- Dátum: 05.06.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 139.59 MB
Plná poľná
[05.06.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Slovenskí špeciáli, príslušníci síl pre špeciálne operácie, prepisujú históriu ozbrojených síl. Miroslav Minár a Pavol Prelovský sa v nasledujúcich 30 minútach budú venovať práve im. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* V lone 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline vznikla dôležitá výcviková základňa.
Civilno-vojenská spolupráca je nenahraditeľná pre konečný úspech akejkoľvek bojovej či mierovej operácie, potvrdila to aj operácia Dáždnik.
* Naši zostávajú v Lotyšsku o pol roka dlhšie.
* Dnešnou osobnosťou je major Matúš Šostronek, veliteľ Strediska civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií.
* Pochválime ženistov zo Serede za pohotový zásah na hraničnom prechode Jarovce - Kittsee."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár: "Takmer rok potom, čo vzniklo v našich ozbrojených silách úplne nové Veliteľstvo Síl pre špeciálne operácie, prišlo v tomto týždni k novému medzníku, ktorý prepisuje históriu slovenských ozbrojených síl. Novým útvarom Síl pre špeciálne operácie sa stala výcviková základňa. Jej vznik v stredu na pôde 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline oficiálne oznámil veliteľ Síl pre špeciálne operácie ozbrojených síl Branislav Benka."
Branislav Benka, veliteľ Síl pre špeciálne operácie ozbrojených síl:
"Od 1.6. na základe schváleného konceptu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pána generála Daniela Zmeka, ktorý nás podporil v podstate v našom ďalšom rozvoji, sme vytvorili výcvikovú základňu Síl pre špeciálne operácie. Táto výcviková základňa sa vytvorila z počtov 5. pluku špeciálneho určenia v roku 2016-2017, následne v rokoch 2018-2019 sa transformovalo na výcvikové stredisko a z výcvikového strediska teda na záver k 1.6. bola vytvorená výcviková základňa, tak ako som spomínal. Prvoradou úlohou tejto výcvikovej základne je cvičiť jednotky síl pre špeciálne operácie, to znamená 5. pluk špeciálneho určenia, jednotky civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií a 23. motorizovaný prápor, ktorý som dostal do podriadenosti od 1.1. tohto roka. V taktických zručnostiach vykonávanie špeciálnych operácií a v taktických zručnostiach vykonávania podpory špeciálnych operácií. V neposlednom rade výcviková základňa bude mať jednu veľmi dôležitú funkciu a to je inštitucionalizovanie našich vedomostí a nášho know-how, ktoré sa nachádza v Silách pre špeciálne operácie. To znamená, písanie služobných pomôcok, tak ako my vojaci to nazývame, písanie doktrín, písanie manuálov. Na to, aby sme to momentum, ktoré dnes máme a ktoré poznáme, či už z výcviku, ale hlavne z operácií v rámci medzinárodného krízového manažmentu, teda hlavne z operácie ISAF v Afganistane, následne z operácie Resolute Support v Afganistane, aby sme tieto znalosti a dovednosti zhmotnili a aby sa implementovali zásadným spôsobom a veľmi rýchlom spôsobom do výcviku, aby tá znalosť ktorú máme, aby následné generácie mohli z toho čerpať a aby ten výcvik bol ešte a ešte kvalitnejší. Na to slúži aj štruktúra výcvikovej základne špeciálnych operácií, kedy škála jednotlivých inštruktorov a škála jednotlivých odborníkov na jednotlivé naše dovednosti, tak to poviem, alebo zručnosti, bola obsiahnutá v podstate od velenia, to znamená manažment a velenie špeciálnym operáciám, až po samotný výkon špeciálnych operácií, či už je to v oblasti ženijnej, zdravotníckej, spojovacej, atď."
Miroslav Minár:
"Podľa hlavného poddôstojníka ozbrojených síl, štábneho nadrotmajstra Marcela Kaniaka, je vznik výcvikovej základne dôležitým krokom."
