- Dátum: 06.11.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.35 MB
Plná poľná
[06.11.2020; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"O boji proti koronavírusu, ale predtým ešte historický boj Čechov a Slovákov za vznik svoju suverénneho štátu. Aj o tom bude dnešný armádny magazín, ktorý pre vás pripravili Miroslav Minár a Pavol Prelovský.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Boli sme pri tom, pri celoplošnom testovaní pomáhali vojaci aj vojnoví veteráni.
* Dvojnásobná pomoc rakúskych zdravotníkov, pomáhali pri celoplošnom testovaní a zachránili mladý ľudský život.
* Aj druhé testovanie bude v réžii vojakov, pochválime vodičov a stovky ľudí, zabezpečujúcich distribúciu testov a ochranných pomôcok.
* Jednotka NATO na Slovensku prešla ďalšou previerkou.
* V tieni koronavírusu sme si pripomenuli vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Nech už história bude operáciu Spoločná zodpovednosť hodnotiť z rôznych uhlov pohľadu, jedno je isté, príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky v nej uspeli so cťou. Nuž, takéto hodnotenie sa po prvom kole celoštátneho testovania ozýva na adresu vojakov zo všetkých kútov Slovenska. V nasledujúcich minútach si pripomenieme, ako sa do boja so zákernou chorobou pustili skoro vojaci, teda tí, ktorí sa v Martine na službu profesionálneho vojaka ešte len pripravujú, a tiež pôjdeme do dedinky Vlkanová, kde zasa pomocnú ruku podali novodobí vojnoví veteráni, účastníci zahraničných vojenských operácií a mierových misií. V priestoroch Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine mimoriadne aktívne pôsobilo spoločné regionálne veliteľstvo operácie Spoločná zodpovednosť. Aktívne sa do jeho činnosti zapojili aj vojaci, ktorí sa už niekoľko týždňov pripravujú na svoje budúce povolanie profesionálneho vojaka."
Miroslav Dulaj, veliaci poddôstojník, Základňa výcviku a mobilizačného doplňovania Martin:
Veliaci poddôstojník, Základňa výcviku a mobilizačného doplňovania Martin, štábny nadrotmajster Miroslav Dulaj. Musím povedať, že tento rok je veľmi špecifický a to samozrejme tým, akým spôsobom pandémia koronavírusu zasiahla do chodu nášho útvaru. Začalo to už v marci, hneď na začiatku, kde sme z radov čakateľov vycvičili približne 50 sanitárov v núdzovom stave, ktorí následne podporovali Ústrednú vojenskú nemocnicu v Ružomberku a plnili úlohy v jej prospech. Teraz je tá situácia ešte by som povedal komplikovanejšia, lebo sme kadetov základného vojenského výcviku zapojili do operácie Spoločná zodpovednosť a plnia úlohy plnohodnotne, tak ako my všetci ostatní profesionálni vojaci. Musím úprimne povedať, že som na nich hrdý ako vážne a svedomito plnia tieto úlohy. A keď vidím s akým nasadením a s akou profesionalitou k tomu pristupujú, sa naozaj nebojím o budúcnosť Ozbrojených síl Slovenskej republiky."
Miroslav Minár:
“Ako túto netradičnú formu prípravy na budúce povolanie vnímajú samotní kadeti?”
