Na Sliači ožíva zmodernizované vojenské letisko, ako sa slovenské drevo dostalo až do afganského Kandaháru a čo všetko musia zvládnuť vojaci prvého stupňa na ceste k profesionálom, to sú dnešné témy Armádneho magazínu Rádia Regina. Príjemné počúvanie vám želá Bernard ROŠTECKÝ.
- Dátum: 14.08.2010
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Na Sliači ožíva zmodernizované vojenské letisko, ako sa slovenské drevo dostalo až do afganského Kandaháru a čo všetko musia zvládnuť vojaci prvého stupňa na ceste k profesionálom, to sú dnešné témy Armádneho magazínu Rádia Regina. Príjemné počúvanie vám želá Bernard ROŠTECKÝ."
.....
B. ROŠTECKÝ:
"Zmiešané letecké krídlo Sliač opäť začína pôsobiť zo svojej domovskej základne. Zrekonštruované a zmodernizované letisko už naplno využíva výcviková letka, ktorá cvičí spoločne s letkou riadenia leteckej prevádzky a všetko sa už pripravuje na prílet bojovej letky. Na Sliači som sa porozprával so zástupcom veliteľa výcvikovej letky, ktorá len nedávno priletela z letiska v Kuchyni, majorom Danielom TARANČÁKOM. Ako prebiehalo toto sťahovanie?"
D. TARANČÁK:
"Prebiehalo v podstate v jeden deň, leteli sme všetky lietadlá, ktoré máme pridelené na letke. Trošku nám neprialo počasie, museli sme zhruba dve, tri hodinky počkať, pretože boli veľké búrky, takže trošku sa to pretiahlo, ale preleteli sme bez závad, bez nejakých problémov a sme na domovskej základni."
B. ROŠTECKÝ:
"Aké úlohy vás tu čakali, ktoré v súčasnosti plníte?"
D. TARANČÁK:
"Hlavný dôraz je teraz kladený na výcvik letky riadenia letovej prevádzky, je to z toho dôvodu, aby sa obnovili v podmienkach a aby sa vycvičili všetci príslušníci tejto letky. Hlavný dôraz je na to, aby to bolo čím skôr, aby sa naši priatelia u bojovej letky mohli čím skôr vrátiť tiež na domovskú základňu, ktorí sú stále v Malackách."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo sa tu na Sliači po roku a pol zmenilo, bolo ťažké pre vás zvykať si na tieto podmienky?"
D. TARANČÁK:
"Ťažké to nebolo, bolo to veľmi ľahké, pretože všetci príslušníci letky sa vrátili domov a vrátili sa k svojim rodinám, takže ich práca je o to ľahšia, že vlastne môžu byť dennodenne so svojou rodinou a nemusia chodiť na týždňovky do Malaciek."
B. ROŠTECKÝ:
"Spomínali ste vašu hlavnú úlohu tu na Sliači, vycvičiť letku riadenia, aké iné odborné úlohy ste aj plnili?"
D. TARANČÁK:
"Ktoré sme plnili? Tak hlavne bolo medzinárodné cvičenie Flying Rhino v Českej republike v Náměšti nad Oslavou, kde sme sa zúčastnili v trvaní dvoch týždňov. Ďalšie aktivity boli tiež zahraničné, letecké dni, na ktorých sme sa zúčastnili s lietadlami L-39, boli to aj vystúpenia na verejnosti na Slovensku. Ďalej mali by sme sa zúčastniť ešte tiež na nejakých leteckých dňoch či už doma alebo v zahraničí. No a medzi hlavné priority našej letky patrí výcvik mladých pilotov, ktorí sa potrebujú rozlietať, vylietať, aby mohli postupom času prejsť na modernejší typ, na lietadlá MIG-29."
.....
B. ROŠTECKÝ:
"Na domovskú základňu na Sliač sa vrátil aj kapitán Rastislav VAVERČÁK, v súčasnosti náčelník štábu práporu zabezpečenia. Šesť mesiacov pôsobil v afganskom Kandaháre a jeho najväčšou úlohou, na ktorú je patrične hrdý, bola výstavba školy pre afganské deti. V rozhovore kapitán VAVERČÁK spomenul aj zaujímavú cestu dreva zo slovenských lesov až do južného Afganistanu na školu, ktorú stavali slovenskí ženisti. Pozoruhodný je najmä fakt, že túto našu surovinu dokázali efektívne využiť iné, než slovenské firmy a naši podnikatelia by sa mali zamyslieť. Kapitána som sa najskôr spýtal na jeho pocity pri návrate domov."
Kpt. VAVERČÁK:
"Bolo to pekné, človek sa predsa len po polroku teší, tá rodina človeku za polročné odlúčenie veľmi chýba, mám tri deti, takže o to to bolo radostnejšie ako zvítanie, darčeky urobili deťom radosť, to je niečo ohromné."
B. ROŠTECKÝ:
"Takže ešte raz vitajte doma. Keď sme sa teda stretli na tej základni v Kandaháre napĺňali ste svoje predstavy pri stavbe školy pre afganské deti, dávali ste tam aj nejaké ľudové prvky slovenské, takže dielo sa podarilo?"