Marcel Kaniak, hlavný poddôstojník Ozbrojených síl SR:
"Vzdelávanie, výcvik sú extrémne dôležité. Nie je to nejaké samovoľné, alebo svojvoľné založenie ďalšej inštitúcie, ale v podstate je to nutná potreba na reflektovanie či už bezpečnostnej situácie, alebo celkového bezpečnostného prostredia, ktoré nás obklopuje. Ako ste mali možnosť vidieť v posledných mesiacoch, využitie ozbrojených síl je naozaj všestranné a sme nútení takýmito vzdelávacími zariadeniami naďalej dbať na to, aby boli naši vojaci pripravení po každej jednej stránke a nielen chrániť, ale aj pomáhať spoločnosti a Slovenskej republike ako takej."
Miroslav Minár:
"Sily pre špeciálne operácie sa v roku 2019 stali tretím pilierom Ozbrojených síl Slovenskej republiky. V rokoch 2025 až 2026 by malo v ich radoch slúžiť približne 1500 vojakov, špecialistov, ktorí budú pripravení, materiálne vybavení a vycvičení pre potreby obrany Slovenskej republiky, ako aj pre špeciálne operácie v zahraničí."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Potvrdenie predchádzajúcich slov prichádza práve teraz. Hovorí veliteľ Síl pre špeciálne operácie, plukovník Branislav Benka."
Branislav Benka, veliteľ Síl pre špeciálne operácie:
"V rámci mimoriadnej situácie v boji proti Covidu-19 príslušníci výcvikovej základne Síl pre špeciálne operácie jednak mali mnoho úloh a budú mať mnoho úloh s vytváraním vlastného útvaru, to znamená je tam veľmi veľký záber na administratívu, na vlastne prípravu celého tohto útvaru, súbežne s tým participovali v boji proti koronavírusu tým, že hliadkovali na hraničných priechodoch spolu s políciou a práve hraničné priechody, týkajúce sa prechodov do Poľska a do Českej republiky, bolo v ich gescii a ich úlohou zabezpečiť tieto priechody. Takže tým chcem zdôrazniť odhodlanie a vysokú profesionalitu novovzniknutej veliteľskej základne, keďže v podstate operovali na dva smery. Jednak na tom domácom fronte, budovanie samostatné vojenského útvaru, ale zároveň participáciou, intenzívnou participáciou na operácii v rámci mimoriadneho stavu proti Covidu-19."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"A jej hosťom bude v nasledujúcich minútach veliteľ Strediska pre civilno-vojenskú spoluprácu a psychologické operácie Veliteľstva Síl pre špeciálne operácie, major Dušan Šostronek. Stretli sme sa v jeho materskej základni v Martine. Skúsme poslucháčom Plnej poľnej najskôr predstaviť civilno-vojenské vzťahy. Veľa sa o tom hovorilo v ostatných troch mesiacoch, kedy ste vymenili tu priestory v Martine na Podháji za bojové pole predovšetkým pri Žehre a rómskych komunitách."
Matúš Šostronek, veliteľ Strediska pre civilno-vojenskú spoluprácu a psychologické operácie:
"Civilno-vojenská spolupráca, alebo civilno-vojenské vzťahy je spôsobilosť, resp. nejaká tá možnosť ozbrojených síl akým spôsobom komunikovať s civilným priestorom. Či už hovoríme o mierových misiách, či už hovoríme o bojových operáciách, vždy tú hlavnú úlohu hrá ten civilný priestor. V tom civilnom priestore veľmi veľa, my to nazývame že hráčov, resp. skupín rôznych, či už sú to populácia, či už sú to vládne organizácie, mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, samotná tá vláda, alebo také tie nižšie vládne prvky, ktoré v podstate majú na starosti beh toho konkrétneho civilného prostredia."
Miroslav Minár:
"My sme kedysi v Plnej poľnej mali taký jeden veľký projekt, keď pôsobil legendárny ženijný prápor na území bývalej Juhoslávie, volal sa Rádiomost Slovenský rozhlas-Daruvar a tam sme z času na čas hovorili aj o tom, ako naši ženisti pomáhajú predovšetkým tej našej komunite, krajanom. Toto bol taký predobraz toho, čo v súčasnosti, na čo sa sústreďuje aj váš tím?"