Igor Lietava, kadet vojak:
“Volám sa Igor Lietava a som kadet vojak na základnom vojenskom výcviku v Martine. Mám vyštudovanú telesnú a športovú výchovu a po absolvovaní výcviku budem pôsobiť ako dôstojník v Praktickom krídle generála majora Ota Smika na Sliači. Prvá fáza základného výcviku bola adaptačná a vyvrcholila preskúšaním z praktických zručností a teoretických vedomostí. Následne bola pred nami strelecká časť, kde sme mali vykonať streľbu z ručných zbraní, ale tú prerušila zhoršená situácia koronavírusu, ktorá, žiaľ, neobišla ani náš útvar. Po vyhlásení pilotného testovania sa náš výcvikový program okamžite zmenil. Pretestovali nás a vtiahli do deja príprav a zabezpečenia chodu samotného testovania. Našou hlavnou úlohou bolo udržiavať spojenie medzi veliteľmi odberných miest a regionálnym veliteľstvom v Martine. Pre všetkých z nás to bola veľká výzva. Fungovali sme od rána do večera, ale zvládli sme to úspešne. Vykonali sme obrovské množstvo telefonátov so zdravotníkmi, ktorých sme následne zaraďovali na vybrané odberné miesta. Verím, že na túto dôležitú a zložitú operáciu sme pripravení. Preto každému občanovi odporúčam, aby sa išiel otestovať, pomôže tým sebe, svojim blízkym a svojej krajine. Spoločná zodpovednosť sa predsa týka nás všetkých.”
Karolína Kašiarová, kadetka vojačka:
"Som kadetka vojačka Karolína Kašiarová a prihlásila som sa do ozbrojených síl ako absolventka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie. Po prijatí sme začali základný výcvik v Martine. Ten nás rýchlo adaptoval na vojenské prostredie so všetkým, čo k tomu patrí. V priebehu 4. týždňa sa situácia zmenila, z minúty na minútu sa výcvik musel pozastaviť a my sme sa po negatívnom výsledku testovania začali zúčastňovať na operácii Spoločná zodpovednosť. Nestihli sme absolvovať ani ten minimálny základ a už sa zrazu podieľame na takom veľkom projekte. Pracujeme vo viacerých oblastiach, hlavne ako sprostredkovateľ informácií. Komunikujeme s dobrovoľníkmi, kontaktujeme ich, snažíme sa ich zaradiť na odberové miesta. Niekedy je to dosť náročné, občas sa navzájom ani nepočujeme. Vždy je aktívnych 10 operátorov a striedame sa dvakrát do dňa. V priebehu testovania komunikujeme aj s veliteľmi odberových miest, snažíme sa im podávať aktuálne správy, zmeny a organizačné pokyny. Takisto aj od nich prijímame požiadavky na materiál, alebo iné veci. Pracujeme dlho do noci a od skorého rána. Všetko sme podriadili tejto operácii. Všetci sa učíme za pochodu. Myslím, že ani jeden nezabudneme na tento náš odlišný výcvik. Hodili nás do vody bez varovania a skúseností, napriek tomu sme boli rýchlo schopní reagovať a naučili sme sa spolu plávať. Som na nás všetkých hrdá."
Xxx
Miroslav Minár:
“Novodobí vojnoví veteráni, účastníci zahraničných vojenských operácií a mierových misií, viackrát stáli a stále stoja zoč-voči nebezpečným, život ohrozujúcim situáciám. Zachovali rozvahu, triezvu myseľ a aj statočnosť, aby pri tom neohrozili životy ľudí a životy svojich spolubojovníkov. Neprekvapuje preto, že takýto postoj zaujali aj teraz, keď na našom rodnom Slovensku bojujeme s neviditeľným protivníkom, ktorý predstavuje koronavírus Covid-19. Hovorí o tom plukovník Pavel Marko, prezident Únie vojnových veteránov.”