Kpt. VAVERČÁK:
"Dielo sa podarilo, škola je nádherná a podľa vyjadrenia veliteľa kandahárskej základne, vedel by si danú školu predstaviť aj u seba doma na záhradke ako záhradný domček. Stavali sme to v štýle našej ľudovej architektúry s pánom ČERŇANSKÝM zo Serede. Sme vlastne vychádzali z krásnych ľudových dreveníc. V tejto oblasti je troška núdza na drevo, ale vyšli nám v ústrety americkí SIBIS, ktorí vlastne poskytli komplet drevo. Je taká sranda, že vlastne americké jednotky používajú slovenské drevo hobľované v Čechách, predané Rakúšanmi, takže bola to taká slovenská drevenica v štýle zrubovaného domu, ktorý poznáme či už z Oravy alebo z našich Tatier. Myslím si, že priniesli sme tam kus Slovenska, kus slovenského folklóru a nech to pripomína každému, že máme krásnu ľudovú architektúru."
.....
B. ROŠTECKÝ:
"Vojaci a vojačky prvého stupňa ešte skôr ako nastúpia k útvarom ako noví profesionálni vojaci, musia absolvovať 9-týždňový základný výcvik a martinskom prápore výcviku. Čo všetko ich čaká na ceste k vytúženej profesionálnej zmluve do Ozbrojených síl, o tom sme sa porozprávali s nadrotmajstrom Vladimírom HROMADOM z roty základného výcviku."
V. HROMADA:
"Tak snažíme sa ich naučiť vlastne také základné vojenské zručnosti, ktoré budú potrebovať v ďalšom vojenskom živote. Začína to pochodom, ktorý musia vedieť, musia zvládnuť streľbu, musia zvládnuť telocvik a tieto vlastne také základné zručnosti, ktoré budú potrebovať v ďalšom pôsobení v Ozbrojených silách."
B. ROŠTECKÝ:
"Ste s nimi v dennodennom styku, čo im robí najväčšie problémy v tomto výcviku?"
V. HROMADA:
"Najväčšie problémy robí asi zatiaľ disciplína, pretože neboli zvyknutí asi ráno vstávať na nejaký určený čas, majú rozcvičku, majú potom presne stanovený režim kedy začínajú a končia hodiny a vlastne sú v plnom nasadení od 5.30 kedy je budíček, až do 21.30 kedy vlastne končí večierkou. Takže na toto asi v civile neboli zvyknutí a robí im to ťažkosti vlastne dodržiavať tieto časy stanovené."
B. ROŠTECKÝ:
"Máte tu aj vojakov, ktorí prešli možno vojenskou základnou službou voľakedy?"
V. HROMADA:
"Nie, teraz sú tu vojaci tých ročníkov, ktorí sú asi ročník '88, '89, čiže majú nejakých 21, 22 rokov v priemere a nikto z nich vlastne neprišiel do styku s vojenskou základnou službou ako takou."
B. ROŠTECKÝ:
"Áno, čiže všetci sú z civilného prostredia. Prvé čo sa ich teda snažíte pripraviť alebo postupne pripravovať, je teoretická príprava a potom praktická. Čo všetko to obsahuje, ktoré odbornosti možno také základné?"
V. HROMADA:
"Tak začína to vlastne adaptačnou fázou, ktorá trvá prvé tri týždne, kde sa vlastne naučia úplne tie základné zručnosti. Snažíme sa ich naučiť v prvom rade poradovú prípravu, čiže snažíme sa naučiť ich pochodovať, obraty na mieste, niektoré za pohybu. Potom sú tam preskúšania z telesnej prípravy ako na tom sú. Potom nasledujú dve priebežné preskúšania, kde sledujeme, či sa zlepšujú vlastne z tej stránky telesnej pripravenosti, pretože dnešná generácia je na tom slabšie ako boli tie ostatné. No a ďalej sa potom pristupuje až ďalej k streleckej príprave kde sa učia základy a teraz v tej v druhej fáze, v štvrtom, piatom, šiestom týždni sa pripravujú vlastne na streľby, ktoré budú vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť."
B. ROŠTECKÝ:
"Existuje aj nejaké hodnotenie, ktoré môže možno vyradiť tohto budúceho vojaka z výcviku?"
V. HROMADA:
"Viac-menej existuje, sú priebežne testovaní z rôznych predmetov a je možné ich vyradiť keby tieto dlhodobo neplnil kritériá, ktoré sú pre neho stanovené."
B. ROŠTECKÝ:
"Akým spôsobom teda ukončia tento základný výcvik, odchádzajú k útvarom?"
V. HROMADA:
"Tak po splnení všetkých testov, ktoré sú, tak vlastne dostanú vojaci hodnotiace listy, sú odtiaľto vyradení, odchádzajú naspäť k svojim materským útvarom kde sú vlastne predurčení a odtiaľ vlastne spätne odchádzajú sme do Martina na ďalší odborný výcvik, ktorý absolvujú u ďalšej časti tohto útvaru."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy máte bohaté skúsenosti, máte aj spätnú odozvu z útvarov či ste ich dobre pripravili?"
V. HROMADA:
"Tak viac-menej spätnú odozvu máme, pretože do odborného výcviku prichádzajú zase na tento útvar, takže sa dozvedáme, že akým spôsobom pokračujú. Vlastne táto armáda nie je tak veľká, aby sme nemali spätnú odozvu aj z ostatných útvarov armády, že ako sa im ďalej darí."
.....
B. ROŠTECKÝ:
"A to už je na dnes všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia relácie Pavol PRELOVSKÝ, Miroslav MINÁR, Petra BIHÁRIOVÁ a Bernard ROŠTECKÝ. Dopočutia o týždeň."
STORIN
