62. výročie skončenia 2. svetovej vojny sme si pripomenuli s najvyššími ústavnými predstaviteľmi Slovenskej republiky na Slavíne a Deň víťazstva nad fašizmom sme oslávili s Ozbrojenými silami v Prešove. Širokej verejnosti sa vojaci prezentovali atraktívnym programom plným dynamických ukážok výcviku a bojovej techniky.
- Dátum: 14.05.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Dnes s Petrou REPKOVOU..."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "... a Bernardom ROŠTECKÝM."
P. REPKOVÁ: "V našej desaťminútovke sa vám pokúsime priblížiť uplynulý týždeň, ktorý bol aj v Ozbrojených silách plný udalostí."
B. ROŠTECKÝ: "62. výročie skončenia 2. svetovej vojny sme si pripomenuli s najvyššími ústavnými predstaviteľmi Slovenskej republiky na Slavíne a Deň víťazstva nad fašizmom sme oslávili s Ozbrojenými silami v Prešove. Širokej verejnosti sa vojaci prezentovali atraktívnym programom plným dynamických ukážok výcviku a bojovej techniky."
P. REPKOVÁ: "V predvečer výročia sme boli aj na slávnostnom odhalení pamätnej tabule jednému z najslávnejších amerických vojakov v 2. svetovej vojne Michalovi STRENKOVI. Pamätnú tabuľu venovalo ministerstvo obrany a na jeho rodnom dome odteraz aj nám bude pripomínať hrdina z ostrova Ivo Džima. Slávnostný akt s dojatím sledoval aj veterán vojny pán Mikuláš STRENK."
M. STRENK: "Áno spája nás, ja som už štvrté pokolenia ako bratanci a z hľadiska celoobecného pohľadu myslím si, že si zaslúži práve pri takomto výročí ako je 62. výročie oslobodenia, vôbec ukončenia 2. svetovej vojny v Európe, že práve bratancovi Michalovi STRENKOVI na základe rozhodnutia Ministerstva obrany Slovenskej republiky budeme odhaľovať pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome."
M. MINÁR, redaktor: "Na dnešnú udalosť sa tešili nielen tí neskôr narodení mladí občania z obce Jarabina, ale aj skôr narodení, no a svojim špecifickým dielom chce tejto udalosti dať taký ráz aj Mikuláš DEREVIANIK. O čo konkrétne ide pán Mikuláš?"
M. DEREVIANIK: "Chcem vstúpiť do scenára a chcem propagovať trošku to naše krásne drotárstvo. Pripravil som jeden džbán, ktorý pred obecenstvom odrôtujem a chcem, aby v tom džbáne ostali pri tej pamätnej tabuli pána STRENKA kvety."
..... P. REPKOVÁ: "Vo výcvikovom priestore Lešť uplynulé tri dni urputne bojovalo 32 mladých mužov o titul Železný muž Ozbrojených síl. Filozofiu mimoriadne náročnej súťaže nám predstavil jeden z organizátorov, riaditeľ Ústavu špeciálneho zdravotníctva brigádny generál Pavol MASLÍK."
P. MASLÍK: "Filozofia je pomerne jednoduchá, jedná sa v podstate o disciplíny, ktoré by špeciálny vojak mal dobre ovládať, to znamená disciplíny sú úmyselne vybraté tak, aby bolo v nich znázornené vojenstvo a pretekári sú nielen z nášho rezortu, ako Ozbrojených síl, ale z bezpečnostných síl celého štátu, čiže máme tu chlapcov z ministerstva vnútra, colníkov, z Justičnej stráže, čiže z rôznych rezortov. Takým poznávacím znamením nich je, že sú z jednotiek kde sú zvýšené nároky na fyzickú záťaž alebo na fyzickú prípravu a tak sú robené aj jednotlivé disciplíny, ako sú prispôsobené týmto požiadavkám."
B. ROŠTECKÝ: "Vy sám ste športovec, ktorá disciplína podľa vás je taká najťažšia?"
P. MASLÍK: "To je pre každého iné, pretože sú tu ako si všimnete zostavy, tak sú to chlapci atletického typu, pre ktorých je ľahkou disciplínou beh, potom sú tu svalnatí muži, ako mohutní, pre ktorých je dvíhanie činky ako (...) ľahkou disciplínou, potom sú tu štíhli chlapci so silnými rukami, pre ktorých sú príťahy ľahké, no ale myslím si, že tak univerzálne najťažšou je tá cizmánska dráha..."
B. ROŠTECKÝ: "... to je taká prekážková dráha?"
P. MASLÍK: "... veľmi náročná prekážková dráha, ktorú máme tu na ústave a je treba dlhšiu prípravu na to, aby sa vôbec zdolala. Na dosiahnutie dobrých výsledkov je treba naozaj systematickú a veľmi dobrú prípravu."
P. REPKOVÁ: "A ako túto súťaž vnímali samotní športovci?"
B. ROŠTECKÝ: "Dobehol úspešne aj vojak Marek PÔBIŠ z Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky. Marek kedy to bolo najťažšie?"
M. PÔBIŠ: "Na začiatku to bolo celkom dobré, ale keď to začalo stúpať tak práve vtedy začalo biť srdce a vtedy to bolo najťažšie asi."
