Aj v dnešnej Plnej poľnej budeme hovoriť o pomoci Ozbrojených síl zaplaveným obciam a mestám, spolu s historikmi nahliadneme do nie tak vzdialeného obdobia a zavítame aj na súťaž. Pohodu pri počúvaní Armádneho magazínu vám želá Petra BIHÁRIOVÁ.
- Dátum: 12.06.2010
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
"Aj v dnešnej Plnej poľnej budeme hovoriť o pomoci Ozbrojených síl zaplaveným obciam a mestám, spolu s historikmi nahliadneme do nie tak vzdialeného obdobia a zavítame aj na súťaž. Pohodu pri počúvaní Armádneho magazínu vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
.....
P. BIHÁRIOVÁ:
"Slnečné lúče už na mnohých miestach vysúšajú pôdu a obydlia zasiahnuté ničivými povodňami, avšak vojaci na východe Slovenska naďalej odstraňujú následky prírodnej katastrofy. Je to súčasť našej profesionálnej práce, potvrdil pre Plnú poľnú náčelník Generálneho štábu slovenských Ozbrojených síl generál BULÍK."
Ľ. BULÍK:
"Ozbrojené sily Slovenskej republiky prakticky reagovali na každú požiadavku krízového štábu s tým, že tie najpodstatnejšie veci sme riešili predovšetkým na severnej časti Slovenska, kde boli položené doposiaľ tri mostovky a máme tri ďalšie požiadavky, ktoré budeme riešiť. My sa samozrejme Ozbrojené sily tomu absolútne nebránime, je to časť našej profesionálnej práce, pomôžeme tam kde to je potrebné. Rovnako tak sme zabezpečovali potom rozvoz stravy, taktiež sme poskytli takzvané konzervované dávky potravín z našich zdrojov. Je to všetko v prospech zvládnutia tej krízovej situácie, ktorá bola a na určitých miestach ešte doznieva. Je to nevyhnutné, ja som veľmi rád, že slovenské Ozbrojené sily takýmto spôsobom prispeli k určitému upokojeniu tej situácie a stabilizácie s tým, že Ozbrojené sily disponujú ďalej určitou spôsobilosťou, kapacitou k tomu, aby mohli pomáhať ďalej v prospech občanov Slovenskej republiky."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Hovorcu Ozbrojených kapitána Milana VANGU o spresnenie nasadenia síl a prostriedkov do operácie Nekonečný dážď požiadal Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Dá sa táto pomoc príslušníkov Ozbrojených síl vyjadriť v presných číslach?"
M. VANGA:
"Tieto povodne zastihli skutočne veľkú plochu na veľkom počte lokalít. To znamená, že sme boli nútení nasadiť k dnešnému dňu 3188 vojakov a 279 kusov techniky, bolo na viac ako 30-tich rôznych lokalitách. Úlohou vojakov, ako to už býva pri povodniach, je hlavne plnenie, vozenie a ukladanie vriec s pieskom pozdĺž vodných tokov a zvyšovanie hrádzí, ale okrem týchto úloh boli aj ďalšie, napríklad pomáhali pri evakuácií 444 osôb z obcí ako Nižná Myšľa, Stará Ľubovňa, Veľký Blh, Úzovská Panica, Tomášovce, Vieska nad Blhom, Malčice, Kružlov, Rakytník a Ipeľský Sokolec. Armáda uvoľnila aj 4400 pohotovostných dávok potravín pre evakuovaných občanov, takisto zaisťovala rozvoz 5-tisíc dávok stravy do postihnutých oblastí. V pohotovosti boli aj vrtuľníky, ktoré zabezpečovali vozenie vriec s pieskom do ťažko dostupných terénnych oblastí, tieto vykonali 136 letov a prepravili dovedna 119 ton týchto vriec. Vojaci samozrejme spolupracovali aj na úprave terénu predtým než sa kládli napríklad mostovky, ale takisto na hrádze navážali kameň a piesok."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Všetkým profesionálnym vojakom a ich veliteľom za nezištnú, obetavú a v mnohých prípadoch aj nebezpečnú prácu pri povodniach posielame z Plnej poľnej nasledujúcu pesničku."
.....
P. BIHÁRIOVÁ:
"Vojenskí historici z Čiech a zo Slovenska sa stretli na konferencii v Liptovskom Mikuláši, aby spoločne analyzovali udalosti a prelomové roky v histórii našej armády. Tento raz sa zamerali na obdobie rokov 1969 až 1992. Prečo? Na to sa riaditeľa Vojenského historického ústavu v Bratislave podplukovníka Miloslava ČAPLOVIČA opýtal Miroslav MINÁR."