Pavel Marko, prezident Únie vojnových veteránov:
“Celoplošné testovanie na Covid-19 vyvolalo v slovenskej spoločnosti často aj rozporuplné a žiaľ nezriedka aj emocionálne reakcie. Ale hodnotenie, prečo tomu tak je, nateraz radšej prenechám kompetentným. V každom prípade som však presvedčený, že sa ohrozenie, spôsobené vírusom Sars Cov-19, dotýka nás všetkých, bez rozdielu rovnakou mierou. Vyžaduje to od nás aj rovnakú mieru zodpovednosti a spolupatričnosti. Či už ako priamo zodpovedných prijímať opatrenia, ale len ako rešpektujúcich tieto opatrenia. Vojnoví veteráni sú kategóriou ľudí, ktorí situácie, možno oveľa nebezpečnejšie oproti aktuálnej situácii na Slovensku zažívali počas nasadenia v zahraničných misiách. Som naozaj nesmierne rád, že mnohí členovia Únie vojnových veteránov Slovenskej republiky tieto získané skúsenosti a zručnosti mohli preukázať aj v tejto operácii Spoločná zodpovednosť. Vojnoví veteráni sa aktívne zúčastnili jednak ako stále slúžiaci profesionálni vojaci pri logistickom zabezpečovaní operácie. Možno za všetkých by som spomenul jedného z najaktívnejších, ktorý sa zúčastnil aj pilotného programu na Orave, Peter Andreánsky, ale tiež ľudia priamo v odberných miestach, ako starostovia. Za všetkých by som rád spomenul veľmi úspešného starostu vo Veľkých Ripňanoch Jozefa Krištofa, alebo tiež ako dobrovoľníci v odberných tímoch. Ja sám som sa napríklad zúčastnil ako člen tímu vo Vlkanovej. Dušan Bobanec bol členom mobilného tímu na východe Slovenska a mnohí ďalší. Nedá sa vymenovať samozrejme všetkých, ale každému, kto sa akoukoľvek formou podieľal na realizácii tejto náročnej úlohy, patri obrovské ďakujem.”
Miroslav Minár:
“Odberný tím vo Vlkanovej už počas prvého dňa celoplošného testovania išiel na hranicu svojich fyzických a psychických síl. Podarilo sa mu totiž otestovať 760 obyvateľov. Ďakujeme.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Naše poďakovanie a pochvala patrí nielen všetkým veliteľom odberných tímov, ale aj tým stovkám vojakov, ktorí zabezpečovali distribúciu testov a tony materiálu do všetkých kútov Slovenska. Perfektnú prácu odviedli všetci, ktorí pracovali v medziskladoch, ale najmä vodiči, ktorí boli za volantmi nonstop a najazdili státisíce kilometrov… alebo generál Daniel Zmeko, ktorý im zo srdca a úprimne ďakuje. K tomuto želaniu sa pripájame aj my z Plnej poľnej.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Súčasťou odberných tímov, najmä v bratislavskej Petržalke, bolo aj 33 rakúskych vojenských zdravotníkov. Nielenže prispeli k úspešnému 1. kolu celoplošného testovania, ale počas služby v odberných tímoch podali pomocnú ruku aj inak. Rakúski špecialisti totiž pohotovo zareagovali aj v prípade 26-ročného muža, ktorý na odbernom mieste na dostihovej dráhe v bratislavskej Petržalke stratil vedomie a pri páde si udrel hlavu. Zranenému mužovi pomohli poddôstojníci Wolfgang Swety, Michaela Götz a Stipo Topalowitz na čele so svojim veliteľom, plukovníkom Klausom Streitom. Úprimne ďakujeme a posielame do Rakúska pochvalu z dnešnej Plnej poľnej.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS, v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie sa dozviete, že medzinárodná jednotka pre integráciu síl NATO vo Vajnoroch zvládla dôležitú previerku a s historikmi si pripomenieme vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“V trojročných cykloch všetky jednotky a veliteľstvá Severoatlantickej aliancie štandardne prechádzajú určitými previerkami, kedy sa posudzuje ich celková pripravenosť na plnenie úloh. Tím pre integráciu síl NATO na území Slovenska dosiahol prvýkrát plnú operačnú spôsobilosť 19. mája 2017, no a práve po troch rokoch bolo potrebné opätovne zhodnotiť pripravenosť tejto jednotky. A ako to dopadlo, povie veliteľ, plukovník Peter Brauner.”
