a Poľsko. Opäť bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.”
Jozef Tuchyňa:
“Ja som zrovna letel na jedno cvičenie, ktoré bolo na Sliači za účasti príslušníkov NATO. No a tam nám oznámili, že ako jednoducho my nie sme prijatí. Prišlo nám to ľúto, ale nič sa pre nás teda takého nestalo. My sme museli vyhrnúť rukávy ďalej a ďalej pracovať na tom, aby sme zase v najbližšom nejakom kole sa prípadne k tomu dostali. Viete, pomohla nám i iná skutočnosť, lebo keď sme boli armádou bývalého Česko-Slovenska, tak všetko bolo tabu, všetko bolo zavreté a my sme sa jednoducho aj v tom prípravnom období dostali do toho, že armáda sa stala súčasťou slovenskej spoločnosti. Viete, akú získala armáda dôveryhodnosť, ľudia nás sledovali, ľudia nás podporovali a ľudia vedeli, že kedykoľvek sa čosi udeje, tak tá armáda tu bude.”
Miroslav Minár:
“Prelom milénia priniesol ale nové výzvy. Kormidlo politiky sa na Slovensku dostávalo do demokratického normálu a Slovensko dokázalo, že o členstvo v NATO vážne stojí. Do operácie ALFOR v Albánsku odchádza prvá ženijná jednotka. V ďalších rokoch bolo Slovensku skvelým advokátom na jeho integračnej ceste Česká republiky. Spoločne vytvárame jednotku do aliančnej operácie v Kosove, v Topoľčanoch vzniká veliteľstvo česko-slovensko-poľskej brigády. V tej dobe bol náčelník generálneho štábu generál vo výslužbe Milan Cerovský.”
Milan Cerovský, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády SR:
“Pointou tejto doby bolo predovšetkým naplniť naše ambície, ktorými sme chceli presvedčiť partnerov, že tam do toho klubu patríme. A z toho pohľadu dlhodobá účasť v Partnerstve za mier pokračovala. Samozrejme široká účasť na príprave modelu Ozbrojené sily 2010, teda ako hlavnej transformácie.”
Miroslav Minár:
V roku 2001 ukázal terorizmus svoju najohavnejšiu tvár. Svet a NATO sa zmobilizovali, Slovensko nemohlo stáť mimo. Naši vojaci začali plniť nové úlohy. Ako nečlenská krajina sa zapájame do koaličnej operácie Trvalá sloboda v Afganistane. Opäť generál vo výslužbe Milan Cerovský."
Milan Cerovský:
“11. septembra, bol som práve na cvičení na Lešti aj s našimi mnohými partnermi a ministrami, keď sa táto nešťastná udalosť stala a sami sme tomu nechceli veriť. V tom čase Slovensko chcelo ukázať, že do tohoto klubu patrí a pripravovali sme našu účasť v operácii v Afganistane. Na všetko sme mali veľmi krátky čas a boli sme nútení to urobiť na takej úrovni, aby naši partneri to akceptovali.”
Miroslav Minár:
"November 2002, summit NATO v Prahe prináša pre Slovensko historické rozhodnutie. Spolu s Bulharskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Rumunskom a Slovinskom sme prizvaní na prístupové rokovania. 29. marca 2004 je deň D, kedy Slovensko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie. Slovensko pokračuje v budovaní svojho dobrého partnerského mena. V Bratislave rokuje Parlamentné zhromaždenie NATO, v októbri 2009 Slovensko hostí schôdzku ministrov obrany Aliancie a o Vysokých Tatrách rokuje Vojenský výbor NATO. Skvalitňuje sa zároveň aj naše zapojenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Hovorí generál vo výslužbe Ľubomír Bulík, bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených sil Slovenskej republiky."
Ľubomír Bulík, bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených sil SR:
“Naše členstvo v Severoatlantickej aliancii hneď od počiatku bolo poznamenané niektorými faktormi, ktoré sme museli vziať v úvahu. Bol to predovšetkým nárast všetkých možných spôsobilostí v boji proti medzinárodnému terorizmu a potom pochopiteľne zachovať si aj spôsobilosť plniť všetky tradičné úlohy armády každého suverénneho štátu i v rámci koalície. Ja osobne za také najvýznamnejšie v tomto 7-ročnom mojom pôsobení na funkcii náčelníka generálneho štábu považujem predovšetkým to, že sa nám podarilo sprofesionalizovať ozbrojené sily a plnohodnotne implementovať zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a nemenej významne je taktiež vybudovanie Centra výnimočnosti EOD, organizácie Severoatlantickej aliancie na území Slovenska, čo bolo výrazom veľkej dôvery a profesionálnej rutiny už, dalo by sa povedať, slovenských ozbrojených síl.”