B. ROŠTECKÝ: "Ale v pohode, inak nie ste ani zadýchaný, ste zvyknutý športovať?"
M. PÔBIŠ: "Áno, tak zašportujem si samozrejme rád."
B. ROŠTECKÝ: "Z čoho máte najväčšie obavy na tejto súťaži, čo bude pre vás také najťažšie, tých disciplín je desať?"
M. PÔBIŠ: "Asi ťahanie toho géčkového Mercedesu."
B. ROŠTECKÝ: "Už ste ťahali niekedy auto?"
M. PÔBIŠ: "Nie, ešte nie."
B. ROŠTECKÝ: "Tak uvidíme, ďakujem. Dobehli aj chlapci z Bakovej Jamy. Desiatnik Ján LUKÁČ, ako sa vám bežalo?"
J. LUKÁČ: "Bežalo sa tak stredne, no čakal som to troška horšie, ale mal som čo vládať no."
B. ROŠTECKÝ: "Vy ste na tejto súťaži ešte nesúťažili."
J. LUKÁČ: "Tak na tejto súťaži som ešte nesúťažil a pre mňa to najťažšie môže byť to nosenie ťažkých bremien."
B. ROŠTECKÝ: "Štartuje ďalšia disciplína tlak v hmotnosť vlastnú váhu tela, čiže keď niekto váži 90 kilov, vytláča 90 kilovú činku. To bol potlesk pre štartujúceho číslo šesť, ktorý vytláčal 100 kilov."
T. MARCINKO: "Som vojak Tomáš MARCINKO."
B. ROŠTECKÝ: "100 kilogramová činka to nie je žiadna sranda."
T. MARCINKO: "Išlo mi to celkom dobre no, trénujem každý deň, v podstate som v posilňovni trávim veľa času."
B. ROŠTECKÝ: "U akého útvaru slúžite?"
T. MARCINKO: "Som kadet Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši."
B. ROŠTECKÝ: "Budúci profesionálny vojak. Prvýkrát ste na takejto súťaži?"
T. MARCINKO: "Na takejto súťaži som prvýkrát."
B. ROŠTECKÝ: "Čo zatiaľ vravíte na to?"
T. MARCINKO: "Zatiaľ je to celkom zaujímavé, som zvedavý ako to chlapi dokážu zamotať a som veľmi zvedavý ako to nakoniec skončí."
..... B. ROŠTECKÝ: "Vo štvrtok si 10. výročie od svojho vzniku pripomenuli vo Vzdelávacom a technickom ústave civilnej ochrany v Slovenskej Ľupči."
P. REPKOVÁ: "Veľmi dobrú spoluprácu s Ozbrojenými silami nezabudol pri tejto príležitosti spomenúť riaditeľ ústavu Vladimír PIJÁK."
V. PIJÁK: "Využili sme ponuku, ktorá bola daná, skúsenosti zo zahraničia, začali sme sa podieľať na vykonávaní kurzov pre OPCV, Organizácia pre zákaz chemických zbraní v Haagu, kde úzko spolupracujeme s ministerstvom obrany, s lektormi Ministerstva obrany Slovenskej republiky a z ministerstvom hospodárstva, ktorý je fakticky gestorom a takým styčným dôstojníkom s technickým sekretariátom v Haagu. Ukázali sme všetko ako to robíme v Slovenskej republike, či už na poli civilného obyvateľstva alebo aj v armáde otázky prostriedkov individuálnej ochrany. Ja si myslím, že sa nám to podarilo."
P. REPKOVÁ: "K jubileu ústavu prišiel do Ľupče zablahoželať aj major Oliver TODERIŠKA, špecialista radiačnej, chemickej a biologickej ochrany z Generálneho štábu."
O. TODERIŠKA: "Tu sme našli ľudí, ktorí rozmýšľajú rovnako ako my, rozmýšľajú ako vec spraviť a všetko to, že ako len vlastne priateľov som tu našiel."
B. ROŠTECKÝ: "Vaša spolupráca má veľmi odborný charakter, o čo ide?"
O. TODERIŠKA: "Jedná sa o spoluprácu v organizovaní kurzov pre Organizáciu pre zákaz chemických zbraní a tohto roku sme dostali to ocenenie v podstate aj ústav k svojmu 10. výročiu, že sme organizovali a z Basicu sme pokročili na kurz Advenc(?) pre pokročilých."
B. ROŠTECKÝ: "Kurz pre pokročilých, zúčastnili sme sa aj my vo výcvikovom priestore, ako to nakoniec dopadlo?"
O. TODERIŠKA: "Dopadlo to výborne, ohlasy z Haagu a aj z vlastných participantov sú veľmi pochvalné v podstate a dostáva sa nám takého ľudského uznania."
B. ROŠTECKÝ: "Uznania sa vám dostalo aj zo strany Vzdelávacieho a technického ústavu."
O. TODERIŠKA: "Vysoko si cením toto ocenenie v podstate za tú sedemročnú prácu, ale za tým sú v podstate ľudia, ktorí robia dookola každý boží rok raz alebo dvakrát tento výcvik."
B. ROŠTECKÝ: "Budete pokračovať v protichemických cvičeniach s týmto ústavom."
O. TODERIŠKA: "Samozrejme veľmi rád."
..... B. ROŠTECKÝ: "A to bol už náš posledný príspevok Plnej poľnej. Za pozornosť vám ďakujú jej tvorcovia Martin CHOVANEC, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ..."
P. REPKOVÁ: "... a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