Matúš Šostronek:
"Áno, dalo by sa to tak k tomu prirovnať. Sme teda tým prvkom, ktorý vie pomáhať aj tomu civilnému prostrediu. Keď to poviem takým tým možno troška odbornejším slangom, slúžime na to, aby sme minimalizovali dopad vojenských aktivít na civilné prostredie. To znamená, že pokiaľ sa dá, snažíme sa v rámci toho civilného prostredia komunikovať, spolupracovať s rôznymi skupinami ako som povedal na tom, aby sme naozaj, či pri vedení nejakej tej bojovej činnosti, alebo poprípade pri nejakých len presunoch techniky v rámci toho prostredia, minimalizovali škody, ktoré by sme mohli spôsobiť ako vojaci civilnému prostrediu."
Miroslav Minár:
"Samozrejme, to civilné prostredie. tí občania tých postihnutých regiónov, potom si vytvárajú aj taký poväčšine pozitívny vzťah k tým vojakom, alebo k tej misii, alebo k tomu kontingentu, ktorý tam pôsobí, pretože asi dôležité je to napríklad aj na mierovej misii UNFICYP na Cypre, pretože tam pôsobia naši v tej demilitarizovanej zóne a z času na čas sú tam také konflikty, pretože poľovníci by si chceli radi zastrieľať, hospodári tam majú svoju pôdu a povedzme si to úprimne, sme tam ako cudzí element."
Matúš Šostronek:
"Áno, je to jedna aj z tých našich ďalších úloh v podstate kdekoľvek na svete. My sme vlastne, tá jednotka civilno-vojenskej spolupráce bola vytváraná hlavne ako taký ten expedičný prvok, to znamená, že by mohol byť vyslaný kdekoľvek do sveta. Tomu sa snažíme prispôsobiť aj vzdelávaním. jazykovou prípravou atď. a samozrejme tými svojim odbornosťami a skúsenosťami, čo sa týka hlavne tej komunikácie a tzv. znižovania takého toho napätia aj trebárs v rámci jednej tej civilnej komunity, čo trebárs sme robili v rámci aj operácie Umbrella. Jednak kde sme boli takým ako keby synchronizačným prvkom medzi rôznymi entitami v rámci jedného civilného prostredia."
Miroslav Minár:
"Operácia Dáždnik už je našťastie za nami. Boli ste v tom bojovom poli 7-/ týždňov. Aké skúsenosti sa na vás nalepili? Čo ste vlastne zistili počas toho pôsobenia, predovšetkým medzi rómskymi komunitami, že robíte dobre, čo sa osvedčuje a na čom by ste mali ešte teda zabrať, aby naozaj tie vzťahy, oni boli dobré, pretože všetky médiá hovorili o tom, že teda vďaka vojakom a podobne, ale aby to bolo tak, ako si to vy predstavujete a ako je to v plánoch generálneho štábu."
Matúš Šostronek:
“Samozrejme to najdôležitejšie čo bolo, bolo čo sme samozrejme na začiatku prikladali tomu váhu nejaké, bolo pochopenie tej dynamiky tých rómskych komunít. To sme zistili po dvoch týždňoch, že to je to kritické, to je to najdôležitejšie, aby sme vedeli sa prispôsobiť my tomu civilnému prostrediu, resp. tým civilným, teda tým rómskym komunitám. To bolo to najdôležitejšie.”
Miroslav Minár:
“Osvojiť si ich mentalitu?”
Matúš Šostronek:
“Mentalita, kultúra, zvyky, zvyklosti, ktoré sú špecifické pre rómske komunity.”
Miroslav Minár:
“Čo ste vy vedeli o tej Žehre pred tým, než ste tam prišli?”
Matúš Šostronek:
“Raz, pamätám si keď som šiel na zjazdovku Plejsy, tak raz som prechádzal cez osadu Žehra, teda obec Žehra a len tak som si všimol, že naozaj tá Žehra, jedna časť je veľmi chudobná a druhú časť je veľmi bohatá. Ale nejak mi to neprišlo na um, že prečo to tak je. Až vlastne tým pochopením tej dynamiky, toho fungovania tej komunity som vlastne pochopil, že tak ako ostatné spoločnosti majú to rozdelené. sú v podstate nejaké sociálne rozdiely, takisto to funguje aj u rómskej komunity. Trebárs tí, ktorí majú prácu či už na Slovensku, alebo pracujú v zahraničí, vytvárajú si lepšie prostredie pre také to sociálne pohodlie, než tie rodiny, ktoré majú nejakú slabšie platenú prácu, alebo nepracujú vôbec z určitých rôznych dôvodov.”
