- Dátum: 07.01.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 29.71 MB
Plná poľná
[07.01.2022; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
“Aj v roku 2022, tak ako každý piatok o tomto čase i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Aj s novoročným vinšom na úvod. Nech vás sprevádza pokoj, zdravie a šťastie a to nielen dnes, ale aj počas celého roka. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Dobrá vec sa podarila. Pripomenieme si nielen to, ako vznikali nahrávky partizánskych piesní v podaní Vojenskej hudby Banská Bystrica a partizána Vladimíra Strmeňa, ale dnes si ich aj vypočujete.
* Spomínať budeme na kolegu a prvého hovorcu našej armády, plukovníka vo výslužbe Tomáša Šveca, ktorý nás v pondelok 3. januára náhle opustil.
* Pripravené je aj prvé tohtoročné vydanie armádneho magazínu Azimut 24/7.
* A na záver si pripomenieme pamiatku dvoch statočných špeciálov zo Žiliny, ktorí pred 8 rokmi zahynuli v Afganistane.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Ak bolo jedným zo snov 93-ročného vojnového veterána Vladimíra Strmeňa zaspievať si a nahrať svoje partizánske piesne s profesionálnymi hudobníkmi, pomohla mu ho naplniť Vojenská hudba Banská Bystrica v spolupráci s RTVS a s Vojenskou podpornou nadáciou. Dve dobové piesne podľa osobných záznamov a nápevov Vladimíra Strmeňa zaranžoval hudobný skladateľ, desiatnik Jakub Laco. Na jeseň ich nahrala Vojenská hudba Banská Bystrica s dirigentom kapitánom Jánom Goliášom. Produkciu iniciovala a podporila Vojenská podporná nadácia. Postprodukčné úpravy realizovali pod vedením Ľuboša Kovačecha v banskobystrickom štúdiu RTVS. V Robotníckom dome v Banskej Bystrici sme pri realizácii tejto nevšednej udalosti boli aj my a tu sme sa dozvedeli, že nahrávka partizánskych piesní je súčasťou väčšieho projektu s názvom Military Art. Spresňuje Vojenskej podpornej nadácie, podplukovník vo výslužbe Milan Gajdoš.”
Milan Gajdoš, správca podpornej nadácie:
"Projekt Military Art vznikol ako myšlienka prepojenia vojakov s civilným sektorom, s ľuďmi, s umelcami. Podstatou tohto projektu je 12 príbehov vojakov, ktorí už bojovali buď v 2. svetovej vojne, ale v SNP, alebo profesionálnych vojakov v misiách a operáciách. Sú to príbehy ľudí, našich hrdinov, ktorých takto vnímame, ktorí chceme aj takto zviditeľniť. Práve na tieto príbehy majú zareagovať umelci, majú vytvoriť diela, ktoré budú potom následne použité pre charitatívne účely."
Miroslav Minár:
“No a to už bola parketa pre šéfa časopisu Obrana, Paľa Vitka. Bolo ťažké zohnať umelcov a prehovoriť ich na tento projekt?”
Pavol Vitko, šéfredaktor časopisu Obrana:
“Jednak sa prihlasovali sami, ale priznávam, že niektorých sme oslovili, že či by sa neprihlásili. Veľmi ich to zaujalo. Tí umelci, či sú to už maliari, grafici, keramikárka, hudobný skladateľ, tak bolo to skutočne veľmi zaujímavé, že chceli sa zoznámiť na aký príbeh by mohli tvoriť a išli do toho. Takže pre nás to bolo veľmi milé prekvapenie, že to známe Inter arma silent Musae, že vo vojne mlčia Múzy, v tomto prípade neplatilo a tí umelci do toho šli.”
Miroslav Minár:
“My sa teraz nachádzame v Robotníckom dome v Banskej Bystrici, o malú chvíľu tu bude jeden z projektov, ktorý vlastne aj zapadá do tejto myšlienky.”
