Netradičná prezentácia Slovenska na summite Severoatlantickej aliancie v Rige, vojenský klub nadšencov z Piešťan, jubileum vojenskej hudby a posledné posolstvo čínskeho bojovníka.
- Dátum: 04.12.2006
- Dĺžka: 11:36 min.
- Veľkosť súboru: 2.66 MB
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Netradičná prezentácia Slovenska na summite Severoatlantickej aliancie v Rige, vojenský klub nadšencov z Piešťan, jubileum vojenskej hudby a posledné posolstvo čínskeho bojovníka."
M. MINÁR, redaktor: "To všetko sa už o malú chvíľu ozve na vlnách Rádia Slovensko, pretože sa začína pravidelný piatkový Armádny magazín. Nerušené počúvanie vám želá Miroslav MINÁR..."
P. REPKOVÁ: "...a Petra REPKOVÁ."
..... NATO A MY, MY A NATO M. MINÁR: "Lídri 26 členských krajín NATO rokovali v utorok a v stredu na svojom pravidelnom summite. Aj keď v lotyšskej Rige Slovensko nepovedalo definitívne áno presunu svojich ženistov do nepokojnej Afganskej provincie Kandahár, s určitosťou sa tak stane koncom marca, na summite sme sa prezentovali inými prednosťami."
P. REPKOVÁ: "Hneď úvodný otvárací ceremoniál bol proti všetkým zvyklostiam. Generálny tajomník aliancie Jaap de Hoop SCHEFFER totiž nevítal prezidentov, či premiérov, ale vojakov jednotlivých členských štátov. Ich nástup nielenže symbolizoval nasadenie tisícok vojakov vo vojenských operáciách a misiách, ale bol najmä akt vďaky a úcty tým, ktorí zahynuli za ideály slobody a demokracie."
M. MINÁR: "Slovensko reprezentoval veterán z Kosova rotmajster Ladislav TURIAK, rodák z Kysúc, ktorý v súčasnosti slúži v prápore okamžitej reakcie v Martine. Ako v živom vstupe pre Rádio Regina Banská Bystrica povedal, bol to pre neho neopakovateľný zážitok keď stál v tesnej blízkosti prezidenta Spojených štátov Georga BUSHA a potlesk najvyšších štátnikov mu spôsobil zimomriavky po celom tele."
P. REPKOVÁ: "Príjemný pocit mali aj pracovníci spoločnosti ZŤS, výskumno‑vývojového ústavu z Košíc. Na špecializovanej výstave zameranej najmä na nové úlohy aliancie v boji proti terorizmu ohúrili odborníkov dvoma robotmi."
M. MINÁR: "Doslova výmyselníkom týchto robotov, ktoré sa tešia mimoriadnej pozornosti účastníkov summitu je Roland HOLCER. Ako to vlastne všetko vznikalo?"
R. HOLCER: "Zamestnal som sa vo firme, v ktorej pracujem, no a táto firma sa zaoberá vývojom takýchto systémov, v podstate nielen pre vojenský priemysel, ale prevažne pre civilné aplikácie, či už v jadrových elektrárňach alebo v iných priemyselných odvetviach."
M. MINÁR: "Prečo práve roboty, ktoré hľadajú a samozrejme aj likvidujú nástražné výbušné systémy?"
R. HOLCER: "Trend vo svete je taký, že ľudský život je drahý a tieto systémy majú chrániť najmä pyrotechnikov a pomáhať im pri ich práci."
M. MINÁR: "Skúsme v stručnosti popísať čo všetko teda dokážu a aké sú ich parametre?"
R. HOLCER: "Najzákladnejšími parametrami našich systémov sú kamerové systémy umiestnené na mobilných podvozkoch a k nim pripojený diaľkový ovládač, či už pomocou káblového spojenia alebo rádiového spojenia. Naše zariadenie vlastne operatér vie na diaľku obsluhovať a vojsť s ním do nejakého objektu alebo do dopravného prostriedku alebo do nejakej haly kde sa nachádza nejaký nástražný systém. Jeho úlohou je nájsť ho pomocou tohto kamerového systému, identifikovať ho, pokúsiť sa ho buď zničiť vodným delom alebo pomocou ramena ho premiestniť niekam do bezpečnej vzdialenosti a tam ho zneškodniť iným spôsobom."
M. MINÁR: "Viem, že tieto prístroje už majú také tie ostré skúšky za sebou. Počíta sa aj s takým ostrejším nasadením napríklad v misiách?"
R. HOLCER: "My sme dodali niekoľko zariadení do výcvikového strediska s tým, že jeden robot by mal zostať u nich ako naďalej ako výcvikový a ďalšie majú byť umiestnené v jednotkách a nasadené v nejakých misiách."