Peter Brauner, veliteľ jednotky:
“V minulom týždni, od pondelka 26. do piatku 30. októbra, evaluačný tím zložený z odborníkov z Ozbrojených síl Slovenskej republiky, vykonal evaluáciu, alebo jednoducho povedané previerku komplexnej pripravenosti NFIU na plnenie úloh. Počas celého obdobia hodnotenia boli prítomní aj pozorovatelia z NATO, konkrétne z mnohonárodného zborového veliteľstva sever-východ zo Štetína, ktorí dozerali na samotný priebeh hodnotenia tak, aby bol tento realizovaný v súlade so stanovenými kritériami. Po troch rokoch, odkedy bolo NFIU vytvorené, došlo k prirodzenej rotácii personálu a to nielen príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale aj zahraničných vojakov pôsobiacich v štruktúre NFIU. Od marca minulého roku došlo k viac než 50 % výmene personálu. No a táto skutočnosť vytvorila požiadavku na zvýšené úsilie prípravy nielen jednotlivcov tých ktorí prišli noví, ale aj kolektívov, ktoré plnia úlohy v rámci vyčleňovaných pohotovostných skupín. Samotná evaluácia bola realizovaná v dvoch oblastiach. Jednak kontrolou administratívnej oblasti, vrátane posudzovania procedúr a postupov pre zabezpečenie činnosti NFIU, no a v závere hodnotiaceho týždňa uskutočnením cvičenia, ktorého cieľom bolo zhodnotiť, ako v praxi je NFIU pripravené plniť úlohy na základe rôznych scenárov a vývoja situácie pri zabezpečovaní podpory nasadenia síl rýchlej reakcie NATO na území Slovenska.”
Miroslav Minár:
“Keďže na Slovensku prebieha v týchto dňoch najväčšia nevojenská operácia s názvom Spoločná zodpovednosť, nemohol zostať bokom ani vajnorský medzinárodný tím pre integráciu síl NATO.”
Peter Brauner:
“Medializované bolo nasadenie rakúskych vojenských zdravotníckych spôsobilostí v počte 33 vojakov na dvoch testovacích miestach tu v Bratislave, no a práve naše mobilné tímy zabezpečovali ich prijatie, nasadenie a celkovú podporu počas ich pôsobenia na Slovensku. Čiže počas samotnej plánovacej previerky NFIU bola možnosť posúdiť aj reálne plánovacie postupy nasadenia spôsobilosti NFIU v praxi. V kontexte uskutočnenej previerky NFIU by som chcel využiť túto príležitosť a poďakovať sa všetkým príslušníkom NFIU za ich aktívny a profesionálny prístup pri príprave a vykonaní samotnej evaluácie.”
Miroslav Minár:
“Na základe výsledkov previerky v mohol v utorok 3. novembra náčelník generálneho štábu generál Daniel Zmeko potvrdiť, že tím pre integráciu síl NATO na území Slovenskej republiky opätovne potvrdil plnú operačnú spôsobilosť. Blahoželáme.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že novým štátnym sviatkom sa stane aj 28. október, Deň vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov. Práve v tieni masívneho šírenia koronavírusu Covid-19 sme si pred niekoľkými dňami pripomenuli túto dejinnú udalosť. Ešte dávnejšie, pri príležitosti 90. výročia vzniku Československa, si Plnú poľná rozložila svoj stan v Martine. Do relácie Nočná pyramída sme si vtedy pozvali riaditeľa Vojenského historického ústavu ministerstva obrany, plukovníka Miloslava Čaploviča a vtedajšiu pracovníčku Slovenského národného múzea v Martine Evu Králikovú."
Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu ministerstva obrany:
“Na Slovensku bola situácia trošku odlišná ako bola v Čechách hlavne v tom, že na Slovensku hneď po vypuknutí 1. svetovej vojny slovenská politická reprezentácia, mali sme tu Slovenskú národnú stranu, mali sme tu Slovenskú ľudovú stranu, mali sme tu hlasistov, mali sme tu poslanca Jurigu, vyhlásila politickú pasivitu, že by mohli byť väznení a perzekvovaní. Česká politická scéna už pred 1. svetovou vojnou bola na tom oveľa lepšie. Mala veľké zastúpenie vo Viedni, v parlamente, kde bola zhruba takmer 1/3 poslancov českých politických strán, mala vyprofilovaný politický program. Tých politických strán bolo zhruba 5, ktoré boli veľmi silné a samozrejme tá domáca zložka 28. októbra 1918 v Prahe, v Obecnom dome, vyhlásila republiku. Nepovedal by som o tom, že teraz Slováci sú niekde mimo, pretože konkrétne napríklad Vavro Šrobár bol vtedy pri tomto vyhlásení republiky v Prahe. Samozrejme, v tom čase neboli ani mobilné telefóny, komunikácia bola iná, tak samozrejme na Slovensku v tom čase o tom nikto nevedel. A práve preto ale ten 30. október 1918 je o to významnejší, že v Martine sa stretli predstavitelia všetkých politických prúdov Slovenska a vyhlásili Martinskú deklaráciu, ktorou sa sami, bez toho vedomia čo sa udialo v Prahe, prihlásili k spoločnému štátu Čechov a Slovákov. Bol tu Andrej Hlinka, bol tu Matúš Dulla, členovia Slovenskej národnej strany, boli tu mnohí ďalší politici, no a o deň neskôr prišiel aj Milan Hodža. Na to obdobie to bola tá politická elita slovenského národa, ktorá sa tu zišla v Martine.”
Miroslav Minár:
“Je pre nás dôležitejší 28. október, alebo 30. október? To by mohla byť taká spoločná otázka pre vás, dáma a páni.”
Miloslav Čaplovič:
“Z toho slovenského pohľadu môžeme hovoriť o 30. októbri, že to je ten zlomový medzník a 28. október nie je o nič významnejší deň, pretože 28. októbra bola vyhlásená Československá republika a vlastne prvýkrát v histórii Slovensko sa definovalo hranicami a slovenský národ mohol robiť svoju politiku.”
Miroslav Minár:
“Pani Králiková, váš pohľad?”
Eva Králiková, bývalá pracovníčka Slovenského národného múzea v Martine:
“Máme v povedomí zafixovaný ten 28. október ako vznik Československej republiky, takže dáva nejaké rovnítko uvažovať, že čo je významnejšie a čo je menej významné si myslím že by nebolo celkom správne. Jednoducho sú to dva dátumy, ktoré sú spojené so vznikom 1. Československej republiky a tak to treba chápať.”
Miroslav Minár:
“Poďme k tomu zahraničiu, pretože bez československých légií by ani nevznikol československý štát, no a tie légie sa začali formovať ďaleko pred 28. októbrom 1918. Kde boli také tie najoptimálnejšie podmienky pre vznik československých légií a kedy sa k tejto úlohe dostáva Štefánik?”
Miloslav Čaplovič:
“Treba si uvedomiť jednu vec. Vypukla 1. svetová vojna, tisíce Čechov a Slovákov sa ocitlo po mobilizácii na frontoch, najprv v Haliči, potom neskôr na rumunskom fronte, v Srbsku, na talianskom fronte v radoch rakúsko-uhorskej armády. Mnohí, hlavne na tom ruskom fronte postupne prešli do zajatia a postupne začali kreovať prvé jednotky. Dá sa povedať, že ešte pred samotnými légiami vznikli také dve veľké jednotky. Jedna jednotka bola rota Nazdar, ktorá už v auguste 1914 sa zapojila do bojov v rámci cudzineckej légie vo Francúzsku, potom tu máme ďalšiu významnú jednotku a to je Česká družina, ktorá v septembri 1914 prisahala v Kyjeve, bolo tam zhruba 7000 