Pavol Vitko:
“Že toto je vlastne taká súčasť tiež Military Art, ale trošku to pramení priamo zo Slovenského národného povstania. Totiž pán Vladimír Strmeň si pamätá a zapísal si už veľmi, veľmi dávno piesne, ktoré spievali v Slovenskom národnom povstaní. No a on ich mal v takej jednoduchej podobe zaznamenané a jeden z týchto vojenských hudobníkov, pán Jakub Laco, urobil veľké aranžmán pre celý vojenský orchester. Vojenská hudba tieto dve piesne nacvičila a teraz vlastne, spolu s jeho spevom, urobia profesionálnu nahrávku. A je to veľmi zaujímavé, aj dôležité. Pretože predsa len už má svoj vek a on sa na to veľmi teší, pretože on sám v roku 1944 študoval ako za vojaka, za člena vojenskej hudby. Tú hudbu má celý život v srdci a teraz to je preňho obrovské vyznamenanie, že vtedy, ako 17-ročný člen, 17-ročný chlapec, bol člen strednej školy, vojenskej hudby a teraz s tou vojenskou hudbou po toľkých dlhých rokoch ide nahrávať svoje dve partizánske piesne.”
Miroslav Minár:
“V pripravovanom kalendári špeciálnom, ktorý v rámci tohto projektu vznikne, budú aj príbehy súčasných, novodobých vojnových veteránov.”
Pavol Vitko:
"Je to napríklad príbeh nadrotmajstra Ondreja Biháryho, príslušníka Vojenskej polície, ktorý slúžil v operácii ISAF so svojim psíkom Ronym v Afganistane, bol vyhodnotený ako hrdina dňa práve s týmto psíkom. Máme na to umelca, ktorý má záujem o kresbu práve tohto príbehu a plus naviac ešte, práve bývalý profesionálny vojak, pán Sobek, má záujem o profesionálnu fotografiu a toto bude potom zvečnené v tom kalendári, o ktorom sme sa rozprávali. Tie príbehy sú naozaj rôznorodé. Máme aj rotnú Ivanu Krivošovú, ktorá je veľmi známa z operácie proti šíreniu Covid-19, keď v marginalizovaných osadách bola ako vojenská zdravotníčka veľmi nápomocná týmto rómskym obyvateľom, dokonca zachránila život a zároveň bola nasadená, ako matka troch detí, na pol roka v Afganistane a tam takisto veľmi pomáhala a dokonca môžem povedať, že aj tam svojou odbornosťou zachránila život gruzínskemu vojakov."
Miroslav Minár:
“Pri tejto nahrávke, ktorá bude realizovaná spolu s Vladimírom Strmeňom, je aj autor takej tej hudobnej časti kompozície pre vojenskú hudbu, Pali, o koho ide?”
Pavol Vitko:
“Je to pán desiatnik Jakub Laco, ktorý sa zapojil jednak tým, že urobil aranžmán na tie partizánske piesne pre Vojenskú hudbu Banská Bystrica, ale aj pripravuje pre malý 7-členný orchester špeciálnu skladbu do súťaže Military Art pre 7 nástrojov a to je opäť na motívy, je to už originálna skladba, ale je to na motívy povstaleckého boja práve pána Vladimíra Strmeňa.”
Miroslav Minár:
“Sme radi, že v tejto chvíli je tu pri nás autor týchto kompozícií. Bolo to ťažké tieto partizánske piesne zakomponovať do repertoáru Vojenskej hudby Banská Bystrica?”
Jakub Laco, autor kompozícií:
“Určite to bola výzva spracovať nejaké takéto piesne, aby bola zachovaná tá emócia povstalecká a zase, aby to malo aj nejakú estetickú váhu tieto diela. Spravil som všetko, čo som mohol preto, aby to vo vojenskom orchestri znelo čo najlepšie, aby mal z toho aj pán Strmeň radosť a aby to prinášalo radosť aj ďalším generáciám, aby to prinieslo nejaké posolstvo.”
