Hovorí sa: `Ako na Nový rok, tak po celý rok`. Pevne veríme, že to tak bude aj s našim Armádnym magazínom, ktorý vás v rôznej podobe už vyše 65 rokov informuje o dianí pred i za kasárenským plotom. Dnes, 1. januára 2011, sme teda opäť medzi vami a veríme, že peknou hudbou, ale aj niekoľkými informáciami vám spríjemníme dnešný sviatočný deň. Pohodu pri rádiách vám želá Petra BIHÁRIOVÁ.
- Dátum: 01.01.2011
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
"Hovorí sa: `Ako na Nový rok, tak po celý rok`. Pevne veríme, že to tak bude aj s našim Armádnym magazínom, ktorý vás v rôznej podobe už vyše 65 rokov informuje o dianí pred i za kasárenským plotom. Dnes, 1. januára 2011, sme teda opäť medzi vami a veríme, že peknou hudbou, ale aj niekoľkými informáciami vám spríjemníme dnešný sviatočný deň. Pohodu pri rádiách vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
.....
P. BIHÁRIOVÁ:
"Petra BIHÁRIOVÁ, Miroslav MINÁR a Bernard ROŠTECKÝ, to je trio, ktorá sa vám od roku 1994 týždeň čo týždeň prihováralo v reláciách Plná poľná. Od dnešnej relácie to však už bude inak. Náš kolega Bernard vyhral voľby v Palárikove kde už prebral starostovské žezlo. Ešte pred tým než sa naše cesty na najbližšie štyri roky rozídu sme si našli čas na rozhovor. Bernard čo si z dlhého pôsobenia v armáde a rozhlase chceš odniesť do novej životnej dráhy starostu Palárikova?"
B. ROŠTECKÝ:
"Dobrý deň všetkým poslucháčom Armádneho magazínu Plná poľná, ktorý bol mojim domovským dlhé roky. V armáde, aj v pôsobení armádnom tíme Slovenského rozhlasu som zažil chvíle pekné, ale aj chvíle horšie. Samozrejme odnesiem si spomienky najmä na tie pekné chvíle, ktorých bolo 90 percent z celého času stráveného s kolegami Mirkom MINÁROM a s tebou Petra v tomto kolektíve."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Keby si mi mohol konkrétne spomenúť, ktoré zážitky, ktoré rozhovory ti zostanú v pamäti?"
B. ROŠTECKÝ:
"Samozrejme tie zážitky, bolo ich strašne veľa, ale najväčší zážitok bol spolupracovať s vami, ako som už povedal, aj s našou produkčnou Baškou HILKAJOVOU a našim zvukovým majstrom, ktorý je teraz za mixážnym pultom Paľkom PRELOVSKÝM. Ale tie zážitky, bolo ich strašne veľa, už som spomenul, že boli sme svedkami, my ako v tomto kolektíve, svedkami prelomových udalostí našich Ozbrojených síl, či už to bol vstup do Severoatlantickej aliancie, či už to bola profesionalizácia armády, či už to bola modernizácia našich Ozbrojených síl. Pri všetkých týchto udalostiach armádny tím asistoval, keď to takto môžem povedať. Spomínam si na naše putovanie po Slovensku keď sme robili informačnú kampaň pre vstup do Severoatlantickej aliancie, aj prvé referendum, ktoré sme spravili v Kostoľanoch pod Tríbečom, aj na to, že sme boli spolu pri zrode nových tradícií Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ako je Vojenský čin roka, ako je Deň detí s Ozbrojenými silami, celoslovenské podujatie a ako je predstavenie napríklad Radošinského naivného divadla pre našich vojnových veteránov, ktorí sa vrátili domov z misií. Tých zážitkov bolo veľa, pretože nič sa nerodí ľahko a všetko chce svoju odvahu, svoj čas a my sme tú odvahu mali a že sa nám to spoločne podarilo svedčia aj ocenenia našej redakcie, aj nám ako jednotlivcom, zo strany rezortu, zo strany velenia Ozbrojených síl, generality."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Počas svojej dráhy rozhlasového redaktora si urobil množstvo rozhovorov, množstvo rozhovorov aj s rôznymi ministrami. Spomínaš si, s ktorým sa ti pracovalo najľahšie, ktorý bol možno najpohotovejší, ku ktorému si ty mal možno taký najvrúcnejší vzťah?"
B. ROŠTECKÝ:
"Spomínam si samozrejme. No a najľahšie sa pracovalo s prvým našim ministrom, ktorý bol priateľ rozhlasového vysielania a to bol Ján SITEK. Taký najkomunikatívnejší zo všetkých bol asi minister Pavol KANIS alebo Ivan ŠIMKO, s ktorým sa veľmi dobre pracovalo. Potom boli už tí ministri takí administrátori a bolo to s nimi stále ťažšie a ťažšie."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Každý generál, veliteľ má svoju stratégiu velenia, riadenia. Pripravil si si ty aj nejakú stratégiu ako budeš viesť svoju obec Palárikovo?"
B. ROŠTECKÝ:
"Stratégia na vojenčine a stratégia v Palárikove sa nedá zrovnávať, pretože v Palárikove čo človek, čo občan to názor, to želanie a samozrejme aj rada pre nového starostu, takže vyznať sa v tom je niekedy veľmi zložité, ale verím, že aj po tých skúsenostiach z komunikácie s verejnosťou kde sme boli nájdem spoločnú reč aj v tomto smere a podarí sa mi zvládnuť aj naše krásne Palárikovo tak, že bude prosperovať ďalej."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Čo by si zaželal nám dvom zostávajúcim kolegom k tej ďalšej našej práci?"