M. ČAPLOVIČ:
"Je to obdobie, ktoré sme doposiaľ vďaka tomu, že aj veľa dokumentov je archivovaných a neprebádaných, sa venovalo len okrajovo, pre nás je to cieľ, aby sme toto téma spracovali, aby sme našli odpovede na mnohé otázky, ktoré doposiaľ neboli zodpovedané a hlavne preto, aby sme výstupom z tejto konferencie na budúci rok mohli začať pripravovať siedmy zväzok syntézy Vojenské dejiny Slovenska, ktorý sa bude venovať rokom 1969 až 1992, teda po rozdelenie štátu Čechov a Slovákov a vzniku dvoch suverénnych republík. Ťažiskové témy sú vojenské školstvo, ktoré malo na Slovensku veľmi silné zázemie, vojenský priemysel, otázka vzťahu teda politiky do armády a toho normalizačného režimu, otázka čistiek medzi dôstojníckym zborom začiatkom tokov 70-tych a začiatkom rokov 80-tych a takisto potom aj procesy, ktoré súviseli s demokratizáciou spoločnosti po novembri 1989 a samozrejme novou prestavbou armády podľa demokratického vzoru."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Historici sa na konferencii venovali aj problematike národnostnej výstavby ľudovej armády pred okupáciou a po nej. Prednášku na túto tému mal vojenský historik Alexej MASKALÍK, ktorého oslovil Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"Po okupácii vlastne až po rok 69' dostala nový rozmer aj výstavba Československej ľudovej armády, čo sa týka národnostného zloženia, keď to takto môžem povedať."
A. MASKALÍK:
"Išlo o to, že v predchádzajúcom období bola táto národnostná výstavba riešená veľmi nedostatočne, predstavovala iba vedľajší aspekt personálnej politiky armádnych kádrových orgánov. Podiel Slovákov v rámci dôstojníckeho zboru sa pohyboval vždy okolo 20 percent, hoci podiel slovenského obyvateľstva na celkových počtoch obyvateľstva štátu predstavoval približne okolo 30 percent, to znamená to primerané zastúpenie Slovákov v armáde čo sa týka počtu, ako aj zastávanej hodnosti, vykonávanej funkcie, nezodpovedal demografickým ukazovateľom národnostnej štruktúry obyvateľstva štátu."
B. ROŠTECKÝ:
"Po roku 69' sa to teda mení, možno aj preto, že minister obrany bol Slovák Martin DZÚR?"
A. MASKALÍK:
"Bol vlastne dôsledok iného prístupu k riešeniu národnostnej otázky, už nebola riešená len formálne napriek tomu, že do roku 68' bola neustále vytyčovaná, chýbali akékoľvek definície postupov ako to vlastne zmeniť. Nakoniec sa zmenil v tom zmysle, že sa začalo pracovať na zvyšovaní životnej úrovne vojakov z povolania všeobecne a práve ten sociálny aspekt bol stanovený za rozhodujúci pre vyriešenie pomerného zastúpenia, respektíve dostatočného zastúpenia Slovákov v dôstojníckom zbore. Prvoradé bolo zastaviť odchodovosť, respektíve znížiť odchodovosť slovenských dôstojníkov z armády a motivovať záujem Slovákov o vojenskú službu v armáde. O tom, že sa to podarilo, opäť dokazujú čísla, od roku 70 do roku 90 stúpol počet dôstojníkov Slovákov z 20 na 24 percent a takisto aj podiel Slovákov v rámci generality vzrástol oproti roku napríklad 60 z 10 na tých 30 percent a národnostné aspekty sa začali po tom roku 69' veľmi úzkostlivo dodržiavať. Okrem iného dôsledkom tohto prístupu bolo aj to, že Slováci sa udomácnili v tom velení armády, hovorím po celé obdobie po roku 69' až do pádu totality boli šéfmi ministerstva obrany Slováci, navyše prvýkrát v histórii aj v najvyšších hodnostiach armádny generál."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Hostiteľom konferencie Roky premien vojenstva na Slovensku v rokoch 1969 až 1992 bola Akadémie Ozbrojených síl Slovenskej republiky generála Milana Rastislava Štefánika. Miroslava MINÁRA zaujímalo, ako táto vzdelávacia inštitúcia vedie svojich študentov k tomu, aby si osvojili vojenskú históriu, našli k nej vzťah tak, aby to neskôr mohli preniesť na svojich podriadených vojakov. K téme sa vyjadril rektor akadémie brigádny generál Miroslav KELEMEN."