Miroslav Minár:
“Mimochodom, o týchto piesňach, ktoré teraz budú nahrávané, vedeli ste o nich aspoň niečo, čo sa teda hrali počas povstania, alebo ste ich už niekedy počuli?”
Jakub Laco:
“Jednu pieseň, Tichá noc, tmavá noc, som poznal. Poznal som ju preto, že kedysi ako dieťa som hrával v jednej dychovke, kde sme počas výročia SNP pri pálení vatry hrávali túto pieseň, takže tú som poznal, ale ostatné piesne boli pre mňa úplne nové.”
Miroslav Minár:
“Nový je určite aj ďalší projekt do ktorého ste sa pustili, o čo ide?”
Jakub :
“Ide o projekt Military Art, kde som sa zapojil a budem tu participovať so svojom skladbou, ktorá sa volá Pocta hrdinovi. Ide o dielo, ktoré je skomponované pre 7 dychových nástrojov. Dychové práve preto, keďže vychádzame z vojenskej histórie, pri vojenských orchestroch vždy fungovali predovšetkým dychové nástroje a jedná sa o dielo, ktoré vychádza z motívov týchto partizánskych piesní. Hoci žiadna z týchto piesní tam nie je citovaná, neprichádza k žiadnej citácii celej témy, ale je postavená celá na motívoch týchto hlavných tém z týchto piesní a vytvoril som z nich myslím si, že plnohodnotné umelecké dielo, ktoré mierne zaváňa avantgardou a samozrejme tou estetikou hudby 21. storočia.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Taktovku nad celou nahrávkou partizánskych piesní, interpretovaných Vladimírom Strmeňom, mal na starosti šéf Vojenskej hudby Banská Bystrica, kapitán Ján Goliáš.”
Ján Goliáš, dirigent Vojenskej hudby Banská Bystrica:
“Máme svojho súkromného skladateľa Jakuba , takže určite to nebol problém. Toto je skôr také citové hranie toto. Naozaj, to je veľká česť pre nás, lebo to myslím že to je unikát. Už asi neviem, či to ešte raz zažijem za svoj život také niečo a ja si myslím, že toto dosť prerazí, aspoň u tých mladých. Lebo naozaj hrať s takým človekom, ktorá má takúto minulosť a vlastne, ktorý vie aj niečo povedať do budúcnosti, je najdôležitejšie vstrebať, ako hrať.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, vy ste sa s Vladkom Strmeňom stretávali na rôznych podujatiach, ale toto je vlastne prvýkrát, keď teda aj tak pracovne.”
Ján Goliáš:
“Toto áno, toto je pracovne, ale ak mám pravdu povedať, prvýkrát som to zažil na oslavách SNP, nepamätám si už ktorý to bol ročník a hrali sme s ním slovenskú hymnu na pódiu, no a ono sa to realizovalo vlastne tak, že skúška, skúška, ale na tom samotnom akte, tak pre mňa to bol naozaj tak silný zážitok. Lebo ja som si vlastne uvedomil v tej chvíli, že ten človek naozaj tú hymnu nielenže spieval, ale on ju vlastne žil. Tak toto bolo ťažké. Ale toto teraz, to bude taká skôr radosť, to si budeme asi aj púšťať.”
Miroslav Minár:
“Chlapi, ktorí teda budú hrať, budú sprevádzať Vladimíra Strmeňa, napríklad už spomínaný pán , pesničku partizánsku, notoricky známu, poznal ju už ako chlapec, lebo hrával a spieval pri rôznych príležitostiach ako malý chlapec. Čo tí ostatní?”
Ján Goliáš:
“U nás funguje hudba dosť progresívne, čo sa týka zmien a noviniek, lebo však musíme ísť trošku s dobou. Lenže otázka je, čo je to ísť s dobou. No a ja si myslím, že toto je to správne s dobou, že to pôvodné iba zhudobniť a dať tomu taký šmrnc takého 21. storočia. Ja si myslím, že to je to dôležité, no a ja si myslím, že naši chlapi sa na tom budú naozaj hudobne baviť.”
