Dnes na tri misie odprevadíme slovenských vojakov a pozveme vás medzi členov slovenského klubu 1. prieskumného práporu.
- Dátum: 11.07.2009
- Dĺžka: 9:19 min.
- Veľkosť súboru: 8.54 MB
"Dnes na tri misie odprevadíme slovenských vojakov a pozveme vás medzi členov slovenského klubu 1. prieskumného práporu. Pohodu pri počúvaní Armádneho magazínu vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"V týchto dňoch prebieha pravidelný rituál striedania slovenských vojakov v zahraničných mierových misiách a vojenských operáciách. Velenie Ozbrojených síl a najbližší príbuzní sa s vojakmi rozlúčili v Leviciach Boli sme pri tom a požiadali sme veliteľa Pozemných síl generálmajora Jaroslava VÝVLEKA o spresnenie nasledujúcich čísiel."
J. VÝVLEK:
"140 príslušníkov do misie KFOR, 40 príslušníkov do misie EUFOR a 11 príslušníkov do misie ISAF do Afganistanu."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A práve operácia v Afganistane je najdôležitejšou operáciou Severoatlantickej aliancie. Naša krajina má v tejto krajine početné zastúpenie, ktoré sa práve v týchto dňoch rozširuje."
J. VÝVLEK:
"Samozrejme misie ISAF v Národnej rade bol schválený náš príspevok o navýšenie nášho kontingentu, to znamená títo naši vojaci budú na základni v Kandaháre vykonávať službu vstupu, obrany, ochrany týchto priestorov tak, aby táto základňa bola bezpečná pre pobyt našich jednotiek."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Zatiaľ čo svetové spoločenstvo posilňuje svoju angažovanosť v Afganistane, politici v súvislosti so situáciou v Kosove uvažujú o tom, že NATO bude svoje jednotke z misie KFOR postupne sťahovať. Reaguje generálmajor Jaroslav VÝVLEK."
J. VÝVLEK:
"Samozrejme my ako vojaci plníme úlohy naďalej, tak aby sme boli pripravení na každú možnú eventualitu, variantu úlohy splniť tak ako sú na nás kladené. To znamená v Kosove naši vojaci ochraňujú tú srbskú minoritu, to znamená školské centrum, žltú budovu, samozrejme monument na Kosovom poli, ktorý je symbol tohto obyvateľstva srbského, no a samozrejme patrolovanie, vyčlenení ako rezervná sila pre vzniknuté nepokoje a prípadne tak, aby sme tieto úlohy mohli so cťou splniť."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Na rozlúčke s vojakmi nechýbal ani ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov biskup František RÁBEK."
F. RÁBEK:
"Pokiaľ ide o (...) tak tam s touto rotáciou prichádza aj nový duchovný otec Ján SAKALA. V Afganistane tam už máme duchovného, ktorý tam s rotáciou asi pred mesiacom odcestoval, to je otec Jozef MICHALOV a v Bosne a Hercegovine na chvíľku tam je malá skupina našich vojakov, tak nemáme tam tabuľkové miesto pre samostatného duchovného, ale som dohovorený s duchovnou službou tamojšou Bosny a Hercegoviny a konkrétne je monsignor Tomo KNEŽEVIC, ktorý ako Chorvát sa dohovorí s našimi vojakmi a vie im tiež tam poslúžiť ako kňaz."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Biskupa RÁBEKA sme sa opýtali, aké ovocie prináša pôsobenie duchovných v zahraničných vojenských operáciách a mierových misiách."