Miroslav Minár:
"Bola na strane lídrov týchto rómskych komunít ochota a snaha spolupracovať? Pretože jednak teda vojakov tam dlho nevideli asi a veríme, že dlho vidieť nebudú a z času na čas tam preletel vrtuľník."
Matúš Šostronek:
"Ochota bola od začiatku. Je aj z tých komunikácií s tými lídrami aj so samotnou populáciou obce, Žehra a ďalších tých oblastí v rámci mesta Krompachy. Zo začiatku tam bol cítiť ten rozdiel medzi ozbrojenými silami a ostatnými zložkami štátu. Pred ozbrojenými zložkami, nevedeli sme prísť na to, že prečo je ten rešpekt voči nám obrovský v porovnaní s ostatnými zložkami. Nevieme, prečo to tak je. Možno, aspoň som tak rozmýšľal nad tým, že preto jak ste povedali, že sme tam dlho, dlho neboli a boli sme nejakým tým novým prvkom, alebo elementom v tom ich bežnom živote, ktorý dlho, dlho nevideli, možno že videli len niekde v televízii, možno niekde na sociálnych sieťach."
Miroslav Minár:
“Vyskytli sa prípady, kedy ste museli teda využiť pomerne značné diplomatické úsilie na to, aby ste dokázali jednak tým lídrom, ale jednak tým bežným občanom ktorí tam boli, vysvetliť prečo ste tam, že to je pre ich dobro?”
Matúš Šostronek:
“Každý deň bol pre nás diplomatickým dňom. Bolo veľmi dôležité, či už vysvetľovať lídrom, ale aj populácii v rámci týchto karanténnych oblastí, či už pravidlá hygieny čo sa týka Covid-19, či už prečo je dôležité spolupracovať aj s ostatnými zložkami a rôzne iné, trebárs aj rodinné situácie, ktoré sme takisto mali možnosť a príležitosť riešiť. Čiže občas sa nám stalo, že sme trebárs medzi dvoma rodinami sa snažili vyriešiť nejaký drobný problém, ktorý tam bol už nejaké dlhšie obdobie. Väčšinou sa nám to darilo, ale samozrejme nepustili nás až tak úplne do tých veľkých detailov a len veľmi ťažko sa človek pomocou týchto našich komunikačných zručností dostával hlbšie do tej dynamiky komunít.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"Na vlnách Rádia Regina armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Reláciu vysielame v premiére každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Vypočuť si nás môžete aj v repríze v sobotu 30 minút po polnoci, alebo nájsť na webovej stránke ministerstva obrany a tiež v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svojimi názormi, námetmi a pripomienkami môžete Plnú poľnú obohatiť aj vy. Píšte nám na adresu plnapolna@mod.gov.sk, alebo plnapolna@rtvs.sk. V ďalšej časti relácie budeme pokračovať v rozhovore s veliteľom Strediska pre civilno-vojenskú spoluprácu a psychologické operácie. Predstavíme vám životnú púť aj vojenskú kariéru majora Matúša Šostroneka. Dozviete sa, že súčasná jednotka v zostave koaličných síl NATO v Lotyšsku zostáva o pol roka dlhšie a na záver sa poďakujeme aj ženistom zo Serede za pohotovú pomoc nemeckému občanovi na hraničnom prechode Jarovce - Kittsee. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
Hosťom Plnej poľnej je veliteľ Strediska pre civilno-vojenskú spoluprácu a psychologické operácie, major Matúš Šostronek Keď už sme načali tú tému diplomatického jednania a každý deň ste boli diplomati, skúsme teda predstaviť vás personál."