M. MINÁR: "Čo záujem tu prítomných účastníkov summitu?"
R. HOLCER: "A tak záujem je, uvidíme čo z toho bude."
P. REPKOVÁ: "Nielen odborníci z krajín NATO, ale aj slovenská delegácia na summite na čele s prezidentom Ivanom GAŠPAROVIČOM pochválila Košičanov za vynikajúce dielo. Tento spôsob prezentácie krajiny sa páčil aj ministrovi obrany Františkovi KAŠICKÉMU."
F. KAŠICKÝ: "Sú tu hlavy štátov, náčelníci generálnych štábov a vlastne aj takáto ukážka takéhoto zariadenia, aké tu bolo prezentované v boji proti terorizmu, to je vynikajúca vec, pretože jednak sa prezentuje tým náš priemysel a prezentuje sa skutočne výrobkami, ktoré sú kvalitné a ktoré sú využiteľné nielen v rámci Ozbrojených síl, ale aj v rámci policajných zložiek v boji proti terorizmu."
M. MINÁR: "Škorpión a vlastne aj prístroje, ktoré tu predvádzajú Košičania, sú dôverne známe aj náčelníkovi Generálneho štábu generálporučíkovi Ľubomírovi BULÍKOVI. Môžeme očakávať v budúcnosti, že tieto prístroje sa stanú takou aj súčasťou našich špeciálnych jednotiek, predovšetkým ženistov v zahraničných misiách a operáciách?"
Ľ. BULÍK: "Ja tomu pevne verím. Samozrejme, že už sú súčasťou našich štruktúr takéto moderné prostriedky, ktoré samozrejme predovšetkým spĺňajú to kritérium, aby chránili živú silu a mohli operovať vo veľmi nebezpečných priestoroch a verím tomu, že po odskúšaní týchto prístrojov u nás doma v rámci výcviku, budú tiež využívané aj pri našich špeciálnych činnostiach, na ktoré v zásade sme aj takýmto spôsobom pripravovaní, pretože v rámci konceptu IOD(?) tímov, kde sme vlastne lídrom, sa predpokladá, že budeme nielen organizačne, ale aj po tej technologickej stránke sa snažiť o vývoj, zavádzanie a ďalšie rozširovanie takýchto prostriedkov."
..... P. REPKOVÁ: "Celé polstoročie je súčasťou metropoly stredného Slovenska Vojenská hudba našich Ozbrojených síl. 50‑ka je určite dôvodom na oslavu, ale aj možnosťou pre jej veliteľa a dirigenta poručíka Petra BIBZU pochváliť sa niektorými úspechmi."
P. BIBZA: "Za túto dobu sme získali napríklad ocenenie, Hudobný fond nás ocenil Cenou Karola Pádivého v roku 1995, ako aj Združenie dychových hudieb Slovenska nám udelilo diplom pri príležitosti 45. výročia a čestné uznanie 50. výročiu našej hudby."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Vieme o vás, že ste úzko spolupracovali aj so Slovenským rozhlasom."
P. BIBZA: "V minulosti bola veľmi dobrá spolupráca a aj dneska samozrejme. So Slovenským rozhlasom nahrali sme vyše 600 skladieb, ktoré odznievali v éteri Slovenského rozhlasu."
B. ROŠTECKÝ: "Môžeme vás vidieť pri rôznych slávnostných ceremóniách vojakov. Ako si pripomeniete toto 50. výročie, kde všade vás môžu diváci vidieť a počuť?"
P. BIBZA: "Vojenská hudba Banská Bystrica, ako aj iné vojenské hudby, sú reprezentatívnym telesom Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Zúčastňujeme sa na rôznych slávnostných ceremóniách, pietnych aktoch, aj pri vyradeniach vojakov. Okrem toho sa snažíme organizovať aj koncerty, ktorých sme mali tohto roku 21 a pri príležitosti nášho terajšieho 50. výročia organizujeme celkovo 4 koncerty. Dneska práve prebieha koncert v Banskej Bystrici v kine Urpín, 3. decembra budeme hrať na koncerte v Turčianskych Tepliciach o 15. hodine. V pondelok, 4. decembra budeme hrať v Dome kultúry v Senici o 19. hodine a zavŕšime to koncertom v Kongresovej hale v Piešťanoch."
..... M. MINÁR: "Na Slovensku v poslednom čase ožíva tradícia vojenských klubov, ktoré sa čoraz viac venujú našim dávnym, i tým novodobejším vojenským dejinám. V uplynulom roku vznikol takýto klub pri piešťanskom Vojenskom múzeu a na verejnosti sa predstavil pri oslavách Dňa veteránov v Hlohovci."