Miroslav Minár:
“Ja som sa bavil pre vašich vystúpeniach, pretože som mal možnosť vás sprevádzať a hrali ste skladby od Michaela Jacksona a iné, takže toto je repertoár a toto je úplne niečo nové, ktoré vás aj môže posunúť ďalej?”
Ján Goliáš:
“Určite posunie ďalej. My musíme vlastne osloviť každú generáciu. My tak to máme v tom svojom myslení, v tom hudobnom, že chceme osloviť všetky generácie. To znamená že aj mladých a nemôžem povedať že starých, ale takých zrelších, samozrejme. No a samozrejme evergreeny a ako ste spomenuli, Jackson, tak to leží, beží, Queen, ABBA, to leží, beží, ale toto národné, to žiaľ nemáme zhudobnené pre takéto teleso. Je veľa iných vecí zhudobnených, samozrejme, máme skvelých slovenských skladateľov pre takéto dychové orchestre, ale toto je už novinka. Toto je vlastne niečo, rozumiete, z toho si musíte zobrať niečo staršie a dať do toho 21. storočia a naozaj ten Jakub Laco to naozaj, perfektne to dal, perfektne.”
Miroslav Minár:
“Nuž a posúdiť to už teraz môžete aj vy. Nech sa páči. Nadporučík vo výslužbe Vladimír Strmeň a Vojenská hudba Banská Bystrica. Pieseň Slovenská zem naša rodná.”
(hudobná ukážka)
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie sa v rubrike Osobnosť rezortu budeme rozprávať s protagonistom partizánskych piesní Vladimírom Strmeňom, rozlúčime sa s výnimočným plukovníkom Tomášom Švecom, ktorý dlhé roky pomáhal budovať pozitívny obraz Armády Slovenskej republiky na verejnosti a mal mimoriadne aktívny vzťah k novinárskej obci. Dozviete sa, že bol vyhlásený už 25. ročník ankety Vojenský čin roka. Povieme vám, čo si budete môcť pozrieť v prvom tohtoročnom vydaní magazínu Azimut 24/7 a záver relácie bude patriť spomienke na dvoch príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí zahynuli v Afganistane. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“A tou osobnosťou dnes nebude nikto iný, ako jeden z posledne žijúcich partizánov. Bývalý člen Vojenskej hudby 3. pešieho pluku zvolenského, Vladimír Strmeň.”
Vladimír Strmeň, jeden z posledne žijúcich partizánov:
“Po rokoch sa mi predsa splnil sen, že aspoň raz si zahrať, alebo zaspievať s takou profesionálnou muzikou ako je hudba vzdušných síl u nás v Banskej Bystrici. Za Slovenského národného povstania, keď nás dali na doplnenie miesto tých padlých a ranených, tak chodilo sa sedieť a sa spievalo a keďže som už vtedy bol tretiak, už som vedel aj noty písať, aj texty, tak ja som to zaznamenával, no a reku raz sa to zíde. No a pozrite sa, prišiel deň, kedy sa to naozaj môže nechať na pamiatku pre všetkých. Sú to pesničky z rokov 44-45, ktoré poskladali obyčajní ľudia, ktorí nemali ani šajnu o muzike, ale chceli niečo povedať. Tak sa vyjadrili buď peknou pesničkou, alebo nejakou básničkou, no ale keďže ja som mal ten vzťah k muzike taký rodinnejší, tak som to radšej tú muziku písal. No a teraz som rád, že sa to môže zvečniť takto pre generácie, ktoré prídu po nás.”
Miroslav Minár:
“Koľko pesničiek máte v tom svojom repertoári a ktorú tak najčastejšie spievate?”