B. ROŠTECKÝ:
"Dobrý zvuk a veľa úspechov vo vašej práci, aby ste boli vždy tam kde vás je treba a kde je vás vidieť a hlavne, aby vás bolo hlavne počuť v Slovenskom rozhlase."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A posledné želanie pre poslucháčov Plnej poľnej?"
B. ROŠTECKÝ:
"Poslucháčom Plnej poľnej želám kvalitné rádioprijímače, aby si vás mohli v pravidelnom čase opäť naladiť a aby boli na spoločnej vlne s vami."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Ďakujem za rozhovor nášmu kolegovi Bernardovi ROŠTECKÉMU, no a spolu s Miroslavom MINÁROM sa vám i bez neho budeme snažiť prinášať tie najzaujímavejšie informácie spred i spoza kasárenského plota."
.....
P. BIHÁRIOVÁ:
"Kluby vojenskej histórie po celom území Slovenska pomáhajú udržiavať a oživovať vojenské tradície, sú vlastne inštitucionálnou pamäťou tak dôležitou pre to, aby sme napríklad nezabúdali na vojnové hrôzy. Aj o tom hovorí Martin KALUŽÁK náš kolega z Košíc."
M. KALUŽÁK:
"Na území severovýchodného Slovenska sa nachádza 236 vojnových cintorínov, na ktorých leží približne 40-tisíc vojakov padlých počas 1. svetovej vojny v rokoch 1914 a 1915 na Karpatskom fronte. Ich stav však vo všeobecnosti nie je uspokojivý. Napomôcť pri ich obnove má spoločný projekt partnerov zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Českej republiky. Iniciátorom je Klub vojenskej histórie Beskydy z Humenného. Jeho predseda Martin DROBŇÁK."
M. DROBŇÁK:
"Z týchto 236 vojnových cintorínov je zhruba tretina čiastočne alebo úplne zrekonštruovaná, bohužiaľ dve tretiny týchto cintorínov sú naozaj v takom stave, že nezodpovedajú pietnym miestam. Zámerom je vytvoriť akúsi pracovnú skupinu, ktorá bude si vymieňať jednak informácie, jednak skúsenosti. Určite tým hlavným zámerom alebo tou hlavnou myšlienkou toho projektu je vytvoriť partnerstvo, ktoré nebude len na šesť mesiacov, kedy projekt trvá, ale bude pokračovať aj ďalej a prenesie sa aj do praktickej obnovy vojnových cintorínov."
M. KALUŽÁK:
"Veľké množstvo vojnových cintorínov z 1. svetovej vojny sa nachádza na území Poľska. Tamojší dobrovoľníci majú s ich rekonštrukciou bohaté skúsenosti. Hovorí Miroslaw LOPATA z organizácie Crux Galiciae."
M. LOPATA:
"Podiel poľskej strany bude spočívať predovšetkým v pomoci pri fyzickej práci na rekonštrukcii vojnového cintorína na Slovensku. Budeme však aj aktívne informovať o našej práci tu na Slovensku, u nás v Poľsku, o práci ostatných partnerov v rámci projektu."
M. KALUŽÁK:
"Na záchrane slovenských vojnových cintorínov sa zúčastňujú aj dobrovoľníci z Českej republiky. Na jej území síce boje neprebiehali, v Karpatoch však bojovalo aj veľa vojakov českej národnosti, predovšetkým v uniformách rakúsko-uhorskej armády. Radim KAPAVÍK z občianskeho združenia Válka.cz."
R. KAPAVÍK:
"Česká strana sa na tomto projekte bude musieť zúčastniť predovšetkým základným výskumom, pretože v Českej republike sa tejto téme pokiaľ vieme zatiaľ nikto nevenoval do takej hĺbky ako naši slovenskí kolegovia. Medzinárodná brigáda sa plánuje asi na apríl budúceho roka. Za českú stranu sa určite zúčastníme."
M. KALUŽÁK:
"Akútnu pomoc by potrebovalo viacero cintorínov. Možnú lokalitu spoločnej brigády spresnil Martin DROBŇÁK."
M. DROBŇÁK:
"V tomto roku napríklad pracujeme na vojnovom cintoríne vo Veľkrope, ktorý je najväčším vojnovým cintorínom na severovýchode Slovenska a je tam pochovaných až 8662 vojakov, takže je to jedna z lokalít, ktorá je momentálne v hre a pravdepodobne, ktorej sa aj budeme venovať spoločnými silami v rámci tohto projektu."
M. KALUŽÁK:
"Na Slovensku často na mŕtvych z 1. svetovej vojny zabúdame. Aj oni však podľa Miroslava LOPATU tvorili našu históriu a históriu našich susedov."
M. LOPATA:
"Je to naša spoločná história. Za existencie Rakúsko-uhorskej monarchie naši pradedovia spoločne slúžili vo vojenských jednotkách. Spájajú nás aj tieto vojnové hroby a smrť našich predkov. Našou povinnosťou je pamätať na to aj z hľadiska budúcnosti, nech už nikdy nie je žiadna vojna. Ak nezabudneme na tieto cintoríny stále budeme pamätať na to akou hroznou vecou je vojna."
.....
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Ak budete chcieť obohatiť jej obsah alebo vyjadriť svoj názor na niektoré témy, nech sa páči tu je naša mailová adresa: armada@rozhlas.sk. V novom roku vám želáme veľa zdravia, šťastia, pevné rodinné zázemie, pohodu na pracovisku, no a dobrý príjem. Dnešnú Plnú poľnú pre vás pripravili a vysielali Pavol PRELOVSKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ.