Miroslav Minár:
“Politici prichádzajú a odchádzajú. Najdôležitejší zmysel ľudskej existencie, sloboda a bezpečnosť, ale zostávajú. Naše ozbrojené sily v osobách stoviek profesionálov si plnia svoje poslanie, získavajú nové spôsobilosti, obohacujú vycvičenosť koaličných partnerov. Sú tu špecialisti na odhaľovanie a likvidáciou nástražných výbušných systémov, rozvíjajú sa spôsobilosti 5. pluku špeciálneho určenia a práporu radiačnej chemickej a biologickej ochrany, v medzinárodnom prostredí sa osvedčuje spojovací model MOKYS, získavame si definitívny rešpekt sveta.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Keď sa pred Vianocami v roku 1944 v Nitre jedna z bômb zaryla do budovy vtedajšej školy, málokto z obyvateľov pod Zoborom tušil, akú tragédiu zažijú pred Veľkou nocou 26. marca 1945. Vtedy 11-ročný Štefan Košovan stál na dvore a pozoroval prelety sovietskych lietadiel. Leteli tak nízko, že mohol vidieť aj pilotov. O niečo neskôr sa nad mesto zdvihol hustý červeno-hnedý dym. Bombardovanie mesta si vyžiadalo krutú daň predovšetkým na nevinných obyvateľoch.”
Štefan Košovan, očitý svedok bombardovania mesta Nitra:
“Čo boli články publikované velice stručné, čo sa týka bombardovania nezodpovedali skutočnosti. Bolo ich niekoľko a prinútilo ma to študovať tieto materiály, pretože ako očitý svedok v tej dobe som tieto poznatky mal celkom iné.”
Miroslav Minár:
“Koľko ste mali vtedy rokov a ako ste to vnímali?”
Štefan Košovan:
“Mal som vtedy 11 rokov. Samozrejmá vec, ako každý chlapec som sa o všetko zaujímal a mali sme vtedy nútené prázdniny, pretože všetky objekty škôl na celom území mesta boli obsadené pre nemeckú armádu. Mali aj dielňu, kde sa opravovali vojenská technika atď., kde jedno auto ťahalo niekedy aj ďalšie tri, pretože už neboli pohonné hmoty. No a tieto autá do opravy čo sa pripravovali, boli plne naložené s muníciou, zbrane tam neboli, ale granáty a náboje boli plné debne.”
Miroslav Minár:
“Kedy došlo k bombardovaniu Nitry a vlastne prečo?”
Štefan Košovan:
“K bombardovaniu prišlo 26. marca 1945 presne o 9.15. Bombardovanie nastalo v pondelok ráno pred Veľkou nocou, kedy bolo mnoho občanov z okolitých dedín na nákupe v meste. Bombardovanie bolo následkom toho, že celý týždeň sovietske prieskumné lietadlá robili nočný prieskum, fotili jednotlivé objekty a teda už sa pripravovalo na toto. Okrem toho v noci z nedele na pondelok kolóny prechádzali cez mesto na front. Proste už sa pripravovalo, spravodajské centrály už avizovali jarný nástup ofenzívy.”
Miroslav Minár:
“Niektoré zdroje, ale i z rozprávaní ľudí je zrejmé, že toto mala byť odplata Nitre za to, že zlyhala v Slovenskom národnom povstaní.”
Štefan Košovan:
“Domnienka áno, ale potvrdenie, to nikdy nikde som sa nedočítal a mal som možnosť študovať toto v Ústrednom vojenskom archíve v Prahe celých 20 dní práve túto problematiku. Nikde som na takýto prameň ani nenarazil.”
Miroslav Minár:
“Aké boli následky tragického bombardovania Nitry?”
Štefan Košovan:
Následky boli otrasné. Celkove bolo 345 obetí, pričom zhodili sovietske lietadlá 181 bômb na pomerne malú plochu centra mesta. Celkove bolo silne a stredne poškodených 301 budov."
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