M. KELEMEN:
"Študijné programy Akadémie Ozbrojených síl počítajú práve s touto problematikou, ktorá má pripraviť profesionálnych vojakov, budúcich príslušníkov Ozbrojených síl práve v oblasti hrdosti na národné, na bojové tradície, aj na tie, ktoré sa naozaj v minulosti budovali, ale na tie novodobé. Táto problematika je obsiahnutá v predmetoch ako dejiny vojenského umenia, ako dejiny Slovenskej republiky, sú prednášané a budú prednášané našim študentom, mal by to byť taký základ pre poznanie tej našej histórie, naozaj, aby sme pochopili aj tú našu vojenskú súčasnosť a aby sme pripravili tú našu komunitu pre budúcnosť. Naším veľkým zámerom je, aby naši študenti sa zúčastňovali aj aktivít, ktoré vôbec nie sú predmetom študijného programu. Vyplýva to z ich osobného záujmu poznať tieto naše tradície, prispieť k ich rozvoju a zároveň naozaj nie len tak deklaratívne, ale v tom svojom srdci mať ten svoj Kriváň, ten svoj vzťah k Slovenskej republike."
.....
STALO SA
P. BIHÁRIOVÁ:
"A 22. športové hry pacientov v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej mali aj tento raz podporu zo strany Vzdušných síl. Telesne postihnutých športovcov a súťažiacich pacientov centra pozdravil akrobatickým vystúpením pilot na Albatrose a jeho let sledoval aj Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"Prelet Albatrosa L-39 slovenských Vzdušných síl slávnostne otvoril 22. hry v národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Pilotom je poručík Peter LUKAČÍK, pridáva ja niekoľko akrobatických figúr. Tu mám pri sebe už prezidenta Slovenského paraolympijského výboru Jána RIAPOŠA. Pán RIAPOŠ, čo poviete na margo týchto 22. hier?"
J. RIAPOŠ:
"V podstate pre mňa osobne sú to 17. hry, ktorých sa zúčastňujem, v roku 93' som mal autonehodu a úraz. Úžasné na tom je, že tieto hry vytvárajú asociáciu pre všetkých, ktorí prvýkrát prídu po úraze vlastne do Národného centra. Je veľmi dôležité, že človek po úraze nájde v podstate takéto zázemie, má sa o čo oprieť a práve Národné rehabilitačné centrum je takýmto bodom pre dobrý štart do ďalšieho života."
B. ROŠTECKÝ:
"Spokojnosť je zrejme aj s počasím a aj s počtom účastníkov, Pretekárov."
J. RIAPOŠ:
"Pre Slovenský paraolympijský výbor v podstate je to jedno zo stredísk, ktoré nejakým spôsobom sa snažíme vybudovať a realizovať a z tohto pohľadu je úžasné, že pán riaditeľ, pán profesor MALÝ každý rok dokáže vybaviť slniečko, takže dúfam, že mu to vydrží aj naďalej."
B. ROŠTECKÝ:
"Vzdušné sily sú vaším partnerom, pomohli aj tento rok?"
J. RIAPOŠ:
"Blízkosť základne letiska Sliač je vždy partnerom Národného rehabilitačného centra, takže vždy prídu pozdraviť tieto športové hry, aj pacientov."
B. ROŠTECKÝ:
"Osmička patrí súťažiacemu z Palárikova Vladimírovi SUCHOPOVI. Vladimír, zatiaľ spokojný s výsledkami?"
V. SUCHOP:
"Velice, velice, 100 metrov tam bolo 25 sekúnd."
B. ROŠTECKÝ:
"Odkedy sa zúčastňujete týchto hier?"
V. SUCHOP:
"Od 91-ho každý rok."
B. ROŠTECKÝ:
"Vidím tu aj vašu priateľku, kamarátku, olympijskú víťazku Lenku KÁNOVÚ, takže ako sa vám pozdávajú tieto 22. hry pacientov?"
L. KÁNOVÁ:
"Veľmi sa teším, pretože slnko praje ako každý rok a dúfam, že medzi týmito pacientami sa nájdu aj dáke tajné talenty, ktoré budú o niekoľko rokov reprezentovať Slovensko na paraolympiáde."
.....
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