Matúš Šostronek:
“Začnem možno takou tou všeobecnou definíciou civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií, vlastne tých všetkých našich operátorov. To je celosvetovo nejaký taký ten označenie, že sme. po anglicky warrior diplomat, po slovensky vojak diplomat. Ten náš personál, ktorý máme vychovávaný, robíme si samotné vlastné vzdelávanie v trámci svojich odborno-taktických cvičení, v rámci svojej prípravy. Samozrejme vysielame personál aj do zahraničia na zahraničné kurzy, či už je to Nemecko, USA, Belgicko, Holandsko a takmer 95 % toho našeho tímu, ktorý tu máme, tak sú to skúsení borci, či už chalani alebo baby, ktorí už majú za sebou minimálne jednu misiu. Hovoríme o Iraku, Afganistane, Bosna, alebo Cyprus, poprípade ešte niektorí tí starší veteráni si pamätajú ešte Kosovo.”
Miroslav Minár:
“Viem, že ste pripravili aj taký súbor opatrení, možno že skúseností pôsobia v tých krízových oblastiach, alebo počas operácie Umbrella, Dáždnik, takže skúsme teda na záver tak nejak zobecniť tie najzásadnejšie veci.”
Matúš Šostronek:
“Najdôležitejšie zistenie pre nás bolo, nedá sa vyraziť len tak do lesa a nemať pripravený taký ten sumár tej sociálnej skupiny, s ktorou sa budeme potýkať. Takže toto je také poučenie pre nás že naozaj čo najviac informácií, vyslať už dopredu tie styčné tímy, ktoré prídu pred hlavnými silami do priestoru, to je prvá vec. A druhá vec, veľmi dôležité je dodržiavanie tej štruktúry velenie a riadenie nielen v rámci ozbrojených síl, ale aj ozbrojené sily verzus civilná sféra. Tam musí byť vždy dodržaný nejaký ten postup a čím viacej sa bude ten komunikačný kanál rozširovať, tým viacej toho priestoru vznikne. A toto bol teda aj náš prípad, že vlastne veľmi veľa vecí sa muselo obtelefonovať, resp. dopresňovať. Je extrémne dôležité, aby všetci príslušníci ozbrojených síl chápali, že každý jeden ten vojak, každý jeden poddôstojník, dôstojník, je tým komunikačným kanálom a ak akúkoľvek informáciu vypustí do civilného prostredia, tá informácia bude braná ako 100-percentná. Čiže to je pre na ako motiváciu pre to, aby sme zvýšili tú svoju aktivitu aj v rámci ozbrojených síl a v spolupráci s hovorcom ozbrojených síl, plus s ministerskou časťou, s komunikačným oddelením, pokúsili sa vytvoriť nejakú tú komunikačnú stratégiu, na ktorej pracujeme, aby sa dostala ku každému tomu jednému vojakovi. V rámci tej komunikačnej stratégie bude taký jednoduchý manuál pre každého vojaka, v ktorom si nájde, že čo môže povedať, akým spôsobom to môže povedať, o čom môže rozprávať a v prípade že nemá informáciu, na koho sa má kontaktovať.”
Miroslav Minár:
“No ale poďme pán major k vám. Čím vás Dáždnik obohatil, pred čím vás ochránil?”
Matúš Šostronek:
“Obohatil ma tou skúsenosťou. Mám nejaké skúsenosti zo zahraničných operácií v Afganistane, ale toto bolo zásadne iné. V čom to bolo iné? V tom, že vlastne boli sme na vlastnom území. O to viacej sme museli dbať, žiadať tých svojich kolegov, teda tých svojich spolubojovníkov o to, aby sme akúkoľvek akciu, akékoľvek stretnutie, mali do detailov pripravené, aby sme to dobré meno ozbrojených síl nepokazili nejakou svojou nepripravenosťou. Darilo sa nám zatiaľ, zatiaľ teda tá spätná väzba, ktorá je z rôznych tých kanálov, je dobrá. To znamená, že som rád, že sa nám toto podarilo. Druhá vec, čo mňa osobne potešilo veľmi je, že za to svoje obdobie kariéry som ešte nezažil, že by logistika fungovala naozaj na tak skvelom spôsobe ako fungovala v rámci Umbrelly, že naozaj ten veliteľ tej skupiny, alebo veliteľ nejakého toho priestoru keď potreboval či už ochranné prostriedky, či už výpočtovú techniku, komunikačné prostriedky atď., tak boli k dispozícii naozaj vo veľmi krátkom čase, čo teda by som rám poďakoval kolegom logistom a štábu na podporu operácií, že naozaj všetkých tých veliteľov, ktorých som mal možnosť stretnúť v priestore operácie podporovali, naozaj na 100 %.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Celkovo do 152 slovenských vojakov bude plniť úlohy v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí do 15. decembra 2020. S návrhom na predĺženie mandátu súhlasilo v tomto týždni 110 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Naši profesionálni vojaci tak zostanú vo vojenskom výcvikovom priestore Adazi v Lotyšsku o šesť mesiacov dlhšie ako bolo pôvodne plánované. Dôvodom je aktuálna pandémia Covid-19, pretože vzhľadom na opatrenia na zabránenie šírenia tohto vírusu nebolo možné vycvičiť nový kontingent tak, aby sa rotácia našich vojakov uskutočnila podľa pôvodného plánu. Novinkou tiež je, že v Pobaltí budeme pôsobiť až do konca tejto misie Severoatlantickej aliancie. Teda tak, ako to je v prípade všetkých misií.”