P. REPKOVÁ: "S mikrofónom Plnej poľnej sme oslovili vedúceho klubu Miroslava HATALU."
M. HATALA: "V spolupráci s Vojenským historickým múzeom Piešťany sme tu prezentovali techniku 2. svetovej vojny tank T‑34 a obrnený transportér Hakel. Čo sa týka Československej ľudovej armády sme prezentovali OT‑64."
B. ROŠTECKÝ: "Mali ste veľký úspech aj preto, že ste v originálnych uniformách. Tu predo mnou stojí odstreľovač, keby ste sa mi predstavili."
T. HANYCH: "Volám sa HANYCH Tomáš a náš klub je teraz čerstvo dá sa povedať založený, mladý. Predstavili sme tu takisto zároveň aj v dobových uniformách zbrane od 2. svetovej vojny vlastne až po súčasnosť, ktoré sú zavedené ešte stále v našej armáde."
B. ROŠTECKÝ: "Ťažko sa zháňajú tieto maskáčové rovnošaty? Vidím váš náčelník a veliteľ je v čerňákoch v originál tankových."
T. HANYCH: "No momentálne sa tieto uniformy dajú ešte stále zohnať, ale odstupom času to stále začína byť čím ďalej tým viac väčší problém, takže za nejakých pár rôčkov to už bude ozajstná rarita."
B. ROŠTECKÝ: "Ďalším členom do partie je Peter MINÁRIK. Peter čo všetko obnáša práca v takomto klube?"
P. MINÁRIK: "Tak určite, že veľa času a hlavne pochopenie doma s rodinami, manželkami, hlavne tie dovolenky keď boli robilo sa reštaurovanie techniky v múzeu v Piešťanoch. Tuto na ľavej strane máme OT‑64, na ktorom sme pracovali asi tak štyri mesiace."
B. ROŠTECKÝ: "OT‑64 sa normálne samé dokázalo pohnúť, naštartovať, fungovať."
P. MINÁRIK: "Tak to bol účel toho celého keď sme ho reštaurovali, aby to jazdilo, aby to vlastne chodilo na ukážky, ktoré budeme robiť na budúci rok. Budeme sa zúčastňovať veškerých akcií, ktoré budú spojené s takýmito ukážkami, nejaké historické boje a tak."
B. ROŠTECKÝ: "K tomu programu na budúci rok, máte teda svoje plány, ale vy ste klub Československej ľudovej armády, možno by stálo za úvahu zorganizovať také vzorové cvičenie."
P. MINÁRIK: "No uvidíme čo sa nám podarí budúci rok. Máme kontakty a naši priatelia z Čiech z priateľských klubov sú naklonení tomuto veľmi dobre, takže uvidíme budúci rok ak sa nám podarí takéto niečo zorganizovať tak rozhodne bude to mať nejaký punc takej vážnosti."
..... M. MINÁR: "A záver relácie bude patriť nášmu poslednému stretnutiu s majstrom bojových umení, čínskym shao‑linskym mníchom Šifu Si de LONOM."
P. REPKOVÁ: "Mali ste možnosť cvičiť vojakov v Žiline, ako sa vám s nimi pracovalo?"
Š. S. LON: "Vždy hovorím o tom, že Slovensko mám veľmi rád, slovenských ľudí, ich povahu. Podľa mojich skúseností sa nazdávam, že slovenský národ a aj slovenskí vojaci sú priateľskí a povahovo jemní, nevidím v nich takmer žiadnu agresiu. Mal som možnosť pracovať aj s inými špeciálnymi jednotkami v iných krajinách a v tých to bolo tej agresivity viac. Vy ste skrátka mierumilovní ľudia. "
P. REPKOVÁ: "Čo hovoríte na ich pripravenosť k boju?"
Š. S. LON: "Mojou radou je to čo som už spomínal, teda aby títo profesionálni vojaci trénovali svoju myseľ ešte predtým než je k boju pripravené ich telo, najmä vtedy keď ide o boj na diaľku so zbraňou kde môže zahynúť veľa ľudí. Pokiaľ však príde ku kontaktnému boju muž proti mužovi je potrebné zachovať si chladnú hlavu."
P. REPKOVÁ: "Plánujete nejakú spoluprácu s vojakmi slovenskými v budúcnosti?"
Š. S. LON: "So žilinskými špecialistami sme mali veľmi dobrý výcvik a podobné cvičenia sme plánovali uskutočniť aj v budúcnosti. Žiaľ letecká tragédia vašich vojakov viedla k tomu, že sa na čas zrušili podobné aktivity, momentálne teda necvičím."
..... M. MINÁR: "A to je už z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Marián BAGALA, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR..."
P. REPKOVÁ: "... a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