Vladimír Strmeň:
“Viete čo, najčastejšie, mám rád a ospevujem to naše Slovenské národné povstanie, ako tam tí chlapci sme rukovali, potom druhá je tu pri Kremničke a tam sa to ospevuje v tej pesničke, tri také kde sa vyzývajú chlapci ďalší, aby prišli do našich radov. Ako taká hymnická pieseň bola táto Tichá noc. Ale doniesol som vám aj prísahu partizána, to je tak na minútu a pol.”
Miroslav Minár:
“Toto je výnimočná situácia, výnimočná príležitosť. Spomínate si v tejto chvíli na to, kedy vy ste do ruky zobrali tú svoju prvú osobnú zbraň, inštrument a prečo ste sa vlastne rozhodli študovať vojenskú hudbu?”
Vladimír Strmeň:
“No viete, takto. Odmalička ma priťažovala tá muzika, lebo môj strýko hral v baníckej kapele na Starých Horách tenor. No a mne ho dal čistiť, viete. Ale skôr ako som ho očistil, som si na tom zahral a podarilo sa mi vylúdiť nejaké pekné tóny z toho, no a keď bol nábor, prihlásil som sa. A ja už som hrať vedel. Tak ma vzali. Aj vysvedčenie dobré, no a mal som veľkú radosť keď som sadol na prvú hodinu teórie. Učil nás major Gažovič a bol po operácii slepého čreva, takže nás učil teóriu a nasadenie. To boli také prvé fantastické dojmy.”
Miroslav Minár:
“A k tej harmonike ste sa kedy dostali?”
Vladimír Strmeň:
“No v treťom ročníku mi ju dal pán kapelmajster. Nemal som k nej nejaký vzťah, lebo bolo veľa učenia na dychovú hudbu a tiež na symfonický orchester. Lebo tam keď niečo nešlo, zastavil a zobral celú sekciu a keď to nešlo, po jednom. No a hneď 21 dní zarazená vychádzka, 14 dní, hneď sa to takto. No a to ešte aj ostuda bola pred celým orchestrom, hrali sa ťažké ouvertúry, ťažké kusy. V lete sme hrali viac dychový orchester, v zime zase opačne, viac symfonický. Každý musel hrať dva nástroje, no a v 3. ročníku harmonika. Ježišmária, kedy sa to budem učiť. O 3 týždne prídete mi povedať, čo ste sa naučili.”
Miroslav Minár:
“Podarilo sa?”
Vladimír Strmeň.
“Podarilo.”
Miroslav Minár:
“Aj na významných podujatiach, pri oslavách Slovenského národného povstania.”
Vladimír Strmeň:
“Už bolo po fronte, no a bolo treba do orchestra a jak by zaznela harmonika, to som sa musel naučiť. Ale to tak nie z nôt, ale naspamäť sa to naučil a ešte aj predniesť to musel podľa jeho predstáv. Zastavil aj 20 razy orchester. Dajte si to ešte raz.”
Miroslav Minár:
“Čo hovoríte na túto skvelú kapelu hudobníkov, Vojenskú hudbu, tu z Banskej Bystrice.”
Vladimír Strmeň:
“Poviem vám to. Vidím sa medzi nimi a som omladol, o 80 rokov som omladol. Viete čo, to bolo vždy moje, taká srdcová záležitosť. Lebo vojenská hudba, disciplína a ten poriadok a pekne sa hralo a vždy sa niečo dobré urobilo. toho som mal vždy radosť.”
Miroslav Minár:
“Čo im zaželať?”
Vladimír Strmeň:
“Veľa úspechov, aby im to krásne hralo, aby v našich šľapajach pokračovali. Jednu vec, keď sme hrali na 1. výročí osláv SNP, náš stav bol 80 muzikantov. Keď sme dohrali defilé, prišiel armádny generál Ludvík Svoboda, gratuloval kapelmajstrovi a dostali sme takú veľkú trikolóru zdobenú, kde nás menoval Hudbou 8. zboru armádneho generála Svobodu. To sme si teda vážili. Hudbe želám veľa zdravíčka, úspechov, aby pokračovali v tom, čo sme my začali. Aby ešte boli lepší ako sme boli my.”
