11. novembra sme si pripomenuli Svetový deň vojnových veteránov. Svoj krížik s červeným makom k pamätníku obetiam západného odboja na Šafárikovom námestí v Bratislave položil aj veterán britského kráľovského letectva plukovník vo výslužbe Milan PÍKA."
- Dátum: 15.11.2008
- Dĺžka: 7:58 min.
- Veľkosť súboru: 1.82 MB
"11. novembra sme si pripomenuli Svetový deň vojnových veteránov. Svoj krížik s červeným makom k pamätníku obetiam západného odboja na Šafárikovom námestí v Bratislave položil aj veterán britského kráľovského letectva plukovník vo výslužbe Milan PÍKA."
B. ROŠTECKÝ,
"Spomínate si ešte na čas vojny, alebo predsa len spomienky vybledli už po tých dlhých rokoch?"
M. PÍKA:
"Tak niektoré spomienky vybledli, ale tie dobré zostali, viete. Človek si rád spomína na dobré chvíle, ktoré zažil, na tie zlé musí zabudnúť, pretože ináč by nemohol žiť."
B. ROŠTECKÝ:
"Stretávate sa s bývalými spolubojovníkmi, je ich stále menej samozrejme, je to človeku potom aj ľúto."
M. PÍKA:
"Bohužiaľ, je to tak, pýtal som sa raz na našom zväze bojovníkov za slobodu, koľko nás tuná ešte žije, čo slúžili v RAF. Zamyslenie, a odpoveď bola - ešte dvaja, alebo traja? No to bola katastrofa toto počuť, to som bol ako úplne vyvedený z rovnováhy, tak taký je život a musíme to nejakým spôsobom dožiť. Bohužiaľ, málokedy sa stretávam, veľa priateľov som mal aj v Čechách, tam bolo viac tých ľudí, čo slúžili v RAF a aj tí odchádzajú. Škoda je tá, že tie ich spomienky, tie zážitky sú málokde zachytené, aby mladá, nová generácia o tomto trošku vedela, však by im to možno pridalo na tej hrdosti. Ja si myslím, že je jedna vec, ktorá nám chýba, mladým ľuďom a aj nám starším, hrdosť k národu, hrdosť k vlasti, hrdosť k tomu, čo sme vykonali. Keď človek vidí Američanov a Angličanov, ako sú hrdí na svoju históriu, mladí ľudia, ktorí to nezažili, a tá história ich nebola vždycky pozitívna, bola dosť krvavá, tak človeka to trápi, že my to nedokážeme."
B. ROŠTECKÝ:
"Môže byť teda aj obava, že ďalšie generácie zabudnú aj na váš boj, aj na vaše bojové úsilie za slobodu a demokraciu."
M. PÍKA:
"Dúfam, že nejakým spôsobom sa prebudíme, a že teda to napravíme, ale médiá, tlač, televízia, prejavujú malý záujem. Netreba si myslieť, že to ľudí nezaujíma, že ich zaujíma len MOJSEJ takéto celebrity, ich to zaujíma, keď sa to vie patrične podať a pripraviť. To je chyba jedna, ktorá by sa mala napraviť v najbližšej budúcnosti."
P. REPKOVÁ:
"Želanie plukovníka PÍKU, ktoré vyslovil pred pesničkou sme čiastočne naplnili v levickom kultúrnom dome Junior. Tu sme sa spolu so študentmi stredných škôl stretli s veteránmi 2. svetovej vojny a so súčasnými veteránmi zahraničných misií a operácii. Študentov zaujímalo najmä rozprávanie vojenského zdravotníka rotmajstra Jozefa SMUTNÉHO, ktorý pôsobil v Libanone a Afganistane."
Redaktor:
"Jozef, mladí ľudia sa aj pýtali, čiže je povedomie o tom, že misie majú aj takéto zastúpenie našich vojenských zdravotníkov vo svete."
J. SMUTNÝ:
"Ja si myslím, že má to povedomie, lebo bolo dosť medializované a odviedli sme kus práce, takže si myslím, že hej."
Redaktor:
"Boli ste v Libanone, boli ste v Afganistane, kde to bolo horšie, kde to bolo lepšie..."
J. SMUTNÝ:
"Libanon ako mierová misia bola čo sa týka špecifík omnoho bezpečnejšia ako tá v Afganistane, kde sa Afganistan zmieta vojnou a stálymi útokmi Talibanu a podobných týchto zoskupení. Afganistan je to misia, ktorá má svoje špecifiká a môžem povedať a som presvedčený, že viem, čo je strach."
Redaktor:
"Vy ste zaujali obecenstvo, mladých ľudí svojim sugestívnym rozprávaním vlastne o stretnutí s tým domácim obyvateľstvom. Bolo to také dosť neobvyklé pre Európana."
J. SMUTNÝ:
"Jednoznačne je to neobvyklé, nakoľko sme boli v misii v arabskom svete, východná Ázia sú väčšinou moslimovia, sú to ortodoxní moslimovia. Každý štát má iné špecifiká, inak si vysvetľujú ten korán a Afganistan je v tomto špecifický, že fakt sú mimoriadne ortodoxní."