dobrovoľníkov, samozrejme väčšinou Čechov a ktorá sa zapojila do bojov takisto po boku vojsk dohody, do bojov proti armáde, ktorá vlastne bola brannou mocou štátu, ktorého títo družinci boli doposiaľ členovia. Prirodzene, najvýznamnejším centrom tohto odboja bolo Francúzsko. Ale treba si uvedomiť jednu vec, že mnohí krajania, ktorí boli vo Francúzsku, potom v Taliansku, alebo v Rusku, napríklad Országhovci, Slováci vo Varšave, ktoré patrilo vtedy do Ruska, mnohí krajania vtedy mali trošku problém, pretože ich miestne úrady týchto štátov sa na nich dívali ako na príslušníkov Rakúsko-Uhorska, teda štátu, ktorý bojoval v rámci trojspolku proti práve dohodovým jednotkám. A práve tam prichádza jeden veľký zlomový bod a to je rok 1915, je to december, keď Milan Rastislav Štefánik po tragickej a ťažkej anabáze v Srbsku, kde zhadzoval letáky a urobil množstvo pozorovateľských letov nad územím protivníka, srbská armáda ustupuje a on sa dostal cez Kosovo a po ťažkej anabáze cez Albánsko naspäť do Talianska sanitnou loďou, kde je ťažko chorý a potom prichádza do Paríža, kde dá sa povedať je ten deň 13. december zásadný v tom, že sa stretáva s Eduardom Benešom a dá sa to považovať za začiatok aktívnej činnosti Milana Rastislava Štefánika v službe na čele organizovaného odboja Čechov a Slovákov.”
Miroslav Minár:
“Štefánik absolvoval niekoľko zahraničných misií. My sme už naznačili jeho pôsobenie v Rusku. Tam bol ten najväčší počet zajatcov, ktorí neskôr aj prejavili záujem slúžiť v československých légiách, avšak pozícia Štefánika pri vytváraní légií v Rusku bola mimoriadne zložitá, ťažká v tom, že boli rôzne iné názory ako formovať československé légie, aj zo strany predstaviteľov Československej národnej rady v Paríži.”
Miloslav Čaplovič:
“Vedúci predstavitelia československého zahraničného odboja, teda Masaryk, Štefánik a Beneš, vynakladali veľké úsilie, aby presvedčili dohodových politikov a vojakov, že Rakúsko-Uhorsko treba rozbiť, že československá samostatnosť bude možná iba po porážke Nemecka a na troskách Habsburskej monarchie. Vypracovali svoju ideu, dokonca Masaryk už v roku 1914, na jeseň 1914 už vypracoval program spoločného štátu, kde jasne ale povedal, a tá jeho téza je výstižná, že musíme postaviť armádu. Lebo ak nepostavíme armádu, tak bez toho sa nepodarí dosiahnuť právny stav toho Rakúsko-Uhorska k spojencom. Čiže my sme potrebovali postaviť armádu, aby nás uznali tieto veľmoci. A tam prichádza a dochádza k jednej úlohe práve Štefánika, keď je v júli 1916 vyslaný francúzskou vládou do Ruska, kde rokuje s predstaviteľmi ruskej vlády o nábore československých dobrovoľníkov z radov zajatcov pre francúzsky front. Samozrejme iniciuje … zápis, odvoláva Jozefa Duricha z vedenia Československej národnej rady a o rok neskôr sa mu aj podarí, po februárovej revolúcii 1917 presadiť to, že bola Československá národná rada uznaná za jedinú predstaviteľku československého zahraničného odboja v zahraničí. V tom čase vlastne začínajú postupne v decembri 1917 prezident Rajmond … dáva možnosť, aby sme sformovali vlastné jednotky. Je problém ten, že v tom čase už v Rusku prebehla revolúcia a mnohé jednotky, ktoré boli vyhlásené ako súčasť francúzskej československej légie vo Francúzsku, ktoré sú vojensky riadené francúzskym generálnym štábom, ale politicky Národnou radou v Paríži, sa dostali tieto légie do problémov v tom, že nemajú sa ako dostať z tohto Ruska. Vypukne občianska vojna a začínajú veľké mnohé ďalšie problémy, ktoré tam sú.”