Miroslav Minár:
“A že Vojenská hudba Banská Bystrica je naozaj dobrá, to si vypočujete aj o malú chvíľu. Ešte predtým vám povieme, že príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa rozhodli poďakovať Vladimírovi Strmeňovi za to, že aj vo veku 93 rokov dokáže aktívne šíriť osvetu medzi mladou generáciou. Veliteľ Spoločného operačného veliteľstva Ozbrojených síl v Banskej Bystrici, generálmajor Ondřej Novosad mu v mene všetkých vojakov odovzdal vojenskú uniformu s hodnosťou nadporučík. A teraz už hymna partizánov, Tichá noc, v podaní Vladimíra Strmeňa a Vojenskej hudby Banská Bystrica.”
(hudobná ukážka)
Miroslav Minár:
“Smutná správa nás zarmútila v pondelok 3. januára. Svoju pozemskú púť vo veku 78 rokov skončil výnimočný vojenský profesionál, plukovník vo výslužbe Tomáš Švec. V spomienkach si ho v nasledujúcich minútach pripomenú jeho kolegovia a kamaráti. Plukovník vo výslužbe Jozef Žiak a šéfredaktor časopisu Obrana Pavol Vitko.”
Jozef Žiak, plukovník vo výslužbe:
"Poznali sme sa vyše 30 rokov. Pri prvom stretnutí s ním človek nemohol nepostrehnúť jeho vysokú postavu, tvár s kučeravými vlasmi, v poslednom období už úplne sivými a predovšetkým veselý, doslova šibalský úsmev. Ten o ňom veľa prezrádzal. Okrem iného aj o tom, ako sa vždy snažil pokojne riešiť vzniknuté problém. Riešil ich s jeho vlastnou nonšalanciou, snahou partnerov vypočuť a pochopiť, zapojiť ich do spoločného hľadania výsledného riešenia. A nie z pozície urobiť z nich porazených, ale skôr partnerov a kolegov. Túto jeho vlastnosť som mal možnosť osobne pozorovať pri rôznych príležitostiach. Či už to bolo pri organizovaní Novinárskej mušky, pri stretnutiach so zástupcami jednotlivých cirkví na Slovensku v časoch zrodu duchovnej služby v armáde. Vtedy si napríklad veľmi rýchlo našiel spoločnú reč s kardinálom Korcom, ale aj so zástupcami evanjelickej cirkvi, napríklad biskupom Uhorskaym. Doslova prelomové boli jeho pozvanie pre cirkevných predstaviteľov na zasadania velenia armády. Naši západní susedia za riekou Moravou vtedy o tom ani nechyrovali. Ale aj jeho stretnutia s veliteľmi, primátormi posádkových miest, či zástupcami zahraničných armád pri medzinárodných cvičeniach na Slovensku. So všetkými sa snažil nájsť spoločnú reč v mene riešenia problému a posunu vpred. Bolo tomu tak aj v časoch jeho pôsobenia ako 1. hovorcu Armády Slovenskej republiky, či prezidenta Zväzu vojakov Slovenskej republiky, či vo vedení Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Spomínaný prístup sa tiahne celou bohatou vojenskou kariérou plukovníka Tomáša Šveca. Hádam najvýrečnejšie o .. vedení z útvaru na Šumave hovorí aj pozvanie pre plukovníka Šveca. Bol ich veliteľom jednotky a oni si ho po rokoch pozvali do televíznej relácie Pošta pre teba. Koľkí velitelia si môžu s niečím taký pochváliť? A aby som nezabudol na pamätné stretnutia pre civilných novinárov, ktoré Tomáš Švec organizoval každoročne pre novinársku obec so zástupcami Velenia armády Slovenskej republiky, Generálneho štábu i ministerstva obrany vo vojenskom zariadení v Trenčianskych Tepliciach. Všetky spomínané udalosti nesú rukopis plukovníka Tomáša Šveca. Možno je na škodu veci, že sa v niektorých z nich nepodarilo jeho nástupcom pokračovať, lebo ten spomínaný šibalský úsmev Tomáša Šveca dokázal veľa razy ľady lámať a na prvý pohľad neriešiteľné problémy riešiť."