F. RÁBEK:
"Ja by som nazval, že je to dôvera, ktorá sa vytvára medzi duchovným a vojakmi, a táto dôvera potom vedie k tomu, že sa obracajú na duchovného s mnohými záležitosťami a otázkami a prijmú jeho rady alebo sa uvoľnia nejaké napätia a tak ďalej, čiže to je ten každodenný bežný život. Potom je výsostne duchovná služba, napríklad nedeľné bohoslužby alebo každý deň bohoslužby, ja napríklad som sám bol pozvaný vlani na Cyprus, kde počas rotácie, teda počas pobytu tam misie sa pripravili traja vojaci na birmovanie a som im tam vyslúžil sviatosť birmovania a mám stadiaľ takú zvláštnu skúsenosť, som tam stretol jedného vojaka, ktorý bol už tretíkrát na Cypre a počas druhej rotácie sa pripravoval a bol tam aj pokrstený on sám, aj pokrstený a aj pobirmovaný a keď som tam bol v takej kaplnke, aj sme sa spolu fotografovali a keď som sa vrátil z Cypru asi o týždeň prišla ohromujúca správa, že práve tento vojak nám v mori zahynul, čiže ani nevedel, že sa vlastne aj takýmto spôsobom pripravil fakticky na večný život. To sú také samozrejme extrémne a dúfajme, že vôbec nie časté situácie, ale aj toto hovorí o niečom, že ako mu tiež duchovná služba pomohla a ja som komunikoval aj s jeho rodinou a pre nich aj tento fakt bol veľkou útechou pri znášaní tejto tragédie."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Po pesničke poďme ešte raz medzi vojakov, ktorí v týchto dňoch odchádzajú na Balkán a do Afganistanu."
M. MINÁR, redaktor:
"Bojové vozidlo pechoty je teraz obliehané rodinnými príslušníkmi, no a tých svojich sem priviedol a ukazuje im možno miesto svojho budúceho pôsobenia vojak MURČEK Martin. Pozerám sa na označenie KFOR, misia NATO v Kosove, prvá misa?"
M. MURČEK:
"Prvá, prvá, áno."
M. MINÁR:
"Keď ste sa o tom dozvedeli, že pôjdete alebo ste chceli ísť alebo ste to dostali rozkazom?"
M. MURČEK:
"Skôr tam bola tá vec, že som sa (...). Keď človek trénuje futbal chce si ho zahrať, asi tak nejak."
M. MINÁR:
"Vás sem, Martin, prišla odprevadiť aj mama. Čo ste hovorili na to, keď Martin oznámil, že pôjde do misie?"
Mama M. MURČEKA:
"V prvom momente to bol taký stres, lebo keď si človek spomenie na tú Tragédiu, čo sa stala pred troma rokmi, také to bolo dosť, aj jednak to všetko sa udialo tak narýchlo, no a tak dúfam, že všetko šťastlivo dopadne. Návrat bude šťastný."
M. MINÁR:
"Martin, vy ste od svojich kolegov, pretože práve levický mechanizovaný prápor častejšie chodí do tejto misie, už zistili, že na čo si tam máte dať pozor, čoho sa vystríhať?"
M. MURČEK:
"Samozrejme, je to už ináč, vlastne nejdeme tam prvýkrát, ale veľa chlapcov, aj ja nie po prvýkrát, na mám tam kolegov, ktorí tam už boli, takže bude to o to jednoduchšie."
M. MINÁR:
"Je to zatiaľ taký z vrcholov vašej vojenskej kariéry?"
M. MURČEK:
"Dá sa povedať, že určite áno."
M. MINÁR:
"Čo je možno niekde v takom tom ďalšom horizonte?"
M. MURČEK:
"Tak ja si myslím, že som vodičom BVP. Takže to je môj prvý cieľ a toto bola tá druhá méta a potom čo ukáže budúcnosť."
M. MINÁR:
"Čo by ste chceli zaželať synovi a jeho kolegom do tejto misie, ale aj chlapcom, ktorý odchádzajú trošku ďalej na Balkán do Bosny a Hercegoviny a najmä teda tým 11-tim, ktorí odchádzajú do Afganistanu?"
M. MURČEK:
"Aby misia splnila svoj účel, vlastne za akým cieľom tam idú, aby sa všetci šťastlivo vrátili domov?"