Miroslav Minár:
“Generál Milan Rastislav Štefánik sa na jeden deň stal aj kráľom Ríma. To sa dozviete v ďalšej časti nášho rozhovoru s Miloslavom Čaplovičom a Evou Králikovou. Keď sa vrátime do Talianska, kde vtedajšia politická moc príliš nedôverovala českým a slovenským zajatcom, ktorí tu padli do zajatia a tým pádom sa aj tak nedôverčivo stavala k tej požiadavke vzniku československých légií v Taliansku. A tu práve sa ukázala veľkosť diplomata a vojaka Štefánika, pretože nakoniec tieto légie tu vznikli a dokonca Štefánik sa stal na jeden deň kráľom Ríma. Kedy to bolo a za akých podmienok?”
Miloslav Čaplovič:
“Áno pán redaktor, hovoríme o udalosti, ktorá sa udiala na Piazze Venezia 24. mája 1918, kedy bola udelená bojová štandarda, ale zástava, našim légiám v Taliansku, ale aby som sa vrátil trošku do minulosti, keď hovorím o Taliansku, tak keď Taliansko vstúpilo do vojny na strane dohody, bol to máj 1915, tak v tom čase v Taliansku samozrejme nežila veľká česká alebo slovenská krajanská kolónia. Dá sa povedať, že až po pomerne zdĺhavých rokovaniach sa Štefánikovi podarilo dosiahnuť umiestňovanie zajatcov, pretože na tom talianskom fronte, môžem spomenúť napríklad 71. peší pluk trenčiansky, tam bolo strašne veľa Slovákov, ktorí sa, ale hlavne Čechov, ktorí sa dostali, tých bitiek bolo okolo 13, trvalo to 2,5 roka, až došlo k tomu prielomu pri Caporette a táto rozhodujúca porážka talianskej armády pri Caporette, dneska je to Kobarič v Slovinsku, keď vlastne talianska armáda musela ustúpiť na Piavu, tak až v tom čase nastal zvrat v nazeraní talianskeho politického vedenia, že vojnových zajatcov môžeme využiť aj pre svoj prospech a to sa práve podarilo Štefánikovi, keď v apríli 1918 uzavrel s talianskou vládou dohodu o konštituovaní politicky a právne samostatných československých légií v Taliansku a sám osobne sa podieľal na ich výstavbe.”
Miroslav Minár:
“Poďme ešte trošku viacej k tým osobným vzťahom, ktoré mal Štefánik v Taliansku. Ako oni prispeli k tomu, že tieto légie nakoniec boli úspešné?”
Miloslav Čaplovič:
“Štefánik si vydobyl svojou diplomaciou a svojimi obratnými krokmi, mal veľmi veľa hlavne známostí, či to bol Orlando, s Andreom Grazianim, ktorý sa stal prvým veliteľom légií v Taliansku.”
Miroslav Minár:
“Je pravda, že Štefánik otváral dvere Masarykovi a Benešovi?”
Miloslav Čaplovič:
“Dá sa povedať, že on svoje kontakty, ktoré mal už pred vypuknutím 1. svetovej vojny, hneď ako sa vrátil do Francúzska v tom decembri 1915, využil na to, že na základe svojich kontaktov s najvyššími predstaviteľmi francúzskeho štátu napomohol touto diplomatickou prednosťou tomu, aby si tieto požiadavky, alebo tento program Masaryka a Beneša a ďalších, vypočuli Francúzi, aby francúzski predstavitelia k tomu zaujali jasný postoj. Netrvalo to jeden deň, bolo to dlhotrvajúce. Keď si zoberieme december 1915, až v decembri 1917 de facto nás uznávajú, môžeme hovoriť o tom, že Masaryk bol takým politickým vodcom a ideológom celej tejto akcie, Beneš bol organizátorom a propagátorom československého zahraničného odboja, ale agilný Štefánik bol, jemu pripadla v tom zahraničnom odboji úloha priekopníka predovšetkým na tom vojensko-diplomatickom poli.”