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Nuž a nemôže ňou byť nikto iný, ako výborný vojenský profesionál, pravý veliteľ na svojom mieste, major Matúš Šostronek. Kedy a prečo ste sa rozhodli stať sa profesionálnym vojakom?”
Matúš Šostronek:
“Prvým impulzom bol zrejme môj otec, ktorý bol takisto profesionálny vojak, teda vtedy ešte vojak z povolania. Tá profesia sa mi páčila. Priznám sa, že sa mi, samozrejme ako každému chlapcovi, páčili lietadlá a tanky, takže tam som sa rozhodoval medzi pilotom a tankistom. Nakoniec teda skončilo to tak, že som vyštudoval ženistu.”
Miroslav Minár:
“Napriek tým útrapám, ktoré určite otec zažil, pretože predsa len to boli večné pohotovosti, poplachy, cvičenia ďaleko viac ako dnes, napriek tomu predsa len tá armáda?”
Matúš Šostronek:
“Áno. Bolo to viac-menej jasné rozhodnutie. Po skončení strednej školy som teda sa rozhodol, že budem študovať na vojenskej akadémii, ale samozrejme bol to aj otec takým vzorom v podstate tej presnosti, prísnosť, dodržiavanie nejakých tých pravidiel, zodpovednosť, ku ktorej nás otec vždy viedol, aby sme vždy za svoje rozhodnutia boli pripravení niesť nejakú tú zodpovednosť, no a samozrejme taká tá, mali sme takú tú trošička sparťanskejšiu výchovu, to znamená, že sobota, nedeľa pre nás nehrala rolu, vždy o siedmej sme mali budíček tým, že otec otvoril dvere a oznámil nám, že raňajky sú prichystané, kto do 10 minút nebude nachystaný, poobliekaný, nebude mať ustlané, tak teda musí si počkať na obec.”
Miroslav Minár:
“Mal aj nástenku?”
Matúš Šostronek:
“Nástenku sme nemali. Výber jedálnička bol plne ponechaný na maminu.”
Miroslav Minár:
“Čo sme ešte dlžní poslucháčom Plnej poľnej, ten rok kedy ste na seba obliekli vojenskú uniformu.”
Matúš Šostronek:
“Bolo to v roku 1995.”
Miroslav Minár:
“Teda skúsme si od toho roku 1995 v takom rýchlom slede prejsť tú vašu kariéru, až po funkciu šéfa Strediska civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií.”