Redaktor:
"Napriek tým ťažkostiam, vraveli ste študentom, že to robíte so srdcom."
J. SMUTNÝ:
"Tak, ako vravíte, je to povolanie, je to koníček a je to poslanie."
Redaktor:
"V súčasnosti sa pripravujete vlastne ako príslušník poľnej nemocnice. V čom spočíva táto príprava? Viem, že sme vás vytrhli z nejakého zamestnania dnes."
J. SMUTNÝ:
"Tak hej, ale nevadí, to je všetko v poriadku, áno, pripravujeme sa ako celá nemocnica, ktorá by mala vycestovať v priebehu dvoch rokov. Kam, nevieme presne, pravdepodobne to bude zasa Afganistan. Malo by to byť na juhu, je to podstatne horúcejšia zem čo sa týka aj počasia, ale aj toho sústredenia toho Talibanu a tých konfliktov."
P. REPKOVÁ:
"Pila - to je názov asi jedinej dediny na svete, ktorú rozdelil vojnový konflikt. Nájdete ju na stále zelenom a rozdelenom ostrove Cyprus, kde v misii UNFICYP pôsobia slovenskí vojaci. Desiatnika Romana PRCHLÍKA na streche strážnice uprostred dedinského námestia vyrušil Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Roman, čo vidíme?"
R. PRCHLÍK:
"Tak predovšetkým zameriavame sa na tureckú pozíciu, pozorujeme tam predovšetkým pohyb vojakov, aby nedochádzalo k narušovaniu status quo, ktoré vyplýva aj z toho, že na tej pozícii sa môže nachádzať iba určitý počet vojakov. Ďalej pozorujeme okolie, dá sa povedať ich celú pozíciu, či sa tam nepohybujú nejakí ľudia, ktorí tam nemajú byť. Ďalej môžeme vidieť observation post 127, z ktorého sa takisto pozoruje okolie aj dedina, či niekde nie sú nejaké požiare, či sa nenachádzajú v buffer zóne nejakí hunteri, sú to poľovníci, ktorí nemajú čo robiť na tomto území. Automaticky tam ide hliadka, robí sa s nimi dohovor, aby opustili toto územie, že nemajú tam čo robiť."
B. ROŠTECKÝ:
"Ale predovšetkým tu vidíme aj jednu reštauráciu v gréckych farbách a druhú pod mešitou. Čo to znamená?"
R. PRCHLÍK:
"Áno, oni to majú rozdelené, lebo v tejto dedine dá sa povedať väčšina býva gréckych ľudí a v takej menšine sú tam tureckí obyvatelia a každý si vytvoril dá sa povedať svoju takú kaviareň, kde takisto dozeráme, aby medzi obyvateľstvom nedochádzalo k nejakým nezhodám a riešime to všetko vždycky dohovorom, ale týchto vecí sa tuná vôbec akože nestáva, lebo toto obyvateľstvo dá sa povedať už ako by si vytvorilo jeden celok, vychádzajú medzi sebou dobre."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže žiadne boje na tomto námestí neboli."
R. PRCHLÍK:
"Nie, zatiaľ nie. Ani som nepočul o tom."
B. ROŠTECKÝ:
"Uprostred rozdelenej dedina Pila velí čatár Peter GAŽÍK."
P. GAŽÍK:
"Z nášho pohľadu, z nášho hľadiska medzi týmito komunitami nedochádza k žiadnym problémom, v podstate si žijú ako keby tu v podstate ani žiaden rozdiel nebol. Nejaké menšie problémiky sa vyskytnú, tak snažíme sa to riešiť cez UN policajtov s miestnymi starostami."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste tu vlastne uprostred dediny, ale svojim spôsobom izolovaní. Ako vychádzate vy medzi sebou?"\
P. GAŽÍK:
"My sme v podstate tu druhý mesiac, v podstate ešte sme tu dosť krátko na to, aby sme nejak hodnotili, ale zatiaľ nie sú tu nijaké žiadne problémy a myslím, že v celku dobre znášame všetko."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo pre vás znamená táto misia?"
P. GAŽÍK:
"Zasa sa človek naučí niečo nové, získa prehľad úplne z inej strany. Každá misia je nejakým spôsobom špecifická pre toho človeka, vždycky tomu či už je to vojak, alebo normálny človek, furt mu to dá nejaké nové poznatky a furt je to plus či už po stránke osobne, ale profesionálnej."
P. REPKOVÁ:
"K počúvaniu diskusnej relácie Nočná pyramída vás pozýva Miroslav MINÁR."
M. MINÁR:
"Svet v uplynulom storočí zažil tri globálne vojny. Dve horúce, 1. a 2. svetovú vojnu a jednu studenú. O príčinách jej vzniku, ako aj o dôsledkoch jej dlhoročného trvania a dopadov na Slovensko, sa budem rozprávať s vojenským historikom Michalom ŠTEFANSKÝM. Budem rád, vážení poslucháči, ak sa na vlnách Rádia Slovensko stretneme v utorok 18, novembra o 22.30. Teším sa na vás."