Miroslav Minár:
“Svojim šarmom generál Milan Rastislav Štefánik učaroval mnohým dámam v Prahe, v Paríži, v Ríme a dokonca aj na Tahiti. Učaroval a doslova vstúpil do života aj Eve Králikovej, bývalej pracovníčke Slovenského národného múzea v Martine.”
Eva Králiková:
“Štefánik bol muž, ktorý sa vedel dobre pohybovať v spoločnosti. bol to šarmantný muž, ktorý bol s obľubou prijímaný práve v parížskej spoločnosti. My múzejníci máme takú trošku inú možnosť sa dostať k určitým informáciám. Máme možno to šťastie, alebo tú šancu, že môžeme pracovať, alebo môžeme sa dotýkať bezprostredne vecí, ktoré nám aj takéto veľké osobnosti ako Milan Rastislav Štefánik zanechal. A keď máte možnosť sa bezprostredne dotýkať týchto vecí, keď máte možnosť sa zoznamovať s nimi, pracovať s nimi, tak už samozrejme že na tú osobnosť potom hľadíte trošku inými očami, nielen ako na obraz namaľovaný, alebo nafotené, ale skutočne sa snažíte ho vnímať ako živého človeka, so všetkými negatívami a pozitívami a v plnej miere to platí o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorého osobná pozostalosť sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Martine a ktorú som mala možnosť aj ja osobne bezprostredne byť pri tom, keď sa spracovávala a sprostredkovať ju aj verejnosti formou výstava expozícia.”
Miroslav Minár:
“Čo všetko z pozostalosti Štefánika tu máte v múzeu v Martine?”
Eva Králiková:
“Tak Slovenské národné múzeum v Martine vlastne sa stalo majiteľom pozostalosti jeho v roku 1940, keď 26. septembra 1940 išiel oficiálne slávnostný poštový voz hlavnou ulicou Martina smerom do Slovenského národného múzea, ktorý viezol pozostalosť, pražskú pozostalosť, ktorá sa dostala z Paríža do Prahy, mala také dlhšie peripetie. Jednoducho v 40. roku sa dostala do Slovenského národného múzea v Martine a už v roku 1941 bola tu realizovaná samostatná expozícia, ktorá svojim spôsobom verne kopírovala interiér parížskeho bytu. Tak ako pozostalosť v podstate obsahovala gró tých vecí, ktoré zostali v Štefánikovom parížskom byte. Tá pozostalosť bola pomerne rozsiala, knižná pozostalosť, veci osobnej potreby, veci, ktoré svedčili o jeho záľubách, o jeho cestovaní, o jeho snaha poznať ľudí v krajinách, najmä cez ktoré cestoval. Boli to veci, ktoré svedčili, alebo ktoré hovorili o tom, že mal veľmi blízky vzťah k astronómii, vieme, že Štefánik bol aj vedec, nielen politik, vojak, ale že bol aj vedec, bol cestovateľ, bol zberateľ, bol veľký milovník umenia, v zbierke bola, alebo teda je pomerne veľká kolekcia ešte obrazov, ktoré si doviezol z Paríža, čiže táto pozostalosť bola pomerne rozsiahla. Jej zoznam obsahuje skoro 2000 poradových čísel a samozrejme je to podstatne viac jednotlivín.”
Miroslav Minár:
“Viete čo by ma zaujímalo? Možno taká osobná otázka. Vy keď sa pohybujete medzi týmito vecami, keď sa ich dotýkate, keď zavriete oči, cítite toho Štefánika vedľa seba?”
Eva Králiková:
“Tak ono dá sa to povedať, že nie že cítite vedľa seba, ale máte ho doslova do písmena v rukách, pretože s tými vecami robíte, viete si ho svojim spôsobom trošku vizualizovať, viete si ho predstaviť, viete si ho predstaviť do nejakej konkrétnej podoby a možnože preto ten náš pohľad je možno trošičku iný ako len tých, ktorí majú možnosť poznať tieto osobnosti prostredníctvom obrazu, fotky, alebo nejakého iného média.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