Matúš Šostronek:
“Po škole som bol prevelený do Serede, tam som strávil rok, bol som príslušníkom štábu, bol som súčasťou mobilizačného oddelenia, potom som prešiel na mobilizačnú základňu Mokraď, kde som strávil tiež nejaký ten rok už ako ženista. Potom som na pár mesiacov prešiel, kde boli tankisti na východe do Kežmarku, kde som strávil pár mesiacov, potom som prešiel na spojovací prápor do Ružomberku, zo spojovacieho práporu v Ružomberku som potom prešiel na vojenskú akadémiu, kde som pôsobil dva roky ako inštruktor ženijnej prípravy. Potom z vojenskej akadémie som teda presedlal na odbornosť EOD, alebo tzv. ten odborníci na ničenie výbušných systémov, kde som strávil možno 4 roky, vlastne v tomto období som absolvoval prvú misiu v Afganistane ako … dôstojník, potom po skončení svojho pôsobenia v rámci EOD komunity prešiel na pozemné sily, kde som určité obdobie bol podporným plánovacím prvkom pre mechanizované vojská. Odtiaľ som prešiel ku civilno-vojenskej spolupráci ako dôstojník civilno-vojenskej spolupráce, potom z Trenčína z veliteľstva pozemných síl som sa premiestnil do Prešova na 2. mechanizovanú brigádu, kde som začal pôsobiť ako náčelník civilno-vojenskej spolupráce psychologických operácií. V rámci toho svojho pôsobenia na 2. mechanizovanej brigáde som stihol druhú rotáciu v rámci Afganistanu, kde som pôsobil ako dôstojník styku s kľúčovým personálom v rámci afganských ozbrojených inštitúcií v rámci komunikačnej divízie a potom som sa vrátil opäť do Prešova, no a už potom z Prešova bola jedna cesta sem do Martina a vlastne od roku 2016 som tu v Martine.”
Miroslav Minár:
“No vážení poslucháči, ak ste dobre počúvali, tak naozaj pán major Šostronek, to je taká všehochuť, u spojárov, u tankistov, u ženistov, ale najmä s tým súvisela, s touto vašou prácou, aj častá zmena bydliska. Čo na to rodina?”
Matúš Šostronek:
“Rodina si zvykla. Mám skvelú manželku, ktorá je scestovaná po svete, vyučuje anglický jazyk, teraz momentálne pôsobí ako učiteľka v súkromnej škole, čiže to cestovanie nie je jej vzdialené. Takisto syn a dcéra sú zvyknutí na to, že tatino lieta hore-dole po svete, takže tam nejaký ten problém nie je zatiaľ.”
Miroslav Minár:
“Šťastný to človek, šťastný to dôstojník našich ozbrojených síl. Poďme k záverečnej takej otázke, k takým tým métam, výzvam. Čo je tam za tým blízkym horizontom?”
Matúš Šostronek:
“Po takej 25-ročnej kariére sa mi podarilo, že budem vyslaný do štruktúr v Holandsku na tri roky, kde budem pôsobiť na veliteľstve …, ale nejdem ďaleko od tej svojej odbornosti, čiže budem tam ako dôstojník pre civilno-vojenskú spoluprácu, ktorý bude mať na starosti, resp. má na starosti civilno-vojenskú spoluprácu vo všetkých operáciách, ktoré NATO momentálne vykonáva. Potom ďalej keď sa vrátim zo štruktúr v roku 2023, rád by som ešte niekoľko rokov zotrval v ozbrojených silách, pretože momentálne tá práca, ktorú robíme ako civilno-vojenská spolupráca a psychologické operácie ma veľmi baví a rád by som využil potom tie svoje skúsenosti, ktoré získam v štruktúrach, opäť preniesol a dal naspäť do systému, aby opäť ten náš odborný rast mohol napredovať ďalej v rámci celej komunity civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií.”
Miroslav Minár:
“Tak v Plnej poľnej vám budeme určite držať palce a nech sa vám to všetko vydarí a podarí.”
Matúš Šostronek:
“Ďakujem pekne.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“To, že vojaci našich ozbrojených síl sú výborní pomocníci ďalším nasadeným zložkám štátu na hraničných prechodoch, je známe. Známe je aj to, že počas výcvikov v poli, ale aj v bežnom občianskom živote, vedia pomôcť ľuďom v núdzi. Napokon aj v ankete Vojenský in roka, ktorej vyhodnotenie za rok 2019 sa zatiaľ odkladá, spoznávame šľachetné činy našich vojakov, ktorí v krízových situáciách uplatnia nadobudnuté vedomosti pri záchrane ľudských životov. Do plejády záchrancov v zelenom pribudli v uplynulých dňoch ženisti zo Serede. Rotní Nižný, Lehuta, Polák a čatár Mravec spolu s poručíkom Salvetom počas služby na hraničnom prechode Jarovce - Kittsee poskytli prvú pomoc nemeckému občanovi, ktorý vo svojom vozidle stratil vedomie. Bravo ženisti. Pochvala éterom prostredníctvom vĺn Rádia Regina patrí práve vám. Sme na vás hrdí.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju per vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