PLNÁ POĽNÁ
Pavol Vitko:
“Ten plukovník je celkom nový pán. Vypijeme si spolu šálku čaju, porozprávame sa, rozlúčime sa, ale ja stále neviem, čo vlastne chce. Položil mi niekedy v roku 1995 otázku šéfredaktor Pravdy, kde som vtedy pracoval. Išlo o to, že približne raz za pol roka sa do redakcie na návštevu nahlásil hovorca vtedajšej Armády Slovenskej republiky, plukovník Tomáš Švec a dal si so šéfredaktorom spomenutý čaj. A čo vlastne išlo? Len o to, že pán hovorca Švec chcel aj takto nenásilne, kolegiálne upozorniť na to, že k budovaniu mladej Slovenskej republiky prispieva aj armáda a že ak by sa vyskytli nejaké problémy, chyby, klebety, či obvinenia na adresu vojakov, je tu aj on, ich hovorca vždy rád poskytne stanovisko aj zo svojho uhla pohľadu. Nuž áno, aj toto bolo jedno zo snažení akým sa plukovník Švec snažil o korektný a ústretový vzťah s médiami a s verejnosťou. Neviem o nikom inom, kto by to vtedy robil takto, takéto turné po redakciách. Ale vždy elegantný, sebavedomý, usmiaty a múdry Tomáš vedel, že i to môže priniesť svoje ovocie. A prinieslo. Armáda od vzniku Slovenskej republiky patrila k najdôveryhodnejším inštitúciám v štáte. Pravdaže, bolo to predovšetkým vďaka profesionalite vojakov, ale aj vďaka svojmu hovorcovi, ktorý vedel ich snaženia prezentovať. V tejto dobe navyše, zatiaľ čo napríklad v bývalej Juhoslávii vojaci jednotlivých nástupníckych štátov bojovali proti sebe, Slováci a Česi, už pod samostatnými zástavami, ale spoločne, pomáhali na Balkáne ako mierotvorcovia. Bola to veľká vec a plukovník Tomáš Švec sa aj ju snažil prezentovať našej verejnosti ako niečo, čo bolo hodné uznania a úcty. Veľa novinárov vtedy začínalo, resp. neboli zorientovaní v problematike ozbrojených síl. Vrátane mňa. Aj pre mňa sú nezabudnuteľné 2-dňové predvianočné semináre v Trenčianskych Tepliciach, kde 6-členné tlačové oddelenie Armády Slovenskej republiky pod vedením plukovníka Šveca organizovalo besedy so všetkými rozhodujúcimi generálmi. Skvelé boli aj Novinárske mušky, teda neoficiálne majstrovstvá Slovenska novinárov v streľbe z vojenských zbraní. Zastrieľali sme si, no opäť išlo predovšetkým o stretnutia s rozhodujúcimi ľuďmi v uniformách. O informácie oficiálne, ale aj o tie off record, o vzťahy. Bolo to o korektnosti, ústretovosti a dôvere. Za tým všetkým, za veľa ďalšími vecami stál vždy usmiaty a pohodový plukovník Tomáš Švec so svojimi kolegami a ďalšími spolupracovníkmi. Osobne si myslím, že najväčšie zásluhy o budovanie nášho štátu a našej armády má v pozícii jej hovorcu. Dal príklad, všetkým svojim nasledovníkom a nielen to. Prakticky až do svojej smrti sa zaujímal o život v ozbrojených silách a všetkým, ktorých zaujímal vývoj armády po vzniku Slovenska bol vždy ochotný poskytnúť rady, informácie, či vysvetlenia. Áno, vrátane mňa. Veľmi mu za všetko ďakujem. Vždy som ho rešpektoval, vždy som ho mal vo veľkej úcte a mal som ho aj kamarátsky rád. Tomáš, ako profesionál, si bol borec a bol si aj skvelý, rovný a čestný chlap s vôňou človečiny. Česť tvojej pamiatke.”