M. MINÁR:
"No a tento pevný vojenský krok v podaní príslušníkov misie KFOR v Kosove, ALTEA v Európskej únii a misie ISAF odprevádza vojakov k plneniu služobných úloh a aj so spevom."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Prieskumníci, členovia slovenského klubu 1. prieskumného práporu nás v týchto letných dňoch sprevádzajú aj na podujatiach, ktorý náš rozhlasový armádny tím realizuje na vybraných kúpaliskách. Na termálnom kúpalisku v Podhájskej sme sa stretli aj s predsedom klubu podplukovníkom v zálohe Pavlom ENGLEROM."
P. ENGLER:
"Náš klub vznikol iba z nás z nadšencov, z tej nostalgie ako sa dá povedať, samozrejme z hrdosti k druhu zbrane, ktorá nás pretrváva, chvalabohu, do dnešných dní. Členom klubu môže byť každý, kto súhlasí so stanovami, kto je sympatizant prieskumných výsadkových jednotiek, ľudia, ktorí jednak neslúžili vo výsadkových prieskumných jednotiek, ba dokonca neboli ani vojaci v základnej službe alebo vojaci z povolania, sú to mladší ľudia ako sme my, teda jednoznačne by sme mohli povedať, že si vychovávame vlastne dorast."
M. MINÁR:
"A dá sa povedať vlastne, že tak trošku predbiehate dobu, pretože pripravuje sa projekt takzvaných aktívnych záloh, to znamená, že bude otvorený priestor práve pre tých, ktorí majú vzťah k Ozbrojeným silám, majú vzťah k armáde, nemuseli samozrejme v nej slúžiť, ale môžu sa istým spôsobom realizovať tak, že sa stanú napríklad členmi Slovenského klubu 1. prieskumného práporu. Koľko máte členov?"
P. ENGLER:
"K dnešnému dňu máme 98 členov, z toho je nejakých 40 profesionálnych vojakov, ktorí sú ešte slúžiaci a zbytok sme my, ktorí sme boli slúžiaci. Vidíme, keď prídu mladí chlapci, ktorí neabsolvovali vojenskú základnú službu a keď máme niektoré zamestnania klubové, ktoré sú ako ja neviem výstup na Ďumbier, výstup na Kriváň, položenie venca k 2. parabrigáde, snažíme sa pri týchto akciách spájať veci, ktoré sú vojensko-historické a súčasné a vidíme ako títo ľudia, ktorí k nám prišli noví, sú uchvátení tým, že tá činnosť nie je iba nejaké to šľapanie do nejakého kopca, ale že to má aj nejaký historický podtón a oni sa vlastne dozvedia to, čo sa žiaľbohu neučia ani v učebniciach dejepisu. Sme radi, že môžeme popularizovať Ozbrojené sily, samozrejme ukazujeme na výzbroj a výstroj, ktoré sa v tých rokoch, keď existoval útvar, ktorá bola v armáde."
M. MINÁR:
"V mesiaci júl vás môžu stretnúť návštevníci kúpalísk. Kde sa chystáte v auguste spoločne teda s naším armádnym rozhlasovým tímom prezentovať činnosť výsadkových vojsk?"
P. ENGLER:
"Obec Skýcov, je to náučný partizánsky chodník, ďalej máme akciu v Polomke, ktorá má názov Výstup na chatu pod Homôľkou, cieľom je vzdať hold anglo-americkej misie zo Slovenského národného povstania a tiež si pripomenúť významného rodáka z horehronskej obce Polomky generála FERIENČÍKA. V rámci už tejto akcie, ktorú budeme mať, tak existuje v obci Šumiac Klub vojenských výsadkárov, kde majú miestne oslavy 2. augusta. Oslovili nás, im pomôžeme veľmi radi ako súbežníkom v zbrani, výsadkári a prieskumníci a spravíme malú ukážku v rámci ich dedinských osláv a samozrejme, že Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ako vyvrcholenie našej činnosti, chceme osláviť v povstaleckej obci Tokajík."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Peter RUSNÁK, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