Miroslav Minár:
“Drahý náš priateľ, Tomáš. Ďakujeme ti za tvoju nezištnú pomoc, keď si nám vo vtedajšej Redakcii armádneho vysielania Slovenského rozhlasu pomáhal pri dvoch významných projektoch, ktoré sa už stali súčasťou novodobých tradícií našich ozbrojených síl. Nezabudneme na tvoju osobnú zaangažovanosť pri zrode podujatia Deň detí s Armádou Slovenskej republiky a Slovenským rozhlasom, ako aj pomoc pri zrode ankety Vojenský čin roka. Nezabudneme, odpočívaj v pokoji. Posledná rozlúčka s plukovníkom vo výslužbe Tomášom Švecom bude v pondelok o 14. hodine v Dome smútku na sídlisku Juh v Trenčíne.”
AZIMUT 24/7
Miroslav Minár:
“Pripravené je aj prvé tohtoročné vydanie armádneho magazínu Azimut 24/7. Čo si môžete pozrieť v prvom tohtoročnom vydaní, povie poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslava Mindárová, členka tvorivého tímu magazínu Azimut 24/7:
“Michalovskí delostrelci už niekoľko mesiacov robia dobré meno Slovenskej republike v operácii Predsunutí prítomnosť v Lotyšsku. V decembri prebehla rotácia novej palebnej batérie s najnovšími húfnicami Zuzana 2. Pozri sa na to s nami novom dieli Azimut 24/7.”
Miroslav Minár:
“Reláciu Azimut 24/7 si môžete dnes večer pozrieť na facebookovom profile Ozbrojených síl, alebo na youtubovom kanáli Azimutu 24/7.”
BOLI SME V AFGANISTANE
Miroslav Minár:
“Smutnú udalosť, ktorá sa stala počas nášho pôsobenia v operácii ISAF v Afganistane, si v Žiline pripomenuli príslušníci špeciálnych síl. Hovorí poručíčka Miroslava Mindárová.”
Miroslava Mindárová:
“Pondelkové predpoludnie 27. decembra 2021 v priestoroch žilinského 5. pluku špeciálneho určenia, pri pamätníku vojakom síl pre špeciálne operácie, patrilo spomienke na našich dvoch kolegov. Kapitána in memoriam Edmunda Makovníka a rotmajstra in memoriam Patrika Fraštiu. V komornej atmosfére si prišli uctiť pamiatku kolegov, no najmä priateľov, zastupujúci veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia podplukovník Miroslav Modrocký, bývalý veliteľ plukovník Pavol Šebík, zástupca veliteľa síl pre špeciálne operácie plukovník Pavel Švelka, veliaci poddôstojníci veliteľstva síl pre špeciálne operácie a 5. pluku štábny nadrotmajster Martin Boháčik a Radoslav Žitník a ostatní špeciáli. Čas plynie rýchlo a postupne zahladzuje stopy smútku, no v tvárach tvrdých chlapov, stojacich okolo, možno čítať maskovaný smútok a neľahostajnosť voči tomu, čo sa pred 8 rokmi udialo. Nebezpečnosť a náročnosť vojaka špeciála si uvedomuje každý z nás. No ak tragédia príde nečakane a bez prípravy, zabolí o to viac. Edo a Paťo spolu s americkým kolegom, kapitánom Davidom Lyonom, zahynuli v piatok 27. decembra 2013 v Afganistane pri plnení úloh operácia ISAF.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
